7Svk/17/2021

1. Žalobca je držiteľom povolenia žalovaného z 21. novembra 2011 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - dvoch špecializovaných ambulancií v špecializačnom odbore stomatológia. Dňa 28. júna 2018 žalovaný (lekár samosprávneho kraja) vydal listinu „Zabezpečenie služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiac Júl 2018“. V úvode tejto listiny sa konštatuje, že žalovaný „v zmysle § 8b zákona č. 576/2004 Z. z... zverejňuje dňom 28.6.2018 nasledovný rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby“. Ďalej táto listina vymedzuje organizátora tejto pohotovostnej služby, jeho zariadenie, spádové územie a miesto prevádzky. Pod tým obsahuje tabuľku, ktorej jednotlivé riadky tvoria jednotlivé dni v mesiaci. Pri každom z nich je vymedzený čas začiatku a čas konca poskytovania pohotovostnej služby a údaje o poskytovateľovi, ktorý ju má zabezpečiť. Pri „Pi. 6.“ sú na čas od 15:00 hod do 19:00 hod. uvedené údaje žalobcu. Listina je mechanicky podpísaná lekárom žalovaného. Rozpis bol zverejnený na webstránke žalovaného. 2. Žalobca 17. júla 2018 podal správnemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému zaradzovať žalobcu do rozpisu služieb zabezpečenia poskytovania zubno- lekárskej pohotovostnej služby do naplnenia určitých požiadaviek. Podľa názoru žalobcu bol tento rozpis žalovaného iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku a tento iný zásah považoval za nezákonný. Žalovaný ho takto zaradil do rozpisu už vo februári 2018 aj napriek jeho protestom a v júli 2018 tak urobil znova, teda jeho nezákonný zásah zopakoval. Žalobca v žalobe podrobne opísal, prečo nemôže vykonávať pohotovostnú službu v priestoroch určeného poskytovateľa, a podrobne odôvodnil, prečo je postup žalovaného nezákonný, odporuje Ústave Slovenskej republiky a obmedzuje aj hospodársku súťaž.

4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Hneď na úvod znova vytkol správnemu súdu nesprávne obsadenie, pretože podľa neho neboli splnené podmienky rozvrhu práce, aby bola vec prevedená do registra Sa, ale mal ju prejednať senát, ktorému bola pôvodne zapísaná do registra S. Vo veci samej potom žalobca namietol, že správny súd sa nezaoberal jeho argumentami, ale len všeobecne odkázal na rozhodnutie ústavného súdu a argumentáciu v ňom. Neobjasnil si však rozdiely medzi všeobecnou a zubnolekárskou pohotovostnou službou. Žalobca zopakoval svoje stanovisko, že výkon zubnolekárskej pohotovostnej služby predstavuje nútenú prácu alebo službu v zmysle čl. 18 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorú nie sú splnené podmienky. Nie je zabezpečené jej odmeňovanie ani riadne technické vybavenie ambulancie, v ktorej sa táto služba vykonáva. Žalobca vytkol správnemu súdu aj to, že nezohľadnil judikatúru najvyššieho súdu, na ktorú odkazoval, a nezohľadnil ani viaceré jeho námietky (potreba skúmania dostupnosti žalobcu a porušovanie hospodárskej súťaže). 5. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na svojich skorších tvrdeniach. Obsadenie správneho súdu považoval za zákonné, keďže vec nemohol prejednávať senát, ale v zmysle § 23 ods. 2 písm. e) SSP samosudca. Žalovaný zdôraznil, že ambulancie zubnolekárskej pohotovostnej služby po 31. decembri 2018 prevádzkuje iný prevádzkovateľ. Okrem toho novo doplnené ustanovenia § 80a ods. 4 a 5 zákona č. 578/2004 Z. z. už priznávajú za poskytovanie tejto služby odmenu.

2022 z 29. marca 2023. V ňom vyšiel z názoru, že takýto rozpis má podobu písomnosti (textu), v ktorom je slovami vyjadrené zaradenie konkrétneho poskytovateľa na výkon zubno- lekárskej pohotovostnej služby na určité obdobie. Ustanovenie § 8b ods. 4 cit. zák. dokonca výslovne ustanovuje, kedy sa takýto rozpis považuje za doručený príslušným poskytovateľom. Tento rozpis je tak verejnomocenským prejavom vôle vyjadreným slovami alebo znakmi, ktorý vymedzuje povinnosť konkrétnym fyzickým a právnickým osobám práve obsahom toho, čo je týmito znakmi vyjadrené. Predchádza mu dokonca určité, hoci len minimálne formalizované administratívne konanie, ktoré spočíva v tom, že samosprávny kraj ho podľa určených pravidiel (citované § 8b ods. 2 a 3) zostaví a zverejní ho na svojom webovom sídle. Až desiatym dňom od tohto dňa sa tento rozpis považuje za doručený jednotlivým poskytovateľom (cit. § 8b ods. 4). Na základe toho veľký senát kasačného súdu uzavrel, že rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby podľa § 8b zákona č. 576/2004 Z. z. nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale je opatrením orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Správne súdy ho tak nepreskúmavajú v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, ale v konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP. Žalobu podanú proti takémuto aktu tak nemožno považovať za žalobu podľa § 252 a nasl. SSP, ale za správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP. To znamená, že o takejto žalobe mal konať a rozhodovať trojčlenný senát krajského súdu na základe § 23 ods. 1 SSP, a nie sudkyňa, ktorá vydala napadnuté uznesenie. 8. Podľa § 466 ods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný. Kasačný súd tak v prerokúvanej veci musel vychádzať z toho, že žaloba v prerokúvanej veci nie je žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ale je všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 SSP, a podľa § 23 ods. 1 SSP mal o nej konať a rozhodovať trojčlenný senát správneho súdu. Kasačný súd si je vedomý toho, že v prerokúvanej veci bol už v predošlom uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžk 27/2020 vyjadrený názor, že o tejto žalobe mal rozhodovať sudca podľa § 23 ods. 2 písm. e) SSP a práve z tohto dôvodu už bolo skoršie uznesenie správneho súdu zrušené. Veľký senát kasačného súdu sa však citovaným uznesením sp. zn. 19 SVs 1/2022 odklonil práve od uvedeného uznesenia najvyššieho súdu, a preto kasačný súd musí rešpektovať ním vyslovený právny názor aj v tejto veci.