← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·30. 9. 2025

7Svk/18/2023

ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200285.3

ZamietaOdmietaPotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trnave
Sp. zn. 1. inštancie
20S/133/2022
IČS
2022200285
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, 2. Obec Šelpice, so sídlom Hlavná 195/73, 919 09 Šelpice, 3. Obec Boleráz, Námestie sv. Michala 586, 919 08 Boleráz, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2022/ 025560-002 zo dňa 27.07.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/133/2022-66 zo dňa 08.12.2022, takto

rozhodol:

Uznesenie

Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/133/2022-66 zo dňa 08.12.2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Napadnutým uznesením č. k. 20S/133/2022-66 zo dňa 08.12.2022 Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd") podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") odmietol ako oneskorene podanú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2022/025560-002 zo dňa 27.07.2022 (ďalej tiež ako „preskúmavané rozhodnutie"). 2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-TT-OSZP3-2022/ 009661-021, ktorým rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Šelpice - Boleráz, KRŽZ koľ. č. 1", k. ú. I., k. ú. K., k. ú. D., uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a pre uvedenú činnosť je preto možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov.

Vo výroku zároveň určil podmienky, ktoré je nevyhnutné rešpektovať pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 3. Krajský súd v odôvodnení uznesenia poukázal na skutočnosť, že žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania bolo rozhodnutie žalovaného doručené dňa 28.07.2022 a v zmysle § 181 ods. 1 SSP lehota na podanie žaloby uplynula dňa 28.09.2022. Žalobca podal správnu žalobu elektronicky až dňa 04.10.2022, teda oneskorene. Súčasne uviedol, že nemohol odvodiť plynutie lehoty na podanie žaloby podľa § 181 ods. 3 SSP, teda od 04.08.2022, kedy napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nakoľko v danom administratívnom konaní sa rozhodovalo o odvolaní žalobcu a teda žalobca mal v tomto konaní priamo postavenie účastníka konania, ktorému sa rozhodnutie priamo doručovalo, a nie postavenie

zainteresovanej verejnosti. Na podporu svojho záveru poukázal a aj citoval závery z uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžk/30/2021 zo dňa 16.11.2021. 4. Proti napadnutému uzneseniu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca z dôvodu podľa § 440 ods.1 písm. f), g) a j) SSP. Mal za to, že rozhodnutie krajského súdu je nesprávne, vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia, výsledkom čoho bolo aj nezákonné odmietnutie

podania. Keďže zainteresovaná verejnosť je subjektom sui generis, nazeranie na žalobcu ako na účastníka konania v zmysle § 178 ods. 1 a nie ako na zainteresovanú verejnosť v zmysle § 178 ods. 3 SSP je nesprávnym právnym posúdením veci rovnako ako aplikácia ustanovenia § 181 ods. 1 SSP namiesto odseku 3 § 181 SSP, v dôsledku čoho došlo k nezákonnému

odmietnutiu podania. Považoval za zrejmé, že postavenie verejnosti vo veciach životného prostredia je postavenie subjektu sui generis, čo znamená, že žalobcom je verejnosť ako celok reprezentovaná konkrétnym subjektom, pričom plynutie lehôt je rovnaké pre všetkých reprezentantov verejnosti tak ako to zamýšľali autori SSP. 5. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že ju považuje za nedôvodnú. Uznesenie krajského súdu označil za správne a zákonné a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. 6. Ďalší účastník konania 1. navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky na položenie predbežnej otázky, keďže žalobca svoju kasačnú sťažnosť zakladá na nesprávnom výklade vnútroštátneho práva, pričom návrh predbežnej otázky nekorešponduje s obsahom čl. 267 ZFEÚ. 7. Ďalší účastníci konania 2. a 3 sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne.

9. Napadnutým rozhodnutím krajského súdu nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci, ale k odmietnutiu správnej žaloby z formálnych procesných dôvodov. Podstatou sporu bolo vyriešenie otázky, či počítanie lehoty na podanie správnej žaloby žalobcu, ktorému bolo preskúmavané rozhodnutie ako účastníkovi administratívneho konania doručené a ktorý má?postavenie zainteresovanej verejnosti, sa spravuje výlučne ustanovením § 181 ods. 3 SSP, alebo sa na počítanie lehoty na podanie správnej žaloby takýmto žalobcom je potrebné aplikovať ustanovenie §?181 ods. 1 SSP.

10. Uvedená právna otázka bola predmetom posúdenia veľkým senátom najvyššieho správneho súdu (ďalej len „veľký senát"), v dôsledku čoho uznesením z 31.07.2024 kasačný súd predmetné konanie do rozhodnutia veľkého senátu prerušil a následne, uznesením z 23.07.2025, rozhodol o pokračovaní v konaní. Kasačný súd cituje z uznesenia veľkého senátu vydaného dňa 30.04.2025 pod sp. zn. 19SVs/7/2024 podstatnú časť odôvodnenia, v ktorej sú vyjadrené závery, ktoré dopadajú aj na posúdenie v prejednávanej veci.

„. . . 31. Veľký senát sa stotožnil s nosnou argumentáciou predkladajúceho senátu o?potrebe?bezvýnimočnej aplikácie ustanovenia § 181 ods. 3 SSP vo všetkých prípadoch, kedy?je správna žaloba podaná zainteresovanou verejnosťou prihliadajúc aj na to, že?zainteresovaná verejnosť je procesným subjektom sui generis vystupujúcim na?ochranu? verejného záujmu v?oblasti životného prostredia, zatiaľ čo účastník (fyzická alebo?právnická osoba v?procesnom postavení žalobcu) v?rámci správneho súdneho konania bráni svoje

subjektívne práva. Predmetný rozdiel je pritom vo viacerých aspektoch materiálny?a?prejavuje sa aj v?tom, že dôsledné terminologické rozlišovanie medzi žalobcom ako fyzickou alebo právnickou osobou a?žalobcom ako zainteresovanou verejnosťou, a?to?v?ustanoveniach § 61 SSP, § 178, či 181 ods. 1 a?3 SSP, premieta SSP aj do teleologického nastavenia podmienok prístupu jednotlivých typov žalobcov k?správnemu súdu.

32. Tu veľký senát zdôrazňuje, že podmienka splnenia žalobnej legitimácie pre fyzickú a?právnickú osobu ustanovená v § 178 ods. 1 SSP v?spojení s § 177 ods. 1 SSP obsahuje predpoklad, že fyzická a?právnická osoba sa podanou žalobou môže domáhať len ochrany svojich subjektívnych práv. Naproti tomu, zainteresovaná verejnosť môže podať žalobu výlučne vtedy, ak tvrdí, že bol porušený verejný záujem v?oblasti životného prostredia (§?178?ods. 3 SSP v?spojení s § 177 ods. 2 SSP); jej žalobná legitimácia teda nie je viazaná na?ochranu subjektívnych práv konkrétnych osôb. V?dôsledku tohto rozlíšenia je odlišná aj?právna úprava lehôt na podanie správnej žaloby, kde v?prípade žalobcu ako fyzickej a?právnickej osoby plynie odo dňa oznámenia rozhodnutia (§ 51 ods. 1 správneho poriadku) a?v?prípade zainteresovanej verejnosti odo dňa jeho právoplatnosti.

33. Ak teda § 181 ods. 3 SSP ustanovuje osobitné pravidlo pre počítanie lehoty na?správnu?žalobu podávanú zainteresovanou verejnosťou, vzhľadom na systematiku zákona a?dôsledné rozlišovanie zainteresovanej verejnosti ako osobitného žalobcu a?iných typov žalobcov, neobstojí záver, príp. predpoklad, že by zainteresovaná verejnosť mala byť - čo i?len implicitne - podmnožinou pojmu „fyzická a právnická" osoba uvedeného v § 181 ods. 1 SSP. Ustanovenie § 178 a?následne § 181 totiž výslovne a?systematicky počítajú s troma druhmi žalobcov - fyzická a?právnická osoba chrániaca svoje subjektívne práva, prokurátor chrániaci verejný záujem a?zainteresovaná verejnosť chrániaca verejný záujem na životnom prostredí. S?týmito žalobcami Správny súdny poriadok jednak spája ich aktívnu žalobnú legitimáciu a?následne s nimi v?rovnakej systematike spája aj lehotu na podanie správnej žaloby.

34. Výklad, v?zmysle ktorého je lehota zainteresovanej verejnosti (bez ohľadu na jej faktickú účasť v?správnom súdnom konaní) na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 3 SSP viazaná vždy na právoplatnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo moment vydania opatrenia orgánu verejnej správy, v?plnom rozsahu korešponduje aj s?interpretačnou zásadou terminologickej jednotnosti právneho predpisu (pozri aj legislatívne vymedzenie v § 9 ods.?3?zákona č. 400/2015 Z. z. o?tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej?republiky a?o?zmene a?doplnení niektorých zákonov v?znení neskorších predpisov - nie je teda prípustné vykladať slovné spojenie zainteresovaná verejnosť v § 178 ods. 3 a?v?§?181?ods. 3 SSP odlišne). .

. ." 11. Kasačný súd konštatuje, že právne závery krajského súdu uvedené v napadnutom uznesení so záverom veľkého senátu nie sú v súlade. Konštatovaný záver veľkého senátu v posudzovanej veci konkrétne znamená, že lehota na podanie správnej žaloby bola zachovaná. Žalobca doručil správnemu súdu žalobu dňa 04.10.2022, teda v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré právoplatnosť nadobudlo

04.08.2022. Preto pokiaľ správny súd žalobu ako oneskorene podanú odmietol, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd viazaný právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí veľkého senátu (§ 466 ods. 3 SSP) preto napadnuté uznesenie podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

12. Návrh žalobcu, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či výklad práva, ktorý aplikuje krajský súd vo vzťahu k postaveniu verejnosti ako subjektu sui generis je v súlade so smernicou EIA a právom Európskej únie, akceptovaný nebol, nakoľko v danej veci išlo o výklad vnútroštátneho práva, ktorý kasačný súd realizoval sám v rámci svojej právomoci.

13. Správny súd v ďalšom konaní posúdi ďalšie podmienky konania a v prípade ich splnenia včas podanú žalobu meritórne posúdi. V konečnom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu trov tohto kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

14. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. septembra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Svk/18/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik