7Svk/18/2025

Konanie na správnom súde 1. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 3S/129/2024 - 53 zo dňa 04.03.2025 (ďalej „napadnuté uznesenie“) zastavil konanie o žalobe žalobcu zo dňa 19.11.2024 podľa § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia starostu žalovanej (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“, resp. „fiktívne rozhodnutie“) vydaného podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako prvostupňového správneho orgánu č. OOTZP/OŽP/11224/51303/2024/Slo zo dňa 16.10.2024 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). Žalobca sa žalobou domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Tiež žiadal, aby bol žalobe priznaný odkladný účinok a aby bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 16.10.2024 žalovaná podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. nevyhovela žiadosti žalobcu zo dňa 14.10.2024 o sprístupnenie informácie. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 24.10.2024 a žalobca v rovnaký deň proti nemu podal odvolanie v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu (e-mailom). Žalobca toto podanie (odvolanie) nedoplnil do troch pracovných dní tak, ako to vyžaduje § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „správny poriadok“), preto sa podľa správneho súdu sa na takéto podanie neprihliada. V tejto súvislosti citoval správny súd z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/58/2015 zo dňa 25.01.2017.

neprihliada. Podľa správneho súdu nemožno konštatovať, že v prejednávanej veci došlo k vydaniu druhostupňového fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. tak, ako ho špecifikoval žalobca v podanej žalobe.

5. Správny súd skonštatoval, že ak neexistuje druhostupňové fiktívne rozhodnutie podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií tak, ako ho špecifikoval žalobca v podanej žalobe a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.10.2024, ktoré samo nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 7 písm. a) SSP, bolo zrušené, potom je potrebné konštatovať, že v tejto veci neexistuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Teda v konaní je daný neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v nespôsobilom predmete prieskumu správnym súdom a preto súd konanie podľa § 99 písm. b) SSP zastavil (v tejto súvislosti poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžik/4/2019 zo dňa 27.01.2021).

7. Sťažovateľ v časti označenej ako „Systematická diskriminácia sťažovateľa a neuznanie za reprezentanta zainteresovanej verejnosti“ uviedol, že bol za svoju odbornú činnosť šikanovaný konkrétnym bývalým členom vlády Slovenskej republiky. Tiež uviedol, že súd riadne neskúmal jeho aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby ako zainteresovanej verejnosti a že ho správny súd považoval za chronického sťažovateľa.

naplnený účel zákona č. 211/2000 Z. z. Fiktívne rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. je existujúce, vydal ho žalovaný omisívnym konaním. Sťažovateľ uviedol, že rozhodnutie súdu vo veci infožiadosti je súčasne dôkazom o nesprávnom postupe žalovanej v inom (výrubovom) konaní, žalobca teda nie z vlastného zavinenia nemohol podať kvalifikované vyjadrenie vo veci výrubu. Podľa sťažovateľa ho správny súd nechránil pred nesprávnym výkladom práva, ale chránil „kabinetný a formálny“ výkon verejnej správy bagatelizáciou zákonných povinností povinnej osoby. 9. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 10.06.2025, kasačnému súdu navrhla, aby kasačnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú. Uviedla, že na základe sťažovateľom doloženej doručenky zo dňa 28.10.2024 bolo dodatočne zistené, že sťažovateľ predmetné odvolanie v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného prepisu žalovanej doručil. Pretože sťažovateľ predmetné odvolanie poslal v jednej zásielke obsahujúcej viacero

Uviedla tiež, že sťažovateľ nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 07.01.2025, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.10.2024. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ mal vedomosť, že konajúcimi orgánmi bolo nesprávne ustálené, či splnil podmienku riadne podaného odvolania, čo však žiadnym spôsobom v konaní o proteste prokurátora a ani v konaní pred správnym súdom nenamietal a nepredložil/ neoznačil dôkaz o opaku. Posúdenie veci kasačným súdom

Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva.

12. Predmetom kasačného konania bolo uznesenie Správneho súdu v Bratislave, ktorým bolo zastavené konanie o žalobe žalobcu zo dňa 19.11.2024 z dôvodu, že správny súd zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v tom, že neexistuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Správny súd nezistil existenciu fiktívneho rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. tak, ako ho špecifikoval žalobca v podanej žalobe a zároveň prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.10.2024, ktoré samé nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, bolo zrušené.

sťažnosti; - dňa 19.11.2024 sťažovateľ podal správnu žalobu, v ktorej sa domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia o odvolaní, ktoré podal dňa 24.10.2024, k správnej žalobe pripojil odvolanie zo dňa 24.10.2024 vo forme e-mailu bez autorizácie podľa osobitného predpisu; žalovaná vo vyjadrení k žalobe potvrdila, že sťažovateľ podal odvolanie dňa 24.10.2024 bez autorizácie, vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe nebolo žalobcovi doručené; - dňa 03.12.2024 (na podnet sťažovateľa zo dňa 11.11.2024) podal prokurátor protest proti prvostupňovému rozhodnutiu, výslovne vychádzajúc zo skutočnosti, že odvolanie sťažovateľa nebolo doplnené v lehote podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku, preto o ňom správny orgán

14. Jedinou sťažnostnou námietkou vecne súvisiacou s dôvodmi napadnutého uznesenia bolo, že správny súd nesprávne ustálil skutkový stav, čoho dôsledkom bolo nesprávne právne posúdenie vec, keď konštatoval neexistenciu fiktívneho rozhodnutia. Hoci túto námietku podradil nielen pod sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g), ale aj písm. f) SSP, ide len o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žiaden konkrétny nesprávny procesný postup správneho súdu v tejto súvislosti nenamietal (za nesprávny procesný postup sa nepovažuje samotné vydanie napadnutého rozhodnutia).

sťažnostnú námietku nemohol prihliadnuť. 16. Kasačný súd tak vychádzal zo skutkového stavu, ako bol zistený správnym súdom, teda že odvolanie bolo podané dňa 24.10.2024 e-mailom (ako to vyplýva zo správnej žaloby a jej prílohy) a nebolo doplnené v zmysle § 19 ods. 1 správneho poriadku (ako to vyplýva z vyjadrenia žalovanej k správnej žalobe a z administratívneho spisu). Obsah správnej žaloby

Pokiaľ by v konaní pred správnym súdom doplnenie neautorizovaného podania podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku tvrdil a označil preň dôkaz, nejednalo by sa o novú skutočnosť, resp. dôkaz a kasačný súd by naň mohol prihliadnuť. Keďže kasačný súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného správnym súdom, je vecne správne rozhodnutie správneho súdu o zastavení konania, keď sa na odvolanie zo dňa 24.10.2024 neprihliada a teda fiktívne rozhodnutie vydané nebolo.

18. Obiter dictum kasačný súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie bolo po podaní odvolania zrušené právoplatným rozhodnutím zo dňa 07.01.2025 na základe protestu prokurátora, čím došlo de facto k splneniu účelu podania odvolania zo strany sťažovateľa aj bez toho, aby bolo odvolanie meritórne prejednané.

súdom. 20. K časti kasačnej sťažnosti označenej „Systematická diskriminácia sťažovateľa a neuznanie za reprezentanta zainteresovanej verejnosti“, k námietkam, ktorých obsahom boli tvrdenia vo vzťahu k súdom všeobecne a k tvrdeniu o „šikane“ bývalým členom vlády, kasačný súd neprihliadol, keďže z nich nie je zrejmé, ako konkrétne súvisia s tu prejednávanou vecou. Z rovnakého dôvodu neprihliadol ani na jeho tvrdenie, že „Má za to, že ho správny súd pri rozhodovaní považoval za chronického sťažovateľa“. Vo vzťahu ku sťažnostnej námietke, ktorou sťažovateľ správnemu súdu vytýkal neustálenie aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu podľa § 178 ods. 3 SSP kasačný súd konštatuje, že v tu prejednávanej veci žiadne pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu ako zainteresovanej verejnosti podľa tohto ustanovenia nevznikli, preto správny súd nemal dôvod sa s touto skutočnosťou osobitne v odôvodnení vysporiadať; k zastaveniu konania došlo z iných dôvodov, nie z dôvodu nedostatku jeho aktívnej žalobnej legitimácie. Záver a trovy kasačného konania

správneho súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 22. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti situácie. Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 28. októbra 2025