← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·28. 10. 2025

7Svk/18/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:0724101724.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
1S/129/2024
IČS
0724101724
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia starostu žalovanej, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 3S/129/2024 - 53 zo dňa 04.03.2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Konanie na správnom súde 1. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 3S/129/2024 - 53 zo dňa 04.03.2025 (ďalej „napadnuté uznesenie“) zastavil konanie o žalobe žalobcu zo dňa 19.11.2024 podľa § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia starostu žalovanej (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“, resp. „fiktívne rozhodnutie“) vydaného podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako prvostupňového správneho orgánu č. OOTZP/OŽP/11224/51303/2024/Slo zo dňa 16.10.2024 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). Žalobca sa žalobou domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Tiež žiadal, aby bol žalobe priznaný odkladný účinok a aby bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 16.10.2024 žalovaná podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. nevyhovela žiadosti žalobcu zo dňa 14.10.2024 o sprístupnenie informácie. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 24.10.2024 a žalobca v rovnaký deň proti nemu podal odvolanie v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu (e-mailom). Žalobca toto podanie (odvolanie) nedoplnil do troch pracovných dní tak, ako to vyžaduje § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „správny poriadok“), preto sa podľa správneho súdu sa na takéto podanie neprihliada. V tejto súvislosti citoval správny súd z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/58/2015 zo dňa 25.01.2017.

3. Správny súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší súd“) sp. zn. 5Sži/1/2012 zo dňa 29.11.2012 skonštatoval, že využitie inštitútu fiktívneho rozhodnutia prichádza do úvahy iba v prípade úplnej nečinnosti orgánu verejnej správy. V danom prípade však nemožno hovoriť o nečinnosti orgánu verejnej správy, ako to má na mysli § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., keď v zmysle § 19 ods. 1 správneho poriadku sa na žalobcom podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 16.10.2024

neprihliada. Podľa správneho súdu nemožno konštatovať, že v prejednávanej veci došlo k vydaniu druhostupňového fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. tak, ako ho špecifikoval žalobca v podanej žalobe.

4. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 16.10.2024 správny súd uviedol, že nakoľko žalobca pred jeho právoplatnosťou nevyčerpal riadny opravný prostriedok (na podané odvolanie žalobcu sa neprihliada), takéto rozhodnutie je vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 7 písm. a) SSP a bol by daný dôvod na odmietnutie správnej žaloby v tejto časti. Správny súd však poukázal na to, že žalovaná rozhodnutím č. OOTZP/ OŽP/925/468/2025/Slo zo dňa 07.01.2025 (ďalej „rozhodnutie zo dňa 07.01.2025“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2025, podľa § 24 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. vyhovela protestu prokurátora a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.10.2024 zrušila.

5. Správny súd skonštatoval, že ak neexistuje druhostupňové fiktívne rozhodnutie podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií tak, ako ho špecifikoval žalobca v podanej žalobe a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.10.2024, ktoré samo nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 7 písm. a) SSP, bolo zrušené, potom je potrebné konštatovať, že v tejto veci neexistuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Teda v konaní je daný neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v nespôsobilom predmete prieskumu správnym súdom a preto súd konanie podľa § 99 písm. b) SSP zastavil (v tejto súvislosti poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžik/4/2019 zo dňa 27.01.2021).

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 6. Proti tomuto uzneseniu včas podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“). Kasačný súd žiadal, aby napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti poukázal najmä na skutočnosť, že je zainteresovanou verejnosťou. V ďalších častiach citoval z právnej úpravy a z rozhodnutí najvyššieho súdu a Súdneho dvora Európskej únie.

7. Sťažovateľ v časti označenej ako „Systematická diskriminácia sťažovateľa a neuznanie za reprezentanta zainteresovanej verejnosti“ uviedol, že bol za svoju odbornú činnosť šikanovaný konkrétnym bývalým členom vlády Slovenskej republiky. Tiež uviedol, že súd riadne neskúmal jeho aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby ako zainteresovanej verejnosti a že ho správny súd považoval za chronického sťažovateľa.

8. V časti označenej ako „Dôvody kasačnej sťažnosti“ uviedol, že kasačnú sťažnosť podáva z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. Namietal, že správnym súdom bol nesprávne ustálený skutkový stav. Uviedol, že podané odvolanie doplnil v zákonnej lehote 3 pracovných dní, poukázal pritom na odvolanie zo dňa 24.10.2024 a doručenku zo dňa 28.10.2024 priložil ku kasačnej sťažnosti. Správny súd nesprávne právne posúdil riadne doručenie odvolania sťažovateľa, čím následne nesprávne právne posúdil možnosť samotného prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia a tým bol naplnený aj kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Správny súd nesprávne vyhodnotil fiktívne rozhodnutie, ktoré bolo predmetom žaloby a reálne rozhodnutie, ktoré sa však v dôsledku skôr fiktívne prezumovaného rozhodnutia malo vyhodnotiť ako právne nepôsobiace. Podľa sťažovateľa nie je zrejmé, čo ním súd sledoval, nebola to právna istota a materiálny právny štát, hoci sa to z preferencie reálne vydaného rozhodnutia môže javiť, avšak nesprístupnením informácií nemohol byť

naplnený účel zákona č. 211/2000 Z. z. Fiktívne rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. je existujúce, vydal ho žalovaný omisívnym konaním. Sťažovateľ uviedol, že rozhodnutie súdu vo veci infožiadosti je súčasne dôkazom o nesprávnom postupe žalovanej v inom (výrubovom) konaní, žalobca teda nie z vlastného zavinenia nemohol podať kvalifikované vyjadrenie vo veci výrubu. Podľa sťažovateľa ho správny súd nechránil pred nesprávnym výkladom práva, ale chránil „kabinetný a formálny“ výkon verejnej správy bagatelizáciou zákonných povinností povinnej osoby. 9. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 10.06.2025, kasačnému súdu navrhla, aby kasačnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú. Uviedla, že na základe sťažovateľom doloženej doručenky zo dňa 28.10.2024 bolo dodatočne zistené, že sťažovateľ predmetné odvolanie v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného prepisu žalovanej doručil. Pretože sťažovateľ predmetné odvolanie poslal v jednej zásielke obsahujúcej viacero

podaní, týkajúcich sa výrubových konaní, do ktorých sa žalobca prihlásil, došlo zo strany žalovanej k opomenutiu podania, ktoré malo byť posúdené ako odvolanie. Ďalej uviedla, že sťažovateľ až v podanej kasačnej sťažnosti uviedol a preukázal skutočnosti podmieňujúce riadne podanie opravného prostriedku. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 441 v spojení s § 439 ods. 3 písm. b) SSP. Poukázala tiež na to, že nesplnenie podmienky riadneho podania odvolania bolo konštatované aj prokurátorom v podanom proteste, čo bol dôvod, prečo prokurátor protestom napadol práve prvostupňové a nie fiktívne rozhodnutie.

Uviedla tiež, že sťažovateľ nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 07.01.2025, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.10.2024. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ mal vedomosť, že konajúcimi orgánmi bolo nesprávne ustálené, či splnil podmienku riadne podaného odvolania, čo však žiadnym spôsobom v konaní o proteste prokurátora a ani v konaní pred správnym súdom nenamietal a nepredložil/ neoznačil dôkaz o opaku. Posúdenie veci kasačným súdom

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods.2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju zamietol z nasledovných dôvodov: 11.

Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva.

Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára. Podľa § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

12. Predmetom kasačného konania bolo uznesenie Správneho súdu v Bratislave, ktorým bolo zastavené konanie o žalobe žalobcu zo dňa 19.11.2024 z dôvodu, že správny súd zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v tom, že neexistuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Správny súd nezistil existenciu fiktívneho rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. tak, ako ho špecifikoval žalobca v podanej žalobe a zároveň prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.10.2024, ktoré samé nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, bolo zrušené.

13. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil: - prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 16.10.2024 prvostupňový správny orgán odmietol žiadosť sťažovateľa zo dňa 14.10.2024 o sprístupnenie informácie, ktoré bolo sťažovateľovi doručené dňa 24.10.2024; - dňa 24.10.2024 sťažovateľ podal proti rozhodnutiu zo dňa 16.10.2024 odvolanie e-mailom bez autorizácie podľa osobitného predpisu, doručenie odvolania s autorizáciou dňa 28.10.2024 v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu nie je súčasťou administratívneho spisu; doručenie autorizovaného podania sťažovateľ prvý krát uviedol a preukázal v kasačnej sťažnosti a žalovaná túto skutočnosť potvrdila vo vyjadrení ku kasačnej

sťažnosti; - dňa 19.11.2024 sťažovateľ podal správnu žalobu, v ktorej sa domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia o odvolaní, ktoré podal dňa 24.10.2024, k správnej žalobe pripojil odvolanie zo dňa 24.10.2024 vo forme e-mailu bez autorizácie podľa osobitného predpisu; žalovaná vo vyjadrení k žalobe potvrdila, že sťažovateľ podal odvolanie dňa 24.10.2024 bez autorizácie, vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe nebolo žalobcovi doručené; - dňa 03.12.2024 (na podnet sťažovateľa zo dňa 11.11.2024) podal prokurátor protest proti prvostupňovému rozhodnutiu, výslovne vychádzajúc zo skutočnosti, že odvolanie sťažovateľa nebolo doplnené v lehote podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku, preto o ňom správny orgán

nekonal; - dňa 19.12.2024 žalovaná listom vyzvala sťažovateľa, aby sa vyjadril k obsahu protestu prokurátora, ktorý tvoril prílohu výzvy; sťažovateľ na výzvu žalovanej nereagoval; - rozhodnutím zo dňa 07.01.2025 (právoplatným dňa 24.01.2025) prvostupňový správny orgán protestu prokurátora vyhovel a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.10.2024 zrušil.

14. Jedinou sťažnostnou námietkou vecne súvisiacou s dôvodmi napadnutého uznesenia bolo, že správny súd nesprávne ustálil skutkový stav, čoho dôsledkom bolo nesprávne právne posúdenie vec, keď konštatoval neexistenciu fiktívneho rozhodnutia. Hoci túto námietku podradil nielen pod sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g), ale aj písm. f) SSP, ide len o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žiaden konkrétny nesprávny procesný postup správneho súdu v tejto súvislosti nenamietal (za nesprávny procesný postup sa nepovažuje samotné vydanie napadnutého rozhodnutia).

15. Pre rozhodnutie kasačného súdu sú skutkovým podkladom iba tie skutočnosti a dôkazy, ktoré účastníci uviedli v konaní pred správnym súdom (§ 454 SSP). Novoty v kasačnom konaní zásadne nie sú prípustné (§ 441 SSP), pretože kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim koncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie novôt. Preto všetky skutočnosti a dôkazy tieto skutočnosti preukazujúce musí sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pred správnym súdom. Novotami na účel § 441 SSP treba rozumieť okolnosti výhradne skutkovej povahy, k preukázaniu ktorých sú navrhované nové dôkazné prostriedky. V danom prípade sťažovateľ až v kasačnej sťažnosti prvý krát tvrdil skutočnosť, že odvolanie podané e-mailom dňa 24.10.2024 doplnil podaním autorizovaným podľa osobitného predpisu a zároveň o tom predložil dôkaz (doručenka zo dňa 28.10.2024). Tvrdenie o doručení autorizovaného odvolania a dôkaz o tomto doručení je tak novotou v kasačnom konaní, keďže ide o tvrdenie novej skutočnosti (doručenie určitého podania správnemu orgánu) a jej preukázanie. Kasačný súd v zmysle § 441 SSP preto na túto

sťažnostnú námietku nemohol prihliadnuť. 16. Kasačný súd tak vychádzal zo skutkového stavu, ako bol zistený správnym súdom, teda že odvolanie bolo podané dňa 24.10.2024 e-mailom (ako to vyplýva zo správnej žaloby a jej prílohy) a nebolo doplnené v zmysle § 19 ods. 1 správneho poriadku (ako to vyplýva z vyjadrenia žalovanej k správnej žalobe a z administratívneho spisu). Obsah správnej žaloby

zo dňa 19.11.2024 vrátane jej prílohy (odvolanie zo dňa 24.10.2024 podané e-mailom bez autorizácie) takto zistený skutkový stav nevyvracia, práve naopak; sťažovateľ v správnej žalobe existenciu fiktívneho rozhodnutia preukazoval len odvolaním podaným e-mailom bez autorizácie podľa osobitného predpisu, hoci takéto podanie samé o sebe nie je spôsobilé vyvolať účinky riadne podaného odvolania. Zároveň sťažovateľ najneskôr od 19.12.2024 (doručenie protestu prokurátora sťažovateľovi na vyjadrenie) bol upovedomený o tom, že podľa administratívneho spisu žalovanej nebolo jeho odvolanie doplnené v lehote podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku. Napriek tomu sťažovateľ zostal pasívny a správnu žalobu v tomto smere nedoplnil a ani o nesprávnosti takého záveru správny súd inak neupovedomil.

Pokiaľ by v konaní pred správnym súdom doplnenie neautorizovaného podania podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku tvrdil a označil preň dôkaz, nejednalo by sa o novú skutočnosť, resp. dôkaz a kasačný súd by naň mohol prihliadnuť. Keďže kasačný súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného správnym súdom, je vecne správne rozhodnutie správneho súdu o zastavení konania, keď sa na odvolanie zo dňa 24.10.2024 neprihliada a teda fiktívne rozhodnutie vydané nebolo.

17. Teoreticky možnú obranu, ktorou by sťažovateľ namietal nesprávny procesný postup správneho súdu v rámci dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP daný tým, že mu neumožnil reagovať na tvrdenie žalovanej vo vyjadrení k žalobe, že odvolanie zo dňa 02.10.2024 v lehote podľa správneho poriadku nedoplnil, sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuplatnil. Kasačný súd je v tu prejednávanej veci viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP), preto procesný postup súdu nevyhodnocoval.

18. Obiter dictum kasačný súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie bolo po podaní odvolania zrušené právoplatným rozhodnutím zo dňa 07.01.2025 na základe protestu prokurátora, čím došlo de facto k splneniu účelu podania odvolania zo strany sťažovateľa aj bez toho, aby bolo odvolanie meritórne prejednané.

19. K námietkam týkajúcim sa vytýkaných vád administratívneho konania je potrebné uviesť, že tieto by sa mohli vyhodnotiť len vtedy, ak by súdne konanie nebolo pre nedostatok procesnej podmienky zastavené. V prípade, ako je tento, teda ak správny súd vecne správne nepristúpil k prejednaniu meritórnych námietok, tieto námietky nemôžu byť preskúmavané ani kasačným

súdom. 20. K časti kasačnej sťažnosti označenej „Systematická diskriminácia sťažovateľa a neuznanie za reprezentanta zainteresovanej verejnosti“, k námietkam, ktorých obsahom boli tvrdenia vo vzťahu k súdom všeobecne a k tvrdeniu o „šikane“ bývalým členom vlády, kasačný súd neprihliadol, keďže z nich nie je zrejmé, ako konkrétne súvisia s tu prejednávanou vecou. Z rovnakého dôvodu neprihliadol ani na jeho tvrdenie, že „Má za to, že ho správny súd pri rozhodovaní považoval za chronického sťažovateľa“. Vo vzťahu ku sťažnostnej námietke, ktorou sťažovateľ správnemu súdu vytýkal neustálenie aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu podľa § 178 ods. 3 SSP kasačný súd konštatuje, že v tu prejednávanej veci žiadne pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu ako zainteresovanej verejnosti podľa tohto ustanovenia nevznikli, preto správny súd nemal dôvod sa s touto skutočnosťou osobitne v odôvodnení vysporiadať; k zastaveniu konania došlo z iných dôvodov, nie z dôvodu nedostatku jeho aktívnej žalobnej legitimácie. Záver a trovy kasačného konania

21. Vzhľadom na vyššie uvedené závery vyhodnotil kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú, keďže argumenty v nej uvedené, na ktoré kasačný súd mohol prihliadnuť, a ktorými bol viazaný, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia

správneho súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 22. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti situácie. Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. októbra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Svk/18/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik