← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·5. 6. 2025

7Svk/19/2023

ECLI:SK:NSSSR:2025:4017201002.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
11S/196/2017
IČS
4017201002
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka PhD a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: S. B., nar. XX.XX.XXXX, Š.F. Q.. XX, F., zastúpeného Mgr. Viktor Mlynek, advokát, Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štefánikova tr. 69, Nitra, za účasti: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, 3/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, 4/ O.. D. E., nar. XX.XX.XXXX, H. C. X, F., 5/ H. R., nar. XX.XX.XXXX, D.F. X, F., 6/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, H. C. XX, F., 7/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Trnavská cesta 100, Bratislava, 8/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 9/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36609633, 11/ S.. I. W., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, T., 12/ Roman Cerulík K CERO, Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11726938, 13/ D.. H. G., M. XX, F., účastníci v 12/ a 13/ rade zastúpení Mgr. Martinom Lieskovským, advokátom, Farská 40, Nitra, 14/ Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., Horné lúky 4540/1, Nitra, IČO: 48302392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, IČO: 256 02381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, IČO: 51034166, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2017/033700 z 12. septembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/196/2017-613 zo dňa 19. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Správny orgán prvého stupňa vydal stavebné povolenie č. UHA-DUaI-2317/ 2017-009-Ing.Dá zo dňa 14.06.2017, ktorým povolil stavbu „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov - SO 054 Sadovnícke úpravy na parkovisku OV, SO 131 Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park) II.

Fáza, SO 132 Parkovacie miesta pre bicykle, SO 315 Pergoly nad chodníkom na parkovisku OV, na pozemkoch parcelné čísla: 520/97- 520/146 a 520/148-520/164, 520/166-520/169, 520/ 171-182, 520/290, 520/291, 520/293, 520/302-520/306, 520/310-520/313, 520/551, 520/552, 520/557, 520/558, 520/561, 520/610, 520/611, 520/577, 520/578 a 1251/5 v katastrálnom

území C.. 2. Okrem iného v tomto rozhodnutí uzavrel, že sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, pretože stavba sa nachádza na pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich doplnkových stavieb a zariadení v území, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a č. 20801/ 2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015. Na stavbu bolo vydané rozhodnutie Ministerstvom životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, Záverečné stanovisko pod č.4783/2016-1.7/pl, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.01.2017.

Správny orgán prvého stupňa zároveň určil podmienky povolenia a rozhodol o námietkach a pripomienkach účastníkov konania. 3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podali odvolanie Združenie domových samospráv ako aj žalobca. Žalovaný tieto odvolania zamietol a potvrdil rozhodnutie Mesta Nitra zo dňa 14.06.2017. Vo vzťahu k uplatneným odvolacím námietkam uviedol, že stavebný úrad v stavebnom povolení stanovil záväzné podmienky na uskutočnenie stavby, vrátane záväzných podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk a rozhodnutí dotknutých

orgánov. Z týchto stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne negatívne alebo protichodné závery k uskutočneniu stavby. Stavebné povolenie je v súlade aj s ďalšími záväznými rozhodnutiami príslušných orgánov - Osvedčenie, Záverečné stanovisko, Rozhodnutie o rozklade a záväzné stanovisko číslo 24017/2017. K námietke žalobcu, že stavba nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z. z. uviedol, že stavebnému konaniu predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov, výsledkom ktorého je stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 478,3/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 (ďalej ako „Záverečné stanovisko“), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/201 7 - rozkl.) zo dňa 13.01.2017 (ďalej aj ako „Rozhodnutie o rozklade“) a nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017.

Odvolávanie sa na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR z iného konania považoval za irelevantné. Poukázal aj na záväzné stanovisko zo dňa 26.05.2017 číslo 24017/2017, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR skonštatovalo, že návrh stavebníka na stavbu je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov a rozhodnutiami MZP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. 4. Žalovaný mal z obsahu spisu za preukázané, že územnoplánovacia dokumentácia je v súlade s ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona a sú splnené aj ďalšie podmienky uvedené v predmetnom ustanovení.

K námietke, že Osvedčenie sa netýka pozemkov na ktorých sa má realizovať zmena stavby v katastrálne územie C. a nie sú uvedené v Osvedčení, uviedol, že žalobca nekonkretizoval, o ktoré pozemky sa má jednať. Mal za to, že v konaní boli dodržané práva verejnosti, ako aj účastníka na úseku životného prostredia a rovnako aj ďalšie procesné a iné práva účastníka, ktoré mu priznáva platná právna úprava.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného správnou žalobou, ktorou sa domáhal zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým stavebným povolením. Žiadal vec vrátiť stavebnému úradu na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k.11S/196/2017-613 správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. V prvom rade posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a dospel k záveru, že ide o správnu žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou. 7. Ďalej uzavrel, že v stavebnom konaní konalo Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebného zákona.

Poukázal na to, že ide o špeciálnu stavbu v zmysle § 120 stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií) a preto podľa ust. § 3a ods. 4, 5 cestného zákona, o veci rozhodovalo mesto Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy.

8. Správny súd ďalej poukázal na to, že na krajskom súde bola zamietnutá žaloba žalobcu o súdny prieskum rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14.12.2015, ktoré bolo vydané v zisťovacom konaní. Keďže rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť pri rozhodovaní z neho súd vychádzal. Rovnako bol žalobca účastníkom konania vedeného na

Ministerstve životného prostredia SR, odbore posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. ktoré bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska č. 4783/ 2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, ktoré v spojení s rozhodnutím ministra zo dňa 13.01.2017 nadobudli právoplatnosť dňa 18.01.2017. Správny súd za tejto situácie poukázal na to, že tu existujú právoplatné rozhodnutia, z ktorých správne orgány boli povinné vychádzať a boli pre ne záväzné a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Z tohto dôvodu nebolo možné znova riešiť otázku, či predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 14.06.2017) mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z.

9. K námietke žalobcu, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 zákona č. 50/1976 Zb. a územný plán mesta Nitra pre predmetné územie nedefinuje priestorové regulatívy správny súd uviedol, že záväzná časť územného plánu bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/ 2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18.07.2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. V časti v bodoch 1.13.1-1.13.5 tohto VZN sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce, Mlynárce a Zobor tu nie sú

uvedené. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. S poukazom na uvedené vyhodnotil žalobnú námietku ako nedôvodnú.

10. K splneniu podmienok stanovených v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o správny súd uviedol, že je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Príprava strategického parku Nitra- Fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov - pozemných komunikácií, teda výstavby objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. dňa 13.07.2015 a následne dňa 22.07.2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, v ktorých je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Následne po vydaní týchto osvedčení bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017. Uvedené bolo vyhodnotené ako splnenie prvej podmienky podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. K druhej podmienke stanovenej v tomto zákonnom ustanovení uviedol, že umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu

zóny. 11. Poukázal na to, že v územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože tento termín bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17.10.2015. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07.07.2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever.

12. Okrem toho uzavrel, že pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona je podmienkou priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.

13. K námietke žalobcu smerujúcej k nepredloženiu zastavovacieho plánu v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.) správny súd uvádza, stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania stavebného povolenia na cestnú stavbu, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia celého strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejdená o povolenie prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb.

14. Správny súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že boli porušené jeho práva ako účastníka konania, keď žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu a neboli dodržané lehoty. Uviedol, že sa nezaoberal námietkou žalobcu, ktorú doručil v písomnej forme dňa 23.09.2021 z dôvodu, že ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok (koncentračná zásada) a nestotožnil sa s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že ide o rozšírenie žalobného dôvodu v súlade s ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP.

Naviac, skutočnosť, že bývalý prednosta Okresného úradu Nitra O.. P. T., MBA sa stal v júni 2021 prokuristom spoločnosti MH Invest, s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia Okresného úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu funkcie prednostu O.. T., sú rozhodnutiami, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Taktiež z listín predložených žalobcom vyplýva, že podal námietku zaujatosti voči vedúcemu odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra O.. L. T., o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 14.02.2018 tak, že uvedený pracovník Okresného úradu Nitra nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci vyvlastňovacieho konania podľa zákona č. 282/2015 Z. z., ktoré sa týka pozemkov vo vlastníctve podávateľa námietky zaujatosti (žalobcu). Rozhodnutie o námietke zaujatosti vydal prednosta Okresného úradu Nitra O.. P. T., E. dňa 14.02.2018, teda v čase, kedy zastával funkciu prednostu Okresného úradu Nitra. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).

O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

15. Žalobca napadol rozhodnutie správneho súdu kasačnou sťažnosťou, ktorú odôvodnil dôvodmi podľa § 440 písm. g) SSP. Namietal vecnú príslušnosť konajúcich orgánov tvrdiac, že všeobecným stavebným úradom vo veciach významných investícií pre stavebné konanie podľa § 117b stavebného zákona je okresný úrad v sídle kraja, a nie mesto Nitra. Ust. § 117b stavebného zákona je vo vzťahu k nadradenosti k § 120 stavebného zákona, ktorý by sa aplikoval v prípade špeciálnej stavby. Správny súd podľa jeho názoru nesprávne posudzoval jeho aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú mal správne odvodzovať podľa § 178 ods. 1 SSP, pretože ako fyzická osoba bol napadnutým rozhodnutím žalovaného a stavebným povolením ukrátený na svojich právach, a to z dôvodu vlastníctva susediacich pozemkov. Bol riadnym účastníkom stavebných konaní, v rámci vybudovania strategického parku a pre túto stavbu bol aj vyvlastňovaný. 16. Uviedol, že Záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia zo dňa 04.11.2016 sa týka stavebnej činnosti Automotive Nitra Project - Fáza 2, ktorá sa z hľadiska vplyvov na životné prostredie neposudzovala a konanie skončilo rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Automotive Nitra Project je však odlišnou stavbou a táto investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa § 18 ods. 1 písm. a/ zákona o posudzovaní vplyvov, čo predložením nového zámeru uznal aj stavebník povoľovanej činnosti, v rámci ktorej sa má zrealizovať aj stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho konania v stavebnom konaní. 17. Sťažovateľ spochybnil zákonnosť procesu vydávania stavebného povolenia, z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby, a sám stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, avšak územný plán zóny nebol v rámci mesta schválený. V aktuálnom územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, nie je však vymedzená hranica strategického parku a územie pre strategický park. Skutočnosť, že strategická investícia - strategický park nie je v platnom územnom pláne vôbec riešená, je podstatnou okolnosťou pre vydanie stavebného povolenia, a to z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona. 18. Nesúhlasil s posúdením námietky, podľa ktorej neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na strategický park. Zámer Automotivne Nitra Project Fáza 2 sa týka stavby automobilky Jaguar Land Rover a pojem strategický park je širší ako Automotive

Nitra Project. Vybudovanie strategického parku je významnou investíciou, pre ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorá podľa § 3 písm. f/ zákona o posudzovaní vplyvov musí podliehať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.

19. Podľa sťažovateľa orgány verejnej správy pochybili, keď nepostupovali podľa § 38 ods. 9 zákona č. 24/2006 Z. z., resp. § 140c ods. 6 stavebného zákona, pretože bolo nutné prerušiť konanie do rozhodnutia povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie.

V napadnutom rozsudku navyše úplne absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah, ktorými bol súd vedený pri hodnotení dôkazov. Pritom aby súd mohol vykonávať svoju úlohu, spočívajúci v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia stavebného úradu je nevyhnutné, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a podrobne sa vyjadril k všetkým uplatneným žalobným

dôvodom. Rozsudok tak považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. 20. Sťažovateľ ďalej dôvodil tým, že podľa § 1 ods. 2 zákona o významných investíciách investícia a významná investícia nie sú samostatným strategickým parkom, ale sa jedná len o stavebné činnosti pre priemyselnú výrobu, ktoré sú realizované v strategickom parku.

Výstavba samotného strategického parku môže byť považovaná za významnú investíciu za splnenia podmienok podľa § 1 ods. 3 písm. b/ zákona o významných investíciách, ak je stavebníkom podnik so 100% majetkovou účasťou štátu a ide o stavbu, ktorej uskutočnenie je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku. Strategický park je inou stavebnou investíciou - vybudovanie stavieb potrebných na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku ako investície v stavebnom parku zrealizované.

Stavebný úrad a žalovaný nepostupovali v súlade so zákonom, pretože vo vzťahu k povoľovanej ceste malo byť uskutočnené konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Spochybnil tiež spôsob, akým sa správny súd vysporiadal s námietkou dopravného napojenia a vyústenia dopravy na cestu I/ 64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A podľa § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona. Stavebný úrad sťažovateľovi spôsobil ujmu v konaní a porušil aj verejné právo podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR na priaznivé životné prostredie.

21. Správnemu súdu taktiež vytkol, že sa nezaoberal námietkou zaujatosti vznesenou voči bývalému prednostovi žalovaného. Ide v kasačnej sťažnosti o novoty, ale tieto nemohol uplatniť v čase podania kasačnej sťažnosti, a vychádzajúc z § 439 ods. 3 SSP a contrario sú tieto skutočnosti ako dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 441 SSP plne relevantné.

22. Sťažovateľ spochybnil proces vydávania osvedčení ministerstva hospodárstva, pretože o začatí administratívneho konania neupovedomilo všetkých známych účastníkov konania podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku, pretože osvedčenia sa týkali jeho pozemkov v Nitre na Zobore a stavebného pozemku v k. ú. A.. Považoval za nezákonné, že sa nemohol v tomto konaní vyjadriť napriek tomu, že sa vydaním osvedčení zasiahlo do jeho práv a následne bol vyvlastnený. Osvedčenia sú podpísané neznámou osobou a považoval za nezákonné, že sa ako účastník konania dozvedel o podklade pre rozhodnutie priamo z rozhodnutia vo veci samej. 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti skonštatoval, že je postup vo veci bol zákonný a vecne správny. 24. Ďalší účastník MH Invest, s.r.o. vo vyjadrení namietal nedostatočné odôvodnenie kasačnej sťažnosti, mal za to, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť netvrdil porušenie verejného záujmu.

Súčasne uviedol, že správne orgány vo veci rozhodli v súlade so zákonom, keď rozhodoval príslušný úrad, keďže išlo špeciálnu stavbu. Taktiež považoval za zákonný postup správneho súdu, ktorý aplikoval v prípade námietky zaujatosti Ing. Borika koncentračnú zásadu.

25. Účastník Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. vo svojom vyjadrení taktiež poukázal na to, že žalobca v súlade s ust. § 178 ods. 3 SSP neuviedol žiaden verejný záujem, ktorý by mal byť porušený. Zdôraznil, že nie je dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho súdu a v tejto súvislosti poukázal na princíp proporcionality a rozhodnutia najvyšších súdnych autorít Slovenskej a Českej republiky.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia.

Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj splnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

27. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu v prejednávanej veci je rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/196/2017-613 z 19.10.2022, ktorým krajský súd zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

28. Pokiaľ ide o kasačnú námietku žalobcu smerujúcu k spochybneniu príslušnosti Mesta Nitra ako určeného špeciálneho stavebného úradu podľa § 120 stavebného zákona a § 3a ods. 4 cestného zákona, tak kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že na vydanie stavebného povolenia povoľujúceho špeciálne stavby, má mať prednosť príslušnosť založená podľa § 117b stavebného zákona, pretože predmetom stavebného povolenia je stavba, ktorá je významnou investíciou. Kasačný súd odkazuje na závery vyslovené v obdobnej právnej veci žalobcu v rozhodnutí sp. zn. 4Svk/54/2022, z ktorého vyplýva, že „ Ustanovenie § 117a nasl. stavebného zákona (aj ustanovenie § 117b) upravujú všeobecnú vecnú príslušnosť úradov na rozhodovanie v stavebnom konaní, pričom ustanovenie § 117b stavebného zákona je potrebné považovať za špeciálnu úpravu k všeobecnému ustanoveniu § 117 stavebného zákona z dôvodu verejného významu takéhoto druhu stavieb. Naopak, ustanovenie § 120 stavebného zákona je ustanovením špeciálnym ku všetkým predchádzajúcim ustanoveniam (§ 117§ 119

stavebného zákona), a to z dôvodu kauzálnej príslušnosti jednotlivých špeciálnych stavebných úradov rozhodujúcich o stavbách v oblastiach špecializovanej štátnej správy. Táto kauzálna príslušnosť má teda prednosť aj pred výnimkou ustanovenou v § 117b stavebného zákona)“.

29. Kasačný súd konštatuje, že uvedená námietka bola v rámci rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR zodpovedaná aj v rozhodnutí sp. zn. 1Svk/18/2022 zo dňa 28. marca 2024, pričom kasačný súd ju vyhodnotil rovnako ako nedôvodnú nasledovne: „Ako nedôvodný vyhodnotil kasačný súd aj ďalší sťažnostný bod týkajúci sa absencie vecnej príslušnosti správnych orgánov v danej veci. Pokiaľ sú totiž predmetom stavebného konania pozemné komunikácie, príslušnosť správneho orgánu je potrebné odvodzovať od osobitného zákona, ktorým je cestný zákon (§ 3a ods. 4 v spojitosti s § 120 ods. 1 a 2 stavebného zákona) a to i vtedy, ak je uskutočňovaná stavba podľa vydaného osvedčenia významnou investíciou, resp. ak sa stavba uskutočňuje v rámci výstavby strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii. Ustanovenie § 117b stavebného zákona predstavuje špeciálnu úpravu a teda deroguje všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 117 - § 119 stavebného zákona, nederoguje však príslušnosť špeciálnych stavebných úradov ustanovenú v § 120

stavebného zákona.“ S poukazom na uvedené kasačný súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. 30. Pokiaľ ide o to, či žalobca podal správnu žalobu ako účastník alebo zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP, tak kasačný súd vo vzťahu k právnemu posúdeniu tohto sťažnostného bodu odkazuje s poukazom na § 464 ods. 1 SSP na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5Svk/15/2022 zo dňa 26. apríla 2022, týkajúceho sa rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci, kde kasačný súd rovnako ako správny súd posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 SSP v spojení s § 442 ods. 1 SSP: „51. Námietku týkajúcu sa aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Tak ako krajský súd, ani kasačný súd nemá z tvrdení sťažovateľa nijako preukázané, že by bol ako fyzická osoba dotknutý stavebným povolením na svojich právach a právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá § 178 ods. 1 SSP.

Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom priamo susediacich pozemkov.

Takéto tvrdenia bez ďalšieho nemohli zvrátiť závery krajského súdu, ktorý vyčerpávajúco odôvodnil postavenie sťažovateľa vyplývajúce zo zákona č. 24/2006 Z. z. ktoré považuje kasačný súd za vecne správne a nevidí dôvod, aby sa od neho odchýlil a posúdil ho v zmysle sťažovateľom prezentovaných záverov.“

31. Okrem toho kasačný súd už v inej veci žalobcu skonštatoval (rozsudok sp. zn. 2Svk/14/ 2021 z 27. septembra 2023), že „či žalobca podáva žalobu ako účastník stavebného konania alebo ako zainteresovaná verejnosť, je pre výsledok v samotnom spore úplne irelevantné. Žalobca mal v konaní pred správnym súdom všetky procesné práva a povinnosti, ktoré patria účastníkovi konania alebo zainteresovanej verejnosti. Navyše ako zainteresovaná verejnosť má z hľadiska rozsahu prieskumu lepšie postavenie, nakoľko nie je potrebné dokazovať dotyk rozhodnutí orgánov verejnej správy na subjektívne práva žalobcu, tak ako to predpokladá § 178 ods. 1 SSP. Predmetné posúdenie postavenia žalobcu správnym súdom nemalo na rozsah ochrany subjektívnych práv a povinností žalobcu v konaní pred správnym súdom žiaden dopad. Žaloba žalobcu bola vo všetkých žalobných bodoch riadne preskúmaná a bolo o nej meritórne rozhodnuté“. 32. Ďalej kasačný súd uvádza, že pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti popisoval jemu známe skutočnosti, týkajúce sa osoby O.. P. T. E., ktoré podľa jeho názoru nasvedčovali jeho predpojatosti a mali zakladať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, tak s touto

námietkou by sa bolo možné vecne zaoberať v prípade jej podania v lehote na podanie správnej žaloby. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v § 441 SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby.

33. K rovnakým záverom dospel kasačný súd aj v iných prípadoch, napr. rozsudok sp. zn.

1Sžk/42/2019 zo dňa 30. septembra 2021 a 4Svk/54/2022 zo dňa 19.12.2024, v ktorých uviedol: „V správnom súdnictve platí prísna koncentračná zásada. Uvedené vyplýva z § 62 a 183 SSP, ktoré striktne ustanovujú, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby, rozšíriť alebo doplniť ju o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozšíri alebo doplní žalobu, na obsah takéhoto podania správny súd prihliadať nebude s výnimkou prípadov a konaní vymedzených v § 134 ods. 2 a v prípadoch uvedených v § 195, § 418 SSP.

34. Vo vzťahu ku kasačnej námietke nesplnenia zákonných podmienok na postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, kasačný súd uvádza, že s predmetnou otázkou sa už vo svojej rozhodovacej činnosti vysporiadal kasačný súd a preto v súlade s § 464 ods. 1 SSP aj na tomto mieste poukazuje na skorší rozsudok sp. zn. 1Sžk/44/2020 zo dňa 30. novembra 2022, v ktorom sa zaoberal s obsahovo rovnakými sťažnostnými bodmi: „Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park

umiestnený. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie, ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.

Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so závermi správneho súdu a tiež odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej veci, v ktorom kasačný súd uviedol: „.

. . Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd.

Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“

35. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu rozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi (zásada legality). Zároveň podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.:

Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 36. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady.

Vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní. Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. 37. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra

2022. 38. V nadväznosti na konštatované závery poukazuje na ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Ide o rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022, 3Svk/36/2022 zo dňa 31.mája 2023 a sp. zn. 5Svk/49/2022 zo dňa 27. februára 2024.

39. Vo vzťahu ku kasačnej námietke, ktorá spočívala v povinnosti zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov kasačný súd uvádza, že správny súd správne konštatoval, že pre konanie vo veci bolo podstatné, že v čase vydania napádaného rozhodnutia existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 04.11.2016 (ktorým príslušný správny orgán posudzoval navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z.) a to, že v čase vydania prvostupňového kolaudačného rozhodnutia bolo vydané aj záväzné stanovisko, z ktorého vyplývalo, že dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a s ich relevantnými podmienkami.

Ministerstvo životného prostredia SR v rámci uvedeného stanoviska poukázalo a nadviazalo na záverečné stanovisko pre navrhovanú činnosť s názvom ,,Automotive Nitra Project - fáza 2“ podľa zákona o posudzovaní vplyvov, z čoho vyplynulo, že predmetné objekty stavby „Príprava strategického parku Nitra - Fáza 2“ boli v rámci posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov obsiahnuté v navrhovanej činnosti,,Automotive Nitra Project - fáza 2“, vo vzťahu ku ktorej vydalo MŽP SR záverečné stanovisko z posudzovania navrhovanej činnosti.

MŽP

SR pritom vo vydanom záväznom stanovisku, ktorým boli správne orgány podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona viazané, posudzovalo navrhovanú stavbu ,,Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti stavebníka.

40. Zákon o posudzovaní vplyvov nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich rovnako ako správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Rovnako tak námietku, že stavebný úrad spôsobil ujmu v konaní sťažovateľovi a porušil tak čl. 44 ods.1 Ústavy SR vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd opätovne poukazuje (§ 464 ods. 1 SSP) aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom.

Konkrétne ide o rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžk/44/2020 zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn. 8Sžk/30/ 2019 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022.

V obdobnej veci totožného sťažovateľa konania, podobného skutkového aj právneho vzťahu a s totožnými sťažnostnými námietkami v rozsudku sp. zn. 1Sžk/48/2020 zo dňa 16.02.2022 správny súd k danej námietke uviedol: „41. K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., najvyšší správny súd dodáva, že námietky sťažovateľa nesmerovali priamo proti rozhodnutiu žalovaného o stavebnom povolení, ale sa týkali iných rozhodnutí orgánov verejnej správy.“

41. Kasačný súd k námietke nesprávneho posúdenia dopravného napojenia a vyústenia dopravy na cestu I/64 a na rýchlostnú komunikáciu R1A poukazuje na znenie § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona, v zmysle ktorého v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určia podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia. Aj v tomto prípade považuje kasačný súd námietky sťažovateľa za nedôvodné, pretože požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona nie sú povinnými náležitosťami, ale tieto stavebný úrad určuje podľa potreby. Vzhľadom na to, že predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie nebolo dopravné riešenie, stavebný úrad ako ani žalovaný nevzhliadli vo svojich rozhodnutiach potrebu určiť požiadavky napojenia stavby na pozemné komunikácie, keď predmetom stavebného povolenia boli miestne a účelové komunikácie. Dopravné napojenie a tiež

vyústenia ciest neboli predmetom stavebného povolenia, pričom s touto námietkou sa rovnako vysporiadal aj správny súd. 42. Námietka sťažovateľa ohľadne absencie predloženia zastavovacieho plánu bola kasačným súdom posudzovaná opakovane v konaniach týkajúcich sa iných stavieb Automotive Nitra

Project. V takomto prípade môže kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkázať na už vydané rozhodnutie a prevzatú časť uviesť v odôvodnení. Z tohto dôvodu (stotožňujúc sa s vyhodnotením námietky ako nedôvodnej) poukazuje na bod 34 rozsudku sp. zn. 8Sžk/ 42/2020 z 24. novembra 2021, v ktorom sa uvádza, cit.: „34.

K sťažovateľom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona kasačný súd uvádza, že nie je relevantná vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe zákona č. 254/2015 Z. z. z 30. septembra 2015, ktorým bolo do stavebného zákona zavedené ustanovenie § 35 ods. 2.

Na výstavbu automobilového výrobného podniku v rámci strategického parku v Nitre bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. januára 2016 podľa § 3 ods. 2 zákona o významných

investíciách. V uvedenej právnej veci je zrejmé, že stavba, ktorá sa realizuje v rámci stavebného povolenia v k. ú. A., je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce Lužianky, v ktorej je riešené funkčné využívanie územia.

Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorové usporiadania strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia.“

43. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v zásade namietal rovnaké skutočnosti, ako v správnej žalobe. Námietku, týkajúcu sa nevysporiadania správneho súdu s potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru sťažovateľ nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil a ani nešpecifikoval, v čom spočívalo porušenie práv priznaných sťažovateľovi podľa tohto

dohovoru. Vzhľadom na to, že ide len o formálnu konštatáciu, kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť tejto námietky a rovnako nevidel dôvod na to, aby sa ňou ďalej zaoberal. Čo sa týka námietok sťažovateľa, a povinnosti sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti, na tieto dal podrobnú odpoveď správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom s jeho závermi sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje. Taktiež sa kasačný súd stotožňuje so závermi správneho súdu, v rámci ktorých sa vysporiadal s námietkou nepredloženia osobitného zastavovacieho plánu k preskúmavanému stavebnému povoleniu podľa vyhlášky č. 453/2000 Z. z., čo sa nevyžaduje, pretože tento bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt v areáli a týmto sa stal súčasťou územnoplánovacej dokumentácie.

44. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal taktiež porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, tvrdiac, že správne orgány si nesplnili povinnosť dať účastníkom administratívneho konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, a navrhnúť jeho doplnenie. Keďže však sťažovateľ túto námietku neuplatnil v podanej správnej žalobe, a túto v lehote na podanie správnej žaloby nedoplnil, kasačný súd nebol oprávnený sa touto námietkou zaoberať.

V. Záverečné hodnotenie

45. Námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné, preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 46. O náhrade trov účastníkov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším (pribratým) účastníkom konania ako ani osobám zúčastneným na konaní súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, pretože im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli a zároveň kasačný nevzhliadol v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa zdôvodňujúce priznanie im práva na náhradu ďalších trov konania. 47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 5. júna 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Svk/19/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik