← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·25. 11. 2025

7Svk/19/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200711.1

ZrušujeVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
KE-7S/28/2021
IČS
8020200711
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: AAAautoAAA, s.r.o., IČO: 45863784, Okružná 787/18, Poprad, zastúpeného: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, za účasti ďalšieho účastníka: A., nar. X. X. XXXX, T. XXXX/X., R., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo 14. septembra 2020, č. OU-KE-OOP5-2020/ 041946-002, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/28/2021-108 z 11. februára 2025 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/28/2021-108 z 11. februára 2025 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovaného zo 14. septembra 2020, č. OU-KE-OOP5-2020/ 041946-002, a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym súdom. III. Ďalšiemu účastníkovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania, ani konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že spoločnosť AutoFinance, a.s., IČO: 36810894, ako veriteľ a spoločnosť Machine Central Tobacco Distribution, s.r.o., IČO: 36604283 (pôvodný ďalší účastník v 1. rade), ako dlžník ešte 21. marca 2011 uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej dlžník získal 40.000 € a mal ich vrátiť do 21. marca 2012. Podľa čl. IV tejto zmluvy bola pohľadávka veriteľa zabezpečená záložným právom, ktoré mohol „uplatniť.

. . v prípade porušenia podmienok uvedených v tejto zmluve. . .“. V ten istý deň uzavreli aj zmluvu o zriadení záložného práva, ktorou dlžník zriadil záložné právo na určitých nehnuteľnostiach na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. H. Z.. Podľa čl. III ods. 1 a 3 tejto zmluvy sa mohol záložný veriteľ uspokojiť výkonom záložného práva, ak dlžník „nesplní svoje záväzky.

. . ani po predchádzajúcom písomnom upozornení o realizácii záložného práva“, a to okrem iného predajom zálohu určeným spôsobom. Záložné právo bolo vložené do katastra nehnuteľností 12. apríla 2011 (na základe rozhodnutia č. V-592/11 z toho istého dňa).

2. Zmluvou datovanou 26. októbra 2016 spoločnosť AutoFinance, a.s., postúpila zostatok svojej pohľadávky zo zmluvy o úvere z 21. marca 2011 na žalobcu. Na základe tejto zmluvy sa v katastri nehnuteľností 1. februára 2017 zapísala zmena záložného veriteľa zo záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam (pod č. Z-5382/16). Listom z 20. novembra 2017 žalobca oznámil spoločnosti Machine Central Tobacco Distribution, s.r.o., že začína výkon tohto záložného práva priamym predajom založených nehnuteľností. Jedno vyhotovenie tohto listu, na ktorého spodnej časti je pripísaná doložka „Dňa 29.1.2018 osobne prevzal konateľ spoločnosti Ladislav Šandor“ s pripojeným podpisom, žalobca predložil na zápis do katastra nehnuteľností pod č. Z-4807/17. Na jeho základe sa v katastri nehnuteľností 31. januára 2018 zapísala informatívna poznámka o začatí výkonu záložného práva v prospech žalobcu. Žalobca v rámci tohto výkonu kúpnou zmluvou z 28. marca 2019 predal tieto nehnuteľnosti ďalšiemu účastníkovi (pôvodne v 2. rade) a 29. marca 2019 podal Okresnému úradu Košice,

katastrálnemu odboru, v listinnej podobe návrh, aby na jej základe povolil vklad vlastníckeho práva. 3. Katastrálny odbor najskôr rozhodnutím zo 4. apríla 2019 prerušil konanie, pretože na liste vlastníctva bola zapísaná obmedzujúca poznámka o zriadení záložného práva v prospech daňového úradu. Medzičasom sa 10. apríla 2019 na katastrálny odbor dostavil konateľ spoločnosti Machine Centra Tobacco Distribution, s.r.o., ktorý vyhlásil, že o výkone záložného práva nevie nič, poprel, že by na liste z 30. novembra 2017 bol jeho podpis, a záznam na jeho základe považoval za nedôvodný. Rovnako vyhlásil, že nevie ani o postúpení pohľadávky, z ktorej už nemá žiaden dlh. Nadväzne na to navrhol, aby katastrálny odbor zastavil konanie, lebo postúpenie pohľadávky na žalobcu nie je účinné a ani oznámenie o začatí výkonu záložného práva nezaslal riadne. Okrem toho nebol podľa neho dodržaný čl. III ods. 1 záložnej zmluvy.

Katastrálny odbor tak novým rozhodnutím z 2. júla 2019 prerušil konanie a vyzval žalobcu a ďalšieho účastníka, aby odstránili nedostatky návrhu na vklad a jeho príloh tým, že predložia originál listiny, ktorá preukáže splnenie podmienky podľa cit. ustanovenia záložnej zmluvy. Žalobca v odpovedi zdôraznil, že dlžníka riadne vyzval a ten listiny prevzal, preto výkon záložného práva zodpovedá zákonu.

4. Potom, čo sa konateľ Machine Central Tobacco Distribution, s.r.o., opakovane dostavoval na katastrálny odbor, ten prípisom z 10. januára 2020 znova vyzval žalobcu, aby predložil originály poslednej výzvy na zaplatenie pohľadávky zo 6. novembra 2017 a oznámenia o začatí výkonu z 20. novembra 2017, pretože z dovtedy predložených osvedčených kópií nemožno ustáliť pravosť podpisu konateľa. Žalobca v reakcii na to zdôraznil, že originál listu z 30. novembra 2017 sa nachádza v zbierke listín pod č. Z-4807/2017.

Okrem toho aj kópia osvedčená notárom podľa § 57 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) sa považuje za originál. Preto považoval výzvy katastrálneho odboru za nezákonné. Medzičasom konateľ Machine Central Tobacco Distribution, s.r.o., notárskymi zápisnicami o splnení dlhu do úschovy preukazoval, že pohľadávka zo zmluvy o úvere zanikla, žiadal vymazať záložné právo a zamietnuť návrh žalobcu na vklad na základe kúpnej zmluvy z 28. marca 2019. 5.

Rozhodnutím z 9. júna 2020, č. V-1192/2019, katastrálny odbor zastavil konanie o návrhu žalobcu podanom 29. marca 2019. V odôvodnení odkázal na svoje rozhodnutia o prerušení a zdôraznil, že podľa § 31 ods. 1 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov musí pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Po zrekapitulovaní priebehu konania uzavrel, že na predloženie originálov listín vyzval, pretože mal pochybnosti, či záložný veriteľ dodržal postup zo zmluvy o úvere a záložnej zmluvy. Len na základe originálov mohol riadne posúdiť, či podpis na listinách patrí konateľovi Machine Central Tobacco Distribution, s.r.o.

Až potom bude mať dôkaz, že žalobca bol oprávnený vykonávať záložné právo a uzatvoriť kúpnu zmluvu z 28. marca 2019. Na záver rozhodnutia citoval ustanovenia § 31 ods. 1, § 31a písm. c) a f) zákona č. 162/1995 Z. z., ako aj § 32 ods. 1, 2 a 3 a § 34 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 6. Žalobca v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu znova zdôraznil, že originály sú uložené v zbierke listín, a okrem toho § 24 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. dovoľuje predložiť aj osvedčenú kópiu listiny. Okrem toho namietol, že katastrálny odbor nemôže posudzovať pravosť podpisu a že vyhlásenie konateľa Machine Central Tobacco Distribution, s.r.o., nie je skutkovou ani právnou skutočnosťou, na ktorú by podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. mohol prihliadať. Žalovaný však tu preskúmavaným rozhodnutím zo 14. septembra 2020 zamietol toto odvolanie. Súhlasil so žalobcom, že nebol daný dôvod na prerušenie kvôli záložnému právu správcu dane. Na druhej strane odkázal na ustanovenie § 151l ods. 1

Občianskeho zákonníka, ktoré vymedzuje predpoklady výkonu záložného práva, čo považoval za skutkovú okolnosť, na ktorú sa musí prihliadať v konaní o povolení vkladu v zmysle § 31 ods. 1 kat. zák. Pretože v čl. III ods. 1 záložnej zmluvy boli pre výkon záložného práva dohodnuté určité podmienky, mal žalobca preukázať ich splnenie. Okrem toho na základe predložených listín pretrvávala pochybnosť o oprávnení žalobcu vykonať záložné právo, považoval za „odôvodnenú“ aj požiadavku, aby predložil originály listín.

Bolo vecou katastrálneho odboru, aký spôsob obstarania podkladov rozhodnutia zvolí. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou, že by nemohol skúmať pravosť podpisov, pretože také oprávnenie vyplýva z § 31 ods. 1 kat. zák. a § 32 ods. 1 Spr. por. Katastrálny odbor tak zastavil konanie v súlade s § 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z.

7. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, zamietol správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. KE-7S/28/2021-108. Po zopakovaní priebehu administratívneho konania a podaní účastníkov sa stotožnil so žalobcom, že katastrálny odbor nemohol prerušiť vkladové konanie kvôli záložnému právu správcu dane, to však vo výsledku nebolo dôvodom zastavenia konania. Súhlasil so žalovaným, že podľa § 31 ods. 1 kat. zák. mal prihliadať aj na skutkové a právne okolnosti, ktoré mali vplyv na povolenie vkladu, teda aj posudzovať, či sú splnené podmienky pre výkon záložného práva podľa záložnej zmluvy. Podľa § 40 ods. 1 Spr. por. v spojení s cit. ustanovením si katastrálny odbor mohol urobiť úsudok o predbežnej otázke, či veriteľ túto povinnosť splnil. Hoci ustanovenie § 24 ods. 4 kat. zák. umožňuje prílohy v listinnej podobe predložiť v origináli alebo v osvedčenej kópii, správny súd považoval požiadavku katastrálneho odboru predložiť ich v origináli za legitímnu, pretože ich potreboval na účely znaleckého dokazovania. Nie je zrejmé, prečo ich žalobca nepredložil

v katastrálnom konaní, aby tým predišiel jeho zastaveniu, ak sám tvrdil, že znalcovi by ich predložil. Podobne správny súd nepovažoval za podstatný odkaz na § 29 ods. 2 vyhlášky č.

461/2009 Z. z., podľa ktorého na zápis poznámky výkonu záložného práva postačuje predložiť oznámenie o tom. Katastrálny odbor totiž musel podľa § 31 ods. 1 kat. zák. skúmať aj to, či právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené, teda aj naplnenie podmienok určených v čl. III ods. 1 záložnej zmluvy. Správny súd nemohol prihliadnuť na znalecký posudok o podpise pod spornými listinami, ktorý žalobca predložil počas súdneho konania, pretože podľa § 135 ods. 1 SSP bol pre zastavenie katastrálneho konania rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného a vec sa mu vráti na ďalšie konanie. Zotrval na názore, že žalovaný konal v rozpore so zákonom ak žiadal predložiť originály listov zo 6. a 20. novembra 2017, pretože minimálne originál oznámenia z 20. novembra 2017 sa nachádza v zbierke listín (k č. Z-4807/2017). Ak žalovaný pochyboval o oprávnení žalobcu vykonávať záložné právo, mal uskutočniť kroky k vyvráteniu pochybností, napríklad vyzvať vlastníka na uskutočnenie právnych krokov, a dovtedy konanie prerušiť. Okrem toho mohol iniciovať znalecké dokazovanie, pretože mal k dispozícii všetky listiny, no ani nevyzval konateľa Machine Central Tobacco Distribution, s.r.o., aby predložil dôkazy, že podpis na uvedených listinách nie je jeho. Žalobca spochybnil oprávnenie žalovaného skúmať, či boli splnené podmienky na výkon záložného práva, ale len či bola splnená povinnosť podľa § 151m ods. 1 Obč. zák. Tú žalobca preukázal originálom oznámenia, na základe ktorého bol vykonaný už uvedený zápis č. Z-4807/2017. Naďalej trval na tom, že vzhľadom na ustanovenie § 24 ods. 4 kat. zák. je nezákonná požiadavka žalovaného, aby žalobca predložil originál uvedených listín. Aj osvedčená kópia sa považuje za originál, čo potvrdzuje aj § 57 Not. por. Žalobca nesúhlasil ani s názorom, že žalovaný bol oprávnený posudzovať uvedené otázky. Vyhlásenie vlastníka, že podpis nie je jeho, nie je skutkovou a právnou okolnosťou v zmysle § 31 ods. 1 kat. zák. 9. Žalovaný vo vyjadrení žiadal zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože rozsudok správneho súdu považoval za správny. Na odôvodnenie stručne zopakoval, prečo žiadal predložiť uvedené listiny. Nesúhlasil s názorom, že by nemohol skúmať, či boli splnené podmienky začatia výkonu záložného práva. Práve predloženie originálov oboch listín bol krokom, ktorý katastrálny odbor vykonal na to, aby odstránil svoje pochybnosti. Nemožno prejudikovať, ako by sa bolo postupovalo, ak by žalobca túto svoju povinnosť splnil. Napriek ustanoveniu katastrálneho zákona je v okolnostiach veci plne opodstatnená požiadavka na predloženie originálov. Zopakoval, že listina zo 6. novembra 2017 bola potrebná na posúdenie, či boli splnené podmienky určené v čl. III ods. 1 záložnej zmluvy. 10. Ďalší účastník (pôvodne v 2. rade) sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril, hoci mu bola riadne doručená. Pôvodný ďalší účastník v 1. rade (Machine Central Tobacco Distribution s.r.o.) bol 10. septembra 2024 vymazaný z obchodného registra a správny súd konanie voči nemu zastavil, preto sa mu kasačná sťažnosť ani nedoručovala.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v?medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

12. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie katastrálneho odboru, ktorým ten zastavil konanie o vklade vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy z 28. marca 2019, pretože žalobca nepredložil originály dvoch listín, na ktoré bol vyzvaný. Podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z., o ktoré katastrálny odbor oprel svoje rozhodnutie, sa konanie o návrhu na vklad zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Toto ustanovenie nadväzuje na § 31a písm. c) kat. zák., podľa ktorého sa toto konanie preruší, ak bol účastník konania (účastník právneho úkonu, o ktorého vklad ide, porov. § 30 ods. 1 kat. zák.) vyzvaný, aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh. Už z použitého pojmu „nedostatok“ vyplýva, že pôjde o prípady, kedy návrh alebo jeho prílohy neobsahujú niečo, čo by podľa zákona obsahovať mali.

Podľa § 30 ods. 4 písm. f) tohto zákona sú prílohou návrhu na vklad okrem iného aj listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad. Podľa dôvodovej správy katastrálny odbor na základe tohto ustanovenia smie žiadať aj predloženie ďalších listín, ak je ich predloženie riadne odôvodnené (Národná rada Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 905).

13. Listiny, ktoré katastrálny odbor žiada na základe tohto ustanovenia, však naďalej zostávajú prílohami na vklad, a v dôsledku toho sa na ne vzťahuje ustanovenie § 24 ods. 4 kat. zák., podľa ktorého ak je návrh podaný v listinnej podobe, musí navrhovateľ predložiť prílohy v listinnej podobe v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii.

Toto ustanovenie teda výslovne dovoľuje navrhovateľovi, aby svoju povinnosť predložiť určitú listinu ako prílohu splnil buď predložením jej originálu alebo osvedčenej kópie. Dôsledkom toho teda je, že ak predloží jej osvedčenú kópiu, splnil svoju povinnosť predložiť ju, teda odstránil nedostatok návrhu na vklad spočívajúci v jej nepredložení.

Citované ustanovenie nedovoľuje, aby katastrálny odbor mohol akokoľvek obmedzovať účastníka konania vo výbere, či listinu predloží v origináli alebo v osvedčenej kópii. Napokon, podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú štátne orgány (akým aj okresný úrad, katastrálny odbor, porov. § 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy) oprávnené konať zásadne len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Kasačný súd sa tak nestotožňuje so záverom žalovaného, ale ani správneho súdu, že takáto požiadavka bola „opodstatnená“. Žiaden štátny orgán nie je oprávnený postupovať v rozpore s jasným znením zákona len preto, lebo sa mu to v danom prípade javí vhodné či opodstatnené. Taký postup odporuje princípu legality ako jednému zo základných princípov právneho štátu, akým je Slovenská republika podľa čl. 1 ods. 1 ústavy (porov. v tomto smere už uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 3/98).

14. Ak teda katastrálny odbor v prerokúvanej veci žiadal predložiť listinu zo 6. novembra 2017 a oznámenie z 30. novembra 2017 ako prílohu návrhu na vklad len v origináli, odporovala jeho výzva citovanému ustanoveniu § 24 ods. 4 kat. zák. Podľa cit. § 31a písm. c) kat. zák. bol totiž oprávnený vyzvať žalobcu len na predloženie určitej listiny (t. j. listiny určitého obsahu) a žalobca bol oprávnený túto jeho výzvu splniť tak predložením jej originálu, ako aj predložením jej osvedčenej kópie. To napokon žalobca aj urobil, v dôsledku nezákonnosti predošlej výzvy však katastrálny odbor dospel k záveru, že nedostatok návrhu na vklad nebol odstránený a konanie o ňom zastavil podľa § 31b ods. 1 písm. f) kat. zák. Týmto postupom obral žalobcu o zákonom danú možnosť voľby formy predkladanej prílohy, a preto ide o podstatné porušenie ustanovenia o konaní, ktorého dôsledkom bola nezákonnosť rozhodnutia o zastavení konania. Ak žalovaný napriek tejto nezákonnosti rozhodnutia katastrálneho odboru potvrdil, odporuje jeho rozhodnutie § 59 ods. 2 Spr. por., podľa ktorého mala táto nezákonnosť viesť k zmene

alebo zrušeniu. Správny súd tak mal preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo 14. septembra 2020 zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 15. Žiaľ, celým rozhodnutím žalovaného, ale aj rozhodnutím katastrálneho odboru sa tiahne zmiešavanie otázky, či a v akom rozsahu má katastrálny odbor vykonávať sám dokazovanie, aké sú prípustné dôkazné prostriedky v danom smere, odkiaľ ich možno zadovážiť a aké sú následky nezadováženia.

Podľa viackrát citovaného § 31 ods. 1 katastrálneho zákona mal okresný úrad (katastrálny odbor) preskúmať zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákon, neobchádza ho a či sa neprieči dobrým mravom; okrem toho musel prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Pretože aj konanie o návrhu na vklad je katastrálnym konaním podľa § 22 ods. 1 kat. zák., podľa § 22 ods. 5 cit. zák. sa v ňom zásadne postupuje podľa Správneho poriadku. Preto žalovaný aj správny súd v zásade správne poukazovali na ustanovenie § 40 Spr. por., ktoré sa týka riešenia predbežných otázok v správnom konaní, ale aj na § 32 ods. 1 a 2 Spr. por., podľa ktorých má správny orgán úplne a správne zistiť skutkový stav a na ten účel obstarať potrebné podklady, okrem iného aj dôkazy (porov. § 34 Spr. por.).

Výsledkom takéhoto postupu však nemôže byť zastavenie konania, ale vecné rozhodnutie o tom, či sa vklad povoľuje alebo zamieta (porov. § 31 ods. 3 kat. zák., ale aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 17/2007, R 63/2007).

16. Pokiaľ teda katastrálny odbor pri skúmaní zmluvy podľa § 31 ods. 1 kat. zák. zistí, že sú tu okolnosti, ktoré podľa neho bránia povoleniu vkladu, podľa § 31 ods. 3 cit. zák. musí návrh na vklad zamietnuť.

Na základe § 22 ods. 5 kat. zák. v spojení s § 32 ods. 1 a 2 a § 46 Spr. por. však na tento účel musí dostatočne zistiť skutkový stav. Predovšetkým musí najskôr vyložiť (a v následnom odôvodnení podľa § 47 ods. 3 Spr. por. aj primerane vysvetliť), z akej právnej úvahy (z akého právneho predpisu) vychádza jeho záver, že určitá okolnosť bráni povoleniu vkladu. Ďalej musí jasne vymedziť, na aké skutkové predpoklady (skutkovú podstatu) daná právna norma viaže tieto následky, a podľa § 32 Spr. por. zistiť, či tieto skutkové predpoklady sú v posudzovanej veci naplnené alebo nie. V prerokúvanej veci žalovaný (a ešte menej správny súd) nedal žalobcovi zrozumiteľnú odpoveď, prečo skúmanie, či boli naplnené podmienky čl. III ods. 1 záložnej zmluvy („predchádzajúce písomné upozornenie“), môže mať vplyv na povolenie vkladu. Žalovaný totiž zrozumiteľne nevysvetlil, z akého ustanovenia právneho predpisu vyplýva, že nedodržanie akejkoľvek (zmluvnej) povinnosti záložného veriteľa pri

výkone záložného práva by malo mať vplyv na samotný výkon záložného práva a nie napríklad len nárok na náhradu škody (porov. napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 222/2012, judikát R 124/2024). Rovnako záver správneho súdu, že toto ustanovenie zmluvy by malo „obmedzovať právo nakladať s nehnuteľnosťou“, nebol bližšie rozvedený.

17. V prerokúvanej veci kúpnu zmluvu z 28. marca 2019 uzavrel žalobca ako záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva, a preto katastrálny odbor na základe § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bol oprávnený skúmať, či bol na takýto úkon oprávnený. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka zásadne platí, že záložný veriteľ môže začať výkon záložného práva, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená.

Citované ustanovenie nepredpokladá splnenie žiadnych ďalších podmienok, a preto úlohou katastrálneho odboru je predovšetkým posúdiť a zdôvodniť, či sa od neho možno odchýliť (porov. § 2 ods. 3 Obč. zák.) záložnou zmluvou tak, že oprávnenie vykonať záložné právo vznikne až po splnení ďalších podmienok (napr. ešte dodatočné upozornenie podľa čl. III ods. 1 záložnej zmluvy). Podľa § 151l ods. 1 Obč. zák. potom záložný veriteľ písomne oznámi začatie záložného práva záložcovi (prípadne aj dlžníkovi), no podľa § 151m ods. 1 Obč. zák. môže záložný veriteľ predať záloh spôsobom určeným v zmluve najskôr po uplynutí 30 dní od tohto

oznámenia. Toto zákonné ustanovenie teda v každom prípade podmieňuje právo záložného veriteľa predať záloh (napríklad priamym predajom) uplynutím tejto lehoty, a preto v zásade nemožno vyčítať katastrálnemu odboru, ak skúma, kedy oznámenie o výkone záložného práva došlo (porov. § 45 ods. 1 Obč. zák.) záložcovi.

Ak by mu totiž nikdy nedošlo, nemohla by začať plynúť ani zákonná lehota a záložnému veriteľovi by nevzniklo oprávnenie predať záloh (porov. podrobnejšie rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 66/2023). 18.

Kasačný súd tak v podstate súhlasí s tým, že katastrálny odbor v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona smie skúmať, či a kedy oznámenie o výkone záložného práva došlo záložcovi, teda či už záložnému veriteľovi vzniklo oprávnenie predať záloh.

Pretože tieto otázky nie sú vylúčené z prieskumu správneho orgánu ani podľa § 40 ods. 2 Spr. por., môže si o nich aj urobiť predbežný úsudok v zmysle § 40 ods. 1 Spr. por. Na ten účel je potom oprávnený a povinný zistiť skutkový stav, a to aj vykonaním dôkazov (porov. cit. § 32 ods. 1 a 2 a § 34 Spr. por.). Na rozdiel od názoru žalobcu tak kasačný súd súhlasí aj s tým, že ak sa dôjdenie listiny záložcovi preukazuje jeho vlastnoručným podpisom na nej, no o pravosti podpisu vzniknú pochybnosti, môže katastrálny odbor nariadiť aj dokazovanie potrebné na zistenie pravosti. Takým dôkazom môže byť napríklad výsluch danej osoby ako svedka (§ 35 Spr. por.), teda po náležitom poučení a s príslušnými následkami.

Rovnako môže katastrálny odbor nariadiť aj dôkaz znalcom (§ 36 Spr. por.), ak je potrebné odborne posúdiť pravosť podpisu. Následne môže účastníkovi konania (alebo inej osobe) uložiť, aby na účely takto nariadeného znaleckého dokazovania predložila listinu (a to podľa potreby aj jej originál), na ktorej sa má posúdiť podpis (§ 37 Spr. por.), a jej predloženie vynucovať poriadkovými opatreniami (§ 45 Spr. por.). Ak sa však takáto listina už nachádza na katastrálnom odbore (napr. ako súčasť zbierky listín), potom nútenie účastníka do jej opätovného predloženia znamená jeho zbytočné zaťažovanie nad primeranú mieru (porov. § 3 ods. 4 posledná veta Spr. por.).

Vykonané dokazovanie potom musí katastrálny odbor vyhodnotiť podľa zásad vyjadrených v § 34 ods. 5 Spr. por. a na jeho základe ustáliť, či podpis patrí podpísanej osobe alebo nie, a či teda dôjdenie danej listiny je alebo nie je preukázané.

Na základe toho potom musí uzavrieť, či podmienky § 31 ods. 1 kat. zák. sú alebo nie sú splnené, a podľa toho vklad povoliť alebo návrh zamietnuť (§ 31 ods. 3 kat. zák.).

IV. Záver

19. Na základe uvedeného tak správny súd v prerokúvanej veci mal preskúmavané rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Tým, že správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý

rozsudok

rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 20. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnymi názormi vyslovenými vyššie v tomto rozsudku (§ 469 SSP). 21. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na správnom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak žalobcovi, ktorý bol úspešný, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym súdom proti neúspešnému žalovanému. Ďalšiemu účastníkovi však nepriznal náhradu trov, pretože im v konaní nebola uložená žiadna povinnosť v zmysle § 169 SSP. 22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. novembra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Svk/19/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik