← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·6. 7. 2022

7Svk/20/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:8012200827.6

Potvrdzuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
4S/37/2012
IČS
8012200827
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: O. S., N. Y. XXX/XX, A.Š_, zastúpenej JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná 8, Prešov proti odporcovi: Okresnému úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor (predtým Obvodný pozemkový úrad v Prešove), Masarykova 10, Prešov, za účasti: 1) L.. O. U., N. X, G., 2) L..

U. U., N. D. XX, G., 3) M. A., I. X, A., 4) L.. H. F., A. S. X, A. (právny nástupca po neb. V. F., S. XX, A.) 5) S. G., Y. XX, A. (právna nástupkyňa po neb. O. Č., Y. XX, A.,) 6)W. T., M. XX, A., 7) V. Z., P. X, A., 8) O. N., N. X, A., 9) C. Z., Y. X, A., 10) L.. O. G., G. XXXX/XX, A., 11) L.. M. D., N. XXXX/XX, G., 12) O.. V. Z., X. Z. XXX, XXX XX S., A. - S., Č., 13) L..,

O.. W. G., F. XXXXX/XX, A., 14A) A. Z., D. R. XX, A. X, Č.I_ F. (právny nástupca po neb. S. Z., M. XX, A.) 14B) Z. Z., N., A., Č. F., (právny nástupca po neb. S. Z., M. XX, A.), 15) M. Z., F. XX, A., 16) L. Z., W. S. XX, G., 17) O. Y., W. S. XX, G., 18A) L. Z., N. P. XXX, W.

S. (právna nástupkyňa po neb. T.G_ Z., W. S. XXX, G.), 18B) T. Z., N. U. XXX/X, W. S. - S. W. (právny nástupca po neb. T. Z., W. S. XXX, G.), 18C) V. O.Á_, N. P. XXX, W. S., (právna

nástupkyňa po neb. T.G_ Z., W. S. XXX, G.P_), 19) L.. L. O., Y. XX/A, A., 20) O. Z.Á_, Y. XX, A., 21) L.. Š. Z., M. XX, XXX XX A., 22) L.. M. P., Š. XX, A., 23) L.. R. W., A.. C. XX, A., 24) L..

V. Z., Y. XX, A., 25) L. Z., Š. X, A., 26) C. G., Š. XX, A., 27) B. H., N. XX, XXX XX A. - N., Č., 28) G. N., Š. XX, A., 29) O. U., Y. XX, A., 30) M. J., Z. X, A., 31) M. Č., M. XX, A., 32) T. Č., M. XX, A., 33) T. Ž.G_, Y. X, A., 34) O. S.Č., Z. XX, A., 35) O.. M. Ž., M. X, A., 36) L.. V. C., M. X, A., 37) L.. A. Š., Š. XX, A., 38) A. Š., Y. XXX/XX, A., 39) L..

O. Š., A. XX, A., 40A) V. Š., F. XX, A. (právna nástupkyňa po neb. O. Š.P_, F. XX, A.), 40B) O. A., U. P. XXX, (právna nástupkyňa po neb. O. Š., F. XX, A.), 40C) O.. O. O., D. Z.. Y. XX/X,

A., (právna nástupkyňa po neb. O. Š., F.Á_ XX, A.) 41) A. Ž.G_, W.. B. XX, S. Š., 42A) Ľ. N., M. XX, A., (právna nástupkyňa po neb. Z. N., M. XX, A.), 42B) M. N., M. XX, A., (právny

nástupca po neb. Z. N., M.Č. XX, A.), 42C) Z.U_ N., M. XX, A., (právna nástupkyňa po neb. Z. N., M. XX, A.), 43) Ľ. P., Y. XX, A., 44) L.. M. F., Š. XX, A., 45) O. F., M. XX, A., 46) M.. M. F., Y. XX, A., 47) L.. M. Ž., U. XX, A., 48) L.. M. Ž., I. P.. Xa, XXX XX F. V. F., D., 49) G. O., F. X, A., 50) O. W., C. V. Z.. XX, XXX XX F. V. F., D., 51) A. Ž., M. XX, A., 52) B. V., A. X, A., 53) O. C., Č.V_ XX, A., 54) V. N.Á_, S. X, A., 55) O. T., W. X, A., 56) T. T., S. XXXX/ X, S. Š., 57) R. Ž., M. XX, A., 58) I. Z., Š. XX, A., 59) O. Š., N. X, A., 60A) Y. T., O. X, Z. A.

(právna nástupkyňa po neb. V.D_ T., O. X, Z. A.), 60B) O. T., O. XX, N. (právna nástupkyňa po neb. V. T., O. X, Z. A.), 60C) O. T., O. XXX/X, Š. A., (právny nástupca po neb. V. T., O.Á_ X, Z. A.), 60D) O.. U. T., O. XXX/X, Z. A. (A. D. A. D.. V. T., O. X, Z. A.), 60E) W. T., G. P. X, XXXXX F., (právny nástupca po neb. V. T., O.M_ X, Z. A.), 60F) M. T., Ď. XX, A., (právny

nástupca po neb. V. T., O. X, Z. A.), 60G) O. S., N. XX, G., (právna nástupkyňa po neb. V. T., O. X, Z. A.), 60H) V. T., O. XXX/X, Z. A., (právny nástupca po neb. V. T., O. X, Z. A.), 60I) G. T., O. XXXX/X, Z. A., (právny nástupca po neb. V. T., O. X, Z. A.), 61) V. G., T. X, G., 62) L.. Š. O., Z. XX, Z., 63) L.. S. O., Z. X, G., 64) L.. V. C., C. Š. XX, H.Č., 65) L.. Š. T., W.N_ XX, N., 66) O. Z., XX. V. XXX/XX, A., 67) O.. R. S., A..P..C.. N..XX, S.. G., 68) L.. O. T., B..

A. XX, O., 69) T. T., U. XX, A., 70) M. T., Š. X, A., 71) I. W., Ľ.. A. X, A., 72) L. T., Z. X,

A., 73) Ľ. T., M. XX, A., 74) A. T., Z. XX, A., 75) O.. U. C., F. XX, A., 76) L.. O. Z., Š. X, A., 77A) Z. N., F. XX, A.P_, R. XX.X.XXXX (právna nástupkyňa po neb. L. N., F. XX, A.) a jej právnymi nástupcami sú účastníci v 77B. a 77C rade, 77B) O. O., F. XXXX/XX, A. (právna

nástupkyňa po neb. L. N., F. XX, A.P_), 77C) S. Z., F.S_ XXXX/XX, A. (právna nástupkyňa po neb. L. N., F. XX, A.), 78) V. N., F. XX, A., 79) G. N., A. XX, A., 80) S. O.Á_, Š. XX, A., 81)

L.. C. B., Z. XXXX/XX, U., 82) O. Z., Š. XXX/XXX, A., 83) Ing. N. N., Š. D. XX, Z. D. S., 84) N. S., W. F. XXXX/XX, N., 85) U. R., S. Y.. N. XX/B, XXX XX F., H., 86) O.. V.. M. N.,

W. F. XXXX/XX, N., 87) O. Y., Š. XX, A., 88) V. M., Z. XX, A., 89) L. Š., Z. X, A., 90) I. Y., Š. XX, A., 91) W.. F.. M. W., Y.., Č. XX, G., 92) A. W., Č. XX, A.P_, 93) W. U., A. S. XX, U., XXA) P. Z., F.. F., U. X, A. (právna nástupkyňa po neb. O. F., A. X, A.), 94B) S. F., A. X, A.

(právny nástupca po neb. O. F.G_, A. X, A.) 95A) O.F_ W., A. XX, A. - Z. (právna nástupkyňa po neb. B. W., A. XX, A.), 95B) O. W., A. XXX/XX, A. - Z. (právny nástupca po neb. B. W., A. XX, A.), 96) L. W., A. XX, A., 97) L.. S. W., A. XX, H., 98) M. W., I. X, A., 99) O. W., A. XX, A., 100) T. A., Š. XXX, B. A., 101A) L.. O. L., O. XXXX/XX, A. (právna nástupkyňa po

neb. I. L., W. S. XXX, G.Š_), 101B) R. T., W. S. XXX, (právna nástupkyňa po neb. I. L., W. S. XXX, G.) 102) U. A., Z. X, A., 103) W. D., N. X, XXX XX O., D., 104) R. G., V..A. XX, A., 105) G. G., C. XXXX/X, XXX XX, N., Č. F., 106) I. S., N. X, A., 107) B. A., M. XXXX, XXX XX A., Č. F., 108) V. T., A. C. X, A., 109) I. T., F. XX, A., 110) W. T., F. XX, A., 111) V. T., Y. XX, A., 112) B. Z., W. XX, G.Š_, 113A) W. T., M.Č. XXXX/XX, A., (A. D. A. D.. W. T., M. XX, A.), 113B) W. T., Y. XXX/XX, A. - Z. (právny nástupca po neb. W. T., M. XX, A.), 113C) Z. T., Š. XXXX/X, A. (právny nástupca po neb. W. T., M.Č. XX, A.), 114) M.D_ T., M. XX, A., 115) G. O., A. XX, A., 116A) M. T., N. R. XXX, A. (právna nástupkyňa po neb. Z. T., R. XXX), 116B) M. T., N. S. XX, A., (právny nástupca po neb. Z. T., R.É_ XXX), 116C) R. T., N.H_ V., B. Z., A. (právna nástupkyňa po neb.

Z. T., R. XXX), 116D) Z. G., N. W. XX, XXXXX A. (právna nástupkyňa po neb. Z. T., R. XXX), 116E) M. T., N. R. N. XXX, (právny nástupca po neb. Z. T., R.É_ XXX), 116F) O. T., N. S. X, A., (právny nástupca po neb. Z. T., R. XXX), 117) M. T., P. O. XX, A., 118) O. M., Y. XX, A., 119) O. C., W. XX, A., 120) I. S., Š. XX, A., 121) W. T., Š. XX, A., 122) Š. T., Š. XX, A., 123) M. T., Š. XX, A.P_, 124) Š. T., R.C_ X, A., 125) V. L., G. XX, A., 126A) O. C., N. D. C. XX/X, D. (právny nástupca po neb. V. C., P. X, A., 126B) M. C., N. O. XXX/XX, Z. (právny nástupca po neb. V. C., P. X, A.Š_, 126C)

O.. T. T., N. P. XXX/XX, Z. Ľ. (právna nástupkyňa po neb. V. C., P. X, A., 127) L.. C. Ď., Y. XX, A., 128) M. B., Y. XX, A., 129) V. P., G. XXX, XXX XX, A.- Z. Č., Č. F., 130) G. P., C. XX, XXX XX, A., Č., 131) O. P., Z. XXX/XX, XXX XX, C. G., Č. F., 132) V. B., U. XX, A., 133) M. Š., Y. XX, A., 134) C. M., Ď. X, A., 135) G. N., Z. XX, A., 136) A. B., S. D. XXX, XXX XX, Y., Č.I_ F., 137) A. B., Z.F_ XX, A., 138) O. Z.L., Ď. XX, A., 139)V. Z., P. XX, Z., 140) L. B., Š. XX, A., 141A) O.. O. G., Z. XX, A., (právna nástupkyňa po neb. V. S., Š. XX, A.), 141B) M. S., D. U. XXX, A., (právna nástupkyňa po neb. V. S., Š. XX, A.), 141C) S. G., P. X, A., (právna nástupkyňa po neb. V. S., Š. XX, A.) 142) Ľ. B., N. XX, A., 143) M. M., A.Á_ X, A., 144A) V. B.Ö., O. XX, A., (právna nástupkyňa po neb. B. B., O. XX, A.), 144B) I. B., S. XX, (právny nástupca po neb. B. B., O. XX, A.),145A) O. B., Ľ..

T. X, R. - O. (právny nástupca po neb. M. B.H_, M.. N. XX, R.), 145B) Z.Í_ B., A. XXX, R. - O. (právny nástupca po neb. M. B., M.. N. XX, R.), 146) A.. B. C., Y. XX, A., 147) W. C., F. XX, A., 148) V. G., O.. D. XX, A., 149) L.. T. G., M. XX, A., 150) W. P., Š. XX, A., 151) F. A., W. S. XXX, G., 152) V. G., M. X, A., 153) O. C., Y. X, A., 154) O. G., F. XX, A., 155) V. C., G. XX, A., 156) O. X., G. XX, A., 157) W. U., M. XX, A., 158) M. G., Š. XX, A., 159A) M. G., Y.A_ XX, A. (právna

nástupkyňa po neb. O. G., Y. XX, A.), 159B) Ľ. N., M. XX, A. (právna nástupkyňa po neb. O. G., Y. XX, A.), 159C) Z. G., M. XX, A. (právny nástupca po neb. O. G.Č., Y. XX, A.), 160) V. G., Y. XX, A., 161) O. V., S. XX, A., 162) G. G., O.. H. X, A., 163) A.. Ľ. A., Z. X, A., 164) O.

U., H. XXXX/XX, A.P., 165) A. U., U. XXXX/XX, A., 166) O. U.Á., H. XXXX/XX, A., 167) O.. I. O., N. XX, G., 168) O.. B. U., M. X, G., 169A) L.. S. P., W. S. XX, (právny nástupca po neb. L.. T. P., M. XX, A.), 169B) O. P., M. XXXX/XX, A. (právna nástupkyňa po neb. L.. T.Š. P., M. XX, A.), 169C) L.. O. O., M. XXXX/XX, A. (právna nástupkyňa po neb. L.. T. P., M. XX, A.), 170) V. A., M. XX, A., 171) O. O., Y. XX, A., 172) L.. Ľ. P., M.Č. XX, A., 173) M. P.F., P. XX, Z. Ľ., 174) G. A., Y. XX, A., 175) O. G., Y. XX, A., 176) T. F., H. X, A., 177) O.. O. A., D. M. XXX, R., 178) N. A., Y. X, A., 179A) A. A., A. C. X, A.P. (právny nástupca po neb. O. A.Á., Š. XX, A.), 179B) L.. W. O., C. XX, A., (právna nástupkyňa po neb. O. A., Š. XX, A.), 179C) O.. O. N., O. XX, H. (právna nástupkyňa po neb. O. A., Š.Á. XX, A.), 179D) O. Z., F. XX, N. G. (právna nástupkyňa po neb. O. A., Š. XX, A.), 180) T. A., Y. XX, A., 181) N. Z., H. X, A., 182A) L. W., Ž. XXX, (právna nástupkyňa po neb. Š.. T.G. A., P. O. XX, A.), 182B) M. B., A. XX, A., (právna nástupkyňa po neb. Š.. T. A., P. O. XX, A.), 182C) Z. A., Ž. XXX, (právny nástupca po neb. Š.. T.G. A., P. O. XX, A.), 183) M. F., F. X, N., 184)O. S., O. XXXX/XX, A., 185) M. S., O. XXX, S. D. H., 186) O. B., U. XX, C., 187) S. B., R. XX, S. D. H., 188) W. G., A. Z.. XX, XXX XX, N. V. I., H., D., 189) O. Z., V.. B.. Z. XX, A., 190) G. A., A.Á. XX, A., 191) O.. O.D. G., D. XX/X, G., 192) O.. O. G., V.. B.. Z. XX, A., 193) O.. S. Z., V.. B.. Z. XX, A., 194.) O. N., D. X, G., 195). O. Š., M. XXXX/XX, A.Š. - Z., 196.) F. A., H.Ř. XX, Č. F. (A. D. A. D.. Ľ. A., H. XXX, P.. P., Č. F.), 197). R. A., C. D. O. H. P. XXX, P.. P., Č. F., XXX) F. A., H.I. XX, P.. P., Č. F., 199) U. T., M. D. F., P. XX, 200) O.. O. A., M. XXXX/ XX, A.- Z., 201) O. B., R. XXX/XX, S. D. H.Ľ. - U., 202) I. Š.Z., O. XX, A., 203) I. Š., Ď. XX, A., 204) Š. Š., F. X, G. - D. M., 205) A.. S. Z., N. T. X, A., 206) O.. O. A., N. G. XX, C., 207) O.. S. A., N. T.Á. X, A., 208) Z. N., N. F. XX, A., 209) I. Y., N. Z. F. N. Č.. XXXX/XX, F. Z., 210) B. N., N. Z. F. N. Č.. XXXX/XX, F. Z., V. V. Ľ.. Z. XXXX/XX, F. Z., 211) B. B., N. O.. N. X, A., 212) po neb. C. B., sú právnymi nástupcami účastníci v 127., 194 a 211. rade, 213) P. G., N. V. A. X, A., 214) P. G., N. Y. XX, A., 215) A. A., N. Z. XX, A., 216) Š. A., N. Z. XX/A, A., 217) V. N., N. I.F. X, A., 218) O. F., N. I. X, A., 219) O.Á. A., N. I. X, A., 220) U. Ž., N. Y. XXX/X, A., 221) M. Ž., N. Y. XXX/X, A., 222) O. Ž., N. Y. XXX/X, A., 223) V. F. (XXXX), S.Á. XX, A., (právna nástupkyňa po neb. V. F., S. XX, A.) 224) A. Č., Š. XX, A., (právny nástupca po neb. O. Č., Y. XX, A.,), účastníci v 1. až 167., 169.-177, 179B - 195., 200. -224. rade právne zastúpení JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná 8, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného č.j. OPPaLH 99/92-1/S1 zo dňa 22. januára 1999, OPPaLH 99/92-11/S1 zo dňa 7. apríla 1999 a OPPaLH 99/92-13/S1 zo dňa 14. apríla 1999, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, č. k. 4S 37/ 2012-758 zo dňa 28. septembra 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove, č.k. 4S 37/2012-758 zo dňa 28. septembra 2021 potvrdzuje. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 4S 37/2012-758 zo dňa 28. septembra 2021 odmietol odvolanie navrhovateľky, ktorým sa táto domáhala preskúmania rozhodnutí odporkyne č.j. OPPaLH 99/92-1/S1 zo dňa 22.1.1999, č.j. OPPaLH 99/92-11/S1 zo dňa 7.4.1999 a č.j. OPPaLH 99/92-13/S1 zo dňa 14.4.1999. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch uvedeného rozhodnutia krajský súd citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej tiež S.s.p.), v § 37 ods. 1, 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, spoluvlastníckymi podielmi, v znení účinnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí (ďalej len zákon č. 330/1991 Zb.), v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej zákon č. 229/1991 Zb.), v § 250m ods. 2, v § 250p a v § 250b ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), uviedol, že predmetom konania je preskúmanie rozhodnutí odporcu č. OPPaLH 99/92-1/SI zo dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/ 92-11/SI zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92-13/SI zo dňa 14.04.1999, týkajúcich sa reštitučných nárokov oprávnených osôb podľa zákona č. 229/1991 Zb., pričom oprávnenými

osobami boli členovia Urbáru Šváby - pozemkového spoločenstva, Janáčková 17, Prešov. Navrhovateľka včasnosť svojho návrhu zo dňa 12.11.2012, ktorým sa domáha preskúmania predmetných rozhodnutí, odôvodnila tým, že predmetné rozhodnutia jej boli doručené až na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/54/2012 zo dňa 4.9.2012, ktorý uložil správnemu orgánu v konaní o nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t O.s.p. povinnosť doručiť navrhovateľke rozhodnutia č. OPPaLH 99/92-1/SI zo dňa 22.1.1999, OPPaLH 99/ 92-11/SI zo dňa 7.4.1999 a OPPaLH 99/92-13/SI zo dňa 14.4.1999 do 30 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia. V predmetnom podaní okrem iného namietala aj to, žeby jej právna predchodkyňa C. C., nar. XX.X.XXXX, R.. X.X_XXXX, naposledy bytom S. XX, XXX XX A. uplatnila reštitučný nárok v konaní vedenom na Obvodnom úrade Prešov, odbor PPaLH, a zároveň namietala aj tú skutočnosť, že táto jej právna predchodkyňa splnomocnila na uplatnenie reštitučných nárokov Z. G.. Podľa jej názoru neboli naplnené podmienky

ustanovenia § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. teda, že oprávnené osoby (spoluvlastníci) určili spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania. Zo žalovaným predloženého dôkazu, splnomocnenia zo dňa 20.11.1992 (na čl. 293-294 a 491-493) mal krajský súd preukázané, že jednotlivé osoby, uvedené pod poradovými číslami 1-47, udelili plnú moc Z. G., U. Z. a V. Z. k zastupovaniu ich práv a záujmov v styku s pozemkovým úradom a inými orgánmi štátnej správy, súdnictva, prokuratúry, organizáciami, užívajúcimi nehnuteľnosť a inými dotknutými osobami.

Z predmetného splnomocnenia vyplýva, že splnomocnenci sú oprávnení predovšetkým na podanie výpovede z nájmu podľa § 22 ods. 2 zákona o pôde, podanie žiadosti o navrátenie užívacích práv v celosti, uzavretie a podpísanie zmluvy o vydaní nehnuteľnosti, prevzatie náhrady podľa reštitučných predpisov. Predmetná plná moc obsahuje zoznam osôb (splnomocniteľov), ktoré vyššie uvedených splnomocnencov splnomocnili na predmetné úkony.

Zároveň pri jednotlivých splnomocniteľoch sú aj ich podpisy ako prejav ich vôle. Pod poradovým číslom 7 je uvedená aj právna predchodkyňa žalobkyne p. C. C., D.. XX.X.XXXX. Krajský súd konštatoval, že reštitučné konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. je ovládané dispozičnou zásadou, konanie o priznaní nároku na vrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam možno začať len na návrh oprávnených osôb. Pre prípad navrátenia vlastníctva k spoluvlastníckym podielom podielnikov v bývalých urbároch, komposesorátoch a podobných pozemkových spoločenstvách (§ 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.), ustanovenie § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., z dôvodu hospodárnosti konania, upravuje podmienku na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva podielnikov v pozemkových spoločenstvách, určiť oprávnenými osobami (spoluvlastníkmi) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) spolu s určením spôsobu jeho (ich) konania, pričom na toto je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov.

Zo žalovaným predloženého splnomocnenia je zrejmé, že právna predchodkyňa navrhovateľky C. C.Ž_ (pod poradovým číslom 7) splnomocnila Z. G., na zastupovanie jej práv vo vzťahu k navráteniu užívacích práv k urbárnym pasienkom, pôde a ostatnému majetku urbariátu obce Šváby v styku s pozemkovým úradom, najmä na podanie výpovede z nájmu podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., podanie žiadosti o vydanie nehnuteľnosti, na prevzatie náhrady podľa reštitučných zákonov. Uvedená plná moc je podpísaná aj ďalšími 47-imi členmi urbára, ktorí podľa vyčíslených podielov predstavujú väčšinu podielov majiteľov.

Na základe uvedeného mal správny súd za preukázané oprávnenie p. G. konať za členov urbára v uplatnených reštitučných nárokoch v predmetnom administratívnom konaní. V tejto súvislosti taktiež považoval správny súd za potrebné poukázať na fakt, že z administratívneho spisu nie je zrejmé, že by do právoplatnosti napadnutých rozhodnutí zo strany jednotlivých členov predmetného Urbáru Šváby- pozemkového spoločenstva, teda ani zo strany samotnej právnej predchodkyne navrhovateľky bola spochybnená jej účasť v konaní a prejav vôle smerujúci k začatiu reštitučného konania. Krajský súd vo vzťahu k námietke navrhovateľky ohľadom neudelenia splnomocnenia Z. G. D. zastupovanie záujmov podielnikov urbáru, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/19/2014 z 2.12.2014, v ktorom tento súd konštatoval: „Otázku splnenia podmienok na začatie napadnutých reštitučných konaní bol v prvom rade povinný riešiť odporca a v závislosti od charakteru námietok spochybňujúcich pravosť alebo platnosť udeleného splnomocnenia na zastupovanie navrhovateľov ako oprávnených osôb podľa zákona 229/1991 Zb., určiť

prostriedky dokazovania na odstránenie uvedeného spochybnenia okruhu účastníkov v reštitučnom konaní, prípadne konanie prerušiť do rozhodnutia súdu o určenie platnosti právneho úkonu - spochybňovanej plnej moci.“ Krajský súd konštatoval, že z administratívneho spisu bolo zrejmé, že správny orgán konal s p. G. ako splnomocneným zástupcom členov Urbára Šváby-pozemkového spoločenstva, nakoľko z predloženej plnej moci bolo zrejmé, že jednotliví členovia, podpísaní na predmetnom dokumente, splnomocnili tohto zástupcu na konanie pred pozemkovým úradom vo vzťahu k uplatneným nárokom na navrátenie užívacích práv podľa zákona č. 229/1991 Zb., pričom z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne námietky jednotlivých členov do právoplatného skončenia konania, ktoré by platnosť udelenej plnej moci spochybňovali. Taktiež z administratívneho spisu je zrejmé, že za oprávnené osoby- členov Urbárskeho spoločenstva Šváby uplatnil reštitučné nároky splnomocnený zástupca Z. G.. Za splnomocneného zástupcu bol označený jednak vo vyššie uvedenom splnomocnení, ale aj v Stanovách Urbárskeho spoločenstva Šváby.

Zo Stanov predmetného spoločenstva, konkrétne z čl.3, ktoré boli registrované na Ministerstve vnútra SR dňa 25.3.1992, je zrejmý cieľ tohto spoločenstva, ktorým bolo presadzovať záujmy vlastníkov lesov, pasienkov a poľnohospodárskej pôdy, usilovať sa o ochranu a podporu zámerov všeobecne prospešného hospodárenia v lesnom a pasienkovom hospodárstve a to tým, že obnovia reálny výkon vlastníckych a užívacích práv členov spoločenstva bývalých urbarialistov v bývalej obci Šváby a ich právnych nástupcov k predmetu ich vlastníctva, poskytnú pomoc pri preukazovaní vlastníctva jednotlivých členov ako aj odbornú a poradenskú službu vo veci hospodárenia v lesoch a iných činnostiach a budú zastupovať členov pri rokovaní so štátnymi orgánmi a organizáciami štátnej správy pri riešení otázok súvisiacich s disponovaním a užívaním lesného, pasienkového a poľnohospodárskeho pôdneho fondu a v prípade potreby aj zastupovať členov aj voči iným subjektom hospodárskeho a spoločenského

života. Na uvedené konanie v mene Urbárskeho spoločenstva Šváby bol splnomocnený práve p. Z. G.. Podľa názoru krajského súdu vzhľadom na uvedené splnomocnenia správny orgán v čase vydania rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom, ak konal p. G. ako splnomocnencom,

ktorého oprávnenie na konanie v konaní pred orgánom verejnej moci nespochybňoval žiaden účastník, poukazom na to, že ani navrhovateľka v predmetnom konaní nepreukázala, že by predložená plná moc bola neplatná, resp. nepreukázala, že podpis osoby pod poradovým číslom 7 nebol podpisom C. C., t.j. jej právnej predchodkyne.

Súčasne krajský súd poukázal na skutočnosť, že podpis právnej predchodkyne navrhovateľky sa nachádza na viacerých dokumentoch v administratívnom spise, vyhotovených v priebehu niekoľkých rokov (podpis na splnomocnení zo dňa 20.11.1992, podpis na dokumente, ktorým si uplatnila vyplatenie reštitučných náhrad z 26.11.1999, podpis na splnomocnení pre M.. U. zo dňa 28.9.2008 na čl.773 ako aj podpis na čestnom prehlásení zo dňa 28.9.2008 na čl. 882 s osvedčením pravosti podpisu), z čoho krajský súd vyvodil záver, že tieto boli vykonané tou istou osobou, teda nemá za preukázané, že by práve v prípade predloženej plnej moci z roku 1992 sa jednalo o falzifikát podpisu právnej predchodkyne navrhovateľky.

Vzhľadom na nepreukázanie tvrdení navrhovateľky o nepodpísaní plnej moci splnomocnencovi G., krajský súd vyhodnotil postup orgánu verejnej moci, ktorý doručoval napadnuté rozhodnutia Z. G. ako splnomocnenému zástupcovi za súladný so zákonom, a preto navrhovateľka mohla podať návrh na preskúmanie napadnutých rozhodnutí iba v lehote 30 dní od ich doručenia Z. G. ako jej zástupcovi. Ďalej krajský súd uviedol, že na uvedenom závere nemení nič skutočnosť, že Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 1S/54/2012-183 zo dňa 4.9.2012 uložil žalovanému povinnosť doručiť navrhovateľke napadnuté rozhodnutia, nakoľko došlo k zmene skutkového stavu, keďže v tom čase súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané splnomocnenie udelené právnou predchodkyňou navrhovateľky Z. G., avšak v predmetnom konaní uvedená skutočnosť bola preukázaná na základe dôkazu predloženého žalovaným, teda správny súd mal za preukázané doručenie napadnutých rozhodnutí všetkým účastníkom konania, resp. ich zástupcovi a to v roku 1999, teda navrhovateľkou podané odvolanie dňa 22.11.2012 bolo podané po uplynutí

30-dňovej lehoty od vydania napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené krajský súd postupom podľa § 250p v spojení s § 250m ods. 2 O.s.p. odvolanie navrhovateľky voči rozhodnutiam odporkyne č.j. OPPaLH 99/92-1/S1 zo dňa 22.1.1999, č.j. OPPaLH 99/92-11/ S1 zo dňa 7.4.1999 a č.j. OPPaLH 99/92-13/S1 zo dňa 14.4.1999 odmietol ako oneskorene

podané. Krajský súd záverom považoval za potrebné poukázať aj na konanie vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3Sp/9/2013, v ktorom bol navrhovateľ O. C., zastúpený JUDr. Michalom Feciľakom a v ktorom sa navrhovateľ domáhal preskúmania totožných rozhodnutí aké súd preskúmava aj v tomto konaní. Krajský súd uviedol, že z uznesenia uvedeného súdu č. k. 3Sp/9/2013-790 zo dňa 30.5.2014 vyplýva, že navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že ide o konanie podľa § 250l až § 250s O.s.p. a rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j.: OPPaLH 99/92-1/Sl z 22.01.1991, č.j.: OPPaLH 99/92-11/Sl zo 07.04.1999 a č. j. OPPaLH 99/92 - 13/SI zo 14.04.1999 mu boli doručené listom zo dňa 19.02.2013 na základe uznesenia Krajského súdu Prešov sp. zn.: 4S/17/2012 z 18.12.2012.

Navrhovateľ žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutia podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. ako neprávoplatné rozhodnutia z dôvodu, že tieto rozhodnutia vo vzťahu k navrhovateľovi ako právnemu nástupcovi teraz už neb. C. C. nenadobudli právoplatnosť, pretože navrhovateľovej matke C. C. rozhodnutia neboli doručené a rovnako nesplnomocnila na zastupovanie v reštitučnom konaní v tom čase predsedu Urbáru Šváby - pozemkového spoločenstva Z. G..

Správny súd po preskúmaní veci vyslovil, že tretia hlava piatej časti O.s.p. neobsahuje ustanovenia vo vzťahu k lehote, v ktorej účastník, ktorý o sebe tvrdil, že je opomenutým účastníkom alebo je právnym nástupcom opomenutého účastníka, môže podať návrh na preskúmanie. Poukázal však na ustanovenie § 250l ods. 2 O.s.p., z ktorého jednoznačne vyplýva, že pokiaľ tretia hlava piatej časti O.s.p. nemá osobitné ustanovenia, použijú sa primerane ustanovenia druhej hlavy. Podľa § 250b ods. 3 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. súd postupuje podľa odseku 2, len ak k vydaniu rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v roku 1999, od vydania predmetných rozhodnutí uplynula lehota troch rokov, teda správny súd podľa § 250d ods. 3 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konanie zastavil, poukazujúc na uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžr/89/2014 zo dňa 17.12.2015.

Uvedený procesný postup správny súd v predmetnom konaní neaplikoval, napriek tomu, že sa jednalo o obdobnú vec, nakoľko bol viazaný vysloveným právnym záverom Najvyššieho súdu SR v uznesení, č. k. 1Sžr/9/2018-615 zo dňa 22.9.2020, ktorý mu uložil povinnosť zisťovať, či napadnuté rozhodnutia boli doručené účastníkom konania, resp. či právna predchodkyňa navrhovateľky splnomocnila Z. G. na zastupovania v reštitučných konaniach, pričom po splnení uvedeného pokynu dospel správny súd k záveru, že v predmetnej veci je nevyhnutné vydať procesné rozhodnutie o odmietnutí odvolania navrhovateľky podľa §250p v spojení s § 250m ods. 2 O.s.p. bez meritórneho prejednania veci obdobne ako v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3Sp/9/2013, čím dôjde zároveň aj k

naplneniu princípu právnej istoty. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., pričom odmietnutie opravného prostriedku súd vyhodnotil ako neúspech žalobkyne v konaní, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k odporcovi a ostatným účastníkom konania, týmto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zo zákona im právo na náhradu trov konania v predmetnom konaní nevzniklo.

II. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Namietala neúplne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu. Navrhovateľka v dôvodoch odvolania uviedla, že listina z 20.11.1992 (splnomocnenie) sa v reštitučnom spise nenachádza. Zdôraznila, že aj z uplatneného reštitučného nároku pánom G. v mene pozemkového spoločenstva zo dňa 14.04.1992 vyplýva, že jeho prílohou nebolo plnomocenstvo a ani menný zoznam podielnikov predložený podielnikmi pozemkového spoločenstva a ani plnomocenstvo - poverenie pre pána Z. G. v zmysle ust. § 37 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. na zastupovanie v reštitučnom konaní, či oprávnení podať a v ich mene žiadosť na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalovaný listinu z 20.11.1992 ani v jednom z rozhodnutí, akomkoľvek vyjadrení, či písomnosti žalovaného vypracovanej z jeho strany v predmetnom reštitučnom konaní neuvádzal. K mennému zoznamu 47 členov Urbáru Šváby z 20.11.1992, podľa navrhovateľky vyfabulovanému dôkazu zo strany žalovaného správneho orgánu v posudzovanom reštitučnom konaní vedenom pod sp. zn. OPPaLH č. 99/92, sa stalo plnomocenstvo navrhovateľa uviedla, že tento menný zoznam 47 podielnikov bol vypracovaný na iný účel a to vo veci „Navrátenie užívacích práv k urbárskym pasienkom, pôde a ostatnému majetku urbariátu obce Šváby. Prehlásenie o jeho spôsobe prevzatia a o ďalšom užívaní.“ Teda listina nebola predložená v posudzovanom reštitučnom konaní sp. zn. OPPaHL č. 99/92 ako plnomocenstvo na uplatnenie reštitučného nároku dňa 14.04.1992, ale bola predložená v inom reštitučnom konaní vedenom pod sp.zn. 2609/92, a to iba ako menný zoznam podielníkov, ktorý bol prílohou cit. rozhodnutia č. 2609/92/Ba zo dňa 23.02.1992, ktoré bolo vydané pre oprávnenú osobu Urbár Šváby a nie pre jednotlivých členov pozemkového spoločenstva uvedených v zozname z 20.11.1992.

Navrhovateľka ďalej namietala, že sa krajský súd nijako nevysporiadal s aktívnou legitimáciou účastníkov konania pred správnym orgánom, ktorých bolo podľa zoznamu podielníkov zo dňa 20.11.1992 47, avšak podľa rozhodnutí, ktoré sú predmetom sporu, je účastníkov konania 148. V tejto časti považuje rozhodnutie Krajského súdu za nepreskúmateľné a zmätočné. Taktiež nesúhlasila s konštatovaním krajského súdu o tom, že žiadny členovia udelenie plnej moci nespochybňovali. Poukázala na to, že sám Z. G. vo svojom čestnom prehlásení uviedol, že žiadne splnomocnenie neexistovalo a listina z 20.11.1992 mu slúžila na jednanie s organizáciami, ktoré užívali nehnuteľnosti patriace Urbáru Šváby. Taktiež v súpise listín reštitučného spisu sú čestné prehlásenia osôb, ktoré udelenie plnej moci spochybnili. Krajský súd sa s uvedeným nevysporiadal preto považovala rozhodnutie krajského súdu v tejto časti za nepreskúmateľné a zmätočné. Vytýkala krajskému súdu, že sa nezaoberal tabuľkou nachádzajúcou na č.l. 495 v ktorej navrhovateľka namietala celkovú neplatnosť listiny z 20.11.1992 ako splnomocnenia na zastupovanie v zmysle ust. § 37 ods. 2 zák.č. 330/1991 a to z toho dôvodu, že predmetnú listinu nepodpísali podielnici, ktorí majú väčšinu podielov. Navrhovateľka mala za to, že krajský súd v rozpore s právnym názorom prezentovaným v odôvodnení zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžr 9/2018 z 22.09.2020 sa prioritne zaoberal iba podpisom právnej predchodkyne navrhovateľky na listine z 20.11.1992, pričom skutkový stav zistený krajským súdom vo veci považoval i naďalej za neúplný. Na základe uvedeného navrhla, aby pôvodne najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby zmenil napadnuté

uznesenie

tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu č.j. OPPaLH 99/92-1/S1 zo dňa 22. januára 1999, OPPaLH 99/92-11/S1 zo dňa 7. apríla 1999 a OPPaLH 99/92-13/S1 zo 14. apríla 1999 a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie.

III. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

IV. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/ 1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

Podľa ust. § 101e ods. 1,2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 492 ods. 1,2 S.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno

priznať úspech. Z doterajšieho priebehu konania bolo zrejmé, že uznesením č.k 4S/37/2012-421 zo dňa 23.6.2016 Krajský súd v Prešove opravný prostriedok navrhovateľky odmietol ako oneskorene podaný, nakoľko mal za to, že navrhovateľka napadla právoplatné rozhodnutia, t.j. opravný prostriedok podala po uplynutí 30-dňovej lehoty na jeho podanie, keďže predmetné rozhodnutia, vydané v konaní o reštitučných nárokoch vo vzťahu k pozemkom, k.ú. Š., boli vydané v roku 1999, pričom boli riadne doručované splnomocnenej osobe a tak nadobudli právoplatnosť a na ich základe boli vyplatené aj plnenia finančných náhrad, resp. boli poskytované náhradné pozemky oprávneným žiadateľom. Zároveň konštatoval, že doručením týchto rozhodnutí navrhovateľke dňa 22.10.2012, tejto nezačala plynúť nová lehota na podanie

opravného prostriedku. Predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove bolo napadnuté odvolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č.k. 1Sžr/9/ 2018-615 zo dňa 22.9.2020 tak, že uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 4S/37/2012-421 zo dňa 23.6.2016 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že krajský súd sa nedôsledne zaoberal námietkami navrhovateľky, spochybňujúcimi splnenie podmienok na začatie reštitučného konania o nárokoch jej predchodkyne na vrátenie vlastníctva k pozemkovým podielom, t. j. samotného určenia spoločného zástupcu oprávnených osôb na konanie.

Najvyššiemu súdu SR v napadnutom rozhodnutí absentovali vlastné zistenia krajského súdu z preverenia administratívneho spisu, preto uložil krajskému súdu v novom konaní opätovne sa zamerať na zistenie, či preskúmavané rozhodnutia správneho orgánu boli doručené spoločnému splnomocnencovi, a teda nadobudli

právoplatnosť a vykonateľnosť. Zároveň uložil povinnosť súdu overiť navrhovateľkou namietané skutočnosti, či bolo udelené právnou predchodkyňou navrhovateľky Z. G. splnomocnenie na jej zastupovanie v reštitučnom konaní. Krajský súd v Prešove v intenciách zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu vo veci opätovne konal a uznesením, č.k. 4S/37/2012-758 zo dňa 28. septembra 2021 odvolanie navrhovateľky podľa ust. § 250p v spojení s ust. § 250m ods. 2 O.s.p. odmietol ako oneskorene

podané. Uvedené rozhodnutie krajského súdu je predmetom odvolacieho konania na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky. Predmetom konania pred krajským súdom bolo preskúmanie rozhodnutí odporcu č. OPPaLH 99/92-1/SI zo dňa 22.01.1999, OPPaLH 99/92-11/SI zo dňa 07.04.1999 a OPPaLH 99/92-13/ SI zo dňa 14.04.1999, týkajúcich sa reštitučných nárokov oprávnených osôb podľa zákona č.

229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, pričom oprávnenými osobami boli členovia Urbáru Šváby - pozemkového spoločenstva, Janáčková 17, Prešov. Navrhovateľka včasnosť svojho návrhu zo dňa 12.11.2012, ktorým sa domáha preskúmania predmetných rozhodnutí, odôvodnila tým, že predmetné rozhodnutia jej boli doručené až na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1S/54/2012 zo dňa 4.9.2012, ktorý uložil správnemu orgánu v konaní o nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t OSP povinnosť doručiť navrhovateľke rozhodnutia č. OPPaLH 99/92-1/SI zo dňa 22.1.1999, OPPaLH 99/ 92-11/SI zo dňa 7.4.1999 a OPPaLH 99/92-13/SI zo dňa 14.4.1999 do 30 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia. V predmetnom podaní okrem iného namietala aj to, že by jej právna predchodkyňa C. C., D.. XX.X.XXXX, R.. X.X_XXXX, naposledy bytom S. XX,XXXXX A. uplatnila reštitučný nárok v konaní vedenom na Obvodnom úrade Prešov, odbor PPaLH, a zároveň namietala aj tú skutočnosť, by táto jej právna predchodkyňa splnomocnila na uplatnenie reštitučných nárokov Z. G.. Podľa jej názoru neboli naplnené podmienky

ustanovenia § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. teda, že oprávnené osoby (spoluvlastníci) určili spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania. Po preskúmaní veci sa odvolací súd plne stotožnil s názorom krajského súdu, o tom, že v konaní bolo preukázané oprávnenie p. G. konať za členov urbára v uplatnených reštitučných nárokoch ako aj doručenie napadnutých rozhodnutí všetkým účastníkom konania. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že účelom reštitučných zákonov, ktoré sa stali súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky po skončení totalitného režimu, bolo vytvoriť zákonný rámec na odstránenie nedemokratických zásahov tohto štátneho režimu do jednotlivých sfér života spoločnosti a umožniť prinavrátenie pôvodného stavu.

Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku je jedným z viacerých reštitučných zákonov, ktorého cieľom bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Vydanie nehnuteľnosti v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb., ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, upravuje zákon č. 330/1991 Zb. o

pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Pre prípad navrátenia vlastníctva k spoluvlastníckym podielom podielnikov v bývalých urbároch, komposesorátoch a podobných pozemkových spoločenstvách (§ 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.), z dôvodu hospodárnosti konania, obsahuje podmienku na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva podielnikov v pozemkových spoločenstvách, a to určiť oprávnenými osobami (spoluvlastníkmi) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) spolu s určením spôsobu jeho (ich) konania, pričom na toto je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov.

V zmysle zákonného ustanovenia § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb. bývalí členovia urbáru mohli poveriť svojho zástupcu na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti. Toto poverenie však muselo byť zrozumiteľné, jednoznačné a formulované tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto je povereným spoločným zástupcom, ktoré osoby poverenie udelili a na aký konkrétny právny úkon bolo

udelené.

Z obsahu skutkových okolností vyplývajúcich zo spisu bolo zrejmé, že žiadosť o vydanie predmetných nehnuteľností podal v mene Urbárskeho spoločenstva Šváby člen prípravného výboru p. G., tieto žiadosti nepodávali samotný bývalí členovia urbáru v zastúpení ich spoločným zástupcom na základe poverenia podľa ust. § 37 ods. 1,2 zák.č_ 330/1991 Zb. Navrhovateľka vo svojom odvolaní voči uzneseniu krajského súdu namietala, že listina z 20.11.1992 (splnomocnenie) sa v reštitučnom spise nenachádza a taktiež zdôraznila, že uvedená listina bola vypracovaná na iný účel a to vo veci „navrátenia užívacích práv k urbárskym pasienkom, pôde a ostatnému majetku urbariátu obce Šváby.

Prehlásenie o jeho spôsobe prevzatia a o ďalšom užívaní“ a bola predložená v inom reštitučnom konaní vedenom pod sp. zn., 2609/92, a to iba ako menný zoznam podielnikov, ktorý bol prílohou rozhodnutia č. 2609/92/Ba zo dňa 23.02.1992. Najvyšší správny súd uvedenú skutočnosť nespochybňuje, avšak zároveň konštatuje, že správny orgán v čase podania žiadosti o vydanie nehnuteľnosti nepovažoval za sporné, že by túto žiadosť podala neoprávnená osoba a to vzhľadom k tomu, že k uvedenej žiadosti boli priložené stanovy Urbárskeho spoločenstva Šváby.

Tak ako už i krajský súd konštatoval zo Stanov predmetného spoločenstva, konkrétne z čl.3, ktoré boli registrované na Ministerstve vnútra SR dňa 25.3.1992, je zrejmý cieľ tohto spoločenstva, ktorým bolo presadzovať záujmy vlastníkov lesov, pasienkov a poľnohospodárskej pôdy, usilovať sa o ochranu a podporu zámerov všeobecne prospešného hospodárenia v lesnom a pasienkovom hospodárstve a to tým, že obnovia reálny výkon vlastníckych a užívacích práv členov spoločenstva bývalých urbarialistov v bývalej obci Šváby a ich právnych nástupcov k predmetu ich vlastníctva, poskytnú pomoc pri preukazovaní vlastníctva jednotlivých členov ako aj odbornú a poradenskú službu vo veci hospodárenia v lesoch a iných činnostiach a budú zastupovať členov pri rokovaní so štátnymi orgánmi a organizáciami štátnej správy pri riešení otázok súvisiacich s disponovaním a užívaním lesného, pasienkového a poľnohospodárskeho pôdneho fondu a v prípade potreby aj zastupovať členov aj voči iným subjektom hospodárskeho a spoločenského života. Na uvedené konanie v mene Urbárskeho spoločenstva Šváby bol splnomocnený práve p. Z. G..

Krajský súd správne poukázal na to, z administratívneho spisu nie je zrejmé, že by do právoplatnosti napadnutých rozhodnutí zo strany jednotlivých členov predmetného Urbáru Šváby- pozemkového spoločenstva, teda ani zo strany samotnej právnej predchodkyne navrhovateľky bola spochybnená jej účasť v konaní a prejav vôle smerujúci k začatiu reštitučného konania. Preukázanie oprávnenia p.

G. konať za členov urbára v uplatnených reštitučných nárokoch mal krajský súd dodatočne preukázané zo žalovaným predloženého splnomocnenia z ktorého bolo zrejmé, že právna predchodkyňa navrhovateľky (a nielen ona) C. C. (pod poradovým číslom 7) splnomocnila Z. G., na zastupovanie jej práv vo vzťahu k navráteniu užívacích práv k urbárnym pasienkom, pôde a ostatnému majetku urbariátu obce Šváby v styku s pozemkovým úradom, najmä na podanie výpovede z nájmu podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., podanie žiadosti o vydanie nehnuteľnosti, na prevzatie náhrady podľa reštitučných zákonov. Uvedená plná moc je podpísaná aj ďalšími 47-imi členmi urbára, ktorí podľa vyčíslených podielov predstavujú väčšinu podielov majiteľov. Vychádzajúc z teórie práva dohoda o plnomocenstve môže byť uzavretá písomne, ústne, dokonca aj konkludentne.

Plnomocenstvo je iba jednostranným právnym úkonom, ktorým zastúpený dáva správnemu orgánu na vedomie, že ho splnomocnenec je oprávnený zastupovať. Splnomocnenie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstva upustiť. (viď ust. § 17 ods. 3 Správneho poriadku) Skutočnosť, že plnomocenstvo neexistuje v písomnej podobe neznamená, že vzťah zastúpenia neexistuje resp. neexistoval. Za písomné plnomocenstvo je potrebné považovať aj akýkoľvek písomný prejav, ktorým účastník(ci) konania dáva (jú) najavo, že konkrétna osoba ho (ich) mohla a v akom rozsahu zastupovať. V čase reštitučných konaní odporca disponoval listinou zo dňa 20.11.1992 z ktorej obsahu bol zrejmý prejav vôle členov Urbárskeho spoločenstva Šváby splnomocniť o.i. aj Z. G. na konanie pred pozemkovým úradom vo vzťahu k uplatneným nárokom na navrátenie užívacích práv podľa zákona č. 229/1991 Zb., teda mal vedomosť o tom, že p. G. bol oprávnený jednať v mene podielnikov Urbárskeho spoločenstva Šváby.

Z uvedeného dôvodu neprisvedčil odvolací súd námietke navrhovateľky. Taktiež sa odvolací súd nestotožňuje s jej názorom, že krajský súd sa v rozpore s právnym názorom prezentovaným v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu zaoberal iba podpisom právnej predchodkyne navrhovateľky na listine z 20.11.1992. Práve naopak v intenciách zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu sa vo svojom ďalšom konaní zameral na posúdenie práve najvyšším súdom vytýkaných nedostatkov a to nielen vo vzťahu k navrhovateľke ale aj k ostatným členom

spoločenstva. Tým, že v konaní bolo preukázané doručenie reštitučných rozhodnutí oprávnenej osobe sa krajský súd správne zameral na posúdenie splnenia procesných podmienok konania a to včasnosti podania opravného prostriedku navrhovateľkou, ktorý vyhodnotil ako oneskorene podaný, keďže bol podaný po uplynutí 30 dňovej lehoty, čoho dôsledkom bolo odmietnutie jej

odvolania. Ďalšie odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd ako právne irelevantné. Námietka smerujúca k aktívnej vecnej legitimácii účastníkov konania pred správnym orgánom je svojim charakterom meritórna a nebolo preto zo strany krajského súdu potrebné sa s uvedeným pre nedostatok splnenia procesných podmienok konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. zaoberať. Spochybňovanie udelených plných mocí temer po uplynutí deviatich rokov od vydania reštitučných rozhodnutí nebolo pre konanie v ktorom sa musel krajský súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu vysporiadať s tým, či správny orgán konal so všetkými účastníkmi reštitučných konaní a či im boli aj reštitučné rozhodnutia doručené právne významné, najmä za súčasného konštatovania krajského súdu o tom, že do právoplatnosti napadnutých rozhodnutí zo strany jednotlivých členov predmetného Urbáru Šváby- pozemkového spoločenstva, teda ani zo strany samotnej právnej predchodkyne navrhovateľky nebola spochybnená jej účasť v konaní a prejav vôle smerujúci k začatiu reštitučného konania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v rámci reštitučných konaní

došlo o.i. k navráteniu vlastníctva a v niektorých prípadoch k vyplateniu finančnej náhrady. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na závery uvedené vyššie nepovažoval námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu za právne relevantné, také, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie danej veci.

Preto stotožniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom, tiež viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p) napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Prešove podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 250l ods. 2 a § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná a odporca ani ostatní účastníci náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a ani im v tomto odvolacom konaní trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 6. júla 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Svk/20/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik