7Svk/20/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., zastúpená zákonnými zástupcami: M.. O. O., D.. XX. XX. XXXX, N. N. D. P. X, XXX XX N. D. P., O. W., D.. XX. XX. XXXX, N. W. X-XX/X/XX, XXXX S., F. F., právne zastúpená: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36854808, proti žalovanému: Mesto Šamorín, Mestský úrad, so sídlom Hlavná 37, 931 01 Šamorín, právne zastúpený: JUDr. Ludevít Rabay, advokát, so sídlom Krížna 17D, 811 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18185/ŠÚ/18185/2669/2020 zo dňa 20. júla 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/73/2020-95 zo dňa 04. 11. 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/73/2020-95 zo dňa 04. 11. 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Správny súd ustálil, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie, či prvostupňové rozhodnutie riaditeľky základnej školy, resp. rozhodnutie žalovaného spĺňa kritéria riadne odôvodneného rozhodnutia, a to s prihliadnutím na námietku žalobkyne, že tieto rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.

4. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, správny súd uviedol, že žalovaný sa v rozhodnutí odvolával na kapacitné možnosti školy a toto odôvodnenie obsahuje ďalšie skutočnosti, ako to, že žalobkyňa bola prihlásená zákonným zástupcom na trvalý pobyt v S. dňa 04. 03. 2020 v školskom obvode určenom všeobecným záväzným nariadením mesta Šamorín; mesto Šamorín dňa 08. 06. 2020 na školský rok 2020/2021 schválilo počet prijímaných žiakov do 1. ročníka - najvyšším počtom žiakov 110 a počtom tried 5. Pretože kapacita na prijatie žiakov do 1. ročníka základnej školy bola vyčerpaná, riaditeľka základnej školy musela rozhodnúť z kapacitných dôvodov tak, že žalobkyňa nebola prijatá do 1. ročníka základnej školy. Žalovaný uzavrel, že riaditeľka základnej školy rozhodla v súlade so zákonom a zriaďovateľom schváleným počtom prijímaných žiakov do 1. ročníka na školský rok 2020/2021.

V odôvodnení rozhodnutia je potrebné uviesť, aké skutkové okolnosti boli zistené, aké dôkazy boli vykonané a ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V prípade, ak rozhodnutie neobsahuje jasné a zrozumiteľné dôvody, z ktorých možno zistiť aké okolnosti viedli správny orgán k vydaniu takéhoto rozhodnutia, tak sa považuje rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, čo je dôvodom na jeho zrušenie. Základná škola a rovnako aj žalovaný mali objasniť, prečo žalobkyňa nebola prijatá do 1. ročníka základnej školy a ďalších 110 detí prijatých bolo, z rozhodnutí teda musí byť jasné a zrozumiteľné aké kritériá boli použité pri

prvom stupni. V ďalšom konaní v prípade, že bude rozhodovať o odvolaní riaditeľky základnej školy, žalovaný by mal túto skutočnosť zohľadniť a zabezpečiť, aby takéto rozhodnutie bolo vydané tak, aby neboli pochybnosti o zaujatosti pracovníka, ktorý bude rozhodovať v rámci druhého stupňa správneho konania.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 31. 12. 2021 (ďalej len „sťažovateľ“). Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

skúmať len do tej miery, či nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 9. Sťažovateľ trvá na tom, že obe napadnuté rozhodnutia boli v súlade so zákonom a bol v nich uvedený zákonný dôvod neprijatia žalobkyne do 1. ročníka základnej školy, a to kapacitné možnosti základnej školy, ktoré neumožňovali prijatie žalobkyne, keďže počet zapísaných detí do 1. ročníka (165) bol vyšší ako schválený počet prijímaných detí do 1. ročníka základnej školy (110) v školskom roku 2020/2021. Žiaden právny predpis nestanovuje akým spôsobom má riaditeľ základnej školy postupovať pri rozhodovaní o prijatí dieťaťa do školy za situácie, ak je do prvého ročníka zapísaný vyšší počet detí ako je schválený počet prijímaných detí. Takisto sa nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že je potrebné uviesť kritéria prijímania detí na základné vzdelávanie riaditeľmi škôl, podľa sťažovateľa nie je v tomto zákonná opora. 10.

11. V ďalšom sťažovateľ poukázal, že žalobkyňa nebola ukrátená na svojich subjektívnych právach, pretože bola prijatá na inú základnú školu - v G.. Sťažovateľ taktiež namietal, že reálne bydlisko žalobkyne sa nachádza v obci N. D. P. X a pre túto obec je spoločným školským obvodom základná škola v U., pričom podľa sťažovateľa zákonní zástupcovia žalobkyne špekulatívne prihlasovali žalobkyňu na účelový trvalý pobyt v mieste aktuálne vyhovujúcom ich potrebám, najprv v Š., následne v G., pričom žalobkyňa mala vždy iný trvalý pobyt ako jej rodičia.

práva. Za týmto účelom sťažovateľ navrhol, aby správny súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k skutočnému pobytu žalobkyne, pričom správny súd takéto dokazovanie nevykonal a ani to v napadnutom rozsudku nijako nezdôvodnil.

13. Vo vzťahu k námietke žalobkyne v nadväznosti na tvrdenia o jej diskriminácii pri prijímaní na základné vzdelávanie pre jej etnický pôvod podľa názoru sťažovateľa neboli uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že došlo k diskriminácii žalobkyne kvôli jej etnickému pôvodu (O. - H. A.). Ani z napadnutého rozsudku nevyplýva v akej miere sa tejto skutočnosti venoval správny súd.

III. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovaného

15. Žalobkyňa využila svoje právo na základe zaslanej výzvy správneho súdu a vyjadrila sa ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 15. 02. 2022. 16. Žalobkyňa vo vyjadrení poukázala na svoje vyjadrenia v predchádzajúcich podaniach, ktoré rovnako podporujú správnosť právnych záverov správneho súdu. Žalovaný svojimi tvrdeniami zamieňa právomoc riaditeľky základnej školy rozhodovať o prijatí dieťaťa na základné vzdelanie so svojvôľou. Dôvody, z ktorých správne orgáne pri výbere žalobkyne ako žiaka 1. ročníka neprijatého na základné vzdelanie v napadnutých rozhodnutiach chýbali a boli známe len správnym orgánom. Rozhodnutia sú tak arbitrárne, ak neumožňujú pochopiť záver vyslovený vo výroku rozhodnutí, t. j. akým spôsobom správne orgány vyhodnocovali prihlášky a prečo došlo k odopretiu prístupu k vzdelaniu práve žalobkyni oproti ostatným deťom. Všeobecné konštatovanie o vyčerpaní kapacitných možností základnej školy bez ďalšieho vysvetlenia, tak podľa žalobkyne nemôže obstáť, ak žalobkyňa splnila všetky požadované podmienky na prijatie do spádovej školy. 17. Skutočnosť, že žalobkyňa sa po vydaní napadnutých rozhodnutí odsťahovala z mesta Š.V. a začala navštevovať inú školu nie je pre tento prípad dôležité, vzhľadom na to, že je dôležitý stav v čase rozhodovania a táto skutočnosť je irelevantná vo vzťahu k vydaným rozhodnutiam. 18. Vo vzťahu k námietke zaujatosti, žalobkyňa uviedla, že v prvom stupni rozhodovala o jej žiadosti riaditeľka základnej školy, ktorá je manželkou vedúceho školského odboru žalovaného, pričom žalovaný rozhodoval ako druhostupňový orgán. Ak by aj vedúci školského odboru žalovaného bol subjektívne schopný odabstrahovať od toho, že posudzuje rozhodnutie svojej manželky (riaditeľky základnej školy) - o čom je dôvodná pochybnosť - objektívne sa ako nezaujatý pre účastníkov javiť nemôže, a preto je z veci vylúčený. 19. Záverom žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a priznal jej náhradu trov kasačného konania.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou

22. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a po zistení, že bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, kasačnú sťažnosť v rozsahu námietok sťažovateľa prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

konanie. 24. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu.

Proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolali zákonní rodičia žalobkyne. Žalovaný v druhom stupni rozhodnutím č. 18185/ŠÚ/18185/2669/2020 zo dňa 20. 07. 2020 rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie riaditeľky základnej školy a v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne.

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

V. Právne posúdenie kasačným súdom

30. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 31. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

32. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“), zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Prihláška na vzdelávanie v základnej škole sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva. Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.

Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, po vyjadrení príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa, ktoré absolvovalo predprimárne vzdelávanie v zahraničí, zákonný zástupca predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy materskej školy, ktorý potvrdzuje, že dieťa navštevovalo príslušnú materskú školu.

35. Podľa § 60 ods. 3 školského zákona, do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť. 36. Podľa § 60 ods. 4 školského zákona, ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej bude dieťa plniť školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.

38. V prvom rade považoval kasačný súd za dôležité zaujať stanovisko vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa tvrdenia, že správny súd nie je oprávnený podrobiť súdnemu prieskumu takýto typ rozhodnutia, vzhľadom na to, že je v plnej kompetencii riaditeľa školy rozhodovať o prijatí, resp. neprijatí dieťaťa do 1. ročníka základnej školy.

Vzhľadom na to, že o prijatí študentov na vysokú školu rozhoduje rektor univerzity a obdobne o prijatí žiakov na základnú školu rozhoduje riaditeľ základnej školy, kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na ustálený právny názor ústavného súdu, rozhodnutie riaditeľa o prijatí, resp. neprijatí žiaka do 1. ročníka základnej školy je možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.

rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavacieho konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy. Treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto súvislosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy.“

jeden celok. .“. V tomto smere možno konštatovať, že v preskúmavanom prípade je potrebné zohľadňovať napadnuté rozhodnutia ako jeden celok a takto na nich aj nahliadať. 41. Kasačný súd poukazuje, že rozhodnutie správneho orgánu by malo adresáta rozhodnutia (v danom prípade zákonného zástupcu dieťaťa) presvedčiť o tom, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie správneho orgánu je správne a zákonné. Odôvodnenie ma byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité.

Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že z rozhodnutia riaditeľky základnej školy, t. j. prvostupňového rozhodnutia a z rozhodnutia žalovaného vyplýva, aké skutočnosti zavážili, pre ktoré nebola žalobkyňa prijatá do 1. ročníka základnej školy, a to kapacitné možnosti základnej školy.

V zmysle vyššie uvedeného považuje kasačný súd napadnuté rozhodnutia za dostatočné odôvodňujúce výrok predmetných rozhodnutí s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých žalovaný, ako riaditeľka základnej školy rozhodli.

44. Vo svetle vyššie uvedenom kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok správneho súdu. Dospel k záveru, že z odôvodnenia správneho súdu nie je zjavné, v akom rozsahu podrobil súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutia žalovaného a riaditeľky základnej školy, keď nechal bez povšimnutia namietanú argumentáciu žalovaného. Správny súd sa s argumentáciou žalovaného náležite nezaoberal a bez ďalšieho zdôvodnenia sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne.

47. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.