7Svk/20/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: W. K., I.. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX E., zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Bušíkom L.L.M., Nám. SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, Študentská 12, 960 01 Zvolen, za účasti ďalšieho účastníka O. K., I.. XX.XX.XXXX, I. XXXX/X, XXX XX E., zastúpeného advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, Komenského 3, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V1591/2021 zo dňa 21. júla 2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 74S/48/ 2021 zo dňa 23.11.2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

XX.XX.XXXX, I. XXXX/X, XXX XX E. v podiele 1/1, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v znení Dodatku č. 1 uzatvorenej medzi účastníkmi: O. K., L.. B. K., X. I. XX.XX.XXXX, I. XXXX/X, XXX XX E., ako záložný veriteľ, W. K., L.. B. K., X. I. XX.XX.XXXX, G.R_ XXX/X, XXX XX E. ako záložca. Vklad bol povolený dňa 21.07.2021 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. 2.

zákona. Citovaný § 31 ods. 1 katastrálneho zákona obsahuje výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán bol povinný posúdiť vkladovú zmluvu. Z textu tohto ustanovenia je zrejmé, že ide o hľadiská, majúce za následok prípadnú neplatnosť zmluvy. Orgán verejnej správy má povinnosť skúmať vkladovú zmluvu podľa jej obsahu. Administratívny orgán je podľa § 31 ods. 1 okrem toho povinný prihliadnuť aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzatvorení samotnej vkladovej zmluvy, ako aj po podaní návrhu na vklad. 3. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že nepodpísala záložnú zmluvu, a že zmluva o pôžičke v písomnej forme neexistuje. Správny súd k takýmto námietkam poukázal na to, že nie je súdom

01.07.2021. Predmetným dodatkom k vkladovej zmluve bola odstránená nepresnosť v adrese žalobkyne ako účastníčky záložnej zmluvy v súpisnom/orientačnom čísle. Žalovaný mal dostatok podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia, keď návrh na vklad obsahoval zákonom stanovené prílohy, a teda žalovaný postupoval v súlade s § 32 Správneho poriadku, keď na základe takto zhromaždených podkladov zistil skutkový stav a vo veci rozhodol. Žalobkyňa mala právo domáhať sa na príslušnom súde určenia neplatnosti predmetnej zmluvy a v takom konaní preukázať, že jej podpis na záložnej zmluve je falošný.

K takýmto námietkam je potrebné uviesť, že boli uplatnené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, a preto vzhľadom na koncentračnú zásadu ovládajúcu správne súdne konanie, podľa ktorej je potrebné dôvody nezákonnosti uplatniť najneskôr do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby, sú pre prieskum napadnutého rozhodnutia irelevantné a správny súd na ne nemôže

Na predložených listinách nie je uvedený údaj o tom, ktorý notársky úrad osvedčil podpis žalobkyne na origináli zmluvy o pôžičke, avšak z centrálneho registra podpisov pod príslušnou položkou je táto skutočnosť zistiteľná a podľa predmetného čísla osvedčenia podpisu overiteľná administratívnym orgánom.

Neboli zistené ani žiadne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný si nevyžiadal zmluvu o pôžičke, poukazujúc na jeho povinnosť prihliadať na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Takáto námietka nebola dôvodná, pretože bola výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Občiansky zákonník, ktorý obsahuje právnu úpravu záložného práva, v § 151a až § 151me pre jeho zriadenie písomnou zmluvu o zriadení záložného práva nevyžaduje súhlas prednostného záložného veriteľa. Súhlas nie je ani podmienkou pre vznik záložného práva zriadeného písomnou zmluvou k nehnuteľnosti, ktoré vzniká podľa § 151e Občianskeho zákonníka zápisom v katastri nehnuteľností postupom podľa zákona č. 162/1995 Z. z. Ani tento zákon v žiadnom svojom ustanovení neobsahuje ako podmienku vzniku záložného práva k nehnuteľnej veci, ktorá už je zaťažená záložným právom súhlas tohto predchádzajúceho záložného veriteľa.

II. Kasačná sťažnosť žalobkyne, stanovisko žalovaného a ďalšieho účastníka

a) kasačná sťažnosť

9. Sťažovateľka zotrvávala na svojom stanovisku, že záložnú zmluvu nikdy osobne nepodpísala a osvedčené kópie listín neboli vytvorené v súlade so zákonom. Údajný originál záložnej zmluvy sa skladal z dvoch strán, čo je výslovne uvedené v osvedčovacej doložke vytvorenej Mestským úradom vo Zvolene, ktorý osvedčenie listín vykonal. Ďalej sťažovateľka namietala rozpor s ust. § 7 ods. 5 zákona č. 599/2001 Z. z. Podľa sťažovateľky je z predloženej kópie listiny zrejmé, že nebola vytvorená v súlade so zákonnom, nakoľko nič nesvedčí tomu, že kópia v počte 2 listov bola spojená šnúrkou, ktorej konce mali byť prekryté nálepkou s odtlačkom pečiatky mestského úradu. V prípade, ak by sa fotokópia listiny skladala z 2 strán ale len jedného listu (kedy by sa nemusela spájať šnúrkou), malo to z osvedčovacej doložky jednoznačne a nespochybniteľne vyplývať. V takomto prípade malo byť v doložke uvedené, že fotokópia listiny sa skladá z dvoch strán a jedného listu.

V rámci prieskumnej činnosti správny orgán ďalej nesprávne posúdil po formálnej a obsahovej stránke aj predloženú zmluvu o pôžičke, ktorá obsahovala viacero zrejmých vád. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zmluva o pôžičke predložená do administratívneho spisu obsahuje údaj o tom, že podpis sťažovateľa bol osvedčený notárom. Keby správny orgán riadne a precízne skúmal predloženú listinu, zistil by, že vidimácia listiny ako aj preukázanie legalizácie podpisu na zmluve neboli vykonané v súlade so zákonnom. Doložka o pravosti podpisu na zmluve o pôžičke nemá žiadny kauzálny súvis s predloženou zmluvou a nespĺňa ani zákonnom ustanovené obligatórne náležitosti. Ďalej sťažovateľka opakovane namietala postup notára pri osvedčovaní predložených listín.

ex offo. Tieto podstatné skutočnosti krajský súd nesprávne právne posúdil, čoho výsledkom je omyl krajského súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. 11. K námietke podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľka uviedla, že nemala objektívnu ani subjektívnu vedomosť o tom, že záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, nakoľko táto kvázi zmluva bola daná prvýkrát sťažovateľke k dispozícii až po výzve súdu, aby sa vyjadrila ku skutkovým tvrdeniam ďalšieho účastníka konania, ktorý ju v rámci svojho vyjadrenia predložil. Na uvedenú skutočnosť nemohla z objektívnych dôvodov poukázať v už podanej žalobe, ale až vo svojom vyjadrení ku skutkovým tvrdeniam ďalšieho účastníka konania, kedy sa s nimi prvýkrát oboznámila. Tým, že správny súd neprihliadol na vyššie uvedenú námietku, ktorú bez svojej viny nemohla z objektívnych dôvodov uplatniť skôr, nesprávnym procesným postupom sťažovateľke znemožnil, aby uskutočnil jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

Podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. V prípade záložnej zmluvy nejde o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale o zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva zriadením záložného práva a účastníci tohto právneho úkonu - záložný veriteľ a záložca nie sú prevodcami. 13. Žalovaný dodal, že pri rozhodovaní o návrhu na vklad záložného práva, správny orgán podľa § 31 katastrálneho zákona skúma zmluvy z hľadiska náležitostí príslušného zmluvného typu, teda aj náležitosti záložnej zmluvy, ktorá musí obsahovať predmet záložného práva - záloh a pohľadávku, ktorú zabezpečuje. Predložená záložná zmluva obsahuje všetky

III. Konanie pred kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

16. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona (1) Práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. 17. Podľa § 30 ods. 1, 2, 4 katastrálneho zákona (1) Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). (2) Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. (4) Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:

18. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

(2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. (3) Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného

autorizovanú advokátom. 20. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami, ak osvedčovaný odpis listiny alebo jej kópia tvorí dva listy a viac listov, sú spojené šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou s odtlačkom úradnej pečiatky podľa odseku 1.

21. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie

22. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku porušenia práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Povinnosti správneho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/2, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010, ako aj Európsky súd pre ľudské práva (Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

23. Ako už kasačný súd uviedol vo veci vedenej pod sp. zn. 1Svk/23/2022 „Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t. j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a to ku dňu svojho

Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 393). Rozsah prieskumu v rámci vkladového konania je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona v závislosti od toho, či vkladová zmluva bola alebo nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom. Pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, preskúmava ju orgán katastra v intenciách daných § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Súčasťou tohto prieskumu je aj skúmanie, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pokiaľ pritom vkladovú zmluvu uzatvoril za niektorú zmluvnú stranu splnomocnenec na základe dohody o splnomocnení, je orgán katastra oprávnený a povinný podrobiť totožnému prieskumu aj túto dohodu.

Aj ostatné sťažovateľove námietky musel kasačný súd posúdiť ako nedôvodné. Sťažovateľ argumentoval porušením ust. § 7 ods. 5 zákona č. 599/2001 Z. z. pri overovaní podpisov na Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 30.05.2018 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.07.2021, ale rozpor zistený nebol, pretože Zmluva o zriadení záložného práva a Dodatok ako dve nezávisle overené listiny (dňa 12.05.2021 overená Zmluva o zriadení záložného práva a 06.07.2021 overený Dodatok č. 1) tvorili každá iba 2 strany (jeden list). Z osvedčovacej doložky na Zmluve o pôžičke zo dňa 30.05.2018 pritom jednoznačne vyplýva, že išlo o dvojstranovú listinu (jeden list). Žalovaný podľa kasačného súdu konal v súlade so zákonom a dôvody, prečo bolo nevyhnutné prijať tento záver, už dostatočným spôsobom ozrejmil krajský súd.

Ide teda o skutočnosť verifikovateľnú správny orgánom. Aj podľa záverov kasačného súdu neboli v posudzovanej veci zistené žiadne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a na základe ktorých by mohlo byť konštatované porušenie zákona zo strany orgánu

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

26. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP nedôvodná, pretože námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol. 27. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi konania trovy kasačného konania nevznikli, preto mu ich kasačný súd v zmysle § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. augusta 2024