7Svk/20/2024

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: IČO: 31351026, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, 950 38 Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného INA-07-59-2.3/P-E24,A25-20 zo dňa 10.02.2020 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-15S/25/2020 - 213 zo dňa 09.05.2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Z obsahu napadnutého protokolu žalovaného vyplýva, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Žalovaný vytkol žalobcovi v protokole v znení dodatku č. 1 nasledovné nedostatky: bod 2. zamestnávateľ v pracovných zmluvách zamestnancov neuviedol ďalšiu pracovnú podmienku, a to dĺžku výpovednej doby, a ani najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru nevyhotovil zamestnancom písomné oznámenia obsahujúce tieto podmienky [porušil § 43 ods. 2 a ods. 3 v nadväznosti na § 44 ods. 1 č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“)]; bod 3. zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru zamestnanca nedoručil písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ (porušil § 38 ods. 2 zákonníka práce); bod 4. zamestnávateľ neviedol evidenciu pracovného času zamestnancov v mesiacoch január

činnosti, ktorej výkon sa od zamestnancov vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve (§ 120 ods. 3 zákonníka práce). 3. Inšpektori v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/ 2006 Z. z., resp. „zákon o inšpekcii práce“) nariadili žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v bode 2, 5, 6 v lehote 30 dní od prevzatia protokolu. Inšpektori práce ďalej v súlade s § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložili žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v bodoch 2-6 bezodkladne od prevzatia protokolu a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin do 5 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

Naopak, žalobcovi iba navrhol prijať také opatrenia, aby zistené nedostatky odstránil, resp. zlepšil existujúci stav, pričom výber spôsobu a konkrétnych krokov nechal na rozhodnutí žalobcu. 5. Správny súd mal za to, že takouto formuláciou opatrení v protokole v znení jeho dodatku, nebolo možné zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu a tieto opatrenia nemožno tak považovať za spôsobilý predmet prieskumu. Z protokolu totiž nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt plniť a obsahom sú len všeobecne formulované opatrenia, ktorých podstata spočíva v tom, že žalobca sa len upozorňuje, že má dodržiavať pri svojej činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré mu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenia tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, sám osebe však nepredstavuje akt, ktorý by bol spôsobilý priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu.

7. Proti tomuto uzneseniu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), f) a j) SSP. Žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal o priznanie práva na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Sťažovateľovi tak boli reálne uložené konkrétne povinnosti, ktoré mal sťažovateľ ako kontrolovaný subjekt splniť a ktorých nesplnenie je sankcionovateľné v zmysle § 19 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o inšpekcii práce uložením pokuty až do výšky 100000 eur.

tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. Preto je povinnosťou správnych súdov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti. Má za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (práva na preskúmateľné, presvedčivé a ústavne konformné odôvodnenie a práva na ochranu pred arbitrárnosťou).

V tejto súvislosti poukázal na závery súdneho konania o doplatenie rozdielu mzdy medzi sťažovateľom a jeho bývalou zamestnankyňou. Okrem toho podľa sťažovateľa žalovaný pri ukladaní opatrenia spočívajúceho v povinnosti doplatiť kontrolovaným zamestnancom finančný rozdiel medzi prvým a minimálne druhým stupňom náročnosti prekročil svoju právomoc. 11. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadril.

dôvodov: 13. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 24.02.2020 (deň doručenia dodatku č. 1) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a

Bod 5 - neposkytol konkrétnym zamestnancom za obdobie január 2019 - december 2019 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta, čím porušil § 120 ods. 1 Zákonníka práce (Zamestnávateľ vyplatil zamestnancom s dohodnutým druhom práce: odborný referent pre prevádzku Wüstenrot centra, mzdu v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre 1. stupeň náročnosti práce. Uvedenému druhu práce prináleží mzda minimálne v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre 2. stupeň náročnosti práce, keďže sa nejedná o výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov.); Bod 6 - nepriradil pracovnému miestu konkrétnych zamestnancov za obdobie január 2019 - december 2019 stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnancov vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, čím porušil § 120 ods. 3 zákonníka práce);

15. Tunajší súd sa zaoberal povahou opatrení uložených podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce v protokole z inšpekcie práce v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/ 2/2022 zo dňa 04.12.2023, ktorého právne názory sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu. Veľký senát v tomto uznesení uzavrel, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť.

Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zákona uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona.

Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.

Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný subjekt naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme.

18. V tu prerokúvanej veci sťažovateľ neargumentoval takýmito účinkami uloženého opatrenia, podstata žalobných bodov vo vzťahu k protokolu sa týkala nesprávneho právneho posúdenia zistených nedostatkov, ktoré podľa žalobcu vôbec neexistujú.

19. Kasačný súd konštatuje, že už v predchádzajúcej judikatúre NS SR aj tunajšieho súdu bol pri preskúmavaní protokolu zreteľne vymedzený predmet jeho súdneho prieskumu, keď možnosť jeho prieskumu bola obmedzená len na časť Opatrenia.

Pokiaľ opatrenia neobsahujú vynútiteľné uloženie konkrétnej povinnosti kontrolovanému subjektu a teda ich nemožno preskúmať, potom nemožno preskúmať ani zistené nedostatky uvedené v protokole, ktoré sa majú takto odstrániť. Teda nie je možné v rámci prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, resp. či boli dostatočne preukázané. V tejto časti je kasačná sťažnosť plne nedôvodná

zistené v bodoch 2, 5 a 6. Žalovaný tak neprekročil svoje oprávnenie, ktoré mu vyplýva z uvedeného ustanovenia zákona č. 125/2006 Z. z., keďže ním nariadené opatrenie neobsahuje explicitnú povinnosť vyplatiť dotknutým zamestnancom peňažné plnenie v stanovej výške (dostatočne určitej, resp. určiteľnej), ako tomu bolo vo veciach sp. zn. 6Ssk/142/2023 a sp. zn. 6Ssk/13/2023. Forma vysporiadania sa bola ponechaná na sťažovateľovi.

21. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že sťažovateľovi bolo v protokole nariadené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, z ktorého nevyplýva konkrétna povinnosť, ktorú má sťažovateľ plniť alebo ktorá by svojim obsahom predstavovala iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 cit. zákona. Preto takto formulované opatrenie nemôže priamo zasahovať do subjektívnych práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenie nie je preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP.

23. Rovnaký charakter má aj uložená povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) z. č. 125/ 2006 Z. z., pretože sa jedná o všeobecnú povinnosť na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o procesnú povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné. Aké konkrétne preventívne opatrenia zamestnávateľ prijme za účelom splnenia tejto povinnosti, je výlučne na jeho úvahe. Preto takto formulované

24. Kasačný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti, že spôsobilosť protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení sankcie, vrátane konania o uložení sankcie za neplnenie opatrení uložených podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. (teda aj skutočná existencia zistených nedostatkov), sa preskúmava v prípade podania správnej žaloby v inom súdnom konaní. Sankcie sa ukladajú na základe osobitného ustanovenia § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. v osobitnom správnom konaní, v ktorom konštatovanie porušenia konkrétneho právneho predpisu a identifikácia subjektu, ktorý sa takéhoto konania dopustil, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zodpovedať istým formálnym aj obsahovým náležitostiam.

Vzhľadom na vyššie uvedené kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 26. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 28. mája 2025