7Svk/20/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: BILLA REALITY SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom Bajkalská č. 19/A, Bratislava, právne zastúpená advokátskou kanceláriou Farbiak legal, s.r.o., so sídlom Bernolákova č. 16, Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého č. 2, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ LIB BROKER, s.r.o., so sídlom Hollého č. 1, Bratislava, IČO : 36733334, 2/ Okresná prokuratúra Bratislava V, so sídlom Prokofievova č. 4, Bratislava, 3/ PREŠOVSKÁ 1st., s.r.o., so sídlom Trenčianska č. 47, Bratislava, IČO: 36354945, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: LPO/2023/000605-5/Fi zo dňa 13.01.2023, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/95/2023 - 206 zo dňa 20.11.2024, takto

rozhodol:

Rozsudok

Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/95/2023 - 206 zo dňa 20.11.2024 sa zrušuje a vec sa vracia správnemu súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Predmet konania

2. Prvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov podľa § 24 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o prokuratúre") nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V č. Pd 35/22/1105 - 4 zo dňa 17.05.2022. V tomto proteste prokurátor navrhol, aby prvostupňový správny orgán zrušil rozhodnutie č. V-40994/21 zo dňa 15.12.2021 o povolení vkladu práva vecného bremena do katastra nehnuteľností in rem, spočívajúceho v práve vstupu, prechodu alebo prejazdu pešo alebo osobnými alebo nákladnými autami v rozsahu podľa geometrického plánu č. 155/2021 zo dňa 01.12.2021 cez nehnuteľnosť C KN p. č. XXXX/XX kat. úz. R. v prospech každodobého vlastníka nehnuteľnosti C KN p. č. XXXX/XX toho istého katastrálneho územia, na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.01.2012 uzavretej medzi žalobcom a ďalším účastníkom 1/ LIB BROKER, s.r.o. 3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím nevyhovel odvolaniu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V a účastníka konania - žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Skonštatoval síce, že napadnuté vkladové rozhodnutie zo dňa 15.12.2021 je v rozpore so zákonom a inak by tu boli dôvody na jeho zrušenie, avšak po jeho vydaní došlo k prevodu nehnuteľnosti C KN p. č. XXXX/XX na tretiu osobu, konkrétne Prešovskú 1st., s.r.o. (ďalší účastník 3/) titulom kúpnej zmluvy V-42214/21 zo dňa 23.12.2021, a preto by prípadným zrušením vkladového rozhodnutia mohli byť dotknuté práva tretích osôb nadobudnuté v dobrej viere, že vecné bremeno je platne zriadené. Tým, že došlo k zmene vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti, došlo vlastne k skutočnosti, že nie je možné protestom prokurátora napadnúť vkladové rozhodnutie, ktoré naozaj bolo vydané v rozpore so zákonom.

6. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava V tak, že sa stotožnila s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a žiadala kasačnú sťažnosť zamietnuť. 7. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj žalobca tak, že sa plne stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.

V. Posúdenie veci kasačnom súdom

12. Z ustanovení § 2 ods. 1, § 177 a § 178 ods. 1 SSP je zrejmé, že správne súdnictvo má slúžiť na ochranu subjektívnych práv, na ktorých bol žalobca podľa svojho tvrdenia ukrátený. Toto ukrátenie musí byť v žalobe vyjadrené a musí byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý žalobcu na tomto subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať, potom doň nemôže byť zasiahnuté a správna žaloba na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná (porov. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9Sžsk/103/2020 alebo 7Ssk/7/2021). 13. Žalobca v správnej žalobe nerozlišuje medzi ním ako subjektom podávajúcim správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora a prokurátorom, ktorý protest podal. Uvádza iba, že podal podnet na prokuratúru na preskúmanie zákonnosti vkladového rozhodnutia V-40994/2021 a že v proteste prokurátor požadoval zrušenie tohto

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona o prokuratúre prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Túto pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori podľa § 4 ods. 1 písm. c) a e) cit. zák. okrem iného uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi a dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy.

Jeho podaním sa začína konanie o proteste, v ktorom sa podľa § 23 ods. 3 cit. zák. rozhoduje o tom, či k takému porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu došlo alebo nie. Účastníkmi tohto konania sú podľa § 24 ods. 2 cit. zák. tí, ktorí boli alebo mali byť účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie. Podľa § 24 ods. 14 cit. zák. platí, že ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku.

Prokurátor pri podávaní protestu neuplatňuje subjektívne právo účastníka konania, teda nekoná ako splnomocnenec či poverenec účastníka konania. Preto ani konanie o proteste prokurátora nie je konaním o subjektívnom práve účastníka konania, ale je len osobitným formalizovaným postupom, v ktorom orgán verejnej správy reaguje na verejnomocenský akt iného orgánu - protest prokurátora. Ide v podstate o špecifické prieskumné konanie, ktoré vytvára orgánom verejnej správy priestor, aby odstránili nezákonnosť rozhodnutia, ktorú im prokurátor v proteste vytýka. Orgány verejnej správy môžu na protest zareagovať tak, že buď zotrvajú na zákonnosti napadnutého aktu (a protestu nevyhovejú), alebo ju uznajú a predpísaným spôsobom príslušné rozhodnutie zrušia. Pokiaľ orgány verejnej správy protestu nevyhovejú a ponechajú napadnuté rozhodnutie nedotknuté, existujúci právny stav sa nijako nemení.

V konaní o proteste prokurátora sa nekoná ani o subjektívnych právach účastníkov konania, ani o samotnom práve prokurátora. Ako jasne vyplýva z § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre, jeho predmetom je výlučne objektívna otázka, či napadnutým rozhodnutím došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Dôvodom, prečo účastníkmi konania o proteste sú aj účastníci konania, v ktorom sa vydalo napadnuté rozhodnutie, takisto nie je okolnosť, že by sa v tomto konaní rozhodovalo o ich právach. Účastníkmi sú preto, že podľa § 24 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z. výsledkom konania o proteste môže byť zrušenie napadnutého rozhodnutia a týmto zrušením môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov.

17. Keďže podľa podaného výkladu konanie o proteste nie je určené na uplatňovanie subjektívnych práv účastníkov konania, ani rozhodnutie o nevyhovení protestu nemôže znamenať zásah do takého subjektívneho práva účastníka. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je teda samo osebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora teda správny orgán len vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom uplatneným v proteste. V dôsledku toho zostalo pôvodné právoplatné rozhodnutie nezmenené a sféra materiálnych práv a povinností žalobcu zostala nedotknutá. Toto rozhodnutie je tak procesným rozhodnutím, ktoré nemohlo mať vplyv na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania. Preto je takéto rozhodnutie podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené z prieskumu správnymi súdmi. 18. Žalobca podaním takejto správnej žaloby posunul súdne konanie do pozície, v ktorej má

VI. Záver a náhrada trov kasačného konania

19. Kasačný súd konštatuje, že nespôsobilosť predmetu prieskumu spôsobuje nedostatok právomoci správneho súdu ako podmienky konania. Na splnenie tejto podmienky prihliada správny súd z úradnej povinnosti aj bez námietky a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Správny súd tak mal v prvom rade skúmať, či preskúmavané rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Pokiaľ na právnu sféru žalobcu nemôže mať žiaden vplyv, potom ide o rozhodnutie vyňaté zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP a žaloba na jeho prieskum je neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Keďže správny súd na túto vadu [§ 440 ods. 1 písm. a) SSP] neprihliadol, rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou preskúmavaného rozhodnutia. 20. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude umožniť účastníkom konania vyjadriť sa k záverom kasačného súdu, tieto vyjadrenia vyhodnotiť a opätovne posúdiť splnenie podmienok konania v nadväznosti na označený predmet súdneho prieskumu. Kasačný súd dodáva, že v ďalšom konaní správny súd nebude ako s ďalším účastníkom konania konať s Okresným úradom Bratislava, odbor opravných prostriedkov, ktorého v záhlaví napadnutého rozsudku označil ako ďalšieho účastníka 1/, pretože sa jedná o orgán verejnej správy, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie a ako taký nemôže mať charakter ďalšieho účastníka v zmysle § 33 ods. 3 SSP. 21. O trovách tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). 22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.