7Svk/21/2022

1. Napadnutým rozsudkom spis. zn. 71S/9/2020 zo dňa 28.10.2021 Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU- BB-OVBP2-2020/017043-002 zo dňa 12. júna 2020. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Zvolen č.: SÚ 2257/2019-Če-rozh. zo dňa 16.03.2020. Prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad podľa § 81 Stavebného zákona povolil užívanie stavby povolenej pod názvom: Výrobný areál Continental Zvolen - Rozšírenie priestorov v závode - Objekt: SO 01 - Výrobno - administratívny objekt - rozšírenie haly montáže, ktorá je podľa Geometrického plánu č. 47418397-050/2019 vypracovaného GEOMAD, s.r.o. Vlkanová dňa 03.05.2019, autorizačne overeného O.. H. P. dňa 03.05.2019 a úradne overeného Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom dňa 10.05.2019 pod č. G1-236/2019, umiestnená na pozemku evidencie katastra nehnuteľností register “C“ parc. č. XXXX/X v kat. úz. W..

3. Podľa súdu všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s hodnotením veci stavebným úradom a žalovaným, bránia tomu, aby správny súd, viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého

Samotný fakt, že závery, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate sú takéto námietky len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného.

rozhodnutie“ je zmätočný a nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo povolené užívanie predmetnej stavby. Námietka žalobcu tak, ako bola formulovaná v žalobe, má len všeobecný charakter, nevzťahujúci sa k predmetu preskúmavacieho konania (rozhodnutiu o povolení užívania stavby), a preto túto námietku správny súd vyhodnotil ako nemajúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

pre prvostupňový orgán verejnej správy povinnosť skúmať, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúmať, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

ust. § 38a Stavebného zákona v spojení s § 16a ods. 23 Vodného zákona, tento poukaz je nenáležitý, pretože predmetom preskúmania nie je územné konanie, ani územné rozhodnutie, ale kolaudačné konanie a rozhodnutie o povolení užívania stavby (kolaudačné rozhodnutie), na ktoré sa neaplikuje ust. §38a Stavebného zákona. Žalobca zároveň k tvrdeniam uvedeným v žalobe neuviedol žiadnu argumentáciu, resp. neuviedol, aký vplyv majú ním uvedené skutočnosti na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, navyše keď v žalobe opäť zmätočne poukazoval na „stavebné povolenie“, ako na posledné rozhodnutie v rámci povoľovacieho konania, hoci predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie o povolení užívania stavby.

Pokiaľ žalobca namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí i v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek správna úvaha a že rozhodnutie žalovaného nespĺňa náležitosti pre riadne odôvodnenie rozhodnutia, správny súd aj túto námietku považoval za nedôvodnú, všeobecnú a nemajúcu oporu v odôvodnení tak prvostupňového rozhodnutia i napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nesprávne a uviedol, že sa nestotožnil s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky stanoviská doručené v priebehu „zisťovacieho konania“, pretože sa s pripomienkami žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal, správny súd považoval aj túto dielčiu námietku za nedôvodnú, všeobecnú, nekonkrétnu a nemajúcu oporu v odôvodnení napadnutého

Správny súd sa ďalej odvolával na príslušnú judikatúru Ústavného súdu SR a ESĽP.

a) kasačná sťažnosť 8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 9. V rámci argumentácie k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu poukázal na svoju činnosť a ciele ako ekologickej organizácie, na svoje východiská a názory vo vzťahu k činnosti jeho organizácie a ochrane životného prostredia. Tiež sa vyjadril k činnosti bývalého ministra hospodárstva SR a činnosti bývalého ministra životného prostredia SR. V rámci všeobecných východísk sťažovateľ poukázal na práva garantované Aarhuským dohovorom, ako aj na právo na priaznivé životné prostredie v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Namietal, že krajský súd svojou rozhodovacou praxou porušuje jeho ústavné práva, a to tým, že sa jeho správnymi žalobami zaoberá povrchne a predpojato. 10. V predmetnej veci videl sťažovateľ nesprávne právne posúdenie najmä vo vzťahu k aplikácii jednotlivých ustanovení vodného zákona. Uviedol, že správny orgán nepostupoval v súlade s § 73 ods. 21 vodného zákona, ako aj v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES zo dňa 23.10.2000, ktorou sa stanovuje rámec pro činnosť Spoločenstva v oblasti vodní politiky (ďalej jen „smernica 2000/60/ES“). V tomto smere odkázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-461/13 (Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland), z ktorého podľa sťažovateľa vyplýva povinnosť členských štátov nepovoliť stavbu, ktorá nebola overená na plnenie záujmov ochrany vôd podľa smernice 2000/60/ES. Uviedol, že do slovenského právneho poriadku bola táto povinnosť stanovená § 16a a § 6 - § 11 vodného zákona. 11. Ďalej namietal porušenie práva na prístup na informácie podľa Aarhuského dohovoru (najmä čl. 4 ods. 1 a 2 dohovoru) ako aj porušenie práva na oboznámenie sa účastníka konania s podkladmi, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie (porušenie § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku). Rovnako poukázal na judikatúru vo vzťahu k zasielaniu podkladov, na základe ktorých je rozhodnutie vydané a nesprávny výklad, že nepreukázal záujem o životné prostredie spolu s odkazom na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 666/ 2016 zo dňa 11.10.2016. Výklad správneho súdu považoval za umelé vytváranie prekážok. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil žalobný bod ohľadom namietanej arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Argumentoval tým, že správny orgán v danej problematike má povinnosť sa vysporiadať s každým argumentom, ktorý žalobca vo svojom stanovisku uviedol. Obdobne odvolací správny orgán sa nemôže v priebehu preskúmania rozhodnutia, ktoré súvisí s ochranou základných práv a slobôd uchýliť len ku konštatovaniu, že všetky námietky sú v celom rozsahu nedôvodné a nesúvisiace, bez akéhokoľvek ďalšieho priblíženia v tomto rozhodnutí. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa náležitostí odôvodnenia - sp. zn. 10Sža/15/2011, sp. zn.

16. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 17.

18. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

rozhodnutia. 20. Podľa § 78 ods. 1, 2 Stavebného zákona (1) Účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

zariadení. Ak v priebehu uskutočňovania stavby dôjde k zmene technických predpisov, podľa ktorých bola spracovaná projektová dokumentácia, prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia vzťahujú aj na stavby projektované a uskutočňované pred ich účinnosťou.

22. Podľa § 82 ods.1,2,3,4,5 Stavebného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá. Ak ide o nebytovú budovu, stavebný úrad v podmienkach podľa odseku 2 určí lehotu, do ktorej je stavebník povinný predložiť energetický certifikát kolaudovanej budovy; táto lehota nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

24. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ síce podal rozsiahlu kasačnú sťažnosť, ale jej obsah bol na mnohých miestach neurčitý a s prejednávanou vecou zjavne nesúvisiaci. Kasačný súd sa nemohol zaoberať vágne formulovanými generálnymi výhradami sťažovateľa, že sa jeho námietkami nezaoberal správny súd. Kasačná sťažnosť musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne, pretože kasačnému súdu nepatrí úloha namiesto sťažovateľa vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany správneho súdu. Zároveň pri posudzovaní námietok sťažovateľa je nevyhnutné uviesť, že v kasačnej sťažnosti zjavne absentuje vymedzenie uplatneného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spôsobom, ako to vyžaduje § 440 ods. 2 SSP.

25. Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu. Súčasne kasačný súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a krajských súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi krajského súdu. Kasačná sťažnosť sťažovateľa je do podstatnej miery formulovaná vo všeobecnej rovine, pričom značná časť kasačnej sťažnosti nesmerovala adresne voči napadnutému rozsudku alebo preskúmavaným rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale venovala sa všeobecne vzneseným námietkam voči činnosti konkrétnych orgánov a ich vrcholných predstaviteľov (nie však správnych orgánov konajúcich v predmetnej veci), pričom súvis týchto námietok s predmetnou vecou nebol sťažovateľom kvalifikovane špecifikovaný.

60/ES. K predmetnej námietke sa už vyjadril kasačný súd napr. vo veci vedenej pod spis. zn. 4Svk/2/2023 (obdobne sp. zn. 6Svk/6/2022), kde konštatoval, že: 27. „V súlade s právnym posúdením krajského súdu, kasačný súd poukazuje na znenie § 16 ods. 10 vodného zákona, ktoré je nosnou normou určujúcou, kedy je dôvod na postup podľa §16a vodného zákona. Ustanovenie § 16 ods. 10 vodného zákona v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia jednak vymedzilo legálnu definíciu pojmu „navrhovaná činnosť“ v zmysle vodného zákona [„.

. .je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a“). Inak povedané, povinnosť postupovať podľa § 16a má navrhovateľ len v prípade, ak sa jedná o navrhovanú činnosť, ktorý obsah pojmu je v predmetnom ustanovení aj definovaný. Z uvedeného dôvodu sťažovateľova argumentácia zneniami ustanovení § 16a ods. 23 a §73 ods. 10 vodného zákona nie je relevantná, pretože tieto sú aplikované len v prípade, ak je naplnená hypotéza normy § 16 ods. 10 vodného zákona - teda ak sa povoľuje navrhovaná činnosť, ktorej definícia je v § 16 ods. 10 vodného zákona vymedzená“. 28. „Čo sa týka ustanovenia §73 ods. 10 vodného zákona, toto nemožno izolovane vykladať tak, ako to tvrdil sťažovateľ (že zakladá povinnosť v zásade pri každom územnom konaní vydať rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona).

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. V zmysle dôvodovej správy k predmetnému zákonu, možnosť posúdenia zhoršenia stavu vodného útvaru a vydania rozhodnutia o splnení podmienok podľa § 156 ods. 6 písm. b) vodného zákona orgánom štátnej vodnej správy vychádza z implementácie čl. 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES. Zákonodarca v dôvodovej správe k predmetnému zákonu uviedol: „Každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení.“ Znenie ustanovenia § 16 ods. 10 a § 16a vodného zákona bolo neskoršou právnou

Aj v tomto prípade zákonodarca v dôvodovej správe uviedol príklady činností, ktoré podliehajú postupu podľa § 16a vodného zákona. Takýmito činnosťami sú podľa zákonodarcu najmä projekty priamo súvisiace s vodným hospodárstvom (úprava, zmena alebo zriaďovanie koryta vodného toku, ochrana pred povodňami, projekty na akumuláciu a zadržiavanie vôd vodné elektrárne, odbery podzemných vôd v množstve od 1250 m3 mesačne alebo 15000 m3 ročne, odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby) a projekty na rozvoj a budovanie infraštruktúry (cestnej, železničnej, vodnej vrátane ostatných líniových stavieb)“.

Z. z. je pojem „navrhovaná činnosť“, ktorá musí byť v súlade s environmentálnymi cieľmi spočívajúcimi v zabezpečení ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania, a ktoré sú stanovené jednak pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a jednak pre chránené

31. Kasačný súd nevyhodnotil ako relevantnú ani námietku, ktorá sa týkala žiadosti žalobcu o oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia spolu so žiadosťou žalobcu o zaslanie fotokópie spisu s odvolaním sa na § 23 Správneho poriadku. Pritom je potrebné uviesť, že sa s ňou riadne vysporiadal krajský súd s tým, že z ust. § 23 Správneho poriadku nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že orgán verejnej správy má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah administratívneho spisu, resp. elektronickú kópiu administratívneho spisu, resp. jeho

Správny orgán v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku umožnil sťažovateľovi uplatňovať svoje práva, preto nemožno prijať záver o ich porušení a krajskú súd uvedenú námietku náležite vyhodnotil. 32. Sťažovateľ tiež tvrdil, že krajský súd sa jeho vecou zaoberal povrchne.

zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, pričom podstatnú námietku ohľadom § 23 ods. 1, §33 ods. 2 Správneho poriadku, § 16a vodného zákona vyriešil dostatočne a pri ďalších námietkach uviedol, prečo ich nepovažoval za dostatočne odôvodnené.

V zmysle ustálenej judikatúry, správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

33. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP nedôvodná, pretože námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol. 34. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky najvyšší správny súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky. Zároveň zo strany sťažovateľa navrhovaná prejudiciálna otázka nebola dostatočne konkrétna, keď sa týka jeho všeobecnej námietky, že aplikačná prax v Slovenskej republike nevychádza z eurokonformného výkladu. Sťažovateľ nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci, resp. ktoré ustanovenie smernice 2000/60/ES ukladá plošnú a tak široko definovanú povinnosť na vydanie osobitného rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvu na vody. Uvedené nevyplýva ani zo sťažovateľovej argumentácie rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie č. C-461/13, ktorú v kasačnej sťažnosti uviedol (k tomu pozri aj bod 40 tohto rozsudku). Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na iniciovanie konania pred Súdnym dvorom Európskej únie v režime článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 35. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi konania trovy kasačného konania nevznikli, preto mu ich kasačný súd v zmysle § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.