7Svk/21/2024

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov: 1. B. A., E.. XX. A. XXXX, I. X, Ž., 2. A.. A. Ž., E.. XX. W. XXXX, K. XXXX/X, Ž., 3. U.. S. I., E.. X. O. XXXX, M. XXX/X, Ž., spoločne zastúpených advokátskou kanceláriou: AK Pekár s.r.o., IČO: 47233940, Kukučínova 24, Banská Bystrica, proti žalovanému: Mesto Žilina, Nám. obetí komunizmu 1, Žilina, zastúpenému: 1. Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., IČO: 51164353, Stránska 3155/7, Banská Bystrica, a 2. executio iuris advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 55176933, Záhradnícka 4840/71, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. P. G., E.. XX. O. XXXX, E. Y. XX, Ž., 2. X. K., E.. XX. S. XXXX, E. Y. XX, Ž., o ochrane pred použitím dopravných značiek, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-27Sa/1/2023-210 z 24. júna 2024 takto

rozhodol:

Uznesenie

Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-27Sa/1/2023-210 z 24. júna 2024 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Na tomto pozemku sa nachádza asfaltová spevnená plocha (ulica), ktorá sa používa na prejazd motorových vozidiel. Táto ulica (označovaná „Do Rosiny“) kolmo odbočuje z hlavnej cesty (označenej „Bystrická“) a ďalej pokračuje do obce Rosina. Po smere jazdy do Rosiny z tejto ulice postupne doľava takmer kolmo odbočujú tri ďalšie ulice - Granátová, Berýlová a Ametystová; pozemok žalobcov sa tiahne od hlavnej cesty až po odbočku na ulicu Ametystovú. Medzi žalobcami a žalovaným je sporné, či ulica Do Rosiny je pozemnou komunikáciou v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Žalovaný ju však v roku 2019 zapísal do „pasportu miestnych komunikácií mesta Žilina“ ako miestnu komunikáciou (cestu). 2. Žalované mesto ako cestný správny orgán vydalo 3. novembra 2022 listinu s názvom „Určenie dočasného dopravného značenia“ č. 18297/2022-155017/2022-OSVPŽP-TMJ. Ňou po súhlase okresného dopravného inšpektorátu určilo podľa § 3 ods. 2 a 7 cestného zákona

V dôsledku toho musia vodiči motorových vozidiel, ktorí chcú vojsť do Ametystovej ul. od obce Rosina, pokračovať ďalej po Ul. do Rosiny asi 30 m a odbočiť až na Berýlovú ul. Týchto 30 m leží sčasti takisto na pozemku č. 1401/21. 3. Žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd 1. zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu - osadení dopravnej značky „Zákaz vjazdu“ pri vjazde na Ametystovú ul. a dopravnej značky „Zákaz odbočenia“ pred odbočením na Ametystovú ul. v smere z obce Rosina, ako aj v osádzaní akýchkoľvek iných dopravných značiek, ktoré ukladajú povinnosť vodičom vozidiel prejazd cez sporný pozemok alebo cez akúkoľvek jeho časť; 2. nariadil žalovanému obnoviť stav pred ich osadením, eventuálne, aby 3. určil, že iný zásah žalovaného spočívajúci v osadení týchto dopravných značiek bol nezákonný.

rozhodovanie sudcovi. 4. Správny súd konajúci sudcom tu napadnutým uznesením č. k. ZA-27Sa/1/2023-210 zamietol žalobu ako nedôvodnú. Namietané dočasné osadenie dopravných značiek v rámci plnenia úloh v oblasti verejnej správy nepovažoval za nezákonný iný zásah žalovaného, pretože zodpovedalo sledovanému cieľu, a to riešeniu dopravnej situácie po umiestnením prekážky na Ulici do Rosiny.

Preto nešlo o zásah do ich vlastníckeho práva k pozemku nad nevyhnutnú mieru, a to pri zohľadnení proporcionality tohto zásahu do ich súkromného práva a práva verejnosti užívať miestnu cestu. Správny súd dodal, že žalobcovia ani nepreukázali, že boli ukrátení na svojich právach alebo právom chránených záujmoch namietaným iným zásahom orgánu verejnej správy, či priamo dotknutí jeho následkami. V závere správny súd nepovažoval za podstatnú námietku žalobcov, či táto komunikácia je alebo nie je zapísaná v pasporte miestnych ciest.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobcovia domáhali zrušenia tohto uznesenia správneho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Správnemu súdu vytkli najmä to, že sa nevyrovnal s otázkou, či sporná asfaltová plocha napĺňa legálnu definíciu miestnej cesty, ale len konštatoval, že ňou je. Súd podľa nich nezohľadnil, že žalovaný až v roku 2019 nechal túto plochu zakresliť do pasportu miestnych komunikácií, hoci na to neexistoval žiaden zákonný dôvod. Tiež sa im zdal nepochopiteľný a nepreskúmateľný záver súdu, že „miestna komunikácia ako stavba patrí žalovanému“. Trvali na názore, že správny súd bol povinný prejudiciálne skúmať, či je určitá plocha pozemnou komunikáciou, a ak áno, akým druhom, aby mohol posúdiť či cestný správny orgán koná v rámci svojej právomoci zákonným spôsobom. Za nevysvetlený považovali žalobcovia záver, že preukázateľne nie sú vlastníkmi spornej plochy, keďže je podľa nich otázne, či vôbec ide o samostatnú vec a nie len o povrchovú úpravu pozemku. Za nepreskúmateľný tiež považovali názor správneho súdu, podľa ktorého z judikatúry vyplýva, že je možné akceptovať zriadenie miestnej cesty bez stavebného povolenia, pretože správny súd neuviedol konkrétne rozhodnutia, ktoré by mali tvoriť túto judikatúru. Na začatie stavby miestnej cesty sa totiž aj v minulosti vyžadovalo povolenie. Okrem toho žalobcovia namietli nevykonanie niektorých dôkazov. 6. Žalovaný žiadal zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zdôraznil, že v čase rozhodnutia správneho súdu bol vlastníkom a správcom spornej asfaltovej plochy. Preto podľa neho správny súd správne vyhodnotil, že žalovaný bol oprávnený na postup, ktorý žalobcovia napádajú, ktorým sledoval vyriešenie dopravnej situácie a žiadnym spôsobom nezasiahol do ich práv a právom chránených záujmov. Toto oprávnenie totiž žalovanému vyplýva priamo zo zákona. 7. Ďalší účastníci sa nevyjadrili k riadne doručenej kasačnej sťažnosti.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). Kvôli vylúčeniu členky senátu JUDr.

Prvou otázkou, ktorou sa kasačný súd musí zaoberať, je však otázka, či skutočne ide o iný zásah, alebo by mohlo skôr ísť o opatrenie orgánu verejnej správy (žalovaného). Podľa § 23 ods. 1 SSP totiž na správnom súde vo veciach správneho súdnictva zásadne konajú a rozhodujú sudcovia v trojčlenných

10. V tom istom uznesení sa veľký senát tunajšieho súdu zaoberal aj znakmi, ktoré rozlišujú iný zásah v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP od opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Podľa tohto uznesenia opatrenie je správny akt, ktorý je verejnomocenským prejavom vôle orgánu verejnej správy vyjadreným slovami alebo znakmi. Tento prejav sa dotýka len práv, povinností a právom chránených záujmov jeho adresáta, a to práve obsahom toho, čo je v ňom slovami alebo znakmi vyjadrené.

Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 3/2019 a uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 2 Sžk 20/2019 (uverejnené ako judikát 19/2022 ZNSS) alebo 4 Sžk 29/2019]. 11. Bez potreby hlbšieho rozboru právnej povahy dopravných značiek (porov. k tomu napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 430/2013, ods. 24) postačí odkázať na § 60 a § 62 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že dopravné značky sú vyobrazenia určitých znakov (§ 60 ods. 9 cit. zák.), ktorým je prisúdený určitý význam, ktorým sa účastníkom cestnej premávky adresujú najmä určité príkazy, zákazy, resp. dovolenia a účastníci ich musia poslúchnuť [porov. napr. všeobecne § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., ale napr. aj § 11 ods. 1 a 2, § 16 ods. 5, § 22 ods. 4 písm. b) a ďalšie, podobne § 7 ods. 1 cit. vyhlášky č. 30/2020 Z. z.]. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona obec na miestnych cestách a na účelových cestách určuje použitie dopravných

Podľa § 3 ods. 7 cit. zák. sa používanie dopravných značiek určuje na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a stanoviska dopravného inšpektorátu. Materiálne podmienky použitia dopravných značiek zasa vymedzuje ustanovenie § 61 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého sa dopravné značky môžu používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Vydaniu tejto písomnosti predchádza určitý, hoci len minimálne formalizovaný postup, v ktorom si cestný správny orgán vyžiada stanovisko správcu a dopravného inšpektorátu (§ 3 ods. 7 cit. zák.). Až po takomto určení sa na príslušnom mieste (fyzicky) umiestni dopravná značka, ktorá následne normatívne riadi cestnú premávku na úseku, na ktorý sa vzťahuje. Nejde teda o rýdzo faktický postup či úkon žalovaného, ktorý by zasiahol do faktického stavu a pri ktorom by zmena právnej situácie bola len odrazom takejto faktickej zmeny. Na základe uvedeného tak treba uviesť, že určenie dopravnej značky podľa § 3 ods. 2 cestného zákona nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Naopak, svojimi formálnymi znakmi (znakmi vyjadrený obsah určitého významu) sa skôr podobá opatreniam orgánov verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm.