7Svk/21/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100297.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/24/2024
- IČS
- 0724100297
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: V. M., nar. XX. Q. XXXX, Q. XXXX/XX, W., zastúpeného: JUDr. Soňa Tóthová, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 55358322, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, regionálny úrad Nitra, Novozámocká 3976/67D, Nitra, za účasti ďalších účastníkov: 1. RED_constructor s. r. o., IČO: 52441016, Pribišova 47, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: ius aegis s.r.o., IČO: 36857203, Nedbalova 12, Bratislava, 2. J.. K. H., nar. X. Q. XXXX, Q. XXXX/XX, W., zastúpenej: JUDr. Soňa Tóthová, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 55358322, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, 3. J.. Q. A., nar. XX. jP. XXXX, T. XX, N., 4. W. M., nar. X. Y. XXXX, T. XX, N., 5. J. V., T. XX, N., o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, z 12. januára 2024, č. OU-NR-OVBP2-2024/002909-009, o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 1 S 24/2024-359 z 11. februára 2025 takto
rozhodol:
Kasačnej sťažnosti žalobcu sa priznáva odkladný účinok.
Odôvodnenie
1. Ďalší účastník v 1. rade je stavebníkom stavby „Rezidencia KALVÁRKA" na pozemkoch parc. reg. C č. XXXX a XXXX v k. ú. N.. Žalobca je spolu s ďalšou účastníčkou v 2. rade spoluvlastníkom pozemku parc. reg. C č. XXXX a XXXX a stavby - rodinného domu na nich. Tieto pozemky sa nachádzajú na západnej strane pozemkov parc. č. XXXX a XXXX, s ktorými majú aj spoločnú hranicu. Ďalší účastníci v 3. až 5. rade sú spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré sa nachádzajú severne od týchto pozemkov. Na základe žiadosti ďalšieho účastníka v 1. rade mesto Nitra ako stavebný úrad stavebným povolením z 11. augusta 2023 povolilo navrhovanú stavbu, ktorá má pozostávať z bytového domu so štyrmi (resp. piatimi) nadzemnými podlažiami s maximálnym pôdorysom 40,4 x 22,7 m a výškou 17,2 m (s akustickou klietkou až 19,2 m).
Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, preskúmavaným rozhodnutím z 12. januára 2024 potvrdil toto stavebné povolenie. Správny súd najskôr uznesením č. k. 1 S 24/2024-220 priznal správnej žalobe odkladný účinok, tu napadnutým rozsudkom č. k. 1 S 24/ 2024-359 ju však zamietol. 2.
Vo včas podanej kasačnej sťažnosti sa žalobca domáha, aby jej bol priznaný odkladný účinok podľa § 447 ods. 1 SSP. Povolená stavba má mať odstup 2 m od tej steny žalobcovho rodinného domu, na ktorej sú okná obytných miestností, a svojou výškou bráni ich riadnemu presvetleniu v zmysle technických noriem, čím naruší možnosť užívať tento rodinný dom. Tým by ho znehodnotila, čo podľa žalobcu predstavuje jeho nenapraviteľnú ujmu. Ak sa stavba zrealizuje, žalobca už nebude mať možnosť odstrániť tieto následky. Žalovaný navrhol nepriznať odkladný účinok, pretože žalobca dostatočne neosvedčil jeho dôvody. Ďalší účastník v 1. rade takisto spochybnil dôvody odkladného účinku, pretože žalobca nepreukázal vznik závažnej ujmy. Projekt Rezidencie Kalvárka pozdvihuje úroveň bývania v celej lokalite, dosahuje parametre „verejnoprospešnej stavby" a priznanie odkladného účinku by ohrozilo záujmy stavebníka, ktorý už v súvislosti so stavbou vstúpil do viacerých zmluvných vzťahov.
3. Podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný súd môže na návrh sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Podľa § 447 ods. 2 druhej vety SSP sa na rozhodovanie o odkladnom účinku primerane použijú ustanovenia § 186 až 189. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že základným predpokladom priznania odkladného účinku je hrozba závažnej ujmy.
Táto hrozba musí byť závažná, teda nemôže mať len nepatrný vplyv, a musí byť tiež priama a nielen hypotetická. Závažná ujma je najvšeobecnejším vyjadrením neželaného stavu, ktorý by pre kasačného sťažovateľa nastal (ustálená judikatúra, porov. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžsk 97/2018, 7 Sžsk 68/2018, 5 Sžk 4/2019, 8 Sžfk 24/2017, 1 Sžsk 39/2017 alebo 4 Sžk 17/2017). 4.
Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je stavebné povolenie, teda rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávňuje stavebníka uskutočňovať stavbu [§ 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) účinný do 31. marca
2025]. Podobne aj podľa § 48 ods. 1 stavebného zákona je súlad uskutočňovanej stavby so stavebným povolením základnou požiadavkou na jej uskutočnenie. Stavebné povolenie tak na jednej strane zakladá oprávnenie stavebníka stavať, na druhej strane však povinnosť vlastníkov susedných nehnuteľností, ale aj všetkých ostatných strpieť obmedzenia, ktoré budú plynúť z povolenej stavby po jej uskutočnení. Tieto účinky nastávajú právoplatnosťou stavebného povolenia.
V prerokúvanej veci správny súd priznal odkladný účinok žalobe, ktorú žalobca podal proti takémuto stavebnému povoleniu, čím sa podľa § 186 ods. 1 SSP pozastavili jeho účinky, teda aj oprávnenie stavebníka uskutočňovať povolenú stavbu. Podľa § 186 ods. 2 SSP bol účinkom napadnutého rozsudku aj zánik takto priznaného odkladného účinku.
Ak kasačný súd prizná odkladný účinok kasačnej sťažnosti proti takémuto rozsudku, pozastavia sa podľa § 448 ods. 2 SSP účinky napadnutého rozsudku, teda aj účinok ustanovený v § 186 ods. 2 SSP (zánik priznaného odkladného účinku správnej žaloby). Vzhľadom na to v prerokúvanej veci má zmysel zaoberať sa návrhom žalobcu a posúdiť, či mu prípadným uskutočnením stavby podľa stavebného povolenia hrozí závažná ujma (k opačnej situácii pozri napr. uznesenie sp. zn. 7 Svk 7/2021).
5. Podstatou sporu medzi žalobcom a ďalším účastníkom v 1. rade je v prerokúvanej veci otázka, či uskutočnením povolenej stavby - Rezidencia Kalvárka hrozí vznik závažnej ujmy. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že táto stavba je povolená ako bytový dom, a teda v žiadnom prípade nemôže ísť o „verejnoprospešnú stavbu", ako sa to snaží naznačovať ďalší účastník v 1. rade. Takisto zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že odstup tejto stavby od rodinného domu vo vlastníctve žalobcu má byť približne dva metre. Podľa § 47 písm. a) stavebného zákona je jednou zo základných požiadaviek už na navrhovanie stavieb, aby stavba bola začlenená do územia (okrem iného) v súlade s environmentálnymi zásadami tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru.
Na toto ustanovenie potom nadväzuje okrem iného aj vyhláška č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientáciu. Podľa § 6 ods. 1 cit. zák. všeobecne platí, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať (okrem iného) požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania.
V odsekoch 3 a 4 sa predpokladá, že vzdialenosť rodinných domov je zásadne najmenej 4 metre a skrátiť ju možno len celkom výnimočne. 6. Podľa kasačného súdu toto ustanovenie vyhlášky znamená, že hranicu 4 metre medzi voľne stojacimi rodinnými domami zákonodarca (resp. „vyhláškodarca") považuje za minimálnu, všeobecne akceptovateľnú mieru ich vzdialenosti voči sebe. Čokoľvek pod túto vzdialenosť je síce možné, ale len za výnimočných okolností, ktoré podľa § 6 ods. 5 cit. vyhl. možno určiť iba na podklade konkrétnych výpočtov a meraní, ktoré preukážu súlad s § 6 ods. 1.
Ak uvedené odstupy platia pre umiestnenie rodinných domov, o to viac možno súdiť, že v zásade rovnaké pravidlá sa musia týkať aj odstupov iných budov od rodinných domov. Aj v tomto prípade tak možno vychádzať z toho, že odstup menej ako 4 metre musí byť bezpodmienečne posúdený v konkrétnej veci príslušnými výpočtami a meraniami. Konkrétny postup stavebného úradu a žalovaného, ktorí takýto menší odstup povolia, je potom predmetom prieskumu správnych súdov. Pokiaľ by sa ukázalo, že ich postup nebol zákonný a povolený odstup odporuje právnym predpisom, no stavba by sa na základe právoplatného stavebného povolenia už uskutočnila, predstavuje to podľa kasačného súdu závažnú ujmu vlastníka susedného rodinného domu, ku ktorému sa takýto menší odstup povolil.
7. Ako už bolo uvedené, v prerokúvanej veci stavebný úrad povolil päťpodlažnú budovu vysokú (s akustickou klietkou) približne 19 m s odstupom 2 metre od žalobcovho rodinného domu. Takto povolený odstup je menší než odstup, ktorý § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. všeobecne predpokladá pre vzájomný odstup dvoch rodinných domov, teda bytových budov s nepríliš rušným spôsobom užívania. Predmetom rozhodovania v tejto fáze ešte nie je otázka, či takýto odstup bol alebo nebol povolený správne, teda či je alebo nie je v súlade s právnym predpisom (§ 6 ods. 1 a 5 cit. vyhl.). No už samotná okolnosť, že povolený odstup je len polovičný v porovnaní s odstupom, ktorý sa zásadne vyžaduje medzi rodinnými domami (pričom povolená stavba nie je rodinných domom, ale bytovým domom s predpokladaným intenzívnym užívaním), tak predstavuje hrozbu dostatočne závažnej ujmy na právach žalobcu ako vlastníka susedného rodinného domu. Ak by sa totiž vo veci samej ukázalo, že povolený odstup nie je v súlade s právnymi predpismi, no bytový dom by už stál (na základe právoplatného stavebného povolenia), bola by táto situácia pre žalobcu zvrátiteľná len veľmi
ťažko (odstránenie nákladne vybudovaného bytového domu). V tejto súvislosti nie je podstatné, či žalobca rodinný dom v súčasnosti užíva, pretože ani ďalší účastník v 1. rade netvrdí, že by nebol vôbec spôsobilý užívania na bývanie ako rodinný dom.
8. Ustanovenie § 447 ods. 1 SSP predpokladá, že pri posudzovaní podmienok priznania odkladného účinku sa posudzuje len hrozba závažnej ujmy a verejný záujem. Ako však už bolo uvedená, povolená stavba nie je verejnoprospešnou stavbou a nemá slúžiť ani žiadnemu verejnému záujmu. Podľa tvrdenia samotného ďalšieho účastníka v 1. rade sú v nej zazmluvnené byty na predaj iným osobám, má teda slúžiť typicky súkromným záujmom. Ďalej citované ustanovenie § 447 ods. 1 SSP neukladá pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku prihliadať na rýdzo ekonomické záujmy ďalšieho účastníka - stavebníka, akými sú napríklad uzavreté zmluvy na stavebné práce či o budúcom predaji bytov.
Hoci odkladný účinok môže v tomto smere znamenať určité finančné ujmy (napríklad preto, že neskôr kontrahované práce budú drahšie, a pod.), nejde o ujmu nezvratnú a neodstrániteľnú. Okrem toho ďalší účastník v 1. rade mohol predvídať, že ak žalobca podá kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku, môže jej byť priznaný odkladný účinok, lebo takáto možnosť vyplýva z citovaného § 447 ods.
1 SSP. Ak teda stavebník napriek tomu kontrahoval, konal tak na vlastné riziko, že uzavreté zmluvy nemusia byť naplnené. To však nie je dôvodom, ktorý by bránil priznaniu odkladného účinku. 9. Ako už bolo uvedené, cit. § 447 ods. 1 SSP nepredpokladá, aby sa pri rozhodovaní o odkladnom účinku skúmala šanca kasačnej sťažnosti na úspech. V dôsledku toho kasačný súd o jeho priznaní rozhoduje bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi samotnej kasačnej sťažnosti alebo vecnou správnosťou či nesprávnosťou rozsudku správneho súdu. Tieto otázku budú predmetom rozhodnutia vo veci samej; z priznania odkladného účinku tak nemožno usudzovať, že by kasačná sťažnosť žalobcu mala byť úspešná. 10. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. septembra 2025