7Svk/21/2025

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že ďalší účastník v 1. rade je stavebníkom stavby „Rezidencia KALVÁRKA" na pozemkoch parc. reg. C č. XXXX a XXXX v k. ú. N.. Na západnej strane týchto pozemkov sa nachádzajú pozemky parc. reg.

2. Ešte 25. augusta 2020 mesto Nitra ako stavebný úrad vydalo územné rozhodnutie č. SP 5875/2020-005-Ing. Sá, ktorým pre ďalšieho účastníka v 1. rade na pozemkoch parc. reg. C č. XXXX a XXXX umiestnilo novostavbu „Nájomné byty Kalvária". Tú tvoril bytový dom (SO 01) s pôdorysom nepravidelného obdĺžnika s maximálnymi rozmermi 40,16 x 22,21 m, ktorého umiestnenie bolo dané hranicami týchto pozemkov; mal pozostávať z 2 podzemných podlaží (vrátane parkovacích miest) a 4 nadzemných podlaží (z nich jedno ustúpené), v ktorých mali byť nájomné byty (jedno, dvoj a trojizbové). Celková výška bytového domu (atika strechy) od výškovej kóty I. nadzemného podlažia mala byť 12,8 m. Ďalej novostavbu tvorili spevnené plochy a chodníky (SO 02), verejné dopravné objekty (SO 03), vodohospodárske objekty (SO 04), rozvody elektrickej energie (SO 05), telekomunikačné rozvody (SO 06) a zrušenie existujúceho plynovodu (SO 07). Podľa výroku tohto rozhodnutia mal byť bytový dom osadený 0 m od hranice s pozemkom č. XXXX (teda mala byť na hranici s ním), 2,03 m od stavby na tomto pozemku a 1,75 m od hranice s pozemkom č. XXXX.

výstavbu. Stavebný úrad však jeho námietke nevyhovel, pretože záväzná časť územného plánu mesta Nitra z 22. mája 2003 v znení neskorších zmien výslovne predpokladala na dotknutých pozemkoch takú dostavbu, aby sa vytvorila kompaktná uličná zástavba a vznikla plná štítová stena bez stavebných otvorov. Územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29. septembra

okrem už umiestnených stavebných objektov 01 až 07 tvoriť prekládka telekomunikačného vedenia (SO 08) a sadové úpravy (SO 09). Bytový dom (SO 01) mal mať po zmene pôdorysné rozmery 41,9 x 22,7 m a mal pozostávať z 2 podzemných podlaží a 5 nadzemných podlaží (z nich jedno ustúpené). Od výškovej kóty I. nadzemného podlažia mal byť po atiku strechy vysoký 17,2 m (a po hornú hranu akustickej klietky až 19 m). Osadenie od hraníc pozemkov č. XXXX a XXXX sa nemalo meniť, len osadenie od stavby na pozemku č. XXXX sa malo skrátiť o 3 cm (na presne 2 m). Námietkam ďalšej účastníčky v 2. rade stavebný úrad nevyhovel s v podstate rovnakým odkazom na záväznú časť územného plánu, ale aj na predložený svetlotechnický posudok. Rozhodnutie o zmene územného rozhodnutia sa stalo

doručené toto oznámenie, pretože sa medzičasom stal spoluvlastníkom 19/20-ín pozemkov parc. reg. C č. XXXX a XXXX, ako aj rodinného domu na nich, a to prevodom od ďalšej účastníčky v 2. rade; vklad jeho vlastníckeho práva do katastra bol pritom povolený 9. mája

5. Dňa 21. júna 2023 (teda na siedmy pracovný deň od prevzatia oznámenia) žalobca podal stavebnému úradu námietky, že svetlotechnický posudok z 23. januára 2023 nevyhodnocoval presvetlenie všetkých okien, že sa neskúmalo, či navrhovaná stavba neohrozí statiku vedľajších stavieb, že ohrozuje pohodu bývania, ale tiež, že jej povolenie odporuje verejnému záujmu (chýbajúce stanovisko orgánu životného prostredia, skúmanie hlukového zaťaženia, aktuálnosť pôvodných záväzných stanovísk po zmene územného rozhodnutia) a územnému rozhodnutiu; zároveň požiadal o predĺženie pôvodnej lehoty na uplatnenie námietok.

Na odôvodnenie zdôraznil, že navrhnutá stavba je v súlade s územným rozhodnutím a územným plánom. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov boli podľa neho vydané už v konaní o zmene územného rozhodnutia. K možným rizikám pre statiku susedných stavieb odkázal na predložený projekt zakladania stavby. Zdôraznil tiež, že záväzné stanoviská orgánov ochrany životného prostredia a hasičského a záchranného zboru boli súhlasné a Dopravný úrad len upozornil na riziká plánovaného heliportu fakultnej nemocnice. Na námietky, ktoré žalobca podal 14. júla 2023, stavebný úrad neprihliadol, pretože boli podané po lehote určenej podľa § 61 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

Postup stavebného úradu podľa neho odporoval § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pretože mu nedal riadnu možnosť obhajovať sa. Stavebné povolenie považoval tiež za nedostatočne odôvodnené a zotrval na názore, že umiestnenie stavby nevyhovuje podmienkam § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. K odvolaniu pripojil technickú správu o vplyve navrhovanej stavby na presvetlenie rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX. Okresný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky, však preskúmavaným rozhodnutím z 12. januára 2024 zamietol toto odvolanie.

Rovnako ani v odvolacom konaní nemohol prihliadnuť na námietky, ktoré účastník mohol uplatniť v prvostupňovom konaní. Predloženú technickú správu nevypracovala oprávnená osoba, a preto ju okresný úrad nebral do úvahy. Umiestnenie povoľovanej stavby bolo právoplatne vyriešené územným rozhodnutím, jej vplyv na preslnenie žalobcovho rodinného domu posúdil svetlotechnický posudok znalca, žalobca jeho závery nenapadol a stavebnému úradu neprislúchalo spochybňovať jeho závery. Ďalšími odvolacími námietkami, ktoré žalobca neuplatnil v stavebnom konaní, sa potom okresný súd nezaoberal.

zamietnuť. V tomto konaní sa uplatňuje koncentračná zásada, a tak možno námietky uplatniť len v určitej lehote. Podľa správneho súdu stavebný úrad aj okresný úrad konali v súlade s § 62 cit. zák., keď nezistili dôvody na nevydanie stavebného povolenia, pretože projektovú dokumentáciu vyhotovila oprávnená osoba, záväzné stanoviská neboli v rozpore a stavba bola v súlade s územným plánom. Žalobcove námietky proti povahe a záverom svetlotechnického posudku podľa správneho súdu patrili do územného konania, pretože v ňom sa posudzovalo, či umiestnenie stavby nezaťažuje okolie nad prípustnú mieru. Svetlotechnický posudok z 23. januára 2023 bol aj podkladom pre vydanie rozhodnutia zo 7. februára 2023, v ktorom stavebný úrad ustálil, že umiestnenie stavby zodpovedá zákonným hľadiskám.

23. februára 2024, ktorý zastavil konanie o proteste kvôli jeho späťvzatiu. Na záver dodal, že namiesto okresného úradu podľa § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným, pretože naň prešiel výkon štátnej správy z okresného úradu, odboru výstavby a bytovej politiky.

8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie. Na úvod sťažnosti navrhol, aby jej kasačný súd priznal odkladný účinok. Ďalej možno jeho argumentáciu zhrnúť do troch okruhov: (1) Podľa výpisu z listu vlastníctva nadobudla 17. decembra 2024 pozemky č. XXXX a XXXX namiesto ďalšieho účastníka v 1. rade iná osoba (NOVÝ HÁJ s. r. o., IČO: 55722831). Správny súd tak umožnil v konaní účasť niekomu, kto už nemal procesnú subjektivitu, čo napĺňa dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. b) a f) SSP. (2) Žalobca zopakoval svoj názor, že stavebný úrad mal lehotu na podanie námietok v stavebnom konaní určiť tak, aby účastníci mohli účinne uplatniť svoje procesné práva v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Nesúhlasil so správnym súdom, že lehota sedem dní je vždy primeraná a jej predĺženie je možné len výnimočne.

Opačný výklad odporuje ustanoveniu § 62 ods. 1 písm. b) a § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. Správny súd pritom bezdôvodne odmietol jeho argumentáciu českou judikatúrou. 9. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zánik procesnej subjektivity ďalšieho účastníka nemôže viesť k zastaveniu konania, a preto nezakladá vadu podľa § 440 ods. 1 písm. b) SSP. Právo účastníka na realizáciu práv v správnom konaní môže byť obmedzené lehotami a na ich predĺženie nie je nárok. Podľa žalovaného nemožno porovnávať lehotu v správnom a súdnom konaní. Napadnutý rozsudok je odôvodnený súladne s § 139 ods. 2 SSP. Súd neodmietol českú judikatúru preto, že je česká, ale preto, že sa vzťahovala k norme, ktorá v slovenskom právnom poriadku nie je. 10. Ďalší účastník v 1. rade tiež navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Na úvod objasnil, že hoci pozemky pod stavbou previedol na spoločnosť NOVÝ HÁJ s.r.o., naďalej zostal stavebníkom.

11. Počas kasačného konania zaslal konateľ ďalšieho účastníka v 1. rade na emailové adresy členov senátu emailové podanie s pripojenými fotografiami staveniskami. Pretože však v kasačnom konaní zásadne nemožno vykonávať dokazovanie (arg. ex § 441 SSP), kasačný súd na toto podanie nebral zreteľ. 12. Ďalší účastníci v 2. až 5. rade sa k riadne doručenej kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). A. K odkladnému účinku a jeho zrušeniu

Rovnako považoval uznesenie kasačného súdu za nedostatočne odôvodnené. Kasačný súd napriek tomu nevidel dôvod na zrušenie uvedeného uznesenia. Už v jeho odôvodnení vysvetlil, že § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. neaplikoval priamo, ale v ňom uvedené odstupy považoval za výraz všeobecne akceptovateľných najmenších odstupov na účely posúdenia, či stavba môže alebo nemôže predstavovať ujmu pre vlastníkov susediacich nehnuteľností (vrátane ujmy na súkromí). Nevylúčil, že v konkrétnej veci môže byť zákonným aj iný odstup, to je však predmetom skúmania vo veci samej, nie pri priznaní odkladného účinku. Pri vážení záujmov žalobcu a ďalšieho účastníka v 1. rade videl hrozbu závažnej ujmy v postavení stavby v takejto blízkosti na základe stavebného povolenia, ktoré by bolo neskôr zrušené pre nezákonnosť. To,

15. Podľa § 35 ods. 1 SSP má procesnú subjektivitu v prvom rade ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Ďalší účastník v 1. rade je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, a preto má podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť na práva a povinnosti, a to podľa § 19a ods. 2 Obč. zák. a § 62 ods. 1 Obchodného zákonníka zásadne od okamihu zápisu do obchodného registra. Stráca ju spravidla zánikom, ku ktorému podľa § 20a ods. 2 Obč. zák. a § 68 ods. 1 Obch. zák. dochádza výmazom z obchodného registra. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti ani netvrdí, že by bol ďalší účastník v 1. rade vymazaný z obchodného registra, a o ničom takom nesvedčia ani verejne dostupné údaje (www.orsr.sk). Preto neobstojí námietka, že správny súd konal s niekým, kto nemal procesnú subjektivitu. Naopak, zdá sa, že žalobca si zamieňa procesnú subjektivitu s procesnou legitimáciou.

16. Najpodstatnejšou sťažnostnou námietkou je, že správny súd zle posúdil primeranosť lehoty, ktorú stavebný úrad určil účastníkom na uplatnenie námietok. Správny súd však vo svojom rozsudku vcelku zrozumiteľne vysvetlil, že v prerokúvanej veci sa žalobcove námietky týkali takých okolností, ktoré už boli právoplatne vyriešené v územnom konaní, a preto lehota sedem pracovných dní (teda nie týždeň) bola primeraná. Navyše, pri hodnotení toho, či táto lehota mohla mať za následok porušenie procesných práv, prihliadol aj na správanie samotného žalobcu, ktorý sa počas nej ani len nepokúsil oboznámiť s obsahom dokumentácie stavebného úradu, ale žiadosť o nahliadnutie do nej podal až v posledný deň. Správny súd teda správne uvažoval správne, že podľa § 191 ods. 1 SSP môže zrušiť preskúmavané rozhodnutie okresného úradu len vtedy, ak je naplnený niektorý z dôvodov uvedených v tomto ustanovení. Podľa písmena g) cit. odseku takým dôvodom je, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

Preto sa musí najskôr skúmať, či postup orgánu verejnej správy porušil ustanovenia o konaní pred ním a či takéto porušenie je podstatné, a následne, či mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 17. Na základe § 18 ods. 2 Spr. por., ktorý sa podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. použije aj v stavebnom konaní, je stavebné konanie začaté dňom, keď žiadosť o vydanie stavebného povolenia (§ 58 ods. 1 cit. zák.) došla stavebnému úradu. Ustanovenie § 61 ods. 1 cit. zák. potom ukladalo, aby stavebný úrad do siedmich dní odo dňa, kedy je žiadosť úplná, oznámil začatie stavebného konania (okrem iného) všetkým známym účastníkom a upozornil ich, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Začatie konania sa podľa § 61 ods. 3 prvej vety musel účastníkom oznámiť najmenej sedem pracovných dní pred konaním ústneho pojednávania.

Z toho možno usudzovať, že aspoň takú istú lehotu mal mať účastník aj vtedy, keď sa ústne pojednávanie nekoná. Pretože však zákon minimálnu lehotu nenormuje, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že určenie dokonca kratšej lehoty bolo porušením ustanovenia o konaní, teda § 61 zákona č. 50/1976 Zb. Na základe toho tak vo výsledku možno súhlasiť so správnym súdom, že posúdenie, či poskytnutá lehota je dostatočná alebo jej dĺžka porušuje ustanovenia o konaní a mohla mať za následok nezákonnosť stavebného povolenia, bolo výsledkom posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Pokiaľ však bola určená lehota sedem pracovných dní a viac (teda toľko, koľko by účastník mal na prípravu na ústne pojednávanie), potom by jej dĺžka mohla byť dôvodom nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, len keby sa zistilo, že v konkrétnom konaní celkom zjavne nebolo možné v tejto lehote oboznámiť sa s predloženou dokumentáciou a pripraviť kvalifikované námietky. V tu prerokúvanej veci sa však kasačný súd stotožňuje so správnym súdom, že celkový priebeh konania a postup žalobcu nesvedčia o tom, že išlo o taký prípad.

nevyhovel. V jeho výroku pritom dostatočne jasne vymedzil výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku. Okrem toho vymedzil základné charakteristiky stavby, najmä jej rozmery a počet a funkčné určenie podlaží. Odôvodnení tohto rozhodnutia presne vypočítavalo podklady, z ktorých stavebný úrad vychádzal. Podľa § 40 ods. 4 cit. zák. je územné rozhodnutie záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov územného konania.

20. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. sa v stavebnom konaní neprihliada na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní. Citované ustanovenie je formulované pasívne, nie aktívne, a preto aj právny nástupca účastníka územného konania musí akceptovať, že je vylúčený s námietkami, ktoré uplatnil alebo mohol uplatniť jeho predchodca (porov. podobne rozsudok tun. súdu sp. zn. 8 Sžk 41/2020). Nezodpovedá tak celkom pravde, že v lehote siedmich pracovných dní sa od žalobcu očakávalo preštudovanie 800 strán dokumentácie. Keďže námietky, ktoré k nej mohol uplatniť v územnom konaní, boli už zásadne vylúčené, v skutočnosti postačovalo, aby si preveril, či stavba opísaná v žiadosti o stavebné povolenie sa líši od jej vymedzenia v územnom rozhodnutí, a aby sa podrobne oboznámil najmä s tou časťou dokumentácie, ktorá buď vôbec nebola predložená v územnom konaní alebo sa odvtedy zmenila. Ani kasačnému súdu neušlo, že podstatné vlastnosti navrhovanej stavby boli opísané už v oznámení o začatí stavebného konania a už na ich základe si žalobca mohol urobiť obraz o tom, či došlo alebo nedošlo

Pokiaľ by pri takomto nahliadnutí zistil, že rozsah dokumentácie, ktorú treba preštudovať v stavebnom konaní, presahuje možnosti tejto lehoty, potom mohol tieto dôvody konkrétne a adresne vysvetliť vo svojej žiadosti o jej predĺženie. 21. Ako však zdôraznil už správny súd, žalobca sa v určenej lehote ani len nepokúsil o nahliadnutie do spisu a oboznámenie sa s ním. Naopak, až v posledný deň určenej lehoty podal námietky prakticky obsahovo zhodné s námietkami, ktoré ďalšia účastníčka v 2. rade vzniesla už v územnom konaní. Tie sa týkali v podstate len odstupu povoľovanej stavby od rodinného domu súp. č. XXX, jej vplyvu na presvetlenie a preslnenie a polemiky so svetlotechnickým posudkom z 23. januára 2023. Tento svetlotechnický posudok bola však už podkladom zmeny územného rozhodnutia zo 7. februára 2023, a preto proti nemu mohla namietať už ďalšia účastníčka v 2. rade najneskôr v odvolaní proti nemu. V takto podaných námietkach žalobca len „preventívne" s veľmi všeobecným odôvodnením požiadal o predĺženie určenej lehoty.

Ak žalobca v posledný deň lehoty na podanie námietok požiadal o jej predĺženie bez toho, aby sa vôbec pokúsil oboznámiť s existujúcou dokumentáciou a predstaviť stavebnému úradu konkrétne dôvody, kvôli ktorým pôvodná lehota nestačila na jej preštudovanie a na riadne uplatnenie námietok (v rozsahu, v akom sú prípustné, porov. cit. § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.), potom nemožno stavebnému úradu vyčítať, že na jej predĺženie nevidel dôvod a na neskôr uplatnené námietky neprihliadal. Koniec koncov, žalobca v odvolaní tvrdil, že pripomienky doplnené 14. júla 2023 nie sú novými námietkami, ale len podrobnejším odôvodnením tých skorších.

stavebné povolenie sa zamietne, ak stavba môže ohroziť verejné záujmy a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí. Z týchto ustanovení tak vyplýva, že právoplatné územné rozhodnutie je pre stavebný úrad záväzným podkladom pre vydávanie stavebného povolenia, a aj preto už cit. ustanovenie § 61 ods. 1 neprípúšťa uplatňovanie námietok, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní.

Medzi ne patria najmä požiadavky na odstupy stavieb v zmysle § 6, ale aj ďalšie požiadavky, ktoré priamo súvisia s umiestnením navrhovanej stavby, napríklad posúdenie jej interakcie s existujúcou zástavbou z hľadiska svetelných pomerov v zmysle § 17 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Výnimočne by sa raz určené požiadavky mohli v stavebnom konaní znova preskúmať vtedy, ak by z projektovej dokumentácie pre toto konanie vyplývali také nové vlastnosti alebo vplyvy stavby, ktoré neboli známe alebo zohľadnené v stavebnom konaní.

Tieto parametre však boli preskúmané v územnom konaní a následne záväzne určené právoplatným územným rozhodnutím, a preto nemohli byť v tomto rozsahu znova posudzované v stavebnom konaní. Navyše, rovnako ako v územnom konaní aj v stavebnom konaní išlo o skutočnosti posudzované tým istým svetlotechnickým posudkom, čo takisto jasne naznačuje ich totožnosť.