7Svk/2/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisneauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: O. N., D.. XX.X.XXXX, N. Z. Č.. XX, Z. A., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov, so sídlom Masarykova č. 10 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: KaPO/12245/2019, ČRZ: 56656/2019 zo dňa 18.4.2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/80/2019-46 zo dňa 17.09.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

V konaní pred okresným a krajským súdom bola zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Michaelou Mihalcovou, ktorá jej bola ustanovená žalovaným a s ktorou uzavrela plnomocenstvo. Rozsudok Krajského súdu bol doručovaný len advokátke dňa 24.1.2019, ktorá rozsudok následne doručila žalobkyni dňa 29.1.2019. Oprávneným subjektom na doručovanie tohto rozsudku bola advokátka, ktorá bola v čase jeho doručovania právnou zástupkyňou žalobkyne. Preto nebolo povinnosťou súdu rozsudok doručovať aj žalobkyni. Čo sa týka rozsahu udeleného splnomocnenia, tak v plnomocenstve zo dňa 2.5.2018 je uvedené, že žalobkyňa splnomocňuje advokátku na zastupovanie v konaní pred súdom v právnej veci o ochranu osobnosti, náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody vedenom na OS Spišská Nová Ves pod sp.zn. 4C/1/2012. Z formulácie tohto plnomocenstva vyplýva, že žalobkyňa udelila plnomocenstvo právnej zástupkyni v rozsahu na celé konanie, čo je v súlade s § 92 CSP. Až žiadosťou zo dňa 4.3.2019, ktorá došla žalovanému 11.3.2019, požiadala o určenie

2. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Namietala, že nesprávnym procesným postupom jej správny súd znemožnil uplatniť jej patriace procesné práva a to tým, že vytýčil pojednávanie napriek tomu, že vedel o súčasnej pandemickej situácii. Ďalej namietala nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu, ktorá spočíva v tom, že nezistil, že preskúmavané rozhodnutie je nezákonné už len z dôvodu, že správny orgán nepriznal žalobkyni právnu pomoc pre dovolacie konanie, ale vo veci samej pred okresným súdom tento nárok priznal. Namietala zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým jej priznal nárok na právnu pomoc v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 4C/ 1/2012, konkrétne, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí lehoty 30 dní na vydanie tohto rozhodnutia.

Poukázala na to, že dovolanie voči rozsudku Krajského súdu nakoniec podala a to v zákonom stanovenej lehote zastúpená advokátom, ktorého bola nútená zaplatiť z jej príjmu a podľa nej lehota na jeho podanie zmeškaná nebola. Mieni si uplatniť po doručení rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci včas podaného dovolania náhradu škody voči správnemu orgánu a správnemu súdu.

konanie. 3. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 17.2.2021. V plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo žalobkyni doručené na vedomie podľa § 450 ods. 4 SSP a žalobkyňa sa k tomuto vyjadreniu opätovne vyjadrila podaním zo dňa 25.7.2021, na ktoré kasačný súd v rámci uvedenej právnej úpravy neprihliadol.

6. Z administratívneho a súdneho spisu bolo zistené, že: - Žalobkyňa bola v konaní vedenom na OS Spišská Nová Ves pod sp.zn. 4C/1/2012 na základe rozhodnutia centra zo dňa 11.1.2018 o poskytnutí právnej pomoci zastúpená advokátkou JUDr. Michaelou Mihalcovou. Žalobkyňa s ňou uzavrela plnomocenstvo zo dňa 2.5.2018, z ktorého vyplýva, že ju splnomocnila na zastupovanie v konaní pred súdom v právnej veci o ochranu osobnosti, náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody, vedenom na OS Spišská Nová Ves pod sp.zn. 4C/1/2012. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 11Co/437/2017-229 zo dňa 12.12.2018. Advokátke bol rozsudok krajského súdu doručený dňa 24.1.2019. - Dňa 11.3.2019 bol žalovanému doručený list, z obsahu ktorého vyplývalo, že žalobkyňa žiada o poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.11Co/437/2017 zo dňa 12.12.2018. Žiadosť neobsahovala zákonom predpísané náležitosti

V tomto doplnení požiadala aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že jej hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty na podanie dovolania, ktorá uplynie dňa 25.4.2019. - Na to žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.4.2019 podľa § 10 ods. 5 a § 11 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia žalobkyni nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci vrátane nároku na predbežné poskytnutie právnej pomoci v právnej veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/437/2017-229 zo dňa

Podľa jej názoru, ak by žalovaný priznal žalobkyni právnu pomoc pre celé konanie, právna zástupkyňa by podala nielen odvolanie, ale aj dovolanie. 8. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 29.4.2019 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 8 cit. zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi. Podľa § 427 ods. 1 prvá veta CSP dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. 9.

Tento rozsudok bol doručený právnej zástupkyni žalobkyne dňa 24.1.2019. Žalobkyňa sa na žalovaného s neúplnou žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na podanie dovolania tejto veci obrátila dňa 11.3.2019; túto doplnila 12.4.2019.

lehoty. Správny orgán teda rozhodol vecne správne, keď jej nárok nepriznal s poukazom na to, že nebola v danom prípade vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, keď lehota na podanie dovolania proti rozsudku, ktorý žiadateľka zamýšľala napadnúť, už uplynula. 11. Čo sa týka sťažnostných dôvodov, tieto kasačný súd vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné. Žalobkyňa namietala procesný postup správneho súdu, ktorý jej mal znemožniť uskutočniť jej patriace procesné práva tým, že vytýčil pojednávanie v čase pandemickej situácie.

Táto námietka je aj nelogická, pretože na jednej strane pojednávanie žiadala a na druhej strane nariadenie pojednávania namietala. Okrem toho vedením pojednávania sa žalobkyni priznalo viac práv na obhajobu, ako by to bolo v prípade rozhodnutia súdu bez nariadenia pojednávania a jej vypočutia. Žalobkyňa ani nepožiadala súd o odročenie pojednávania na iný termín, napr. z dôvodu pandemickej situácie. Pokiaľ žalobkyňa svoje právo zúčastniť sa pojednávania nevyužila a bez ospravedlnenia sa nedostavila, je to jej slobodné rozhodnutie a v žiadnom prípade nejde o nesprávny procesný postup súdu. 12. Ďalšia sťažnostná námietka tkvela v tom, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne, pretože vo veci pred okresným súdom jej nárok priznal. Pokiaľ má žalobkyňa za to, že ak vo veci samej pred okresným súdom jej bol nárok priznaný a táto skutočnosť prezumuje jeho priznanie aj v dovolacom konaní, uvedený názor nie je správny. Jedná sa totiž o dva rozdielne nároky, pričom v konaní o prvom nároku sa skúmali podmienky na jeho priznanie v rozhodnutí zo dňa 11.1.2018. V konaní o žiadosti žalobkyne vo veci podania dovolania sa jedná už o nový

13. Nedôvodná je tiež ďalšia námietka, že advokátka v konaní pred OS Spišská Nová Ves nebola určená pre celé konanie, ale len pre konanie pred okresným súdom, a nie už pre konanie pred krajským súdom ako odvolacím súdom. Podľa tohto názoru by rozsudok krajského súdu mal byť doručený do vlastných rúk žalobkyni, a nie advokátke. Potom by aj lehota na podanie dovolania bola počítaná od doručenia žalobkyni. Súd sa však s touto argumentáciou nestotožnil.

Pokiaľ bolo rozhodnuté vo veci samej pred okresným súdom a voči tomuto rozhodnutiu nebolo podané odvolanie, vec skončí právoplatne už na okresnom súde. Ak však proti tomuto rozhodnutiu je podané odvolanie, toto odvolanie má suspenzívny účinok na právoplatnosť, čo znamená, že právoplatnosť tohto rozhodnutia sa odkladá až do rozhodnutia o odvolaní.

V danom prípade odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Až právoplatnosťou odvolacieho rozsudku je právoplatný aj rozsudok okresného súdu (v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu). Preto je potrebné konštatovať, že právoplatné ukončenie veci vedenej pred Okresným súdom Spišská Nová Ves bolo ukončené právoplatnosťou odvolacieho rozsudku.

14. K námietke, že pokiaľ by advokátka JUDr. Mihalcová bola žalobkyni ustanovená na celé konanie, potom by podľa § 73 ods. 1 SSP mala aj podať dovolanie, je taktiež nesprávny. Ako bolo vysvetlené vyššie, za jeden celok sa považuje konanie pred okresným a krajským súdom ako odvolacím súdom, pretože odvolanie má suspenzívny účinok a jeho podaním sa právoplatnosť rozhodnutia okresného súdu odkladá. Je teda potrebné vždy vyčkať na odvolacie rozhodnutie. Inak je to však v prípade podania dovolania. Dovolanie sa podáva proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu ako mimoriadny prostriedok a nemožno ho preto chápať ako prípadný ďalší, tretí stupeň konania pred súdom. Jedná sa o autonómne konanie, vo vzťahu ku ktorému musia byť splnené špeciálne procesné podmienky, vrátane podmienky právneho zastúpenia v dovolacom konaní. Právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá bola určená zastupovať ju v konaní pred okresným súdom a teda aj v konaní pred krajským súdom v prípade podaného odvolania, tak nebola oprávnená automaticky ju zastupovať aj v prípadnom dovolacom konaní. Poukaz na § 73 ods. 1 SSP je pre výklad chápania prvostupňového a odvolacieho konania ako celku nenáležitý, pretože obdobne ako § 110 ods. 1 CSP zakotvuje len doručovanie písomností zástupcovi so splnomocnením na celé konanie. 15. Na záver kasačný súd musí konštatovať, že kasačná sťažnosť žalobkyne obsahovala veľké množstvo invektív voči žalovanému, ako aj správnemu súdu, typu „správny orgán klame, zavádza, zakrýva svoju neschopnosť, nekompetentnosť, správny súd zakrýva a zrejme účelovo neuvádza skutočnosti tohto prípadu, z jednania správneho súdu vyplýva, že už vopred bol pripravený záver v tejto právnej veci, žalovaný správny orgán ako aj správny súd zrejme nevedia čítať, neovládajú platný zákon SSP, účelovo obchádzajú skutkový stav prejednávanej veci, atď.“ K tomuto kasačný súd uvádza, že tieto námietky nie sú spôsobilé zvrátiť právny názor vyslovený správnym súdom. Fakt, že krajský súd mal oproti žalobkyni iný právny názor na prejednávané otázky, ktorý bol podľa kasačného súdu správny, nemožno považovať za pochybenie. Zo žalobkyniných tvrdení, ktoré obsahujú vskutku nemiestne množstvo rozličných obvinení zo zaujatosti a negatívnych až dehonestujúcich výrazov vo vzťahu k osobám rozhodujúcim vo veci, nemožno vyvodiť iný právny názor ako zaujal správny súd.

Rozsudok

správneho súdu je zrozumiteľný a dáva odpovede na všetky podstatné otázky vznesené žalobkyňou. Preto takto formulovaným sťažnostným námietkam žalobkyne nebolo možné vyhovieť. 16. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že správny súd dôvodne považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani kasačný súd a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 17. O trovách kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s §467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.