7Svk/2/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:2020200272.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 20S/148/2020
- IČS
- 2020200272
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): D. G., F. XX. E. XXXX, Q. T.: T. XX, Č., zastúpený JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, so sídlom: Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, so sídlom: Piešťanská 8188/3, Trnava (pôvodne bol žalovaný: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky), za účasti ďalších účastníkov konania: 1) H. D., T. XX, Č.L., zastúpený RIBÁR & PARTNERS, s. r. o., so sídlom: Halenárska 18A, Trnava, IČO: 53191030, 2) A. D., T. XX, Č., 3) O.. H. G., F. X, U. F. H., 4) C. G., Q. T.: G. XX, A., 5) E.. O. G., Q. T.: Š.Ú. XX, A., 6) Ľ. P., Q. T.: E.. S.. Š.Q. XX, A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/030285/Ve z 25. septembra 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/148/2020-82 zo 16. júna 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žiadnemu z účastníkov konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Obec Červeník (ďalej „stavebný úrad“) ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „stavebný zákon“) podľa § 88a stavebného zákona rozhodnutím č. 230/ 2020-MS z 19. mája 2020 (ďalej „stavebné povolenie“) dodatočne stavebníkom H. D.P. a jeho manželke A. D. povolil zmenu stavby rodinného domu, pozostávajúcu z prístavby, umiestnenú na pozemkoch parc. č. XXXX/XX (garáž) a XXXX/XX (terasa), v k. ú. Č., v obci Č., podľa § 88 ods. 1 písm. b) vo väzbe na § 88a ods. 4 stavebného zákona a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok“), a zároveň v zmysle § 82 stavebného zákona a podľa § 88a ods. 9 stavebného zákona povolil jej užívanie. 2. Zmena stavby domu pozostávala z prístavby prestrešenej terasy a garáže. Garáž pozostáva z prízemia: 1 miestnosť na parkovanie dvoch osobných motorových vozidiel a terasy. Prestrešená terasa je pristavená za rodinným domom, garáž je pristavaná k pravej strane rodinného domu, 0,00 m od pravej hranice pozemku (s pozemkom parc. č. XXXX/X). Námietky účastníčok konania C. G.Č. a Ľ.K. P., týkajúce sa umiestnenia stavby garáže na hranici pozemku, stavebný úrad zamietol. 3. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej „žalovaný“) ako príslušný orgán podľa § 118 stavebného zákona v spojení s § 58 ods. 1 Správneho poriadku v odvolacom konaní rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/030285/Ve z 25. septembra 2020 (ďalej „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolania žalobcu a ďalších účastníčok konania 4) a 6) zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.
II. Konanie na správnom súde
4. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, z dôvodu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí citoval správne zákonné ustanovenia, týkajúce sa veci, tieto podľa jeho názoru nesprávne vykladal, v dôsledku čoho sa cítil byť poškodený.
Tvrdil, že považuje za problémové z požiarneho hľadiska a rozporné so zákonom, že strecha garáže je na hranici pozemku, a pri budúcej výstavbe jeho domu sa strešná konštrukcia garáže bude takmer dotýkať tohto budúceho domu. 5. Krajský súd v Trnave (ďalej „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k.: 20S/148/ 2020-82 zo 16. júna 2022, ECLI:SK:KSTT:2022:2020200272.2 (ďalej „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. Žalovanému a ďalším účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
6. Správny súd v rozsudku skonštatoval, že stavebný úrad posúdil v konaní o dodatočnom povolení stavby, či umiestnenie, resp. zmena stavby rodinného domu pozostávajúca z prístavby (prestrešená terasa a garáž) spĺňa podmienky podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“). Uviedol, že stavebným úradom bolo konštatované, že vzhľadom k obmedzeniam, vyplývajúcim z danosti susediaceho (žalobcovho) pozemku parc. č. XXXX/X, vedeného ako orná pôda - šírka pozemku a orientácia pozemku, vzhľadom k svetovým stranám pri plánovanej výstavbe rodinného domu žalobcu nepôjde o výstavbu, pri ktorej bude možné v plnej miere v danom území uplatniť § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., t. j. osadenie stavby 2 m od hranice pozemku a 7 m medzi stavbami rodinných domov. Pri umiestňovaní stavby bude stavebný úrad postupovať podľa § 6 ods.
1, ods. 4, ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a posudzovať, či umiestnenie stavby rodinného domu bude dostatočne spĺňať podmienky v uvedenom predpise pre vzájomné odstupy stavieb, a to najmä z hľadiska požiadaviek urbanistických, architektonických, životného prostredia, hygienických, ako aj požiarnej bezpečnosti, požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie, možnosti údržby stavby a užívania priestorov medzi stavbami.
7. Správny súd v nadväznosti na uvedené východiská zistil, že z predloženého projektu požiarnej ochrany, vypracovaného špecialistom požiarnej ochrany H. T., časť 2.6 - odstupové vzdialenosti, vyplýva, že umiestnenie prístavby garáže je vyhovujúce. Uviedol, že zmena stavby je umiestnená v súlade s územným plánom obce Červeník. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
Za súčasného stavu tak nemožno prihliadnuť na námietku žalobcu, podľa ktorej prístavba garáže stavebníkov by sa v prípade budúcej výstavby domu na ich pozemku dotýkala strešnej konštrukcie jeho budúceho domu. Pokiaľ má byť žalobca úspešný v konaní, musí preukázať, že rozhodnutím správnych orgánov došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv, t. j. v aktuálnom čase a nie v čase, ktorý má v budúcnosti nastať. V tomto štádiu konania, kedy žiadna stavba na pozemku žalobcu nie je postavená, nemožno hodnotiť zásah stavebníkov do jeho práv. V rámci konania o dodatočnom povolení stavby sa neprejednávajú otázky neoprávneného vykonávania stavby, ale rieši sa len otázka, či dôjde k odstráneniu stavby, ktorú stavebník realizuje bez stavebného povolenia, resp. či dôjde k dodatočnému povoleniu stavby, pokiaľ je v súlade s verejným záujmom a územnoplánovacou dokumentáciou.
8. Podľa názoru správneho súdu stavba prestrešenej terasy za rodinným domom (na ľavej strane) ako aj stavba garáže na pravej strane rodinného domu stavebníkov boli zrealizované podľa predloženej projektovej dokumentácie v konaní o dodatočnom povolení stavby, pričom aj dotknuté orgány zaslali súhlasné stanoviská k stavbám. Dospel tak k záveru, že vydaním dodatočného stavebného povolenia žalovaný žalobcu neukrátil na jeho právach.
Stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom a žalobcom vznesené námietky správne posúdil ako nedôvodné a s týmito sa náležitým spôsobom vysporiadal v rámci správneho konania.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
9. Žalobca (ďalej „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda že správny súd v konaní alebo rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentoval tým, že právny názor správneho súdu, v zmysle ktorého zásah do jeho subjektívnych práv vo veci je vylúčený, pretože jeho zamýšľaný rodinný dom na pozemku ešte nestojí, je mylný. Zásah do jeho subjektívnych práv nemožno vylúčiť, hoci stavba ešte nestojí, pretože zásah je zrejmý už v dôsledku obmedzenia vykonať výstavbu rodinného domu tak, aby boli dodržané zákonom stanovené odstupové vzdialenosti a protipožiarne predpisy. Podľa projektovej dokumentácie je garáž súčasťou rodinného domu Janíčkových, a nie samostatnou stavbou. Odvolací súd (pozn. zrejme správny súd) mal posudzovať i príslušné odstupové vzdialenosti medzi stavbami podľa § 6 ods. 3, ods. 4, ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. 11. Ďalej bol sťažovateľ názoru, že okrem odstupových vzdialeností uvedených v projekte protipožiarnej bezpečnosti stavby garáže, vypracovaných H. T., bolo potrebné posudzovať aj odstupové vzdialenosti od požiarne otvorených plôch strešného plášťa garáže, hoci v projekte je to práve strešný plášť, od ktorého možno predpokladať sálavé teplo tým prvkom, z ktorého vyplýva najväčšie bezpečnostné riziko (poukázal na Posúdenie odstupových vzdialeností susedného pozemku z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby od špecialistu požiarnej ochrany O.. Q. P. zo dňa 22.08.2022, ktoré priložil ku kasačnej sťažnosti). 12. Správny súd tiež podľa sťažovateľa nesprávne aplikoval pri posudzovaní otázky odstupu stavieb podľa § 6 ods. 4, ods. 5 vyhlášky, keď dospel k záveru, že ide o stiesnené podmienky, ktoré sa v danom prípade uplatnili. Povinnosťou stavebného úradu bolo zabezpečiť rovnocenné podmienky budúcich stavieb a neumožňovať stavbu na hranici pozemku, kde to nie je nevyhnutné. 13. Ďalší účastník konania 1) vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalovaný v rozhodnutí správne aplikoval § 6 ods. 4, ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. K zistenému skutkovému stavu pripomenul, že z garáže nie sú smerom k pozemku sťažovateľa umiestnené okná, ktoré by mohli obmedziť výstavbu u žalobcu a výška garáže na hranici pozemku je 2,835 m od terénu. Garáž na hranici s pozemkom žalobcu neobmedzuje natrvalo užívanie pozemku a je orientovaná na sever od jeho pozemku, a teda nemôže mať vplyv na pozemok sťažovateľa ani z hľadiska tienenia. Sťažovateľ tak nepreukázal zásah do svojich subjektívnych práv. 14. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania 1) nemožno akceptovať ani sťažovateľom predložený posudok špecialistu požiarnej ochrany od Q. P., pretože v tomto konštatuje, že nemá právomoc sa záväzne vyjadrovať k správnosti riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby iného projektu, ku ktorému navyše nemá všetky potrebné informácie, sťažovateľove tvrdenia tak považoval za nepodložené. Kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 15. Žalovaný a ďalší účastníci konania 2) až 6) sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa nevyjadrili.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom deň vyhlásenia rozsudku bol včas zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk.
17. V dôsledku zmeny zákona č. 172/2022 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov došlo v priebehu konania pred kasačným súdom ku kompetenčnému presunu z pôvodne žalovaného okresného úradu na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, s ktorým preto ďalej kasačný súd konal ako so
žalovaným. 18. Kasačný súd konštatuje, že úlohou správneho súdu bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného v medziach žalobných bodov, ktorými bol správny súd viazaný (§ 134 SSP). Žalobca však v správnej žalobe uviedol iba jedinú konkrétnejšiu námietku. Tvrdil, že strecha garáže je presne na hranici jeho pozemku, takže pri budúcej výstavbe domu na tomto pozemku strešná konštrukcia garáže sa bude takmer dotýkať strešnej konštrukcie budúceho domu žalobcu, čo žalobca považuje ako z bezpečnostného, tak z požiarneho hľadiska za problémové a v rozpore so zákonom. Okrem toho pomimo sumarizácie rozhodnutia žalovaného uviedol v žalobe už len to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí síce správne cituje jednotlivé zákonné ustanovenia týkajúce sa predmetnej veci, ale podľa názoru žalobcu ich nesprávne vykladá, v dôsledku čoho sa tento cíti byť takýmto postupom poškodený. Neupresnil, ktoré zákonné ustanovenia, a v akom smere boli nesprávne vyložené. Tento posledný žalobný bod je tak podľa kasačného súdu príliš nekonkrétny a žalobca nemohol očakávať, že správny súd v
rozpore so zákonom bude za neho vyhľadávať konkrétne dôvody „nesprávneho výkladu“ bližšie neoznačených ustanovení zákona. 19. Žalobca tak v správnej žalobe zrozumiteľne namietol iba vyhodnotenie otázky požiarnej bezpečnosti, ktorá mala byť ohrozená tým, že sa pri budúcej výstavbe domu žalobcu bude strešná konštrukcia garáže manželov D. dotýkať strešnej konštrukcie budúceho domu žalobcu.
20. Správny súd sa otázkou požiarnej bezpečnosti zaoberal a vyšiel z príslušného posudku špecialistu požiarnej ochrany pána T., ktorý je v administratívnom spise a ktorý pri rozhodovaní zohľadnil aj stavebný úrad. 21. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
22. Argumentácia žalobcu v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k právnemu posúdeniu správneho súdu v otázke požiarnej bezpečnosti stavby sa opiera výlučne o novotu neprípustnú podľa § 441 SSP. Žalobca doložil nové posúdenie O.. P. z 22. augusta 2022, ktoré bolo vypracované dokonca až po rozhodnutí správneho súdu. Je teda zrejmé, že správny súd nemohol jeho nezohľadnením nijako porušiť zákon. Navyše ani kasačné konanie neslúži na nové ustaľovanie skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 v spojení s § 452 ods. 1 SSP; tiež a contrario § 440 ods. 1 SSP, ktorý upravuje prípustné dôvody kasačnej sťažnosti). Ničím ďalším žalobca nespochybnil správnosť posúdenia jeho žalobnej námietky vo vzťahu k požiarnej bezpečnosti. Pritom dôvod kasačnej sťažnosti, ktorý má spočívať v nesprávnom právnom posúdení veci, musí byť v zmysle § 440 ods. 2 SSP vymedzený tak, že sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. K tomu v kasačnej sťažnosti nedošlo,
celá argumentácia má charakter poukazu na novú listinu (nový posudok). Tým však nie je napadnutá správnosť právneho posúdenia veci správnym súdom. Preto je tento sťažnostný bod nedôvodný. 23. Druhý konkrétny sťažnostný bod sa týka otázky, či je garáž samostatnou stavbou alebo súčasťou rodinného domu. Takúto námietku však sťažovateľ nevzniesol v správnej žalobe, naopak aj v nej sa sám vyjadroval výslovne o garáži, nie o rodinnom dome ako celku.
Preto aj v tejto časti platí, že správny súd pri viazanosti žalobnými bodmi nemal prečo prihliadať na neuplatnený žalobný bod. Vo vzťahu ku konaniu pred správnym súdom tak tiež ide o neprípustnú novotu v kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
24. Preto kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je nedôvodná, keď správny súd dal zrozumiteľnú odpoveď na jediný žalobný bod, a žalobca ju v kasačnej sťažnosti riadne nespochybnil. Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.
25. Kasačný súd poznamenáva, že týmto rozsudkom nekonštatuje, že celé administratívne konanie bolo súladné so zákonom. Nemožno vylúčiť, že v ňom došlo k nedostatkom v zistení skutkového stavu, alebo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Avšak úspech správnej žaloby i kasačnej sťažnosti závisí od uplatnených žalobných, resp. sťažnostných bodov; iba v ich rozsahu môže správny súd a potom kasačný súd vec preskúmať. 26. Sťažovateľovi, ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, kasačný súd náhradu trov podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal. Žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, pretože im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli a zároveň v konaní neboli dôvody hodné osobitného zreteľa zdôvodňujúce priznanie práva na náhradu ďalších trov konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. februára 2025