7Svk/2/2024

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že právna predchodkyňa - manželka žalobcu podala 6. marca 2008 žalobu, o ktorej konal Okresný súd Košice I a po jej smrti pokračoval v konaní so žalobcom. Pretože žalobca neodstránil nedostatky podanej žaloby, okresný súd uznesením sp. zn. 15 C 389/2009 odmietol toto podanie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3 Co 421/2015 potvrdil toto uznesenie. Žalobca ho prevzal 13. januára 2017 a 8. marca 2017 podal proti nemu dovolanie. Zároveň 15. marca 2017 požiadal žalovaného o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu na podanie tohto dovolania; túto žiadosť neskôr 19. apríla 2017 doplnil na určenom tlačive a potrebnými dokladmi. 2. Preskúmavaným rozhodnutím z 22. mája 2017 mu žalovaný nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dovolanie je vylúčené ustanovením § 421 ods. 2 CSP, lebo uznesením odvolacieho súdu sa rozhodlo o odvolaní podľa § 357 písm. b) CSP. Taktiež uviedol, že dovolanie bolo spísané žalobcom bez povinného zastúpenia advokátom. Okrem toho, žalobca podal dovolanie na poštovú prepravu v posledný deň lehoty, takže chýbajúce zastúpenie advokátom nemôže napraviť tým, že dodatočne doloží plnú moc udelenú advokátovi. Žalovaný tak uzavrel, že vo veci ide o zrejmú bezúspešnosť sporu podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. 3. V správnej žalobe proti tomuto rozhodnutiu žalobca nesúhlasil s tým, že právna vec, s ktorou sa na žalovaného obrátil, je zrejme bezúspešná. Trval na tom, že dovolanie bolo prípustné podľa § 420 písm. f) a § 432 ods. 1 CSP, keďže postupom prvostupňového súdu i odvolacieho súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Správny súd však tu napadnutým rozsudkom č. k. 6 S 89/2018-68 žalobu žalobcu zamietol. Rozsudok vyhlásil po pojednávaní 1. decembra 2022 v jeho neprítomnosti, pretože sa napriek predvolaniu nedostavil a nepreukázal ani dôvody odročenia, hoci oň žiadal. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade išlo kvôli neprípustnosti dovolania o zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Uvedenie ďalších dôvodov pre odmietnutie dovolania zo strany žalovaného považoval za nadbytočné.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 7. Žalovaný odoprel žalobcovi priznať právo na právnu pomoc, pretože považoval spor za zjavne bezúspešný v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) a § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. Vo všeobecnosti má žalovaný pri vyhodnocovaní podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle cit. ustanovení prihliadať najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Judikatúra zároveň vyžaduje, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci; nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť (v tomto zmysle napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 249/2015). 8. Žalovaný aj správny súd správne uviedli, že podľa cit. § 421 ods. 2 CSP nie je prípustné dovolanie okrem iného proti rozhodnutiu, ktorým odvolací súd rozhodol proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí podania vo veci samej [§ 357 písm. b) CSP], o aké išlo aj v tomto prípade. Opomenul však ustanovenie § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento dovolací dôvod nahradil starší dôvod podľa § 237 písm. f) OSP. Už skoršia judikatúra najvyššieho súdu pritom za prípady odňatia možnosti konať pred súdom podľa tohto ustanovenia považovala okrem iného aj prípady nesprávne odmietnutého podania účastníka konania hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané (porov. napr. rozsudok Sdo 3/93, judikát R 23/1994). K zhodnému záveru dospela aj súdna prax k § 420 písm. f) CSP [porov. napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obdo 34/2018, judikát R 35/2019, vydané takmer štyri roky (!) pred napadnutým rozsudkom správneho súdu].