7Svk/22/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Akzent BigBoard, a.s., so sídlom Ivanská cesta č. 2D Bratislava, IČO: 44540957, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Relevans, s.r.o. , so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova č. 8, Trnava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu OU-TT-OVBP2-2020/011901-002 zo dňa 8.4.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/73/ 2020-83 zo dňa 23.6.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta. Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Mesto Hlohovec, ako prvostupňový správny orgán prvostupňovým rozhodnutím č. 52991/ 2019/1858/HRU zo dňa 16.12.2019 zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby podľa § 64 ods. 2 v spojení s § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej stavebný zákon), na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3m2 do 20m2 (informačná plocha 5,1 x 2,4m ), umiestnenej v katastrálnom území E. na pozemku reg. C p.č. 6652/3 - areál ČS Slovnaft, nachádzajúcej sa na Dukelskej ulici, stavebníka Akzent BigBoard, a.s. V odôvodnení uviedol, že stavebný úrad zistil, že CKN p.č. 6652/3, na ktorej je povolená stavba tri roky od právoplatnosti rozhodnutia č. 6/2016-PD zo dňa 15.2.2016, je situovaná podľa územného plánu mesta Hlohovec v dopravnom území na plochách mestského bloku DC - Cestná doprava a statická doprava. Z hľadiska podrobnejšieho funkčného využitia mestského bloku je potrebné rešpektovať vo väzbe na územný plán mesta zásady stanovené v regulačnom liste funkčného využitia územia, v ktorom je určená základná charakteristika

Konanie o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby sa uskutočňuje v čase platnosti nového územného plánu mesta, ktorý zohľadňuje v rámci záväznej časti aj Politiku reklamných stavieb a zariadení mesta Hlohovec, schválenú uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec č. 18 zo dňa 22.2.2018 a premieta ju do regulačných listov funkčného využitia územia. Dopravné územia sú v zmysle tejto politiky súčasťou ostatného územia - t. j. území, na ktorých sa neumožňuje umiestnenie reklamných stavieb, okrem už uvedených výnimiek.

3. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý preskúmavaným rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/011901-002 zo dňa 8.4.2020 zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že mesto Hlohovec podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamieta žiadosť o zmenu doby trvania a reklamnej stavby a odvolanie žiadateľa zamietol. Stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového orgánu, že stavba reklamného zariadenia nie je v súlade s územným plánom mesta Hlohovec, čo je jednou zo základných podmienok na povolenie stavby. Stavebný úrad nemôže povoliť stavbu, ktorá je v rozpore s platným územným plánom. Ani druhostupňový správny orgán nemôže žiadnym spôsobom zmeniť rozpor s územným plánom mesta. Vo vzťahu k námietke zákazu retroaktivity uvádza, že na predmetnú stavbu reklamného zariadenia bolo vydané 15.2.2016 stavebným úradom mesta Hlohovec povolenie č. 6/2019-PD (správne malo byť 6/2016-PD, pozn. kasačného súdu) na dobu určitú -na 3 roky od právoplatnosti vydaného rozhodnutia. Žiadateľ podal žiadosť o predĺženie doby trvania reklamnej stavby dňa 21.9.2019. Odvolací orgán uviedol, že stavebný

rozhodol správne. 4. Na základe podanej správnej žaloby vo veci rozhodoval správny súd, ktorý napadnutým rozsudkom č.k. 20S/73/2020-83 zo dňa 23.6.2021 správnu žalobu zamietol. Uviedol, že medzi účastníkmi bola sporná otázka možného zohľadnenia aktuálneho územného plánu mesta, ktorý žalobca v časti regulácie umiestňovania reklamných zariadení považuje za odporujúci zákonu. Správny súd konštatoval, že súd v tomto konaní prípadný rozpor územného plánu so zákonom nebol oprávnený skúmať a podľa jeho vedomosti nesúlad všeobecne záväzného nariadenia o územnom pláne so zákonom nebol vyslovený v konaní podľa § 357 SSP na návrh prokurátora alebo v prípade porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia zainteresovanej verejnosti.

V tejto súvislosti nemožno usudzovať o neprípustnej aplikácii neskoršej právnej normy na práva žalobcu vzniknuté v minulosti a neobstojí porovnávanie s vplyvom nového územného plánu na legálnosť stavby povolenej za účinnosti predchádzajúceho územného plánu bez časového obmedzenia. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 1As/107/2012, na ktoré poukazoval žalobca, vychádza z diametrálne odlišnej skutkovej a právnej situácie.

5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu aj zo strany správnych orgánov. Namietal nezákonnosť územného plánu mesta Hlohovec, ktorý podľa jeho názoru nezákonne obsahuje plošnú reguláciu umiestňovania reklamných stavieb, pretože reklama nie je funkciou územia (plôch). Umiestňovanie reklamných stavieb preto nemôže byť územnoplánovacím regulatívom, takáto plošná regulácia je mimo predmetu územného plánu. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov. S touto právnou argumentáciou sa správny súd riadne nevysporiadal. Pokiaľ nie je možné preskúmať zákonnosť všeobecne záväzného nariadenia v správnom súdnictve, potom vzniká rozdiel možnosti ochrany subjektívnych práv jednotlivcov proti normatívnym správnym aktom a individuálnym správnym aktom.

stavby. V konaní o predĺžení doby trvania dočasnej stavby posudzuje len doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania stavby. Týmto interným normatívnym aktom sú obce ako stavebné úrady viazané. Dočasnosť reklamných stavieb je uvádzaná z dôvodu, že stavebník nie je vlastníkom pozemku. Namietal, že stavebný úrad nemôže jednostranne rozhodnúť o odstránení stavby ani v prípade reklamnej stavby, ktorej dočasnosť je zapríčinená len dočasnosťou právneho vzťahu k pozemku, na ktorom je postavená. Poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 1As/107/2012, z ktorého podľa neho vyplýva záver o nezákonnosti dodatočného posudzovania v prípade už riadne povolenej reklamnej stavby. Podľa názoru žalobcu ak už bola reklamná stavba raz povolená, ďalšie posudzovanie súladu stavby s územným plánom pri predĺžení platnosti reklamnej stavby je nadbytočné. Poslednou námietkou bol zákaz retroaktivity, ktorá by podľa neho nastala, ak by došlo k opätovnému posudzovaniu súladu reklamnej stavby s územným plánom pri rozhodovaní o zmene doby trvania reklamnej stavby. Žiadal, aby súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok a zrušil napadnutý rozsudok

8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorý zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu mesta Hlohovec tak, že zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona. Z administratívneho spisu bolo preukázané, že pôvodne bola reklamná stavba s informačnou plochou 5,1 x 2,4 m, ktorá je umiestnená v katastrálnom území Hlohovec na CKN p. č. 6652/3 povolená na dobu určitú a to na 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia č. 6/2016-PD zo dňa 15.2.2016 pre žiadateľa - žalobcu. Žalobca žiadosťou zo dňa 21.2.2019 požiadal o zmenu doby trvania tejto reklamnej stavby, pričom stavebný úrad v priebehu správneho konania zistil, že aktuálne je platný územný plán mesta Hlohovec, schválený Mestským zastupiteľstvom mesta Hlohovec dňa

9. Parcela, na ktorej sa nachádza povoľovaná reklamná stavba, je teda situovaná v území, na ktorom podľa aktuálne platného územného plánu je jej umiestnenie neprípustné. Základná žalobcova námietka tkvela v tom, že územný plán nemôže plošne regulovať umiestnenie reklamných stavieb a teda reklamné stavby nemôžu byť regulované ani regulatívom neprípustného funkčného využitia pozemkov. Ďalšou podstatnou námietkou bolo, že stavebný úrad v prípade už raz povolenej reklamnej stavby nemôže opätovne posudzovať jej súlad s aktuálne platným územným plánom a s tým súvisiaca námietka retroaktivity v prípade opätovného posudzovania už raz zodpovedanej otázky v konaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene. Podľa § 139a ods. 1 cit. zákona regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. Podľa § 139a ods. 2 cit. zákona priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.

IV. A

nasl. Stavebného zákona. Tým, že bola povolením stanovená dočasnosť reklamných stavieb a zároveň zákonodarca predpokladá možnosť požiadať o predĺženie trvania reklamnej stavby podaním žiadosti podľa § 67 ods. 4 Stavebného zákona, sa kasačný súd stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že aj na procesný postup rozhodovania a posudzovania žiadosti stavebníka o predĺženie doby trvania reklamnej stavby je potrebné aplikovať ustanovenia Stavebného zákona upravujúce postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie (§ 58 a nasl. Stavebného zákona). Teda rovnaký procesný postup ako v prípade podania žiadosti o stavebné povolenie reklamnej stavby prvý krát, pretože jedine vtedy môže stavebný úrad, vzhľadom na dočasnosť reklamnej stavby, znova riadne posúdiť dôvodnosť je opätovného povolenia.

. . . . . 42. Pokiaľ sa sťažovateľka domáha zohľadnenia § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že z vylúčenia niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby nemožno bez ďalšieho dovodzovať, že ich súlad s územným plánom obce nemá byť posudzovaný a poukazuje na svoju argumentáciu v bode 40 a 41. Vylúčenie

konaní. Uskutočnenie, resp. povolenie takejto stavby v rozpore so záväznou časťou územného plánu obce by mohlo ohroziť verejný záujem chránený Stavebným zákonom, ktorý je daný povahou a účelom územného plánu obce. Vyššie uvedené princípy sa vzťahujú tak na stavebné konanie týkajúce sa povolenia reklamnej stavby, ako aj na konanie o žiadosti o predĺženie trvania reklamnej stavby.

IV. B

. . . . . 56. Podľa § 11 ods. 5 písm. a) a b) Stavebného zákona zásady a regulatívy priestorového a funkčného využívania územia obce upravuje práve územný plán obce a podľa § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona sa tieto zásady a regulatívy schvaľujú v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Takýto regulatív pritom podľa § 139a ods. 2 Stavebného zákona môže mať aj charakter zákazov či obmedzení vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Inými slovami zásady a regulatívy priestorového a funkčného územia obce obsiahnuté v záväznej časti územného plánu obce môžu podľa právneho názoru kasačného súdu zahŕňať aj podmienky, zákazy a obmedzenia umiestňovania reklamných stavieb v určitej oblasti územia obce v závislosti od ich typu či rozmerov s ohľadom na funkciu tohto územia. Relevantná úprava obsiahnutá v Územnom pláne mesta Nitra preto má zákonný základ. 57.

. . 12. Kasačný súd dodáva, že územný plán môže obsahovať regulatívy priestorového a funkčného územia obce obsiahnuté v jeho záväznej časti tak, že môže obsahovať aj podmienky, zákazy, či obmedzenia umiestňovania reklamných stavieb v určitej oblasti územia obce s ohľadom na funkciu tohto územia. Námietka žalobcu, že z tohto dôvodu je územný plán nezákonný, je teda nedôvodná. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalobcu, že pokiaľ bola už reklamná stavba povolená, v konaní o predĺžení platnosti trvania reklamnej stavby je skúmanie súladu územného plánu s umiestnením reklamnej stavby nezákonné.

Kasačný súd konštatuje, ako bolo už uvedené vyššie, že aj na procesný postup rozhodovania a posudzovania žiadosti stavebníka o zmenu doby trvania reklamnej stavby je potrebné aplikovať ustanovenia stavebného zákona upravujúce postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie, vrátane posúdenia jej súladu so záväznou časťou územného plánu obce resp. mesta. Iný výklad by naopak mohol ohroziť verejný záujem chránený stavebným zákonom, ktorý je daný povahou a účelom územného plánu obce.

15. K námietke, že stavebný úrad mal striktne vychádzať z interného normatívneho aktu Ministerstva dopravy a výstavby SR - Usmernenia k povoľovaniu reklamných stavieb, kasačný súd uvádza, že z jeho dikcie nevyplýva, že by stavebný úrad nebol oprávnený posudzovať súlad umiestnenia dočasnej reklamnej stavby s územným plánom mesta alebo obce.

17. O nároku na náhradu trov kasačného konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný bol v konaní úspešný a preto má podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP právo na náhradu trov kasačného konania. Súd mu však náhradu týchto trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu § 168 SSP. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 29. marca 2023