7Svk/22/2022

1. Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len „katastrálny úrad“) bol dňa 14.07.2015 doručený návrh U. Y. a žalobkyne na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XX/Draž/XXXX/ XXX/XXXX/XXX zo dňa 10.07.2015 v znení dodatku zo dňa 20.07.2015, uzavretej medzi predávajúcim - U. Y. a kupujúcou žalobkyňou (ďalej len „kúpna zmluva zo dňa 10.07.2015), predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., evidovaných ako parc. reg. KN-E, na LV č. XXXX, parc. č. XXXX- trvalé trávnaté porasty vo výmere 2.043 m2, v spoluvlastníctve 1/15, na LV č. XXXX, ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere 971 m2, v spoluvlastníckom podiele 1/ 4, na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 435 m2, v spoluvlastníckom podiele 1/5, parc. č. XXXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere 388 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/5 na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere 1964 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/20.

3. Katastrálny úrad vydal dňa 13.11.2015 rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/ 1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností (ďalej len „katastrálny zákon“), pretože dňa 08.07.2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o významných investíciách“). Nepreukázanie skutočnosti, že štát predkupné právo nevyužil, účastníkmi konania malo za následok zastavenie konania.

konanie. 5. Katastrálny úrad v ďalšom konaní rozhodnutím č. V 5648/15-51 zo dňa 25.10.2019 (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí vkladu“) návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2015 zamietol. 6. Žalovaný rozhodnutím č. VoÚ 1/2020/S1 zo dňa 30.03.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie o zamietnutí vkladu ako vecne správne potvrdil.

Katastrálny úrad zistil, že parc. reg KN-E č. XXX v k. ú. H. nebola v operáte katastra nehnuteľností evidovaná. Táto bola zameraná geometrickým plánom úradne overeným pod č. 469/2016 a bola z nej vytvorená parc. reg. KN -C č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 971 m2. Následne bola parcela KN-C č. XXX/XXX geometrickým plánom úradne overeným pod č. 1390/2017 zlúčená do pozemku parc. reg. KN -C č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 49.482 m2. Predmet prevodu tak bol v zmluve označený neplatnými údajmi katastra nehnuteľností v rozpore s § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona.

Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím č. V 2655/16 zo dňa 24.03.2016. 8. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor č. OU-NR- PL02016/ 017783 právoplatným dňa 04.04.2016, bola parc. KN-C č. XXX/XXX odňatá z

Parcela reg. KN-C č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 49.482 m2 je v súčasnosti evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. H., v prospech vlastníka Prologis Slovak Republic XXXIII s. r. o. Ostatné pozemky parc. reg. KN-E č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, evidované na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, k. ú. sú vo vlastníctve predávajúceho MH Invest,

II. Konanie na správnom súde

10. Správny súd v poradí druhým rozsudkom č. k. 11S/68/2020- 140, vydaným dňa 13. októbra 2021, ECLI:SK:KSNR:2021:40200223.4 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. 11. Správny súd v napadnutom rozsudku zhrnul priebeh administratívneho konania od podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 14.07.2015 a poukázal na to, že podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.06.2016 vyplývali pre katastrálny úrad rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Do jeho kompetencie patrilo tiež skúmať, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami, resp. či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom a tiež bolo jeho povinnosťou prihliadať na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 12. Katastrálny úrad tak musel pri rozhodovaní o návrhu prihliadať na skutočnosť, že po zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predávajúci U. Y. uzatvoril kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXXX/XXXX/Dražovce/XXX/XXXX s kupujúcim

Katastrálny úrad tak prihliadal na uplatnenie predkupného práva k nehnuteľnosti, parc. č.XXX, k. ú. H. štátom, ktorá následne prešla viacerými zmenami v osobe vlastníka ako aj údajov v katastri nehnuteľností. Otázkou predkupného práva štátu k tomuto pozemku sa zaoberal kasačný súd v rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sžrk/2/2018 zo dňa 31.07.2019.

15. K uplatneným žalobným námietkam uviedol, že katastrálny úrad bol povinný vychádzať zo stavu v čase svojho druhého rozhodnutia (25.10.2019) a správne zohľadnil skutočnosti a právne úkony ku ktorým prihliadal a ktoré mu bránili v povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy.

16. Nesúhlasil s konštatovaním žalobkyne o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu, pretože išlo o postup katastrálneho úradu majúci oporu v predpisoch procesného i hmotného práva. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jej námietku o zásade rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať

17. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo povinnosťou katastrálneho úradu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk vyjadrených v tomto ustanovení a prihliadať na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto podľa názoru súdu patrili i zmeny po začatí katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5648/2015 a ktoré sa týkali parcely XXXX, XXX, XXXX, XXXX a XXXX v k. ú.

18. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku nesprávneho právneho posúdenia (absolútna neplatnosť, dodatočná nemožnosť plnenia) a opätovne poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžrk/1/2018 zo dňa 31.07.2019, z ktorého jednoznačne vyplýva, že katastrálny úrad musí rešpektovať platný a účinný stav vyplývajúci z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť v čase jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Katastrálny úrad tak musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov a kasačný súd túto situáciu hodnotil ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.

20. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného správny súd pripomenul, že správny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného považoval za preskúmateľné, pretože v ňom žalovaný vyhodnotil, ktoré skutočnosti boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam, uviedol dôkazy, z ktorých vychádzal, ako ich zhodnotil a tiež ako sa vyrovnal s námietkami žalobkyne k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.03.2020 dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a túto podľa § 190 SSP zamietol. 21. Úspešnému žalovanému podľa § 168 SSP nepriznal náhradu trov konania. Náhradu trov

III. Kasačná sťažnosť žalobkyne, vyjadrenie žalovaného

23. Sťažovateľka považovala rozsudok správneho súdu za nepreskúmateľný a formalistický, pretože súd neuviedol, aký je obsah predkupného práva a aké sú prípadné následky spojené s jeho porušením. Predkupné právo nie je upravené procesnými, ale hmotnoprávnymi predpismi, z rozhodnutia však nevyplýva prečo súd aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov. Nedošlo k subsumpcii skutkového stavu pod relevantné právne normy. Správny súd okrem zákona o významných investíciách nevenoval pozornosť hmotnoprávnym predpisom vzťahujúcim sa na vec a porušenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v dôsledku porušenia predkupného práva založil len na procesnoprávnych predpisoch.

24. Nesprávne právne posúdenie podľa sťažovateľky spočívalo v závere, že by sa s predkupným právom štátu spájala dodatočná nemožnosť plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka. Správny súd nesprávne poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Sžrk/8/ 2018 zo dňa 28.05.2020, ktoré bolo vydané v konaní o posudzovaní zákonnosti protestu a nie v konaní o zákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu. Dodatočná právna nemožnosť nastáva v prípade zákonom stanovených podmienok, na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje správanie, na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný.

26. Podľa sťažovateľky malo rozhodnutie o zamietnutí vkladu zásadný vplyv na jej hmotnoprávne postavenie, pretože nenastali vecnoprávne následky, a teda jej vlastnícke právo nebolo zapísané v katastri nehnuteľnosti a následne došlo k ďalším prevodom. Žiaden z nadobúdateľov nebol vzhľadom na zapísanú poznámku o súdnom konaní sp. zn. 11S/53/ 2016, o prieskume zákonnosti rozhodnutia o zastavení vkladového konania dobromyseľným, a preto nadobudnutie nehnuteľnosti inými subjektmi nie je dôvodom na zamietnutie odvolania sťažovateľky a následne ani správnej žaloby.

28. Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona nemožno interpretovať tak, že správny orgán by bol povinný posudzovať platnosť právneho úkonu podľa práva platného v čase rozhodovania o návrhu na vklad, ale podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku zmluvy.

súdu. Katastrálny úrad bol pri rozhodovaní povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na povolenie vkladu, ako aj oprávnenie prevodcu nakladať s predmetom prevodu ku dňu vydaniu rozhodnutia o návrhu na vklad.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

33. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do siedmeho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“). Na základe § 27c ods. A bod (ii) rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných

35. Kasačný súd sa oboznámil so skutkovým stavom z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu, ktorý však na základe jeho obsiahleho zhrnutia v napadnutom rozsudku správneho súdu nepovažuje za potrebné opätovne zrekapitulovať. Za potrebné však považuje upriamiť pozornosť na skutočnosť, že katastrálny úrad v opakovanom konaní vydal rozhodnutie č. V 5648/2015- 51 zo dňa 25.10.2019, ktorým podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi U. Y. ako predávajúcim a sťažovateľkou ako kupujúcou.

25.10.2019. 36. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti namietala najmä, že zo strany správneho súdu nebol preskúmavaný obsah predkupného práva štátu a následne jeho vplyv na platnosť kúpnej zmluvy a s tým spojený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

38. Sťažovateľka správnemu súdu vyčítala, že nesprávne posúdil dôležité skutočnosti vo vzťahu k ich časovej súvislosti, keď uzavretie kúpnej zmluvy predchádzalo zápisu predkupného práva štátu do katastra nehnuteľností.

39. Ďalšie námietky smerujúce voči pôvodnému rozhodnutiu o zastavení konania nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. Je potrebné si ustáliť, že posudzovanie následkov spojených s predkupným právom štátu, či už spôsobuje absolútnu neplatnosť alebo dodatočnú nemožnosť plnenia, prípadne vyvoláva iné následky, a jeho dopadoch na kúpnu zmluvu zo dňa 10.07.2015, nie je predmetom posúdenia prebiehajúceho konania.

40. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení

Keďže sa kasačný súd rozhodujúci vo veci stotožnil s právnym posúdením v predmetnom konaní a zároveň išlo o obdobnú vec, s totožnými kasačnými námietkami (rozdiel spočíva len v predmete kúpnej zmluvy, uzatvorenej s iným predávajúcim, a predmetom boli odlišné pozemky), v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozhodnutie kasačného súdu, sp. zn. 6Svk/12/2021 zo dňa 21.09.2022, nasledovne:

informácii. K osobe predávajúceho bolo nesporne preukázané, že v čase kedy prvostupňový správny orgán rozhodoval o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predávajúci už nebol vlastníkom predmetného pozemku, a teda nemohol s ním disponovať

Gestamp Nitra, s.r.o. Z uvedeného teda vyplýva, že pozemok, ktorý bol predmetom prevodu technicky zanikol a údaje, ktoré ho definovali v príslušnej kúpnej zmluve v čase rozhodovania správneho orgánu stratili svoju aktuálnosť, respektíve platnosť.

10. októbra 2016, číslo 24929/2016/B624-SV/64203/To, ktorým tento orgán potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 18. augusta 2016, číslo OU-NR-OVBP2-2016/032185-53, ktorým bolo vo verejnom záujme vyvlastnené vlastnícke právo vlastníkovi MH Invest II, s.r.o. k tam uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území N., medzi ktorými je i nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. XXXX v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnom území Y., A., H., N.Ž_, A., Č., najvyšší správny súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že výsledok súdneho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/259/2016 nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť správne konanie vo veci návrhu z 8. júla 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy týkajúcej sa parc. č. XXXX v katastrálnom území N. a ani súdne konanie v tejto predmetnej veci. Ani po prípadnom zrušení rozhodnutia vydaného vo vyvlastňovacom konaní by žalobkyňa nemohla byť zapísaná ako vlastníčka uvedenej

Navyše najvyšší správny súd má preukázané, že príslušný návrh žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol rozsudkom z 2. marca 2021, sp. zn. 15C/127/2016 zamietnutý.“ 42. Rovnako tomu bolo v prejednávanej veci, kedy príslušný katastrálny úrad pri opätovnom konaní o povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva doručený 14.10.2015, preskúmaval či bol prevodca, U. Y. oprávnený nakladať s prevádzanou nehnuteľnosťou, a to pozemkom v katastrálnom území H., zapísanom na LV č. XXXX, parc. reg. KN-E č. XXXX, LV č. XXXX,

43. K osobe prevádzajúceho bolo nesporne preukázané, že v čase rozhodovania katastrálneho úradu už nebol vlastníkom predmetného pozemku, a teda s týmto nemohol disponovať (§ 123 Občianskeho zákonníka). Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 24.03.2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností spoločnosti k spoluvlastníckemu podielu k parc. č. XXX v prospech spoločnosti MH Invest, s. r. o., na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim U. Y..

o. Pozemok parc. reg. KN-C č. XXX/XX bola spoločnosťou MH Invest, s. r. o. následne prevedená na spoločnosť Prologis Slovakia Republic XXXIII s. r. o., ato kúpnou zmluvou zo dňa 22.02.2018, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 27.02.2018. Ostatné pozemky parc. reg. KN-E č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX evidované na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, k. ú. H. sú vo vlastníctve predávajúceho.

45. V súvislosti so samotným predmetom prevodu, a teda pozemku nachádzajúceho sa v k. ú. H., na LV č. XXXX, parc. reg. KN-E č. XXX orná pôda, o výmere 971 m2, mal najvyšší správny súd za preukázané, že pozemok na základe geometrického plánu č. 469/ 2016 zanikol, pričom z pôvodnej parcely registra KN-E bola vytvorená parc. reg. KN-C č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 971 m2. Geometrickým plánom č. 1390/2017 bola predmetná parcela zlúčená do pozemku parcely KN-C č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere 49.482 m2. Predmetná nehnuteľnosť tak bola v kúpnej zmluve zo dňa 10.07.2015, ktorá bola podkladom návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností označená v rozpore s požiadavkami stanovenými v § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona.

46. Z napadnutého rozsudku správneho súdu je v súlade so závermi preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a katastrálneho úradu nepochybné, že dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho práva nebolo uplatnenie zákonného predkupného práva štátom podľa § 3 ods. 5 zákona o významných investíciách, ale skutočnosť, že ďalší účastník konania v čase rozhodovania správneho orgánu nebol v rozpore s § 31 ods. 1 katastrálneho úradu oprávnený s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať a predmet navrhovaného predmetu zanikol. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy.

prieskumnému konaniu zodpovedajúcim spôsobom primerane odôvodnil. 48. Európsky súd pre ľudské práva vo judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v.

50. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP). Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

LV č. 2327 ako parc. č. 1004 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 1964 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/20. 2. Súčasťou administratívnom spisu je žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu do katastra nehnuteľností, z ktorej vyplýva, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku". Ďalšia žiadosť Ministerstva hospodárstva SR o zápis predkupného práva bola katastrálnemu úradu doručená dňa 06.08.2015 a podľa tejto vláda SR uznesením č. 413 zo dňa 21.07.2015 schválila návrh na doplnenie uznesenia vlády SR č. 401 zo dňa 08.07.2015 vo veci návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na stavbu strategického parku. V tomto osvedčení sú identifikované pozemky potrebné na realizáciu stavby v k. ú. Mlynárce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Čakajovce a Zbehy. 3. Katastrálny úrad vydal dňa 13.11.2015 rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa § 31b

Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov na základe zrušujúceho rozsudku správneho súdu odvolaniu žalobkyne vyhovel a rozhodnutie o zastavení vkladového konania zrušil a vec vrátil katastrálnemu úradu na ďalšie konanie. 5. Katastrálny úrad v ďalšom konaní rozhodnutím č. V 5648/15-51 zo dňa 25.10.2019 (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí vkladu") návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2015 zamietol. 6. Žalovaný rozhodnutím č. VoÚ 1/2020/ S1 zo dňa 30.03.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie o zamietnutí vkladu ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia

Predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.07.2015 medzi Vojtechom Mišutom ako predávajúcim a žalobkyňou boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2809, č. 2325, č. 3146 a č. 2327, k. ú.

Pokiaľ išlo o účastníka vkladového konania na strane predávajúceho, katastrálny úrad zistil, že po zastavení vkladového konania bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k parc. reg. KN-E č. 751 orná pôda o výmere 971 m2, v prospech spoločnosti MH Invest, s. r. o. na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2016, uzatvorenej medzi predávajúcim ďalším účastníkom konania a kupujúcim spoločnosťou MH Invest, s. r. o.

Spoločnosť MH Invest, s. r. o. požiadala o zápis geometrického plánu č. 1390/2017, ktorým parc. č. 746/ 194 zanikla, zlúčením do parc. reg. KN-C č. 746/83, ostatná plocha o výmere 49.482 m2. Spoločnosť MH Invest, s. r. o. ako predávajúci parcelu KN-C č. 746/83 previedla na spoločnosť Prologis Slovakia Republic XXXIII s. r. o. kúpnou zmluvou zo dňa 22.02.2018, ktorej vklad bol povolený dňa 27.02.2018.

Konanie na správnom súde 10. Správny súd v poradí druhým rozsudkom č. k. 11S/68/2020- 140, vydaným dňa 13. októbra 2021, ECLI:SK:KSNR:2021:40200223.4 (ďalej len „napadnutý rozsudok") podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP") zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. 11. Správny súd v napadnutom rozsudku zhrnul priebeh administratívneho konania od podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 14.07.2015 a poukázal na to, že podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.06.2016 vyplývali pre katastrálny úrad rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Do jeho kompetencie patrilo tiež skúmať, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami, resp. či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým

Dražovce, k pozemkom reg. KN-C č. 2887, ostatná plocha o výmere 217 m2 a č. 2894, ostatná plocha o výmere 28934 m2, v prospech spoločnosti Prologis Slovak Republic XXXIII s. r. o. na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.02.2018 medzi spoločnosťou MH Invest, s. r. o. ako predávajúcim a spoločnosťou Prologis Slovak Republic XXXIII s. r. o. ako kupujúcim v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.06.2018. Katastrálny úrad tak prihliadal na uplatnenie predkupného práva k nehnuteľnosti, parc. č.751, k. ú. Dražovce štátom, ktorá následne prešla viacerými zmenami v osobe vlastníka ako aj údajov v katastri nehnuteľností.

Správny súd rovnako nevzhliadol zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2015, pretože katastrálny úrad správne skúmal či predávajúci mohol nakladať s nehnuteľnosťou a či jeho zmluvná voľnosť neodporuje zákonu a prihliadal na skutkové a právne skutočnosti, ktoré popísal v odôvodnení rozhodnutia. 15. K uplatneným žalobným námietkam uviedol, že katastrálny úrad bol povinný vychádzať zo stavu v čase svojho druhého rozhodnutia (25.10.2019) a správne zohľadnil skutočnosti a právne úkony ku ktorým prihliadal a ktoré mu bránili v povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy. Katastrálny úrad správne aplikoval predpisy procesného i hmotného práva; správny súd dal do pozornosti závery rozsudku kasačného súdu, sp. zn. 2Sžrk/8/2018 zo dňa 28.05.2020, zaoberajúceho sa otázkami zákonného predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona o významných investíciách.

za dôvodnú. K namietanému rozporu § 3 a § 5 zákona o významných investíciách správny súd uviedol, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala v čom by mal tvrdený rozpor s ustanoveniami zákona spočívať. Predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam uvedeným v zmluve zo dňa 10.07.2015 v k. ú. Dražovce vzniklo na základe § 3 ods. 5 zákona o významných investíciách pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva.

Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku nesprávneho právneho posúdenia (absolútna neplatnosť, dodatočná nemožnosť plnenia) a opätovne poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžrk/1/2018 zo dňa 31.07.2019, z ktorého jednoznačne vyplýva, že katastrálny úrad musí rešpektovať platný a účinný stav vyplývajúci z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť v čase jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Katastrálny úrad tak musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov a kasačný súd túto situáciu hodnotil ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. 19. S poukazom na zistenia z administratívneho spisu a uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach nemal správny súd pochybnosti o zákonnosti rozhodnutí orgánov na úseku katastra. Katastrálny úrad sa vysporiadal s existenciou predkupného práva štátu ako i so skutočnosťami, na ktoré bolo nutné prihliadať pri rozhodovaní o návrhu na vklad. Žalobné tvrdenia o zachovaní predkupného práva k nehnuteľnosti voči nadobúdateľom

rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného považoval za preskúmateľné, pretože v ňom žalovaný vyhodnotil, ktoré skutočnosti boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam, uviedol dôkazy, z ktorých vychádzal, ako ich zhodnotil a tiež ako sa vyrovnal s námietkami žalobkyne k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.03.2020 dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a túto podľa § 190 SSP zamietol. 21. Úspešnému žalovanému podľa § 168 SSP nepriznal náhradu trov

proces. Kasačnému súdu navrhla, aby rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného a katastrálneho úradu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie. 23. Sťažovateľka považovala rozsudok správneho súdu za nepreskúmateľný a formalistický, pretože súd neuviedol, aký je obsah predkupného práva a aké sú prípadné následky spojené s

Je nevyhnutné zaujať právny názor ohľadne obsahu predkupného práva štátu a jeho vplyvu na platnosť zmluvy, resp. či má predkupné právo vplyv na povolenie vkladu, keď ako vecné právo zostáva zachované pre ďalšieho nadobúdateľa. 24. Nesprávne právne posúdenie podľa sťažovateľky spočívalo v závere, že by sa s predkupným právom štátu spájala dodatočná nemožnosť plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka.

Dodatočná právna nemožnosť nastáva v prípade zákonom stanovených podmienok, na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje správanie, na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný. Považovala za dôležitú skutočnosť, že predkupné právo zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi, nemôže sa tak jednať o zakázanosť pôvodného predmetu záväzku. 25. Predkupné právo sa stalo de facto vyvlastnením, bez reálnej možnosti dotknutého subjektu domôcť sa ochrany a finančnej náhrady za pozemky. Žalobkyňa nevlastní pozemky a nemá za ne finančnú kompenzáciu. Poukázala na skutočnosť, že na správnom súde sa od roku 2016 vedie správne konanie o nezákonnosť vyvlastnenia pod sp. zn. 11S/261/2016. 26.

na vklad, ale podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku zmluvy. Ak predkupné právo nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ani dodatočnú nemožnosť plnenia, nie je dôvod na rozhodnutie o zamietnutí vkladu. Návrh na vklad nemožno zamietnuť ani z dôvodu zmien v katastri, ktoré nastali počas doby, kedy sa rozhodovalo o zákonnosti postupu správneho orgánu v súdnom konaní. 29. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi rozsudku správneho súdu. Katastrálny úrad bol pri rozhodovaní povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na povolenie vkladu, ako aj oprávnenie prevodcu nakladať s predmetom prevodu ku dňu vydaniu rozhodnutia o návrhu na vklad. Na závere, že ak prevodca nie je v čase rozhodovania vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vklad, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom predmetu v čase uzatvorenia zmluvy o prevode. 30.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023), oprávnenou osobou (§

dôvodná. Rozsudkom ju preto podľa § 461 SSP zamietol. 33. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do siedmeho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd"). Na základe § 27c ods. A bod (ii) rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 34. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou napadla zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. VoÚ/1/2020/Sl zo dňa 30.03.2020, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie sťažovateľky a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5648/2015 zo dňa 25.10.2019, ktorým podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra

dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C" alebo parcela registra „E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 35. Kasačný súd sa oboznámil so skutkovým stavom z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu, ktorý však na základe jeho obsiahleho zhrnutia v napadnutom rozsudku správneho súdu nepovažuje za potrebné opätovne zrekapitulovať. Za potrebné však považuje upriamiť pozornosť na skutočnosť, že katastrálny úrad v opakovanom konaní vydal rozhodnutie č. V 5648/2015- 51 zo dňa 25.10.2019, ktorým podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Vojtechom Mišutom ako predávajúcim a sťažovateľkou ako kupujúcou. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. VoÚ 1/2020/Sl zo dňa 30.03.2020 2019 tak, že odvolanie sťažovateľky zamietol a potvrdil rozhodnutie katastrálneho

Preto bolo potrebné ho skúmať aj z hmotnoprávnej roviny, nielen z procesnoprávnej roviny. Tieto námietky najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. 37. V tejto súvislosti najvyšší správny súd pripomína, že základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 30.07.2018, sp. zn. 4Asan/16/ 2017). 38. Sťažovateľka správnemu súdu vyčítala, že nesprávne posúdil dôležité skutočnosti vo vzťahu k ich časovej súvislosti, keď uzavretie kúpnej zmluvy predchádzalo zápisu predkupného práva štátu do katastra nehnuteľností.

Je potrebné si ustáliť, že posudzovanie následkov spojených s predkupným právom štátu, či už spôsobuje absolútnu neplatnosť alebo dodatočnú nemožnosť plnenia, prípadne vyvoláva iné následky, a jeho dopadoch na kúpnu zmluvu zo dňa 10.07.2015, nie je predmetom posúdenia prebiehajúceho konania.

Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 41. Kasačný súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdu, konkrétne na rozsudok Najvyššieho správneho súdu v obdobnej veci, v ktorej rozsudkom sp. zn. 6Svk/12/2021 zo dňa 21. 09. 2022 zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti rozsudku správneho súdu č. k. 11S/170/ 2019-202 zo dňa 16. júna 2021. Keďže sa kasačný súd rozhodujúci vo veci stotožnil s právnym posúdením v predmetnom konaní a zároveň išlo o obdobnú vec, s totožnými kasačnými námietkami (rozdiel spočíva len v predmete kúpnej zmluvy, uzatvorenej s iným predávajúcim, a predmetom boli odlišné pozemky), v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozhodnutie kasačného súdu, sp. zn. 6Svk/12/2021 zo dňa 21.09.2022, nasledovne: „57.

K osobe predávajúceho bolo nesporne preukázané, že v čase kedy prvostupňový správny orgán rozhodoval o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predávajúci už nebol vlastníkom predmetného pozemku, a teda nemohol s ním disponovať (pozri § 123 OZ).

výmere 32009 m2, ktorej vlastníkom je už vyššie zmieňovaná obchodná spoločnosť Gestamp Nitra, s.r.o. Z uvedeného teda vyplýva, že pozemok, ktorý bol predmetom prevodu technicky zanikol a údaje, ktoré ho definovali v príslušnej kúpnej zmluve v čase rozhodovania správneho orgánu stratili svoju aktuálnosť, respektíve platnosť. 58. V súvislosti s poukazom žalobkyne na konanie vedené pod sp. zn. 11S/259/2016 v rámci ktorého sa žalobkyňa spolu s ďalšími žalobcami správnou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 10. októbra 2016, číslo 24929/2016/B624-SV/ 64203/To, ktorým tento orgán potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 18. augusta 2016, číslo OU-NR-OVBP2-2016/032185-53, ktorým bolo vo verejnom záujme vyvlastnené vlastnícke právo vlastníkovi MH Invest II, s.r.o. k tam uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území Lužianky, medzi ktorými je i nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. 3933 ako parc. č. 2842 v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku" v katastrálnom území Mlynárce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Zbehy,

Tiež na výsledok správneho (katastrálneho) konania v tejto veci nemôže mať vplyv ani konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/127/2016 (o určenie, že žalobkyňa je ku dňu vyvlastnenia na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky z 18. augusta 2016, číslo OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 10. októbra 2016, číslo 24929/2016/ B624-SV/64203/To výlučnou vlastníčkou parc. č. 2842 v katastrálnom území Lužianky o výmere 609 m2, v súčasnosti ako súčasť parc. č. 2844 vo výmere 32.009 m2), pretože predmetom katastrálneho konania bol návrh žalobkyne z 8. júla 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy a o tomto návrhu musel správny orgán rozhodnúť.

zistené, že dňa 24.03.2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností spoločnosti k spoluvlastníckemu podielu k parc. č. 751 v prospech spoločnosti MH Invest, s. r. o., na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim Vojtechom Mišutom. 44.

s. r. o. Pozemok parc. reg. KN-C č. 746/83 bola spoločnosťou MH Invest, s. r. o. následne prevedená na spoločnosť Prologis Slovakia Republic XXXIII s. r. o., ato kúpnou zmluvou zo dňa 22.02.2018, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 27.02.2018. Ostatné pozemky parc. reg. KN-E č. 1006, č. 1053, č. 1054, č. 1004 evidované na LV č. 2809, č. 2325, č. 3146 a č. 3237, k. ú.

Geometrickým plánom č. 1390/2017 bola predmetná parcela zlúčená do pozemku parcely KN-C č. 746/ 83, ostatná plocha o výmere 49.482 m2. Predmetná nehnuteľnosť tak bola v kúpnej zmluve zo dňa 10.07.2015, ktorá bola podkladom návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností označená v rozpore s požiadavkami stanovenými v § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona. Pozemok, ktorý bol predmetom prevodu technicky zanikol a údaje, ktoré ho definovali v príslušnej kúpnej zmluve v čase rozhodovania katastrálneho úradu stratili svoju aktuálnosť a platnosť. Išlo tu o technický zánik parcely, i keď predmet prevodu ako časť zemského povrchu nezanikol, tento je iným spôsobom technicky zaznamenaný v katastrálnej mape. 46.

K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že ak sa konanie pred súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama o sebe nie je právnym základom pre namietanie porušenia základného práva (II. ÚS 54/02). Skutočnosť, že sa sťažovateľka nestotožnila so zamietajúcim rozhodnutím správnym súdom neznamená, že rozhodnutie správneho súdu trpelo nezrozumiteľnosťou. Naopak správny súd sa plne stotožnil s vecnými dôvodmi obsiahnutými v prvostupňovom správnom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí žalovaného, konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reflektoval na sťažovateľkou vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ustálenú judikatúru najvyššieho súdu a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, prieskumnému konaniu zodpovedajúcim spôsobom primerane odôvodnil. 48.

Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú, preto ju podľa § 461 SSP zamietol. V. Trovy kasačného konania 50. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP). 51.

V Bratislave dňa 27. februára 2024