7Svk/22/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Q. L., H.. XX.XX.XXXX, C.: Š. R. XX, H., zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom: Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, 2/ MH Invest, s. r. o., so sídlom: Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený: JUDr. Allan Böhm, advokát, so sídlom: Jesenského 2, Bratislava, 3/ Slovenská správa ciest, so sídlom: Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00003328, 4/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom: Martinská 49, Bratislava, IČO: 36022047, 5/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom: Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31364501, 6/ Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31820174, 7/ Nitra Invest, s. r. o., so sídlom: Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 8/ DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom: Palisády 33, Bratislava, IČO: 36609633, 9/ Z. Q., H.. XX.XX.XXXX, R. C.: Q. XXX/XXX, F., 10/ Q.. B. T., H.. XX.XX.XXXX, R. C.: E. XX, C., 11/ P.. A. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C.: S. M. X, H., 12/ S. N., H.. XX.XX.XXXX, R. C.: A. X, H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2021/011480-002 zo 16. marca 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/83/ 2021-235 z 23. novembra 2022, takto

3. Žalobca sa správnou žalobou domáhal na správnom súde preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. V správnej žalobe žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich zákonných procesných právach a súčasne došlo k porušeniu viacerých relevantných ustanovení zákonov, ako aj k zásahu do práva na ochranu životného prostredia. Povolenie užívania stavby považoval za rozporné so zákonom s tým, že má vážny dopad na porušenie práva na ochranu životného prostredia. 4. Krajský súd v Nitre (ďalej „správny súd“) napadnutým rozsudkom správnu žalobu žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. 5. Správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca namietal vecnú nepríslušnosť správneho orgánu, avšak vo veci sa aplikuje vodný zákon, ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v ust. § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. Podľa § 61 písm. a) vodného zákona okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, v záhlaví rozhodnutia uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa cit. ustanovenia a tiež ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona. Tento správny orgán tak vo vodoprávnom konaní rozhodol ako príslušný správny orgán prvého stupňa aj podľa § 5 ods. 1 zákona o štátnej správe. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvého stupňa rozhodoval okresný úrad v sídle kraja, ktorý podľa § 4 ods. 1 zákona o štátnej správe a v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 182/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v druhom stupni vykonával štátnu správu. Správne orgány tak rozhodovali v rámci svojej právomoci a pôsobnosti.

7. Správny súd zaujal názor, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP, pretože namietal, že investícia, v rámci ktorej sa mala realizovať kolaudovaná stavba mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie.

Rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14.12.2015. 10. Za nedôvodnú považoval aj námietku o nedodržaní § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), pretože v oznámení o začatí kolaudačného konania bol žalobca poučený o možnosti nahliadnuť do podkladov rozhodnutia pred dňom ústneho konania. Žalobca sa zúčastnil dňa 10.08.2020 miestneho zisťovania a vzniesol aj námietky.

zaoberal. 12. Pokiaľ ide o námietku, že stavby boli povolené do užívania Slovenskej správe ciest (ďalej len „SSC“), i keď táto nebola držiteľom osvedčenia o významnej investícii, správny súd uviedol, že Slovenská správa ciest podala návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia časti stavby dňa 17.12.2019, ku ktorému boli doložené i stavebné povolenia na jednotlivé stavebné objekty. Zmluvou medzi MH Invest, s. r. o. ako postupcom (stavebníkom) a SSC ako postupníkom o postúpení práva a povinností, kúpnou zmluvou zo dňa 21.04.2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 03.12.2018 a dodatku č. 2 zo dňa 19.06.2019 preukázala postúpenie práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí v prílohe zmluvy, a to stavebných povolení zo dňa 10.06.2016 a 31.03.2017 a 24.05.2017.

14. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) SSP. Kasačnému súdu navrhol, aby podľa § 462 ods. 1 zrušil napadnutý rozsudok a vec správnemu súdu vrátil na ďalšie konanie alebo aby podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal: A. Vecnú nepríslušnosť vo veci rozhodujúcich orgánov; B. Nesprávne posúdenie aktívnej legitimácie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti; C. Nezákonnú aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona s tým, že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie; D. Skutočnosť, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA, v dôsledku čoho nemôžu byť legitímne povoľovacie konania na stavby resp. investície, ktoré sú realizované v tomto parku. Stavebný úrad spôsobil ujmu sťažovateľovi, keď porušil verejné právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR tým, že strategický park Nitra nebol posudzovaný podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona. E. Nevysporiadanie sa správnym súdom s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru; F. Nezákonnosť procesu vydávania osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“ pod č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 a pod č. 2080/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015; G. Skutočnosť, že úsek cesty I/64 Šindolka s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani zisťovacieho konania. H. Porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď sťažovateľovi nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v administratívnom spise a navrhovať prípadné doplnenie podkladov rozhodnutia. 16. Ďalší účastník konania 1/ sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s názorom žalovaného. 17. Ďalší účastník konania 5/ sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s názorom správneho súdu a kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 18. Ďalší účastník konania 2/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačná sťažnosť nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle Správneho súdneho poriadku a judikatúry, pretože je zmätočná a nie je riadne a dostatočne odôvodnená. Z obsahu kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, aké skutkové okolnosti a postup správneho súdu napĺňajú kasačné dôvody. Sťažovateľ nepreukázal, že by správny súd vec nesprávne právne posúdil a neuviedol, v čom mal spočívať nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci mu výkon jeho procesných práv. Kasačnú sťažnosť navrhol ako neprípustnú podľa § 459 písm. e) SSP odmietnuť, alternatívne navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci (ďalej aj „najvyšší správny súd“) ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia.

20. Kasačný súd poznamenáva, že lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že v priebehu kasačného konania dňa 31.01.2025 zomrel ďalší účastník konania 13/ S. L., H.. XX.XX.XXXX, H. C.: S. M. XX, H., preto kasačný súd zvažoval, či je potrebné pribrať do konania dedičov tohto účastníka konania podľa § 63 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 SSP, prípadne iné osoby. Pretože pán L. bol účastníkom administratívneho konania i tohto nadväzujúceho súdneho konania v postavení zainteresovanej verejnosti, jeho účastníctvo v tomto verejno-právnom konaní neprešlo na dedičov. Navyše, ďalší účastníci konania v 11. a 12. rade naďalej reprezentujú rovnakú zainteresovanú (dotknutú) verejnosť „Verejnosť mestských častí (OBČANIA MESTA NITRA)“. Kasačný súd pre stratu procesnej subjektivity ďalej nekonal s pánom Civáňom a neuvádza ho ani v záhlaví tohto rozsudku.

22. Predmetom kolaudačného konania je skúmanie najmä toho, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Skúma sa, či skutočné zrealizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce, technických zariadení. Pre kolaudačné konanie je typická koncentračná zásada (§ 80 ods. 1 a 2 stavebného zákona).

Na základe vykonaných skúšok a predložených dokladov vyplývajúcich zo spisového materiálu, a splnenia podmienok určených v stavebnom povolení pre predmetnú vodnú stavbu bolo podľa § 26 vodného zákona v súčinnosti s § 82 stavebného zákona vydané povolenie na uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania.

25. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ viaceré sťažnostné body nesmeroval proti samotnému kolaudačnému rozhodnutiu, ale týkali sa najmä jeho podkladových rozhodnutí, pričom vo veci ide o kolaudačné rozhodnutie, nadväzujúce na rozhodnutie o povolení stavby a rozhodnutia v zisťovacom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené a preskúmané aj kasačným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 1Svk/15/2022. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Kasačný súd k jednotlivým sťažnostným bodom uvádza: a) Vecná nepríslušnosť konajúcich orgánov

„. . . 43. Podľa § 117b stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. Následne § 120 stavebného zákona upravuje tzv. špeciálne stavebné úrady, ktoré okrem iných rozhodujú aj o stavbách pozemných komunikácií.

45. Naopak, ustanovenie § 120 stavebného zákona je ustanovením špeciálnym ku všetkým predchádzajúcim ustanoveniam (§ 117 až § 119 stavebného zákona), a to z dôvodu kauzálnej príslušnosti jednotlivých špeciálnych stavebných úradov rozhodujúcich o stavbách v oblastiach špecializovanej štátnej správy. Táto kauzálna príslušnosť má teda prednosť aj pred výnimkou ustanovenou v § 117b stavebného zákona, a preto správne orgány rozhodujúce v prejednávanej veci postupovali správne, keď svoju príslušnosť odvodili z ustanovenia § 61 vodného zákona. Z toho dôvodu správny súd správne ustálil, že príslušným konať v prvom stupni Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie. 46. Čo sa týka odvolacieho orgánu, t. j. žalovaného, jeho pôsobnosť je daná § 118 stavebného zákona, podľa ktorého vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad.

47. Kasačný súd poukazuje aj na znenie rozsudkov kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/27/2021 zo dňa 25. októbra 2022 a sp. zn. 3Svk/36/2022 zo dňa 31. mája 2023 týkajúcich sa rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci.“ Sťažnostná námietka je preto nedôvodná. b) Posúdenie aktívnej procesnej legitimácie sťažovateľa

V týchto rozhodnutiach kasačný súd rovnako ako správny súd posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 SSP v spojení s § 442 ods. 1 SSP, nasledovne:

Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom priamo susediacich pozemkov.

Kasačný súd len okrajovo dodáva, že si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedy správne súdy výnimočne priznávali aktívnu žalobnú legitimáciu aj účastníkom administratívneho konania, ktorí neboli vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ukrátení na svojich subjektívnych právach (napríklad v súvislosti s rozhodnutiami o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom), no išlo o špecifické prípady týkajúce sa výlučne priestupkových konaní, čo nie je predmetný prípad a takýto prístup k aplikácii § 178 ods. 1 SSP teda neprichádza do úvahy.“ c) Námietka nesplnenia podmienok na aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

umiestnený. 32. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie, ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.

. . Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“

Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra 2022.“ 29.

30. K sťažnostnej námietke absencie zisťovacieho konania vedeného vo vzťahu k samotnému strategickému parku (bod III.IV) kasačný súd poukazuje na to, že zákon o posudzovaní vplyvov nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, kapitola č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov.

Kasačný súd v obdobnej veci totožného sťažovateľa, podobného skutkového a právneho stavu, s totožnými sťažnostnými námietkami, v rozsudku sp. zn. 1Sžk/48/2020 zo dňa 16.02.2022, kasačný súd dospel k nasledovným záverom: „46. K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., najvyšší správny súd dodáva, že námietky sťažovateľa nesmerovali priamo proti rozhodnutiu žalovaného o stavebnom povolení, ale sa týkali iných rozhodnutí orgánov verejnej správy.

31. Kasačný súd pripomína, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom bolo vydané vyššie uvedené rozhodnutie zo zisťovacieho konania. e) K porušeniu § 66 ods. 4 písm. f) stavebného zákona a Aarhuského dohovoru

33. Aj v tomto prípade považuje kasačný súd námietky sťažovateľa za nedôvodné, pretože požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona nie sú povinnými náležitosťami, ale tieto stavebný úrad určuje podľa potreby. Vzhľadom na to, že predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie nebolo dopravné riešenie, stavebný úrad ako ani žalovaný nevzhliadli vo svojich rozhodnutiach potrebu určiť požiadavky napojenia stavby na pozemné komunikácie, keď predmetom stavebného povolenia boli miestne a účelové komunikácie. Dopravné napojenie a tiež vyústenia ciest neboli predmetom stavebného povolenia, pričom s touto námietkou sa rovnako vysporiadal aj správny súd.

dohovoru. Vzhľadom na to, že ide len o formálnu konštatáciu, kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť tejto námietky a rovnako nevidel dôvod na to, aby sa ňou ďalej zaoberal. Čo sa týka námietok sťažovateľa, a povinnosti sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti, na tieto dal podrobnú odpoveď správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom sťažovateľ nepresvedčil o jej nesprávnosti. Taktiež sa kasačný súd stotožňuje so závermi správneho súdu, v rámci ktorých sa vysporiadal s námietkou nepredloženia osobitného zastavovacieho plánu k preskúmavanému stavebnému povoleniu podľa vyhlášky č. 453/2000 Z. z., čo sa nevyžaduje, pretože tento bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt v areáli a týmto sa stal súčasťou územnoplánovacej dokumentácie. f) Porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku

nekonkretizoval podklad rozhodnutia, o ktorom nebol oboznámený pred vydaním rozhodnutia správnych orgánov. Kasačný súd preto aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.