7Svk/23/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200405.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-11S/116/2022
- IČS
- 3022200405
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková (sudkyňa spravodajkyňa) ako členky senátu vo veci žalobcu: INDEX CAR, s.r.o., Na Zongorke 10, Trenčín, IČO: 45975531, zastúpeného: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., IČO: 54286611, Ul. 1. mája 1455, Púchov, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, regionálny úrad Trenčín, Brnianska 2038/1, Trenčín, o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky, zo 14. októbra 2022, č. OU-TN-OVBP2-2022/035486-002, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-11S/116/2022-126 z 26. júna 2024 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z?administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že mesto Trenčín ako stavebný úrad od 17. mája 2022 viedlo stavebné konanie o povolení stavby „OBCHODNÉ CENTRUM TRENČÍN, ULICA GEN. M. R. ŠTEFÁNIKA", ktorá mala byť umiestnená na pozemkoch v k. ú. I. parc. reg. C č. XXXX/X, -/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, -/XX, -/XX až XX, -/XX, -/XX, XXXX/XX, -/XX, -/XX, -/XXX, -/XXX až XXX, -/XXX až XXX, -/XXX, -/XXX, -/XXX, -/XXX, -/XXX, -/XXX, -/XXX, -/XXX až XXX, -/XXX, -/XXX až XXX, -/XXX až XXX, -/XXX, -/XXX, -/XXX a XXXX/X. Všetky tieto pozemky sú severne od okružnej križovatky na ceste I. triedy (Q.) a vlastníkom žiadneho z nich nie je žalobca.
Okružná križovatka a samotná cesta ležia okrem iného na pozemkoch parc. reg. C č. XXXX/ XX, -/XXX, XXXX/XX, -/XX, XXXX/X, -/XX, XXXX/X a -/XX, ktoré čiastočne susedia s uvedenými stavebnými pozemkami a ktorých vlastníkmi sú buď štát alebo mesto Trenčín.
Pod juhovýchodným oblúkom okružnej križovatky sú zasa pozemky parc. reg. C č. XXXX/XX, -/XX, -/XX a -/XX, ktorých vlastníkom je žalobca. Ten sa 29. júna 2022 na stavebnom úrade domáhal, aby sa mu priznalo postavenie účastníka v prebiehajúcom stavebnom konaní, pretože okružná križovatka bude po povolení obchodného centra zaťaženejšia, čo bude negatívne vplývať na hodnotu jeho pozemkov pod ňou. 2.
Stavebný úrad v zmysle § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) tak začal osobitné konanie o tom, či účastníkom tohto stavebného konania má byť aj žalobca. Ten vo vyjadrení zdôraznil, že nielen parkovisko obchodného centra, ale aj samotné obchodné centrum sa dopravne napoja na okružnú križovatku a tá sa bude musieť upraviť. Táto úprava
zasiahne aj do pozemkov, ktoré ležia pod ňou, a preto možno predpokladať, že stratia na hodnote. Podľa neho sa v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) bude vykonanie týchto úprav musieť dohodnúť aj s ním ako vlastníkom týchto pozemkov. V tom videl tzv. občianskoprávnu námietku podľa § 137 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. V závere namietol, že stavebné konanie ohľadom obchodného centra bezprostredne súvisí so stavebným konaním ohľadom okružnej križovatky, stavebný úrad mu však ich oddeleným vedením bráni realizovať ochranu jeho práv. 3. Napriek tomu mesto ako stavebný úrad rozhodnutím z 24. augusta 2022 nepriznalo žalobcovi žiadané postavenie účastníka. V odôvodnení odkázalo na ustanovenia § 59 ods. 1 a § 139 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. a zdôraznilo, že jeho pozemky nemajú spoločnú hranicu s pozemkami, ktoré sú predmetom stavebného konania. Okružná križovatka (cesta I. triedy) je síce susednou stavbou, ale jej vlastníkom je štát, nie žalobca. Okrem toho povolenie
stavby obchodného centra nezmení využite jeho pozemkov, a preto nemá vplyv na postavenie žalobcu. Žalobca v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu okrem iného namietol, že stavebný úrad sa nezaoberal jeho vyjadrením. Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, však preskúmavaným rozhodnutím zo 14. októbra 2022 zamietol toto odvolanie. Na odôvodnenie
dodal, že stavebné konanie vo veci dopravného napojenia obchodného centra na okružnú križovatku sa vedie oddelene, pretože ho vedie iný orgán - špeciálny stavebný úrad. Keďže parkovisko obchodného centra sa napája na cestu vo vlastníctve štátu, nebolo treba riešiť vlastnícky spor dohodou so žalobcom a postupovať podľa § 137 zákona č. 50/1976 Zb.
4. V správnej žalobe, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, okrem iného formuloval tento žalobný bod: „V Odvolaní žalobca poukázal na tú skutočnosť, že Prvostupňový orgán sa nevysporiadal s celým obsahom Vyjadrenia. Keďže nebola táto vec zo strany žalovaného argumentovaná, tak je založené vada nepreskúmateľnosti." Správny súd ju však zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. TN-11S/116/2022-126. Stotožnil sa so záverom odboru výstavby aj stavebného úradu, že žalobca nemal byť účastníkom prebiehajúceho stavebného konania. Podľa správneho súdu žalobca v citovanom žalobnom bode nekonkretizoval, s čím konkrétne sa stavebný úrad nevyrovnal a aký to malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Prerokúvaná vec nie je vymenovaná v § 134 SSP, a preto mal žalobca v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe uviesť konkrétne dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Správny súd však nakonieč uzavrel, že rozhodnutia odboru výstavby aj stavebného úradu sú náležito odôvodnené.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správnemu súdu vytkol, že sa nezaoberal jeho námietkou, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné. Nesúhlasil totiž s jeho právnym názorom, že žalobný bod (citovaný v odseku 4 vyššie) je nekonkrétny. Naopak, svoju výhradu považuje za dostatočne určitú, pretože slovné spojenie „s celým obsahom" znamená, že konajúce orgány verejnej správy sa nezaoberali žiadnou námietkou z jeho vyjadrenia. Správny súd teda mal zistiť, že ani jeden z týchto orgánov sa nevyjadril k obsahu tohto vyjadrenia. Vnútorný rozpor napadnutého rozsudku videl žalobca v tom, že správny súd vyslovil, že preskúmavané rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, no zároveň považoval jeho žalobný bod za nekonkrétny. 6. Žalovaný (na ktorého prešla právomoc okresného úradu, porov. odseky 8 ďalej), navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). A. K právnemu nástupníctvu žalovaného
8. Počas konania pred správnym súdom nadobudol 1. apríla 2024 účinnosť zákon č. 46/2024 Z. z., ktorým sa menil a doplnil okrem iného aj zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie. Podľa § 4a písm. a) cit. zák. účinného až do 31. marca 2025 vykonával „regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky" [porov. leg. skratku v § 1 ods. 1 písm. d) cit. zák.] štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodovala obec ako stavebný úrad (v zmysle stavebného zákona), a to namiesto okresného úradu v sídle kraja [porov. § 4 ods. 1 písm. b) prvý bod cit. zák. účinného do 31. marca 2024].
Tým rozhodovacia pôsobnosť pôvodného žalovaného Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky, prešla na regionálny úrad. Hoci jeho postavenie nie je upravené úplne jasne (porov. terminologickú mätež v § 7 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní), je vypočítaný v samostatnom písmene § 1 ods. 1 a jeho pôsobnosť je osobitne upravená v § 4a zákona č. 608/2003 Z. z. Preto je samostatným (miestnym) orgánom štátnej správy, odlišným od samotného úradu pre územné plánovanie a výstavbu (§ 34a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy). Regionálny úrad ako orgán štátnej správy je tak v zmysle § 4 písm. a) SSP aj orgánom verejnej správy, ktorý podľa § 35 ods. 1 SSP má vždy procesnú subjektivitu, teda spôsobilosť byť účastníkom konania, aj keď nemá právnu subjektivitu na účely iných právnych odvetví (napr. nie je právnickou osobou v zmysle súkromného práva). Podľa § 180 ods. 1 a 3 SSP sa tak od 1. apríla 2024 regionálny úrad považuje za žalovaného (porov. zhodne napr. rozsudok sp. zn. 7 Svk 25/2024). B. K veci samej
9. Žalobca svoju kasačnú sťažnosť koncentruje do polemiky so záverom správneho súdu, že jeho žalobný bod (citovaný v odseku 4 vyššie) je nedostatočne konkrétny. Náležitosti vymedzenia žalobného bodu vyplývajú z ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e) SSP, ktorý zavádza samotnú legislatívnu skratku „žalobný bod". Podľa tohto ustanovenia sa v správnej žalobe musia uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že žalobné dôvody musia byť dostatočne konkretizované priamo v správnej žalobe uvedením tak skutkových, ako aj právnych dôvodov. Ak teda žalobca vytýka preskúmavanému rozhodnutiu nepreskúmateľnosť, musí konkrétne vymedziť, na akú otázku mal orgán verejnej správy dať odpoveď a prečo bola táto odpoveď z hľadiska dôvodov rozhodnutia dôležitá. Nie je úlohou správneho súdu domýšľať si, aké výhrady mal žalobca pri spísaní žaloby namysli (v tomto zmysle napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 5 Sfk 13/2021 alebo sp. zn. 5 Sfk 17/2022).
10. V prerokúvanej veci žalobca v správnej žalobe použil formuláciu, ktorá je doslovne citovaná v ods. 4 tohto rozsudku a v ktorej namietal, že „zo strany žalovaného nebola argumentovaná" vec, teda jeho odvolacia námietka, že stavebný úrad sa nevyrovnal „s celým obsahom" jeho skoršieho vyjadrenia. Hneď na úvod treba poznamenať, že už krkolomná pasívna konštrukcia „vec nebola argumentovaná" si vyžaduje vcelku sústredené úsilie než sa pochopí, čo vlastne žalobcovi na preskúmavanom rozhodnutí prekáža - či to, že sa „s celým obsahom vyjadrenia" nevyrovnal ani stavebný úrad, ani odbor výstavby, alebo či len to, že odbor výstavby žalobcovi neobjasnil, prečo sa stavebný úrad „nevysporiadal s celým obsahom vyjadrenia". V podstate až v kasačnej sťažnosti (teda ex post) žalobca interpretuje túto námietku tak, že odbor výstavby nereagoval na žiaden jeho argument. Podľa kasačného súdu však slovné spojenie „nevysporiadal sa s celým obsahom vyjadrenia" môže rovnako dobre znamenať výčitku, že orgán verejnej správy ponechal nepovšimnuté len niektoré jeho argumenty vo vyjadrení, hoci na niektoré reagoval. Napokon, preskúmavané rozhodnutie sa
výslovne vyrovnáva aspoň s námietkou neprípustného oddelenia dvoch stavebných konaní, ako aj použiteľnosťou § 137 zákona č. 50/1976 Zb. Za daných okolností sa tak kasačný súd stotožňuje s názorom správneho súdu, že takéto vymedzenie žalobného bodu nie je dostatočne konkrétne v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP, pretože prenecháva súdu, aby hádal a domýšľal si, aké nedostatky chcel žalobca preskúmavanému rozhodnutiu vytknúť.
11. So správnym súdom však treba súhlasiť aj v tom, že obe rozhodnutia netrpia takou vadou nepreskúmateľnosti, ktorá by odôvodňovala ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Stavebný úrad žalobcovi jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že výstavba obchodného centra nezasiahne do jeho práv, keďže sa nezmení využívanie pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod okružnou križovatkou cesty I. triedy. Ako už bolo uvedené, preskúmavané rozhodnutie doplnilo vysvetlenie, prečo sa vedú oddelené stavebné konania a prečo neprichádza do úvahy postup podľa § 137 zákona č. 50/1976 Zb. Tieto závery o preskúmateľnosti oboch rozhodnutí nie sú v žiadnom rozpore so záverom, že vyššie citovaný žalobný bod je nekonkrétny.
Záver o nekonkrétnosti žalobného bodu totiž nebránil správnemu súdu v nevyhnutnom rozsahu posúdiť, či preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie stavebného úradu sa mu javia logické a náležite odôvodnené vo vzťahu k tým otázkam, ktoré považoval za kľúčové (porov. v tomto smere napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6 Svk 22/2024).
IV. Záver
12. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 13. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal.
14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. augusta 2025