7Svk/24/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:1021200554.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/75/2021
- IČS
- 1021200554
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Základná organizácia Odborového zväzu KOVO Hella Slovakia, so sídlom Hrežďovská č. 1629/16, Bánovce nad Bebravou, IČO: 30804078367, adresa na doručovanie písomností: Odborový zväz KOVO, so sídlom Bajkalská č. 16025/29/A, Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Vladimír Minčič, PhD. rozhodca zapísaný v zozname sprostredkovateľov a rozhodcov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre riešenie kolektívnych sporov pre roky 2019-2021, bytom Tomášikova č.12572/50D, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: ZO OZ PBGN SR - Naše odbory HSKF, so sídlom Kočovce č. 228, o preskúmanie dokladu vydaného žalovaným zo dňa 25.2.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/75/2021-44, zo dňa 16.11.2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave odmietol žalobu žalobcu a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, teda rozhodnutie podľa § 3a zák. č. 2/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o kolektívnom vyjednávaní) o oprávnení príslušnej odborovej organizácie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy, je rozhodnutím súkromnoprávnym a je nepreskúmateľné v správnom súdnictve.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní dáva možnosť prieskumu len v jednom prípade a to v prípade rozhodovania podľa § 14 tohto zákona, prípadne sporu o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy. V tom prípade o prieskume tohto rozhodnutia rozhoduje okresný súd podľa Civilného sporového poriadku. Toto ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 125/2016 Z.z. v súvislosti s prijatím Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Novelizácia prostredníctvom správnych kódexov s účinnosťou od 1.7.2016 však žiadnym spôsobom neupravila právomoc súdov pri iných druhoch sporov podľa tohto zákona, teda ani v spore podľa § 3a. Zákonodarca pri zákone o kolektívnom vyjednávaní nemal legislatívny úmysel umožniť súdny prieskum rozhodnutí rozhodcu podľa tohto ustanovenia v rámci správneho súdnictva, ak výslovne len pri ustanovení § 14 určil právomoc všeobecného súdu na preskúmanie rozhodnutí rozhodcu.
Nemožnosť súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva vychádza aj z charakteru sporu, definovaného vzťahom medzi odborovými organizáciami a postavením rozhodcu pri rozhodovaní podľa § 3a, z ktorého je zrejmé, že rozhodca má v tomto spore postavenie súkromnoprávneho subjektu, keďže aj otázka určenia príslušnej odborovej organizácie je otázka súkromnoprávna, ktorá nemá verejnoprávny dopad. V zmysle § 3a ods. 4 je výber rozhodcu na samotných odborových organizáciách.
Pri rozhodovaní rozhodca nevychádza zo všeobecne záväzných právnych predpisov, riadi sa stanovami jednotlivých odborových organizácií, pričom vychádza z predložených listinných podkladov, na základe ktorých deklaratórne vysloví počet členov tej ktorej odborovej organizácie. Spor odborových organizácii podľa § 3a má teda nesporne súkromnoprávny charakter, ako aj samotné odborové organizácie.
2. V zákonnej lehote podal proti tomuto uzneseniu kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp.zn 8Sžk/40/2018 zo dňa 28.11.2019, v ktorom najvyšší súd uviedol, že správny súd vo svojom rozhodnutí neuviedol ustanovenie osobitného predpisu (zákona o kolektívnom vyjednávaní), ktoré by zo súdneho prieskumu vylučovalo rozhodnutie žalovaného ako rozhodcu, ktorým určil, že zamestnávateľ má rokovať o uzatvorení kolektívnej zmluvy s MOV. Žalobca z toho vyvodil, že preskúmavané rozhodnutie môže byť predmetom prieskumu v správnom súdnictve podľa generálnej klauzuly. Naopak, správny súd rozhodol v rozpore s cit. uznesením najvyššieho súdu, pretože tvrdí, že v zákone o kolektívnom vyjednávaní by muselo byť uvedené konkrétne ustanovenie, ktoré by prieskum povoľovalo.
Uvedené je však v rozpore s článkom 46 ods. 2 Ústavy SR. Verejnoprávny charakter rozhodnutia rozhodcu žalobca videl aj v tom, že rozhodca nebol vybraný na základe dohody zmluvných strán, ale určený Ministerstvom práce, soc. vecí a rodiny, pričom rozhodca rozhoduje o právach a povinnostiach strán sporu nezávisle od ich vôle. Rozhoduje pritom na základe právomoci delegovanej mu zákonom o kolektívnom vyjednávaní a preto je podľa jeho názoru orgánom verejnej správy.
Z týchto dôvodov žiadal uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Žalovaný ani ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili. 4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) oboznámil sa s kasačnou sťažnosťou a súdnym spisom, pričom zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
5. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. Podľa § 4 písm. d/ SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy. Podľa § 7 písm. d/ SSP správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb o kolektívnom vyjednávaní v znení účinnom ku dňu 25.2.2021 (vydanie preskúmavaného dokladu vydaného žalovaným) zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy. Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona rozsah prípadnej súčinnosti štátu pri kolektívnom vyjednávaní ustanovuje tento zákon. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona kolektívne zmluvy 1) upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán. 1) § 231 Zákonníka práce. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona kolektívne zmluvy môžu uzatvárať príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie. Podľa § 3a ods. 1 cit zákona ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové
organizácie, pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov môžu príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa medzi sebou nedohodnú
inak. Ak sa odborové organizácie nedohodnú na postupe podľa prvej vety, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie. Podľa § 3a ods. 3 cit. zákona ak sa zúčastnené strany nedohodnú podľa odseku 1 alebo 2, ide o spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy. Podľa § 3a ods. 4 cit. zákona spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy rieši rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa tohto
zákona. Ak sa zmluvné strany na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán ho určí ministerstvo. Podľa § 3a ods. 5 cit zákona rozhodca vydá doklad, ktorý oprávňuje príslušnú odborovú organizáciu alebo príslušné odborové organizácie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy. 6.
V článku 46 ods. 2 Ústavy SR sa vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánov verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom správneho súdu so zákonom vymedzených podmienok. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí, opatrení, iných zásahov, nečinností orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy (tzv. generálna klauzula). Od tohto elementárneho vyjadrenia predmetu prieskumu možno potom odvodiť základné vymedzenie toho, čo správne súdy nepreskúmavajú v zmysle § 7 SSP - ide o právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom daného aktu. V prípade, že akt nie je vydaný orgánom verejnej správy, nie je
dôvodné ďalej skúmať, podľa ktorého konkrétneho ustanovenia (tzv. negatívna enumerácia) nie je akt preskúmateľný; negatívna enumerácia sa uplatní len v prípade aktov vydaných orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy. 7. V danom prípade teda bola podstatná otázka, či žalovaný ako rozhodca ustanovený Ministerstvom práce, soc. vecí a rodiny SR (ďalej ministerstvo) v zmysle § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní, vystupoval v pozícii orgánu verejnej správy, tak ako to má na mysli Správny súdny poriadok v § 4 písm. d/.
8. Ustanovenie § 4 písm. d/ SSP zakotvuje právne postavenie orgánu verejne správy aj právnickej alebo fyzickej osobe za predpokladu, že im osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v
oblasti verejnej správy. Zásadne pôjde o prenesený výkon štátnej správy, ktorý budú môcť tieto subjekty realizovať na základe ustanovení osobitných zákonov, podľa ktorých sa zákonodarca rozhodol na nich preniesť časť právomoci štátnej správy. Ide o činnosť, ktorú zvyčajne zo zákona vykonávajú orgány štátnej správy. V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či zákon o kolektívnom vyjednávaní v § 3a preniesol právomoc pri výkone štátnej správy na rozhodcu.
9. Zákon o kolektívnom vyjednávaní je súkromnoprávny, konkrétne pracovnoprávny predpis a upravuje pracovnoprávne vzťahy. S odkazom na Zákonník práce možno odvodiť, že aj na zákon o kolektívnom vyjednávaní sa aplikuje Občiansky zákonník. Kolektívna zmluva (§ 2 ods. 1 cit. zákona v spojení s § 231 Zákonníka práce) je zmluva súkromného práva, na uzatváranie ktorej platia princípy Občianskeho zákonníka s výnimkou tých, kde je špeciálna právna úprava v zákone o kolektívnom vyjednávaní, príp. v Zákonníku práce.
Táto špeciálna úprava je v zákone o kolektívnom vyjednávaní zakotvená v § 3a pre prípad, ak nastane spor medzi odborovými organizáciami, ktorá z nich sa má zúčastniť rokovania a uzavretia kolektívnej zmluvy. 10. Štát v určitých prípadoch vystupuje ako subjekt, ktorého súčinnosť je potrebná pri bipartitnom sociálnom dialógu zamestnancov a zamestnávateľov.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní sám pomenúva toto pôsobenie štátu ako súčinnosť a ustanovuje jej prípadný rozsah pri kolektívnom vyjednávaní (§ 1 ods. 3 zákona). Jedným z týchto prípadov je určenie rozhodcu poľa § 3a, ktorý následne určí, ktorá odborová organizácia je oprávnená uzavrieť kolektívnu zmluvu pri spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzavretie kolektívnej zmluvy.
11. Samotný mechanizmus tejto pomoci je uvedený v § 3a ods. 4. Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie a nedohodnú sa na postupe pri uzatváraní kolektívnej zmluvy, pričom zamestnávateľ nevyužil svoje oprávnenie uzavrieť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo ktorých súčet je vyšší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie ( ods. 1), môže ktorákoľvek so zmluvných strán, to znamená zamestnávateľ aj jednotlivé odborové organizácie požiadať ministerstvo o určenie rozhodcu, ktorý túto príslušnú odborovú organizáciu, ktorá následne bude oprávnená uzavrieť kolektívnu zmluvu, určí.
12. Inštitút určenia nestranného rozhodcu ministerstvom bolo do zákona o kolektívnom vyjednávaní vložený vzhľadom na skutočnosť, že sa v aplikačnej praxi objavovali prípady, keď odborové organizácie nedospeli ku vzájomnej dohode o spoločnom postupe a zamestnávateľ nemal k dispozícii údaje o počte členov jednotlivých odborových organizácii a nemal tak vedomosť o tom, ktorá z viacerých odborových organizácii má väčší počet členov.
Tým dochádza k ustanoveniu rozhodcu ako nezávislého subjektu od dotknutých subjektov (odborových organizácii) i od samotnej štátnej moci. Vzhľadom na pôvodný súkromnoprávny charakter sporu, keď právo na združovanie sa odborových organizáciách i neskorší výkon kompetencie odborových organizácii zamestnávateľa bezprostredne vyplýva zo záujmu fyzických osôb o zlepšenie svojich pracovných a mzdových podmienok, je inštitút rozhodcu koncipovaný ako mechanizmus, ktorý tento súkromnoprávny charakter narušiť nemá.
13. Vo svojej podstate sa jedná o zisťovanie, ktorá z jednotlivých organizácii má väčší počet členov a to na základe písomných dôkazov predložených jednotlivými odborovými organizáciami. Rozhodca na základe podkladov príjem záver o tom, ktorá z odborových organizácii je väčšia a jeho záver má deklaratórny charakter, ktorý spočíva v potvrdení objektívneho stavu formou jeho overenia na základe zistených skutočností.
Rozhodca v tomto prípade nerozhoduje ako orgán verejnej správy, na ktorého by zákon o kolektívnom vyjednávaní preniesol decíznu (rozhodovaciu) právomoc rozhodovať v niektorej oblasti štátnej správy. Ako nezávislý subjekt určí len to, ktorá z potenciálnych zmluvných strán môže uzavrieť súkromnoprávnu zmluvu. Vo svojej podstate tak určí zmluvnú stranu, ktorá má oprávnenie vstúpiť do procesu uzatvárania kolektívnej zmluvy a uzavrieť ju s ďalšou zmluvnou stranou - zamestnávateľom. Keďže rozhodca v tomto prípade nevystupuje ako orgán verejnej správy, jeho výstup (v zákone explicitne nazvaný ako doklad) nie je individuálnym správnym aktom, ktorý by bolo možné preskúmať v správnom súdnictve.
14. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že preskúmavaný doklad vydaný žalovaným zo dňa 25.2.2021 je nespôsobilým predmetom súdneho prieskumu z dôvodu, že nebol vydaný orgánom verejnej správy a preto bolo potrebné správnu žalobu ako neprípustnú odmietnuť. 15. Čo sa týka sťažnostných námietok, súd ich vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodné. Čo sa týka poukazovania na uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 8Sžk/40/2018 zo dňa 28.11.2019, z jeho odôvodnenia nevyplýva žalobcom uvádzaný právny názor, že sa jedná o rozhodnutie orgánu verejnej správy a že v tom prípade by bolo potrebné uviesť ustanovenie zákona, ktoré toto rozhodnutie z prieskumu vylučuje. Uznesením najvyššieho súdu došlo k zrušeniu uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5S/19/2017 zo dňa 20.6.2018 pre jeho nepreskúmateľnosť, preto nie je možné vyvodzovať z jeho odôvodnenia konkrétny právny
názor. Je preto nedôvodná námietka odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 16. K tejto sťažnostnej námietke kasačný súd dodáva, že tu preskúmavané napadnuté uznesenie nebolo odôvodnené tým, že by sa jednalo o rozhodnutie orgánu verejnej správy. Naopak, správny súd poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané orgánom verejnej správy a ako také nie je predmetom súdneho prieskumu.
Nebol preto dôvod na uvádzanie konkrétneho ustanovenia, ktoré by jeho prieskum zakazovalo. Podľa jeho názoru, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd, by sa mohlo jednať o civilnoprávny spor, ktorý je vyňatý z predmetu súdneho prieskumu podľa § 7 písm. d/ SSP. Je preto nedôvodná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku, že samotný rozhodca nebol vybratý zmluvnými stranami, ale štátom v zastúpení ministerstva a ako taký rozhodoval o právach a povinnostiach strán sporu nezávisle od ich vôle, kasačný súd má za to, že pre posúdenie charakteru rozhodcu ako súkromného subjektu je právne irelevantné, či bol do funkcie ustanovený dohodou zmluvných strán alebo na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán ministerstvom.
Samotné určenie osoby rozhodcu ministerstvom nemožno považovať za prenesenie právomoci pri výkone štátnej správy na rozhodcu, pretože štát sám právomoc rozhodovať o osobe zmluvnej strany nemá. Ako bolo uvedené v bode 10., ide len o súčinnosť štátu pri kolektívnom
vyjednávaní. Táto úloha štátu je pochopiteľná, keďže základným účelom kolektívneho vyjednávania je zmluvne zabezpečiť oprávnené požiadavky zamestnancov na zlepšenie svojich pracovných podmienok a štát nemôže dopustiť zablokovanie rokovaní o kolektívnej zmluve nedosiahnutím dohody zmluvných strán o osobe rozhodcu. 18.
Len pre úplnosť kasačný súd dodáva, že v prípade, pokiaľ by rozhodca určil ako oprávnenú osobu na rokovanie a uzavretie kolektívnej zmluvy odborovú organizáciu nesprávne (nereflektujúc fakticky stav počtu členov organizácie u zamestnávateľa), uvedené by mohlo predstavovať dôvod neplatnosti samotnej kolektívnej zmluvy v rámci inštitútu neplatnosti právnych úkonov súkromného civilného práva. Súdna ochrana žalobcu tak nie je napadnutým rozhodnutím popretá, avšak nie je ju možné realizovať cestou správneho súdnictva.
Pokiaľ v tejto súvislosti správny súd nepristúpil k postúpeniu veci civilnému súdu, túto skutočnosť žalobca v kasačnej sťažnosti nenamietal a preto sa ňou kasačný súd, viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP), nezaoberal. 19.
Vzhľadom na to, že kasačný súd vyhodnotil sťažnostné námietky žalobcu ako nedôvodné, kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP. 20. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak žiadne trovy kasačného konania mu nevznikli, preto mu súd náhradu trov nepriznal. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. augusta 2022