7Svk/24/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobkyne: R.. G. G., Q.. XX.XX.XXXX, U. O. G.Á. Č.. XXX/XX, R., právne zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Nám. SNP č. 41, Zvolen, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, so sídlom Tomášikova č. 64A, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Obec Kováčová, so sídlom Kúpeľná č. 12, Kováčová, právne zastúpená: Urbáni & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého č. 17, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR číslo: 35090/2022/SSSVP/97612 zo dňa 29.09.2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-75S/82/2022-118 zo dňa 12.06.2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Bystrica číslo: OU BB OVBP2 2022-012477:SD zo dňa 20.05.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Prvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad Banská Bystrica podľa § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o vyvlastňovaní“), § 21 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisoch obmedzil vlastnícke právo žalobkyne za účelom zriadenia vecného bremena k nehnuteľnostiam:

250mm v celkovej dĺžke 771m, príde na uliciach Plánočkova, Slobody, Trávniky, pričom dôjde ku kríženiu s cestou III./2459 so zahustením do verejnej kanalizácie - hlavného kanalizačného zberača A na súkromných pozemkoch za školou. Verejným záujmom na výstavbe kanalizácie je všeobecný, lokálne väčšinový záujem uskutočnenia stavby, ktorým sa uspokojí potreba

D. U.. Námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné. K námietke, že návrh na začatie konania je neúplný, uviedol, že naopak obsahoval všetky údaje a prílohy uvedené v § 9 zákona o vyvlastňovaní. K námietke, že mal byť voči nej uplatnený postup podľa § 3 cit. zákona, pretože ďalší spoluvlastník nehnuteľnosti podpísal zmluvu o zriadení vecného bremena, uviedol, že zmluva podpísaná ďalším spoluvlastníkom a určená náhrada za zriadenie jeho vecného bremena vychádzala zo znaleckého posudku z roku 2019 platného v čase uzavretia zmluvy.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR preskúmavaným rozhodnutím zamietlo odvolanie žalobkyne a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie. Námietky odvolateľky vyhodnotil ako nedôvodné. K námietke neúplnosti k návrhu na začatie konania uviedol, že dokumentácia, ktorú požaduje odvolateľka, nie je pre vyvlastňovacie konanie v zmysle zákona potrebná. K námietke, že ak bolo zastavené konanie voči ďalšiemu spoluvlastníkovi, ako malo byť zastavené aj voči nej, uviedol, že s ďalším spoluvlastníkom bola uzavretá zmluva o vecnom bremene, to znamená, že cieľ vyvlastnenia sa dosiahol dohodou, čo nebolo splnené u odvolateľky. K námietke, že zo strany vyvlastniteľa nebola žiadna vôľa jednať o kúpe alebo zámene predmetných pozemkov, poukázal na § 20 zákona č. 442/2002 Z.z., ktorý predpokladá usporiadanie právnych vzťahov práve formou zriadenia vecného bremena.

Preto prvostupňový orgán správne vychádzal z jeho záverov. So svojim nárokom na vyššiu náhradu za vyvlastnenie sa odvolateľka môže odvolať na súd. K námietkam, ktoré sa týkajú nedostatkov územného rozhodnutia, projektovej dokumentácie stavby a stavebného konania uviedol, že tieto otázky nie sú predmetom vyvlastňovacieho konania a odvolateľka ich mala uplatniť v iných príslušných konaniach.

K námietke, že územnoplánovacia informácia obce Kováčová, ktorá bola podkladom znaleckého posudku, sa vzťahuje na dva pozemky p. č. XX/X a XX/X a predmet znaleckého posudku sa vzťahuje na tri pozemky, hoci výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa vzťahuje na časti z dvoch pozemkov, poukázal na to, že v prvostupňovom ako aj preskúmavanom rozhodnutí sú správne uvedené tie pozemky, ktorých sa rozhodnutie o obmedzení vlastníckeho práva a zriadení vecného bremena týka. Skutočnosť, že v znaleckom posudku je uvedených a ohodnotených viac pozemkov, nemá vplyv na zákonnosť týchto rozhodnutí.

Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že v ňom absentujú dokumenty ako grafická časť územného rozhodnutia, či iné listiny napr. projekt stavby v príslušnej časti s možnými variantami, či všeobecne záväzne nariadenie obce Kováčová, námietka nie je dôvodná, pretože zákon tieto dokumenty ako povinnú súčasť návrhu nevyžaduje. V zmysle § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní bol preukázaný cieľ a zámer územného plánovania územným rozhodnutím z 30.03.2017 v súlade so zákonom.

Správny súd mal za to, že boli splnené všetky podmienky, ktoré zákon o vyvlastňovaní v § 2 stanovuje. Bol preukázaný verejný záujem, ktorým je väčšinový všeobecný záujem na uskutočnení tejto stavby, ktorým sa uspokojí potreba verejnosti. Prvostupňový orgán obmedzil vlastnícke právo žalobkyne len v nevyhnutnej miere za účelom výstavby verejnej kanalizácie len na pozemkoch, na ktorých sa má táto verejná kanalizácia realizovať. Samotný rozsah vyvlastnenia uvedený vo výroku I. prvostupňového rozhodnutia, kde sú presne vymedzené pozemky, na ktorých sa vecné bremeno zriaďuje a rozsah vecného bremena, určuje povinnosti žalobkyne. K námietke, že prvostupňový orgán nesprávne vyložil § 21 zák. č. 442/ 2002 Z. z., keď za všeobecný predpis o vyvlastňovanie označil zákon o vyvlastňovaní, a nie stavebný zákon, súd uviedol, že napriek zneniu poznámky č. 13 je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní práve zákon č. 282/2015 Z. z., ktorý prvostupňový orgán uviedol správne.

5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Namietala nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku. Za úsmevné považovala nepravdivé tvrdenie súdu, že druhostupňový orgán sa každou námietkou samostatne zaoberal a vysporiadal. Súd neuviedol, v čom konkrétne územnoplánovacia informácia obce Kováčová nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia, súd tiež konkrétne neuvádza, v čom rozpory v počte pozemkov nemajú vplyv na zákonnosť dotknutých rozhodnutí, keďže nemôže byť zákonná náhrada za vyvlastnenie, ktorá vychádza z väčšieho rozsahu nehnuteľností ako tých, ktoré sú vyvlastnením priamo dotknuté. Žalovaný mal teda vypracovať nový znalecký posudok a žalobkyňa nemala povinnosť obracať sa na Ministerstvo spravodlivosti SR k otázke správnosti a zákonnosti postupu znalca. Správny súd ani nevyhodnotil, že geometrický plán z roku 2019 je starší ako dva roky oproti vydaniu prvostupňového rozhodnutia, rovnako neodôvodnil, či správne orgány mali vyhodnotiť, či znalecký posudok je v rozpore so zisteným skutkovým stavom a či boli povinné dať vypracovať správny znalecký posudok. Žalobkyňa

Správny súd sa tiež nevyjadril k otázke, či si vyvlastňovací orgán splnil povinnosť informovať verejnosť na svojej úradnej tabuli a webovom sídle o začatí vyvlastňovacieho konania a jeho skončení, neuviedol ani, ako konkrétne vyvlastniteľ zhodnotil spôsoby pokusu o dohodu so žalobkyňou, rovnako tiež správny súd nevyhodnotil, že obec Kováčová mala k dispozícii iný vhodný pozemok na vyvlastňovanou požadovanú zámenu. Správny súd neposkytol odpoveď na otázku, či bola splnená podmienka proporcionality a to aj čo sa ďalších podmienok vyvlastnenia týka, teda či došlo k ponuke iných možných náhrad za dotknuté pozemky oproti samotnému vyvlastneniu (kúpa, zámena a pod.). Správny súd tiež nevyhodnotil, či správne orgány konali v súčinnosti so žalobkyňou, ale nepriamo jej odporučil predložiť súkromný znalecký posudok, rovnako mal vykonať výsluch znalca, ktorý by objasnil vytýkané vady posudku a mal prihliadnuť na absolútnu neplatnosť právneho úkonu zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 04.05.2020 medzi obcou Kováčová a T. N. ako druhým spoluvlastníkom.

Oba správne orgány zrejme zámerne neposkytli hodnotenie k tomu, že územnoplánovacia informácia sa vzťahuje na dva pozemky EKN p. č. XX/X G. X, predmet znaleckého posudku sa vzťahuje na tri pozemky EKN p. č XX/X, X G. X a výrok prvostupňového rozhodnutia sa vzťahuje na príslušné novo vymedzené časti z dvoch pozemkov EKN p. č. XX/X G. X. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobkyňa citovala námietky, ktoré podala vo vyvlastňovacom konaní pred prvostupňovým orgánom. Ďalšej časti citovala doplnenie jej odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu.

Podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ žiadala rozsudok správneho súdu zmeniť tak, že preskúmavané a prvostupňové rozhodnutie sa zruší a vec sa vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie alebo zrušiť napadnutý rozsudok a vec správnemu súdu vrátiť na ďalšie konanie.

Rozhodnutia vydané v územnom konaní a v stavebnom konaní nie sú predmetom tohto súdneho prieskumu. Žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

nedôvodná. 10. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, ktorým obmedzil vlastnícke právo žalobkyne za účelom zriadenia vecného bremena k pozemkom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia v prospech ďalšieho účastníka vo verejnom záujme podľa zákona o vyvlastňovaní a zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách pre stavbu „Obec Kováčová, verejná kanalizácia - rozšírenie“.

V ďalšom texte pod pojmom „žalovaný“ je treba rozumieť aj orgán verejnej správy, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal , t. j. Ministerstvo dopravy a výstavby SR. 12. Podľa § 2 ods. 3 z. č. 282/2015 Z. z. v znení účinnom k 21.10.2022 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa

bremenu. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Podľa § 20 ods. 8 prvá veta z. č. 442/2002 Z. z. v znení účinnom k 21.10.2022 ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní pozemku v určenom pásme ochrany vodovodného potrubia alebo potrubia stokovej siete v zastavanom území obce, má nárok na primeranú náhradu z titulu vecného bremena v dôsledku určeného núteného obmedzenia užívania tejto časti pozemku. Podľa § 21 cit. zákona ak nemožno zriadiť verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť alebo práva k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť podľa všeobecného predpisu. 13. Žalobkyňa v prvom rade v kasačnej sťažnosti namietala nedostatok dôvodov oboch správnych rozhodnutí, ako aj napadnutého rozsudku, čo je dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/

Jej výhrady voči napadnutému rozsudku je totiž možné rozdeliť do dvoch kategórii: všeobecné námietky a námietky týkajúce sa konkrétnych skutočností. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti všeobecne namieta, že konkrétne body odôvodnenia napadnutého rozsudku sú všeobecné, nesprávne, nesprávne interpretované a nepreskúmateľné. Podľa nej za úsmevné možno označiť nepravdivé tvrdenie, že druhostupňový správny orgán sa s každou námietkou žalobkyne vysporiadal. Takéto námietky je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné, nespôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pretože nereagujú na konkrétne nedostatky a preto v nich nie je žiadna argumentačná sila.

V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala len na rozpor medzi označením jednotlivých parciel, ktoré boli v znaleckom posudku ohodnotené, s návrhom na začatie vyvlastňovacieho konania a výrokom prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa nemôže očakávať špecifickú odpoveď na otázku, ktorá nebola špecificky položená. Rovnako je potrebné vyhodnotiť aj námietku, že súd nevyhodnotil, že geometrický plán je starší ako dva roky oproti dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia.

ani skutkové okolnosti preukazujúce absolútnu neplatnosť právneho úkonu zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 04.05.2020 medzi ďalším účastníkom a T. N., a napriek tomu žiadala od správneho súdu, aby na túto ňou tvrdenú absolútnu neplatnosť prihliadol. Je zrejmé, že ak by sa aj jednalo o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, súd by bez akejkoľvek indície o tejto neplatnosti nemohol zaujať tento právny názor.

SSP viazaný. Pokiaľ však takéto konkrétne argumenty neboli v lehote na ich podanie vznesené, nie je možné očakávať ani na ne odpoveď. 16. Ďalej sa kasačný súd zaoberal sťažnostnými námietkami z okruhu nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočne konkrétne formulované a súčasne boli uplatnené v správnej žalobe. K námietke, že správny súd sa nevyjadril k otázke, či správne orgány mali vyhodnotiť konkrétny obsah znaleckého posudku a či boli povinné dať vypracovať nový znalecký posudok, kasačný súd uvádza, že touto otázkou sa správny súd zaoberal v

Pritom samotná výška náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva bola určená ako súčin takto určenej hodnoty za meter štvorcový a metrov štvorcových, ktoré sa oddelili od pôvodných EKN parciel ohodnocovaných v znaleckom posudku, v príslušnom spoluvlastníckom podiele. Správny súd nevzhliadol tento znalecký posudok ako nezákonný podklad k prvostupňovému rozhodnutiu, pretože skutočnosť, že v ňom je uvedených a ohodnotených viac pozemkov, než je uvedených v prvostupňovom rozhodnutí, nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového ani preskúmavaného rozhodnutia.

Tento sa stanovil práve až prvostupňovým rozhodnutím. EKN parcely XX/X, XX/X G. XX/X boli v znaleckom posudku ohodnocované rovnakou jednotkovou cenou za m2 ako pozemky s rovnakými vlastnosťami. Pokiaľ následne prvostupňový orgán použitím geometrického plánu o oddelení časti CKN parciel od pôvodných EKN parciel XX/X G. XX/X odčlenil z týchto parciel ich časti, nie je v rozpore so zásadou logiky, že na ich ohodnotenie použil práve hodnotu stanovenú týmto znaleckým posudkom, ktorým boli ohodnotené rovnaké časti zemského povrchu, avšak evidované v registri E katastra nehnuteľnosti.

18. Správny súd teda správne znalecký posudok č. 195/2021 vyhodnotil ako zákonný podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Potom je vecne správne aj jeho zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom znalca, aj jeho konštatovanie, že nebolo povinnosťou správnych orgánov dať vyhotovovať kontrolný znalecký posudok. K tomu kasačný súd dodáva, že v tomto type konania zákon vypracovanie kontrolného znaleckého posudku neumožňuje (porovnaj § 4 ods. 4 zák. o vyvlastňovaní). Je možné len zabezpečiť odborné vyjadrenie znalca, ak účastník namieta obsah znaleckého posudku; takúto námietku však žalobkyňa v správnom konaní neuplatnila. 19.

Kasačný súd zdôrazňuje, že rozhodnutie mesta Zvolen zo dňa 31.03.2017 o umiestnení stavby verejnej kanalizácie - rozšírenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2017, bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom č. k. 23S/ 107/2017-100 zo dňa 13.07.2018 žalobu totožnej žalobkyne zamietol.

V tomto ohľade preskúmavané a prvostupňové rozhodnutie nevykazujú žiadne vady. Správne orgány sa riadili princípmi zakotvenými v § 2 ods. 3 zák. o vyvlastňovaní, čo sa týka kvality a intenzity zásahu, keď pred prechodom vlastníckeho práva uprednostnili jeho obmedzenie a kvantity a rozsahu zásahu, keď preferovali odňatie iba nevyhnutnej časti pozemku pred úplným odňatím celej výmery. Okrem toho § 20 ods. 8 z. č. 442/2002 Z. z. preferuje obmedzenie vlastníckeho práva pred prechodom vzhľadom na to, že verejné kanalizácie sú stavby, ktoré sú umiestnené v zemi a je oveľa vhodnejšie zabezpečiť umiestnenie verejnej kanalizácie prostredníctvom vecného bremena. Rozsah vyvlastnenia bol z pôvodných EKN parciel XX/X, XX/X a XX/X , určených v územnom rozhodnutí ako lokácia trasovania tejto líniovej stavby, stanovený v súlade s geometrickým plánom U.. H. U. zo dňa 27.11.2019. Z jeho grafickej časti vyplýva, že sa jedná o záber časti pôvodných EKN parciel XX/X a XX/X s rovným priebehom bez zalomenia v šírke približne 3m a v dĺžke približne 43m. Z týchto podkladov nie je zrejmé tvrdenie žalobkyne o neprimeranosti rozsahu

Bolo riadne preukázané, že odmietla uzavrieť dohodu o zriadení vecného bremena, čo napokon dokazujú aj jej vyjadrenia v rámci administratívneho konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že táto podmienka vyvlastnenia je dodržaná aj vtedy, ak vyvlastňovaný síce v zásade dohodu uzavrieť chce, avšak s podmienkami, ktoré mu zákon o vyvlastňovaní negarantuje, napr. ak požaduje vyššiu náhradu, ako všeobecnú hodnotu určenú znaleckým posudkom (§ 4 ods. 3 cit. zákona). Tak to bolo aj v danom prípade, keď návrh zmluvy z 30.11.2021 počítal s náhradou stanovenou znaleckým posudkom Z.. U.. 22.

Pokiaľ mala na mysli nútený prechod vlastníckeho práva namiesto jeho obmedzenia (§ 2 ods. 3 zák. o vyvlastňovaní), v administratívnom konaní (ani v správnej žalobe) netvrdila, že by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre ňu nepriaznivejšie ako jeho prechod.

Len v jednom bode žalobkyňa konkrétne uvádza, na ktorú odvolaciu námietku jej nebolo zodpovedané - namietaný rozpor medzi znaleckým posudkom, ktorý oceňoval tri pozemky, územnoplánovacou informáciou, ktorá obsahovala dva pozemky a výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorý obsahoval taktiež len dva pozemky. Prvostupňový orgán konkrétne uviedol (hoci nie v časti, kde vyhodnocoval podané námietky), ako náhradu za časti dvoch dotknutých pozemkov vypočítal, keď vychádzal z hodnoty za 1m2 určenej v znaleckom posudku pre všetky tri EKN parcely rovnako. Z tejto argumentácie je dostatočne zrejmé, prečo nebolo vadou posudku, že predmetom jeho ohodnotenia boli tri EKN parcely.

24. Napokon žalobkyňa v rámci sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP namietala nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Uviedla, že je nezákonné, nepreskúmateľné, neodôvodnené, čiastočne duplicitné, vnútorne rozporné, atď. rovnako ako postup prvostupňového orgánu. Kasačný súd musí konštatovať, že žalobkyňa opätovne neuviedla konkrétne dôvody, pre ktoré má za to, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje dostatok dôvodov. Neuviedla najmä, v čom vidí vnútornú rozpornosť a duplicitu tohto rozhodnutia, v čom vidí nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne hodnotenie dôkazov a ktorých, ktoré zákonné ustanovenia boli nesprávne interpretované a aký je podľa nej správny právny výklad konkrétne aplikovaných právnych predpisov.

25. Žalobkyňa taktiež namietala porušenie zákona podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Odôvodnenie týchto dôvodov kasačnej sťažnosti je možné v zmysle § 440 ods. 2 prvá veta SSP tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti musí sťažovateľ vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a tiež uvedie, v čom spočíva jeho nesprávnosť. Žalobkyňa sa síce v jednotlivých námietkach týkajúcich nedostatku dôvodov oboch správnych rozhodnutí a správneho súdu vo viacerých bodoch dotýkala právneho posúdenia veci, ktoré v podstate namietala, avšak prioritne namietala tú skutočnosť, že správny súd a správne orgány sa týmito jej argumentami vôbec nezaoberali, čo je iná skutková podstata kasačnej sťažnosti. V tomto ohľade kasačný súd odpovedal na položené otázky žalobkyne týkajúce sa namietaného nedostatku dôvodov správnych rozhodnutí a správneho súdu s presahom na posúdenie konkrétnych otázok právneho posúdenia vyššie v odôvodnení.

26. Takouto námietkou nie je ani citácia námietok, ktoré žalobkyňa uplatnila v prvostupňovom administratívnom konaní či doplnenie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu alebo replika k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe. Kasačný súd poukazuje na § 440 ods. 2 druhá veta SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V tomto prípade žalobkyňa citovala svoje podania, ktoré uvádzala buď v správnej žalobe (námietky uplatnené vo vyvlastňovacom konaní a doplnenie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu) alebo samostatne v konaní pred správnym súdom (replika k vyjadreniu žalovaného ku správnej žalobe). Na takto koncipované dôvody kasačnej sťažnosti nie je možné prihliadnuť a osobitne ich vyhodnocovať.

28. Napokon kasačný súd ako nedôvodné vyhodnotil námietky hypotetického charakteru, z ktorých nie je zrejmé, či skutočne nastali skutkové okolnosti, z ktorých vychádza žalobkyňa. Jedná sa napr. o námietku, že obec Kováčová zrejme účelovo zmenila pôvodne väčší rozsah pozemkov, ktorý bol uvedený v územnom rozhodnutí, že je možné, že sa správny súd opomenul vysporiadať s možnou zmenou územného plánu obce Kováčová, že existujú dôkazy o špekulatívnych úmysloch vyvlastniteľa k otázke poskytnutia náhrady za dotknuté pozemky.

30. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech a patrí mu právo na náhradu trov, túto náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky §

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. mája 2025