7Svk/25/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková ako členky senátu vo veci žalobcu: L. U., M.. XX. L. XXXX, E.. X. L. XX, U., zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., IČO: 52990516, Puškinova 58, Modra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, regionálny úrad Bratislava, Tomášikova 64A, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. S. L.Á., M.. XX. L. XXXX, P. X, Q., 2. J. B., M.. X. T. XXXX, P. T., 3. L. A., M.. XX. L. XXXX, U. XX, P. T., 4. T. Q., M.. XX. T.Á. XXXX, Q. X, P. T., 5. T. Q., M.. XX. R. XXXX, U. XX, P. T., 6. W. Q., M.. XX. L. XXXX, U. XX, P. T., o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, z 11. októbra 2022, č. OU-BA-OVBP2-2022/122799/CUJ, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/273/2022-208 z 25. apríla 2024 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom ani ďalším účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

2. Na ďalšej obhliadke 27. novembra 2012 za prítomnosti žalobcu stavebný úrad zistil, že stavba je dokončená, no upozornil, že podľa územného plánu mesta Svätý Jur zo 7. septembra 2004 výstavbu v lokalite treba preveriť štúdiou, ale je možné uvažovať len s osadením záhradných domčekov do 25 m2. Žalobca priznal, že stavbu začal na zvyškoch základov starej vyhoretej chaty a má ísť o sklad poľnohospodárskych produktov.

V súvislosti s ňou predložil aj viaceré záväzné stanoviská: Krajského pamiatkového úradu v Bratislave z 20. júna 2013, ktorý súhlasil so stavbou, ak bude v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou; Obvodného úradu životného prostredia Pezinok zo 7. marca 2013, podľa ktorého je pozemok v I. stupni ochrany prírody a krajiny a projektová dokumentácia sa musí doplniť o riešenie žumpy a dopravného prístupu; Obvodného úradu životného prostredia Pezinok z 31. januára 2013, ktorý ako orgán ochrany vôd nezaujal stanovisko; Obvodného úradu životného prostredia Pezinok zo 6. februára 2013, ktorý ako orgán odpadového hospodárstva nemal námietky proti stavbe; Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru z 21. februára 2013, ktoré nezaujalo stanovisko, lebo ide o jednoduchú stavbu. 3. Ďalším prípisom z 28. augusta 2013 stavebný úrad vyzval žalobcu, aby doplnil do projektovej dokumentácie údaje o súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, ale tiež súhlas s nepoľnohospodárskym použitím poľnohospodárskej pôdy, výnimku z ochranného pásma lesa a aj súhlas vlastníkov pozemku a stanovisko k prípojke nízkeho napätia. Žalobca doplnil

2014. Na základe toho mesto vydalo 15. decembra 2020 územnoplánovaciu informáciu, podľa ktorej pozemok č. 2226/3 má funkčné využitie 0080 a platia preň tieto regulatívy: stavba môže mať najviac 5 m a jedno podlažie, sklon strechy môže byť 30 až 45 %, plocha stavba nemôže presiahnuť 60 m2, výmera uceleného pozemku musí byť aspoň 2000 m2 a koeficient zastavanosti môže byť najviac 0,03. Zároveň územný plán predpokladá, že podrobnosti sa vyriešia územným plánom zóny. Stavebný úrad 15. decembra 2020 znova obhliadol stavbu za prítomnosti žalobcu a zistil, že je dokončená vrátane vnútorných priestorov; žalobca prejavil, že ju chce využívať ako záhradnú chatu.

Napriek tomu však stavebný úrad rozhodnutím z 22. marca 2022 nariadil žalobcovi, aby odstránil stavbu na pozemku parc. č. XXXX/Xvk. ú. P. T. do šiestich mesiacov od právoplatnosti. Na odôvodnenie poukázal na zmeny územného plánu pre lokalitu Konečné, ktoré zmenili prípustnú zastavanú plochu stavieb z 25 na 60 m2 a funkčné využitie územia je záhradkárske. Verejné záujmy podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona predstavujú predovšetkým ciele územného plánovania. Žalobcova stavba je v rozpore s územným plánom č. 02/2014 v znení zmien a doplnkov, pretože presahuje prípustnú plochu, koeficient zastavanosti a minimálnu výmeru pozemku. Tým je aj v rozpore so záväznými stanoviskami, ktoré podmieňovali svoj súhlas takýmto súladom. Žalobca tak nepreukázal súlad stavby s verejnými záujmami, a preto stavebný úrad podľa § 88a ods. 5 cit. zák. nariadil jej odstránenie. Počas konania mal dostatok príležitostí vyjadriť sa, preto stavebný úrad neodročil ústne pojednávanie 28. októbra 2021.

stavebníka zaťažuje dôkazné bremeno, že stavba je v súlade s verejným záujmom, najmä s územným plánom. Žalobcovi vytkol, že hoci sa stavebný dohľad začal už 14. júna 2012 a rozhodnutím sa mu zakázalo stavbu dokončiť, zákaz nerešpektoval a dokončil ju.

sa nezaujímali o stav konania o súhlas s nepoľnohospodárskym využitím poľnohospodárskej pôdy, hoci pôdna služba s takým využitím súhlasila. Konanie o tomto súhlase bolo prerušené, lebo sa nedarilo získať vyjadrenie všetkých spoluvlastníkov pozemku. Stavebný úrad neskúmal, že na pozemku sa v minulosti nachádzala chata, ktorej základy boli zarastené, žalobca ich upravil a postavil na nich svoju stavbu. Konal dobromyseľne, spolupracoval so stavebným úradom, ktorý ho neupovedomil o zmene územného plánu. Nakoniec stavebný úrad nepredĺžil lehotu na predloženie všetkých podkladov. V replike doručenej správnemu súdu 17. apríla 2023 žalobca doplnil, že jeho stavba bola v súlade s územným plánom zo 7. septembra 2004 účinným v čase začatia konania (19. augusta 2013). Tento stav bol rozhodný pre jej posúdenie a na neskoršiu zmenu územného plánu sa nesmelo prihliadať. Okrem toho dodal, že stavebný úrad neodstránil rozpory v stanoviskách dotknutých orgánov postupom v zmysle § 140b ods. 5 v spojení s § 136 stavebného zákona.

Neskončené konanie o súhlase s využitím poľnohospodárskej pôdy nemá podľa súdu žiaden vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, lebo ani prípadný súhlas by neovplyvnil rozpor stavby s verejným záujmom. Rovnako nie je podstatné, či na pozemku predtým stála iná stavba, pretože predmetom konania je stavba postavená žalobcom a jej súlad s § 88a stavebného zákona. Ak na pozemku stála v minulosti stavba, podliehala predpisom účinným v čase jej postavenia. Správny súd sa nestotožnil ani s názorom, že žalobca konal dobromyseľne („v dobrej viere“), pretože od počiatku vedel, že stavia bez stavebného povolenia. Neoprávnenosť stavby sa potvrdila najneskôr pri stavebnom dohľade 14. júna 2012, žalobca ju napriek tejto vedomosti počas správneho konania dokončil, čím ignoroval uložený zákaz pokračovať v stavebných prácach. Stavebný úrad a okresný úrad sa vyrovnali so všetkými jeho podstatnými námietkami. Počas konania vyvíjali takisto dostatočnú aktivitu v podobe viacerých výziev a ústnych pojednávaní a žalobcovi vytvorili dostatočný priestor na realizáciu jeho práv, osobitne mu 19krát predĺžili lehotu na predloženie podkladov. Žalobca aj tak

záujmom. Súhlasné stanoviská iných orgánov potom nie sú podstatné a nezakladajú ani rozpor, ktorý by bolo treba odstraňovať podľa § 136, resp. § 140b ods. 5 stavebného zákona. Hoci rozhodnutie stavebného úradu zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, ide o dôsledok jeho protiprávneho konania. Správny súd zdôraznil, že na námietky doplnené v replike by vzhľadom na § 183 a § 62 SSP nemal prihliadať, lebo boli podané po lehote na podanie správnej žaloby. V záujme úplnosti však doplnil, že stavba žalobcu bola v rozpore aj s územným plánom zo 7. septembra 2004 účinným v čase začatia stavby. V lokalite „Konečné“ sa totiž malo uvažovať len s budovaním záhradných domčekov do 25 m2, nie rekreačných chát.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie. Znova trval na tom, že v čase podania žiadosti o dodatočné stavebné povolenie bola jeho stavba v súlade s územným plánom mesta a rozpor vznikol až schválením jeho zmeny v roku 2019. Žalobca so žiadosťou predložil aj záväzné stanoviská niektorých orgánov, ktoré boli súhlasné pod podmienkou, že stavba je v súlade so zámermi a cieľmi územného plánovania. Po opätovnom začatí konania v roku 2021 stavebný úrad naďalej akceptoval tieto stanoviská, hoci sa vzťahovali na iné konanie a iný územný plán. Súlad stavby s verejným záujmom však bolo možné posudzovať podľa územného plánu účinného v čase podania žiadosti o stavebné povolenie, teda 19. augusta 2023. Aplikáciou zmeneného územného plánu stavebný úrad spôsobil aj rozpor v záväzných stanoviskách. Aj zmena územného plánu z 5. novembra 2019 potvrdzovala, že lokalita „Konečné“ bola dovtedy bez regulácie. Ustanovenie dovtedy účinného územného plánu, na ktoré sa odvolával správny súd, bolo len súčasťou textovej časti a nebolo záväzným regulatívom, pretože je svojím znením len odporúčaním. 9. Žalovaný (na ktorého prešla právomoc okresného úradu, porov. odseky 12 a 13 ďalej) navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zopakoval, že žalobca napriek výzvam stavebného úradu nepreukázal súlad stavby s verejným záujmom, najmä cieľmi a zámermi územného plánovania, ako to vyžaduje § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Správny súd takisto jasne odôvodnil, prečo nebol v prerokúvanej veci založený rozpor v stanoviskách dotknutých orgánov. Jeho prieskum bol limitovaný žalobnými bodmi, ktoré žalobca formuloval veľmi všeobecne; námietky uplatnené po lehota na podanie správnej žaloby ani nemusel preskúmavať. Kasačná sťažnosť navyše nevymedzuje namietané nesprávne právne posúdenie veci spôsobom, ktorý vyžaduje § 440 ods. 2 SSP. 10. Ďalší účastníci sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili, hoci im bola riadne doručená.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). A. K právnemu nástupníctvu žalovaného

Tým rozhodovacia pôsobnosť pôvodného žalovaného Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, prešla na regionálny úrad. K jeho postaveniu treba uviesť, že ustanovenie § 1 ods. 1, ale aj cit. ustanovenie § 4a zákona č. 608/2003 Z. z. označovali tento regionálny úrad ako samostatný orgán vykonávajúci štátnu správu na úseku stavebného poriadku a bývania. Postavenie samotného regionálneho úradu upravovalo od 1. apríla 2024 ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, podľa ktorého bol úrad ústredným orgánom štátnej správy, ktorý mimo svojho sídla zriaďoval stále regionálne úrady, ktoré nemajú právnu subjektivitu, a určoval územný obvod ich pôsobnosti; ich sídla a obvody však v skutočnosti určoval priamo zoznam v prílohe č. 1. Podľa § 7 ods. 4 cit. zák. (v znení účinnom od 1. apríla 2024) je na čele regionálneho úradu riaditeľ, ktorý koná vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti regionálneho úradu.

štátnej správy). Regionálny úrad ako orgán štátnej správy je tak v zmysle § 4 písm. a) SSP aj orgánom verejnej správy, ktorý podľa § 35 ods. 1 SSP má vždy procesnú subjektivitu, teda spôsobilosť byť účastníkom konania, aj keď nemá právnu subjektivitu na účely iných právnych odvetví (napr. nie je právnickou osobou v zmysle súkromného práva). Vzhľadom na to je spôsobilý byť aj žalovaným orgánom verejnej správy v zmysle § 180 ods. 1 SSP.

Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami, podľa § 88a ods. 5 cit. zák. stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa judikatúry, ktorú citoval už správny súd, je účelom konania o dodatočnom povolení stavby následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami (porov. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 125/2010, judikát R 101/2012; odvtedy stála judikatúra). Dôkazné bremeno na preukázanie, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, je na vlastníkovi stavby. 15. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti vznáša dva okruhy námietok - jednak nesúhlasí so záverom správneho súdu, že stavba už v čase výstavby, resp. v čase začatia konania nebola v súlade s pôvodným územným plánom mesta Svätý Jur zo 7. septembra 2004, jednak naďalej trvá na tom, že stavebný úrad v rozpore s § 140b ods. 5 stavebného zákona nedodržal postup odstránenia rozporov v záväzných stanoviskách. Možno súhlasiť so žalovaným, že spôsob

16. K prvej námietke treba predovšetkým odkázať na odôvodnenie správneho súdu, ktorý uzavrel, že takáto námietka nebola uplatnená v správnej žalobe. Dvojmesačná lehota na jej podanie v zmysle § 181 ods. 1 SSP žalobcovi uplynula 14. decembra 2022 a len v tejto lehote mohol podľa § 62, ale aj § 183 SSP rozšíriť žalobu o ďalšie žalobné body [t. j. dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca napadnuté výroky za nezákonné, porov. § 182 ods. 1 písm. e) SSP].

17. Správny súd sa však napriek tomu v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadril aj k tejto námietke. Urobil tak, ako sám povedal, len v záujme komplexného posúdenia veci. Pritom jasne odkázal na ustanovenie územného plánu mesta Svätý Jur zo 7. septembra 2004 účinné k 19. augustu 2013, ktoré podľa neho regulovalo pravidlá výstavby v lokalite Konečná a podľa ktorého sa v tejto lokalite má „uvažovať“ len s osadením záhradných domčekov do 25 m2. Žalobca síce namieta, že táto časť nie je záväznou časťou územného plánu, tento svoj záver však neoprel o žiadne jeho konkrétne ustanovenie. Takisto žalobca nijako bližšie nevysvetľuje, prečo by samo použitie slova „uvažovať“ malo znamenať len odporúčací charakter tohto ustanovenia. Formulácia „je potrebné uvažovať len s budovaním.

Len v záujme úplnosti možno odkázať na už vyslovený názor judikatúry, že ak počas konania podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona zmena územného plánu výslovne doplní obmedzenia, ktoré sa dali výkladom dovodiť už z predošlého znenia, nejde o retroaktívnu zmenu (porov. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4 Sžk 9/2020).

o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri umiestňovaní reklamných stavieb, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej

19. Z citovaných ustanovení tak predovšetkým vyplýva, že úlohou iných orgánov než obce (resp. stavebného úradu) je podľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona chrániť záujmy vymedzené v § 126 ods. 1, medzi ktorými nie je záujem územného plánovania. Vzhľadom na to tieto orgány ani nemôžu vo svojich záväzných stanoviskách uplatňovať záujmy vyplývajúce z územného plánovania, a preto sa nemôžu k týmto záujmom ani vyjadrovať. Tieto orgány tak nie sú oprávnené posudzovať a už vôbec nie sa záväzne vyjadrovať, či určitá stavba je alebo nie je v rozpore s cieľmi územného plánovania. Pokiaľ aj svoje stanoviská formulujú tak, že voči stavbe nemajú námietky, ak bude v súlade s územným plánom, nevyjadrujú tým, že stavba s ním je v súlade. Vyjadrujú tým v podstate len to, že svoje stanovisko viažu na posúdenie otázky takého súladu, ktorá však v konaní podľa § 88a stavebného zákona (ale aj iných konaniach) patrí vždy stavebnému úradu, prípade obci v zmysle § 140a ods. 4 cit. zák. V prerokúvanej veci žalobca počas konania predložil záväzné stanoviská pamiatkového úradu z 20. júna 2013, orgánu ochrany prírody a krajiny zo 7. marca 2013, orgánu ochrany vôd z 31. januára 2013, orgánu odpadového hospodárstva zo 6. februára 2013 a hasičského a záchranného zboru z 21. februára 2013. Všetky tieto orgány chránia záujmy vymenované v § 126 ods. 1 a ani jeden z nich nebol oprávnený vydávať záväzné stanovisko k tomu, či stavba je alebo nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. Ak svoje stanovisko takýmto súhlasom podmienili, znamená to len toľko, že výslovne akceptovali prípadný opačný záver príslušného stavebného úradu (obce), že stavba s touto dokumentáciou nemusí byť v súlade. To však nezakladá žiaden rozpor ich stanovísk, ani rozpor ich stanoviska so stanoviskom stavebného úradu.