7Svk/26/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200851.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/146/2020
- IČS
- 1020200851
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobcu: Go2Sky, spol. s r.o., so sídlom: Ivanská cesta 30/B, Bratislava, IČO: 46879951, zastúpený: CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom: Royova 9, Piešťany, IČO: 47255633, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom: Námestie slobody 6, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/146/2020-99 z 13. januára 2022, ECLI:SK:KSBA:2022:1020200851.1, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/146/2020-99 z 13. januára 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom súde
1. Žalobca sa žalobou z 30.10.2017 domáhal na Krajskom súde v Bratislave (ďalej „správny súd“), aby súd zakázal žalovanému ďalej sprístupňovať informáciu obsiahnutú v liste žalovaného č. 23185/2017/OK/58299 zo dňa 14.08.2017 označenom ako „Sprístupnenie informácie“ (ďalej „list žalovaného“) a aby žalovanému uložil povinnosť obnoviť stav pred zásahom tým, že osobám, ktorým bola sprístupnená informácia, doručí kópiu uznesenia súdu. Žalobca alternatívne žiadal, aby v prípade ustálenia, že napadnuté opatrenie je iným už skončeným zásahom orgánu verejnej správy, správny súd v zmysle ustanovenia § 252 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) vydal uznesenie, ktorým list žalovaného zruší ako nezákonný. Žalobca uviedol, že v liste žalovaného vydanom ako odpoveď na žiadosť neznámej osoby podľa zákona č.211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám žalovaný sprístupnil informáciu, že „Posádky lietadiel spoločnosti Go2Sky, spol. s r. o. nemajú splnené povinnosti vyplývajúce z príslušných právnych predpisov vo vzťahu k výcviku posádok v
oblasti bezpečnostnej ochrany počas letu.“ Žalobca namietal rozsiahlou argumentáciou, že žalovaný nemá právomoc posudzovať splnenie takýchto povinností, pričom takáto právomoc patrí Dopravnému úradu Slovenskej republiky. Mal za to, že sa nemá ako brániť proti vytváraniu takýchto informácií mimo formalizovaného administratívneho konania.
Tiež preukazoval a dôvodil, že informácia z listu žalovaného je nepravdivá, teda že jeho posádky spĺňajú požiadavky na daný výcvik. Zároveň na viacerých miestach žaloby namietal proti tomu, že takáto nepravdivá informácia sa verejne šíri.
2. Správny súd uznesením č. k. 1S/266/2017-68 zo dňa 25.04.2019 žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP s odôvodnením, že správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná po uplynutí dvojmesačnej subjektívnej lehoty na jej podanie.
Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžk/36/ 2019 zo dňa 26.05.2020 toto uznesenie zrušil a vec správnemu súdu vrátil na ďalšie konanie pre nesprávnosť určenia okamihu začatia plynutia lehoty.
3. Správny súd potom uznesením č. k. 1S/146/2020-99 z 13.01.2022 (ďalej „napadnuté uznesenie“) zamietol žalobu ako nedôvodnú. 4. Správny súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal podľa § 252 SSP a § 254 SSP svoju žalobnú legitimáciu, keďže neuviedol a nepreukázal, ako konkrétne bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch zásahom priamo zameraným alebo vykonaným proti nemu, prípadne, ako bol priamo dotknutý jeho následkami.
5. Správny súd uviedol, že žalobca žiadal zakázať žalovanému ďalej sprístupňovať informáciu o ňom, obsiahnutú v liste žalovaného určenom pre tretiu osobu. Podľa správneho súdu zásah napadnutý žalobcom v čase podania žaloby netrvá, nehrozí jeho opakovanie, a žalobcom ani nebol preukázaný. V prípade, ak by niekto (tretia osoba) žiadal od žalovaného informáciu otázkou rovnakého znenia k dátumu podania žaloby, odpoveď žalovaného by už reflektovala na aktuálny stav. Žalovaný podľa správneho súdu poukázal na skutočnosť, že žalobca, vedomý si nesúladu s právnym poriadkom, zabezpečil nápravu preškolením zamestnancov a na základe žiadostí a po splnení zákonných podmienok môže pre vlastnú potrebu vykonávať odbornú prípravu v oblasti bezpečnostnej ochrany na základe povolenia udeleného žalovaným. Informácia žalovaného tak bola striktne viazaná na časové obdobie konania o sprístupnenie informácie, ktoré bolo vedené pred žalovaným, a v rámci ktorého žalovaný poskytol dňa 14.08.2017 informáciu požadovanú treťou osobou podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Vzhľadom na charakter preskúmavaného zásahu, ktorým je sprístupnenie informácie viažuce sa na stav v čase poskytnutia informácie, nejde podľa správneho súdu o zásah trvajúci alebo hroziaci opakovaním sa. Správny súd pokračoval, že žalobca v žalobe nepreukázal v súlade s § 252 odsek 1 SSP ani to, že zásah alebo jeho následky trvajú alebo že hrozí jeho opakovanie.
6. K alternatívnemu petitu, ktorý žalobca uvádza v poradí na druhom mieste, s odkazom na § 252 ods. 2 SSP, ktorým žalobca navrhuje list žalovaného ako nezákonný zrušiť, správny súd uviedol, že žalobca môže podľa § 252 ods. 2 SSP žiadať určenie nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Petit žalobcu odkazujúci na § 252 ods. 2 SSP však nesmeruje k určeniu nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ale žalobca ním žiada zrušenie listu žalovaného vydaného v administratívnom konaní, ktorého účastníkom žalobca nebol. Žalobca tak podľa správneho súdu nesprávne formuloval petit vo vzťahu k § 252 ods. 2 SSP. Navyše z obsahu žaloby nevyplýva splnenie zákonných podmienok na postup podľa § 252 ods. 2 SSP, a to preukázanie toho, že počas trvania zásahu nebolo možné podať žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP, a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného
7. Žalobca (ďalej „sťažovateľ“) sa kasačnou sťažnosťou domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Tvrdil, že správny súd porušil jeho právo na spravodlivý proces a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f/, písm. g/ SSP).
8. Zdôraznil, že podstatou žaloby je, že žalovaný v čase vydania napadnutého opatrenia nemal zverenú právomoc rozhodovať o tom, či posádky lietadiel leteckého prevádzkovateľa majú alebo nemajú splnené podmienky výcviku bezpečnostnej ochrany počas letu, a že žalovaný postupom v rozpore so zákonom sprístupnil informáciu, ktorá nemá oporu v relevantnom rozhodnutí, v konaní žalovaného, spisoch, ani iných podkladoch. Tieto tvrdenia, a tiež fakt, že príslušná právomoc patrila Dopravnému úradu, podľa sťažovateľa nevzal správny súd do
úvahy. Napadnuté opatrenie je podľa sťažovateľa iba formou, ako sa nezákonnosť prejavila v zmyslami vnímateľnej podobe. Tvrdil, že jednak žalovaným vytvorená informácia nebola pravdivá, ale zdôrazňoval aj nedostatok príslušnej právomoci žalovaného.
9. Namietal, že správny súd založil napadnuté uznesenie aj na konštatácii o „nápravnom opatrení“, keď dal žalobca preškoliť posádky, pričom v tom videl správny súd dôvod, prečo nemôže dôjsť k opakovaniu zásahu, a zásah ani netrvá. Sťažovateľ tvrdil, že každý správny akt vydaný/vykonaný bez právomoci je nezákonný, nezákonnosť trvá až do jeho zrušenia, a hrozí
jeho opakovanie. Odopretie spravodlivosti a absurdnosť záveru správneho súdu, že informácia bola viazaná striktne na časové obdobie konania o sprístupnenie informácie v auguste 2017, videl v tom, že je úplne jedno, kedy žalovaný túto informáciu vytvoril, keď také informácie predovšetkým ani nemal čo poskytovať.
10. Hlavným dôvodom zamietajúceho výroku napadnutého uznesenia je podľa sťažovateľa konštatovanie správneho súdu o nepreukázaní žalobnej legitimácie, pretože sťažovateľ nepreukázal tvrdenia o nebezpečenstve vzniku škody alebo ujmy a ide len o tvrdenia abstraktného charakteru. Poukázal na bod 30 odôvodnenia napadnutého uznesenia, podľa ktorého je potrebné preukázať konkrétne ukrátenie na právach alebo právom chránených záujmoch a následky zásahu. Sťažovateľ tu namietal, že konanie podľa správneho súdneho poriadku nie je konaním o náhradu škody, hoci môže slúžiť ako jeho podklad. Mal za to, že podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP postačuje osvedčenie, že zásahom môžu byť dotknuté práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
teda preukázanie následku nie je potrebné. Sťažovateľ trval na tom, že samotná nezákonnosť napadnutého opatrenia, pričom ide o informáciu nepravdivú a podanú bez podkladu, je ujmou na jeho právach a právom chránených záujmoch.
Poukázal na to, že táto informácia sa ďalej šírila, aj k jeho nosným zákazníkom. 11. Sťažovateľ vo vzťahu k jeho alternatívnemu petitu považoval napadnuté uznesenie za zmätočné, pretože sťažovateľ nikdy netvrdil, že bol účastníkom konania o sprístupnenie informácie, a zároveň nie je ani ústavne konformný výklad § 252 ods. 2 SSP, že žalobca musí byť účastníkom administratívneho konania. Taktiež k zdôvodneniu, že nepreukázal nemožnosť podania žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP, sťažovateľ poukázal na to, že ide o priamy rozpor s konštatáciou správneho súdu, že zásah v čase podania žaloby netrval a nehrozilo jeho
opakovanie. Podľa sťažovateľa si vzájomne odporujú dôvody, pre ktoré správny súd uzavrel, že nie je daná jeho žalobná legitimácia ani podľa § 252 ods. 1 ani podľa § 252 ods. 2 SSP. Sťažovateľ tvrdil, že žalovaný neoprávnene zasiahol do jeho práv a právom chránených záujmov, pričom iná prípustná žalobná legitimácia ako podľa druhej hlavy štvrtej časti SSP nie je aplikovateľná. V postupe správneho súdu preto videl ukrátenie na jeho práve na prístup k súdu a odopretie spravodlivosti.
12. Správny súd podľa sťažovateľa nevzal do úvahy hlavné aspekty tejto veci a administratívnych konaní a opomenul skutočnosti, ktoré by mohli svedčiť jeho žalobnej legitimácii. Rovnakú výhradu mal voči opomenutiu jeho argumentácie z repliky.
13. V dôsledku zmätočnosti napadnutého uznesenia je podľa sťažovateľa odňatá jeho možnosť komplexne právne argumentovať v kasačnej sťažnosti. Napadnuté uznesenie považoval za nepreskúmateľné, nenapĺňa podľa neho požiadavku zrozumiteľnosti. 14. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Nestotožnil sa s námietkou, že dôvod odmietnutia správnej žaloby nie je v tejto veci daný. Súhlasil s názorom správneho súdu, že sprístupnenie informácií o žalobcovi podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám tretej osobe nie je možné považovať za iný zásah, ktorý je spôsobilý spôsobiť žalobcovi škody veľkého rozsahu, pričom sťažovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval a nepreukázal tvrdené skutočnosti o nebezpečenstve vzniku rozsiahlych škôd.
Taktiež poukázal na to, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania o sprístupnenie informácie.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
15. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 7S. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia pod pôvodnou spisovou značkou.
16. Po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57, § 445 SSP), kasačný súd preskúmal v medziach kasačných bodov napadnuté uznesenie, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva zo správneho súdu (Krajského súdu v Bratislave) v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
17. Sťažnostné body sťažovateľa sa dotýkajú dvoch dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP. Sťažovateľ predovšetkým tvrdil zmätočnosť napadnutého uznesenia, čo podradil pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, keď poukázal na to, že v otázke prípustnosti žaloby pri petite podľa § 252 ods. 1 SSP (tzv. negatórna žaloba) správny súd uviedol, že nejde o zásah trvajúci alebo hroziaci opakovaním sa, keď sa išlo o sprístupnenie informácie ku dňu 14.08.2017, a pri novej žiadosti o sprístupnenie informácie by odpoveď žalovaného reflektovala aktuálny stav; a naopak pri petite podľa § 252 ods. 2 SSP (určovacia žaloba) správny súd uzavrel, že zo žaloby nevyplýva, že počas trvania zásahu nebolo možné podať žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP. Je treba prisvedčiť sťažovateľovi, že oba závery sú popri sebe ťažko udržateľné, keď bola podaná jedna žaloba proti jednému tvrdenému inému zásahu orgánu verejnej správy. Ak má správny súd za to, že išlo o jednorazový zásah pri sprístupnení informácie tretej osobe, je nepochopiteľná jeho úvaha, že by mohol mať sťažovateľ možnosť
podať negatórnu žalobu práve počas trvania zásahu. Kasačný súd rozumie postupu sťažovateľa, ktorý použil alternatívny petit tak, že chcel, aby mu bola poskytnutá právna ochrana pri ktoromkoľvek z oboch možných skutkových záverov správneho súdu - teda že ide buď o (v čase podania žaloby) už skončený iný zásah, alebo ešte hroziaci opakovaním. Preto by aj kasačný súd očakával, že správny súd bude v takomto prípade na základe záveru o charaktere tvrdeného iného zásahu posudzovať jeden z petitov ako relevantný, hoci tým nie je povedané, že žaloba musí byť nevyhnutne dôvodná. Uznesenie zamietajúce žalobu však musí byť zrozumiteľne odôvodnené. 18. Ďalej, vo vzťahu k záveru o nedôvodnosti určovaciemu petitu, sťažovateľ poukázal na to, že netvrdil, že by mal byť účastníkom konania o sprístupnenie informácie tretej osobe.
Tiež namietal, že otázka účastníctva v administratívnom konaní nie je relevantná pri petite podľa § 252 ods. 2 SSP. Z formulácie záveru správneho súdu v bode 35 napadnutého uznesenia, že petit nesmeruje k určeniu nezákonnosti skončeného iného zásahu, ale smeruje k zrušeniu listu žalovaného, kasačný súd vyrozumel, že správny súd sa zameral na to, že sťažovateľ navrhol „zrušenie“ listu žalovaného ako nezákonného (opatrenia), a v podstate na takýto predmet konania vztiahol požiadavku na účastníctvo žalobcu v konaní v zmysle § 178 ods. 1 SSP. Takéto chápanie (druhého) petitu zo žaloby je však podľa kasačného súdu v nesúlade s tým, že sťažovateľ aj tento petit uviedol jednoznačným poukazom na § 252 ods. 2 SSP.
Ak mal správny súd pochybnosť, čo sledoval sťažovateľ svojím podaním (teda o aký typ žaloby v tejto časti ide), mohol prípadne využiť postup podľa § 59 SSP a vyzvať sťažovateľa na opravu petitu. 19. Tiež poukazy správneho súdu (k obom alternatívam petitu), že sťažovateľ ako žalobca nekonkretizoval zásah do jeho práv alebo právom chránených záujmov, celkom nekorešponduje s tými časťami žaloby, kde sťažovateľ opakovane poukazoval na to, že podľa neho nepravdivá informácia sa „verejne šíri“, „prezentuje širokej verejnosti“.
Na tento dopad na svoju osobu potom poukazuje sťažovateľ aj v kasačnej sťažnosti, v podstate naznačujúc dopady na svoju dobrú povesť a podnikanie. Správny súd by mal na takéto tvrdenia (v medziach žalobných bodov) reagovať a zrozumiteľne odôvodniť svoj záver o absencii dopadu na práva a právom chránené záujmy sťažovateľa.
20. Podľa kasačného súdu tak správny súd odôvodnením napadnutého uznesenia, ktoré si v jednotlivých častiach odporuje, a nerešpektuje dôsledne obsah sťažovateľovej žaloby, zaťažil svoje rozhodnutie zmätočnosťou a tým porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces. Posudzovanie tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom je nateraz s ohľadom na tento záver predčasné.
21. Nad rámec sťažnostných bodov kasačný súd poznamenáva, že v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy má konať sudca, a nie senát správneho súdu (§ 23 ods. 2 písm. d/ SSP). Senátne rozhodovanie by (v okolnostiach veci) prichádzalo do úvahy, keby správny súd riadne ustálil, že predmetom konania je preskúmanie opatrenia na základe všeobecnej správnej žaloby. 22. Úlohou Správneho súdu v Bratislave bude v ďalšom konaní ustáliť predmet konania (a to prípadne aj v súčinnosti so žalobcom), overiť splnenie procesných podmienok a v prípade ich splnenia meritórne rozhodnúť. Pri odôvodňovaní rozhodnutia bude potrebné sa vyhnúť vyššie popísaným argumentačným nezrovnalostiam. Taktiež kasačný súd poznamenáva, že by bolo vhodné, aby správny súd venoval bližšiu pozornosť aj jednotlivým definičným znakom iného zásahu orgánu verejnej správy, a ich naplneniu v súdenej veci.
23. O náhrade trov konania o kasačnej sťažnosti rozhodne správny súd v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. apríla 2024