7Svk/26/2023

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) ako príslušný správny orgán podľa § 117b zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/022019-4 z 25. apríla 2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 14 ods. 1, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 78 ods. 1 stavebného zákona nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v kolaudačnom konaní vo veci návrhu navrhovateľa Jaguar Land Rover Slovakia, s. r. o. (ďalší účastník konania), na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Automotive Nitra Project“ v rozsahu stavebných objektov: SO 619 Stáčacia a prečerpávacia stanica a v rozsahu prevádzkových súborov: PS 619.01 Technologické zariadenia a potrubia, PS 619.02 Elektrické rozvody, PS 619.03 Meranie a regulácia v k. ú. V. (ďalej len „stavba“). 2. Na odvolanie žalobcu Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej „ministerstvo“) rozhodnutím č. 19551/2018/SV/48862 z 27. júna 2018 (ďalej „rozhodnutie ministerstva“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie, dôvodiac tým, že žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania. 3. Ministerstvo v odôvodnení rozhodnutia k námietkam žalobcu uviedlo, že § 78 ods. 1 stavebného zákona upravuje okruh účastníkov v kolaudačnom konaní a nie je možné aplikovať § 14 Správneho poriadku ani v nadväznosti na § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej „zákon o EIA“). S poukazom, že žalobca nie je stavebníkom stavby ani jej vlastníkom, a ani vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je stavba umiestnená, neprináleží mu postavenie účastníka konania, pretože okruh účastníkov kolaudačného konania je upravený inak ako okruh účastníkov územného, resp. stavebného konania. Žalobca mal ako dotknutá verejnosť podľa zákona o EIA právo byť účastníkom územného alebo stavebného konania týkajúceho sa stavby, ale toto právo môže žalobcovi vyplývať v kolaudačnom konaní len po splnení podmienok § 78 stavebného zákona. Právo účasti na kolaudačnom konaní nezakladá žalobcovi ani § 140c ods. 8 stavebného zákona.

7. Správny súd ďalej skonštatoval, že žalobca bol ako dotknutá verejnosť účastníkom viacerých zisťovacích konaní, ktoré sa týkali výstavby automobilového závodu v Nitre, čo bolo správnemu súdu známe z rozhodovacej činnosti. 8. Správny súd poukázal na to, že stavebný zákon v § 78 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom vo vzťahu k Správnemu poriadku) ustanovuje, kto je účastníkom kolaudačného konania. Na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní tak bolo potrebné postupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona. Postavenie účastníka konania má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Prvostupňový orgán správne posudzoval okruh účastníkov kolaudačného konania v zmysle § 78 ods. 1 stavebného zákona a dospel k záveru, že žalobca nie je stavebníkom, nie je vlastníkom stavby a ani vlastníkom pozemkov, na ktorých je kolaudovaná stavba umiestnená, a preto nemôže byť účastníkom kolaudačného konania. 9. Správny súd podanie žalobcu z 10. novembra 2017 považoval za prihlásenie sa žalobcu za účastníka kolaudačného konania s tým, že svoje účastníctvo odvodzoval z § 24 ods. 2 zákona o EIA. Žalobca tak svoje účastníctvo v kolaudačnom konaní odvodzuje od svojej účasti a postupu v zisťovacích konaniach, resp. v konaniach o posudzovaní navrhovaných činností. 10. Z predloženého administratívneho spisu, rozhodnutia o vylúčení žalobcu ako ani z rozhodnutia žalovaného podľa správneho súdu nevyplýva, či a akým spôsobom správne orgány zisťovali, či by žalobca mal byť účastníkom kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA. Kolaudačnému konaniu pritom predchádzalo stavebné konanie, ukončené vydaním stavebného povolenia, z ktorého je zrejmé, že stavebný úrad konal so žalobcom ako i s ostatnými účastníkmi zisťovacieho konania. 11. Správny súd poukázal na závery žalovaného, podľa ktorého okruh účastníkov kolaudačného konania upravuje § 78 ods. 1 stavebného zákona a nie je možné aplikovať § 14 Správneho poriadku ani v nadväznosti na § 24 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z. z. Podľa žalovaného z § 78 stavebného zákona nevyplýva, že by postavenie účastníka kolaudačného konania malo byť priznané aj osobám, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, tak ako je to v územnom alebo stavebnom konaní. Žalobca mal právo byť účastníkom územného, resp. stavebného konania k stavbe, ale v kolaudačnom konaní môže byť podľa žalovaného účastníkom konania len po splnení podmienok podľa § 78 stavebného zákona. Podľa názoru správneho súdu však žalovaný nesprávne dospel k záveru, že žalobcovi neprináleží účastníctvo v kolaudačnom konaní podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA, keď ako dotknutá verejnosť bol preukázateľne účastníkom konania podľa tretej časti a uplatnil postup podľa § 24 ods. 3 zákona. Podľa správneho súdu verejnosť získava účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akým je i kolaudačné konanie. 12. Námietkou porušenia postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa nezaoberal, pretože konanie o vylúčení účastníka konania z konkrétneho správneho konania nie je samostatným konaním, na ktoré sa aplikuje úprava podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Námietku rozhodovania vylúčeným zamestnancom posúdil ako nedôvodnú.

13. Ministerstvo (ďalej „sťažovateľ“) podalo proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, a teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil podľa § 462 ods. 1 SSP. 14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že (i) súd sa nevenoval tvrdeniu, že žalobca má iba obmedzenú aktívnu legitimáciu, (ii) stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania nie je stavbou povoľovanou podľa zákona o EIA, (iii) kolaudačné konanie nie je povoľovacím konaním podľa zákona o EIA. 15. Podľa sťažovateľa žalobca nemá právo podať žalobu podľa § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku. Z celého spisového materiálu nie je zrejmé, aké verejné záujmy v oblasti životného prostredia sú v konaní porušované a žalobca neuviedol, aké práva na životné prostredie chce chrániť. 16. Podľa správneho súdu stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania, nie je stavbou povoľovanou podľa zákona o EIA. Vzhľadom na to, že povolenie „stáčacej a prečerpávacej stanice“ nebolo predmetom posudzovania podľa tretej kapitoly zákona o EIA, žalobca nemohol prejaviť záujem podľa § 24 ods. 3 a 4 tohto zákona a stať sa účastníkom konania. 17. Sťažovateľ ďalej argumentoval tým, že kolaudačné konanie nie je povoľovacím konaním podľa zákona o EIA. Poukázal na § 3 písm. f) zákona o EIA upravujúceho navrhovanú činnosť, resp. posudzovaný projekt, ktorá znamená výlučne realizáciu stavieb, preto povoľovacie konanie k navrhovanej činnosti treba vždy vykladať ako povoľovacie konanie k realizácii stavieb. Povoľovacie konanie k realizácii stavieb je výlučne len územné konanie a stavebné konanie, pretože v štádiu kolaudačného konania je stavba už povolená. Tento záver nepriamo vyplýva aj z čl. 1 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011, kde je uvedené, že „povolenie znamená rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľ realizovať projekt“, nie rozhodnutie oprávňujúce užívať projekt. 18. V rámci ďalšej argumentácie vysvetlil, že kolaudačné konanie nie je konaním o povolení navrhovanej činnosti alebo jej zmene, t. j. nie je konaním o povolení realizácie stavieb, nemenia sa ním fyzické aspekty lokality - na to slúži územné konanie (§ 32 - 42 stavebného zákona) a následne stavebné konanie ( § 54 - 70 stavebného zákona). Na rozdiel od nich, kolaudačné konanie nerieši podmienky realizácie stavieb, ale výlučne ich užívanie. Kolaudačným konaním sa nemenia fyzické aspekty lokality, ale účelom je zistiť, či boli rešpektované výsledky územného a stavebného konania. Ak by aj dotknutá verejnosť bola účastníkom zisťovacieho konania podľa zákona o EIA, neznamená to, že sa ex lege stáva účastníkom kolaudačného konania. 19. Žalobca ako ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa nevyjadrili.

20. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 7S. Podľa § 27c písm. A Rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou

je dôvodná. 22. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo primárne posúdiť, či správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie z dôvodu, že orgány verejnej správy nesprávne vylúčili žalobcu ako účastníka konania z kolaudačného konania.

24. V inom kasačnom konaní boli rovnaké právne otázky v obdobnej veci už právoplatne posúdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS následne publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2024.

„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.

32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.

35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl. 11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.

miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31). 37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).

krajiny. 39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo

40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania.

25. Na základe rovnakých úvah dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia vo veci účastníctva žalobcu v kolaudačnom

V. Záver

26. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP, a to Správnemu súdu v Bratislave, s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žalobné body, pričom bude viazaný vyššie uvedenými závermi kasačného súdu. 27. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. mája 2025