7Svk/26/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100183.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3S/3/2023
- IČS
- 0923100183
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves, so sídlom Elektrárenská č. 1, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Okresný úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Markušovská cesta č. 1, Spišská Nová Ves, za účasti ďalších účastníkov: 1/ F.. V. A., bytom J. č. 5, B., 2/ Pohoda Services, s.r.o., IČO: 45966371, so sídlom Letná č. 58, Spišská Nová Ves, právne zastúpený advokátom Mgr. Martinom Tomášom, so sídlom Trieda 1. mája č. 31, Spišská Nová Ves, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo vkladu: V 1905/2019 zo dňa 06.08.2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného a ďalšieho účastníka 2/ proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 3S/3/2023-157 zo dňa 15.05.2025, takto
rozhodol:
Rozsudok
Správneho súdu v Košiciach č. k. 3S/3/2023-157 zo dňa 15.05.2025 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Predmet konania
1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 3S/3/2023-157 zo dňa 15.05.2025 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného číslo vkladu: V 1905/2019 zo dňa 06.08.2019 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
II. Administratívne konanie
2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej „katastrálny zákon“) povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti zapísanej v kat. území Q. K. na LV XXX pozemok registra C KN parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2104 m2 v prospech ďalšieho účastníka 2/ Pohoda services, s.r.o., na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom Slovenské združenie telesnej kultúry v likvidácii, IČO: 00681458, zastúpeným jeho likvidátorom - ďalším účastníkom 1/ a obdarovaným ďalším účastníkom 2/. Vklad povolený dňa 06.08.2019 týmto dňom nadobudol právoplatnosť, týmto dňom nastali aj právne účinky vkladu. Odôvodnenie preskúmavané rozhodnutie neobsahovalo. Súčasťou administratívneho spisu je LV č. XXX kat. úz. Q. K. zo dňa 12.07.2019, podľa ktorého predmetná parcela má výmeru 2104 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, spôsob využitia 22 (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti), pozemok je umiestnený mimo zastaveného územia obce, druh chránenej nehnuteľnosti 102 - národný park. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor protest dňa 24.06.2022, ktorému žalovaný (potom, čo najskôr rozhodnutím zo dňa 05.08.2022 protestu vyhovel, ktoré rozhodnutie však bolo Okresným úradom Košice, odbor opravných prostriedkov, zrušené a vec mu bola vrátená na nové konanie), nemienil vyhovieť a preto ho v zmysle § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre doručil nadriadenému orgánu. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov ako nadriadený orgán rozhodnutím zo dňa 20.02.2023 protestu nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor odvolanie, o ktorom rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR rozhodnutím zo dňa 09.05.2023 tak, že odvolaniu prokurátora nevyhovel a rozhodnutie Okresného úradu Košice potvrdil.
III. Konanie na správnom súde
4. Podľa § 45 ods. 1 a § 178 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) podal proti preskúmavaného rozhodnutiu správnu žalobu prokurátor. Ako dôvody nezákonnosti uviedol: a/ nezákonnosť opatrenia prednostu Okresného úradu Košice po vylúčení pracovníka úradu povereného vykonávaním funkcie vedúceho odboru v správnom konaní o proteste prokurátora, b/ prevodca nebol oprávnený nakladať s majetkom, pričom podľa jeho názoru v prípade dodatočnej likvidácie občianskeho združenia zmluvu podpísala osoba (likvidátor), ktorá na takýto právny úkon nemala žiadne oprávnenie, c/ porušenie § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), pretože darovacia zmluva odporuje zákonu, konkrétne porušuje zákonné predkupné právo zakotvené v § 63 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a ak súd vyhodnotí, že tomu tak nie je, pretože ide o bezodplatnú zmluvu, v zmysle § 39 OZ obchádza zákonné predkupné právo Slovenskej republiky. 5. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyhodnotil prvú uplatnenú žalobnú námietku ako nedôvodnú keď uviedol, že mu neprináleží posudzovať zákonnosť rozhodnutí vydaných v konaní o proteste prokurátora. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj druhú žalobnú námietku o nespôsobilosti ďalšieho účastníka 1/ (likvidátora občianskeho združenia Slovenské združenie telesnej kultúry v likvidácii) uzavrieť darovaciu zmluvu v mene združenia, pretože občianske združenie nezaniká skôr, ako dôjde k úplnému vysporiadaniu jeho majetku. Ako dôvodnú však posúdil tretiu námietku žalobcu, že žalovaný sa adekvátne nezaoberal posudzovaním predkupného práva štátu vyplývajúceho z § 63 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Prevádzaný pozemok je zaradený do tretieho stupňa ochrany, pričom z administratívneho spisu nevyplýva, že by v čase uzavretia darovacej zmluvy bolo preukázané neuplatnenie si predkupného práva štátom alebo zánik predkupného práva v zmysle § 63 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny. Hoci zo znenia LV vyplýva, že druh pozemku je zastavaná plocha a nádvorie a spôsob využívania pozemku je pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, čo indikuje, že na dotknutom pozemku by sa mohla nachádzať stavba, samo osebe to ale nepreukazuje nesplnenie celej podmienky na zánik zákonného predkupného práva v zmysle tohto ustanovenia a to, že stavba je v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom. Zápis na LV neumožňuje vyvodiť záver, že stavba postavená na dotknutom pozemku bola postavená alebo umiestnená v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a stavebným zákonom. Napokon súd nedostatok zistil aj v súvislosti s posúdením súladu darovacej zmluvy s dobrými mravmi. Likvidátor občianskeho združenia bol povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami občianskeho združenia a všetkých jeho bývalých členov. V administratívnom spise sa nenachádza žiadna listina o ponúknutí dotknutého pozemku na predaj akejkoľvek osobe, ani iný dokument, ktorý by preukazoval, že bezodplatný prevod majetku občianskeho združenia by bolo možné považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, a teda nie odporujúce dobrým mravom. Tieto okolnosti správny orgán neskúmal a preto jeho rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Preto ho zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
IV. Kasačné sťažnosti a vyjadrenia k nim
6. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Poukázal na princíp hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností (§ 70 ods. 1 a ods. 2 a § 71 ods. 2 katastrálneho zákona). Tento princíp znamená, že pokiaľ sa nepreukáže opak, údaje v katastri sú hodnoverným a záväzným údajom. Týmto údajom je aj druh pozemku. Správny súd však aplikoval opačný princíp, a teda podľa názoru súdu sú údaje katastra evidované v § 7 nehodnoverné, ak sa nepreukáže opak. De facto správny orgán na úseku katastra si má v každom katastrálnom konaní overiť, či je stav evidovaný v katastri nehnuteľnosti správny. Do dnešného dňa nebola spochybnená hodnovernosť údajov, na základe ktorých bol povolený vklad napadnutý protestom prokurátora. V tu prejednávanej veci to znamená, že pokiaľ z príslušného LV bolo zrejmé, že predmetom prevodu je pozemok zastavaná plocha a nádvorie, ktorý má ako spôsob užívania uvedený, že je na ňom postavená inžinierska stavba - cestná, miestna alebo účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich
súčasti, potom je naplnený materiálny predpoklad zániku zákonného predkupného práva. Aj z verejne dostupného územného plánu obce Q. vyplýva, že predmetná parcela je označená ako miestna a účelová komunikácia a nejde ani o výhľadovú lokalitu na vybudovanie komunikácie. Poukázal aj na úmysel zákonodarcu a účel zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorým je obmedziť právo s nakladaním tých nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú vzácne prírodné hodnoty, a nie cesty. K spochybneniu dobrých mravov uviedol, že využitie bezodplatného prevodu vlastníckeho práva samo osebe nie je možné subsumovať z pohľadu žalovaného ako skutočnosť, ktorá zakladá rozpor s dobrými mravmi. Tiež poukázal na to, že súdna prax sa pri posudzovaní platnosti právnych úkonov prikláňa k zásade súkromného práva, že úkon treba vykladať skôr tak, aby platil.
7. Proti napadnutému rozsudku podal kasačnú sťažnosť aj ďalší účastník 2/ z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. S poukazom na § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona namietol právne posúdenie správneho súdu, že nie je dostatočné vychádzať z údajov na príslušnom LV. Naopak, príslušný LV preukazuje, pokiaľ nebude preukázaný opak, že na dotknutej parcele sa nachádza inžinierska stavba a týmto údajom bol žalovaný viazaný, pokiaľ by sa nepreukázal opak, čo doposiaľ preukázané nebolo. Rovnako namietal právne posúdenie správneho súdu ohľadne konania likvidátora v rozpore s dobrými mravmi, najmä že nebolo preukázané, žeby likvidátor nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou.
Napokon dôvod nezákonnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP videl v tom, že správny súd v odôvodnení neuviedol stanovisko k jeho argumentácii, že likvidátor konal v dobrej viere, že mohol s predmetom prevodu voľne nakladať a nemal popri tomu žiadne špekulatívne záujmy.
8. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že žalovaný prvotne vyhovel tomuto protestu a až následne považoval svoje rozhodnutie za zákonné, čo sa javí ako dvojzmyselné. Poukázal na to, že trestná vec ďalšieho účastníka 1/ bola ukončená podaním obžaloby dňa 22.05.2025 so skutkovou vetou, podľa ktorej by mohlo dôjsť ku konaniu rozpornému s dobrými mravmi.
9. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril ďalší účastník 1/. V celom rozsahu sa s ňou stotožnil. 10. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril aj ďalší účastník 2/. V celom rozsahu s ňou súhlasil s tým, že argumentácia žalovaného je totožná s jeho vlastnou argumentáciou v ním podanej kasačnej sťažnosti.
11. Ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka 2/ sa vyjadril žalovaný. S dôvodmi uvedenými sa plne stotožnil. 12. Ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka 2/ sa vyjadril ďalší účastník 1/. V celom rozsahu
sa stotožnil s obsahom kasačnej sťažnosti. K namietanej dobrým mravom dodal, že v podmienkach združenia bola všeobecne akceptovaná prax pri prevodoch nehnuteľného majetku nielen na športové, ale i komerčné subjekty, že nehnuteľnosti sa prevádzali bezodplatnou darovacou zmluvou s dojednaním zachovávania účelovosti prevádzanej nehnuteľnosti s dôrazom na športový účel a poskytovanie služieb športujúcej verejnosti, čo sa stalo aj v danom prípade v článku II. ods. 3 darovacej zmluvy.
13. Ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka 2/ sa vyjadril žalobca. V súvislosti s posúdením súladu darovacej zmluvy s dobrými mravmi uviedol, že v trestnom konaní vyplynulo, že šiesti členovia z celkového počtu osem členov nepotvrdili, aby ich ďalší účastník 1/ kontaktoval ohľadom novoobjaveného majetku a aby súhlasili s jeho darovaním.
Pokiaľ ďalší účastník 2/ mal účasť na špekulatívnom prevode nadobudnutého majetku darovacou zmluvou cez zastierací právny úkon (darovacia zmluva namiesto kúpnej), žalobca nevidí dôvod, aby sa mu poskytla akákoľvek ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv. O tom svedčí aj to, že z celkovej darovacej výmery 2104 m2 pripadá len 1967 m2 na pozemok, na ktorom sa nachádza cestná komunikácia. Nič nebránilo ďalšiemu účastníkovi 1/, aby na ten istý účel, na aký ho daroval ďalšiemu účastníkovi 2/, bezodplatne nehnuteľnosť prenechal samotnému štátu.
V. Posúdenie veci kasačným súdom
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačné sťažnosti boli podané včas, oprávnenými osobami a sú prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačných sťažností, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačné sťažnosti sú dôvodné a je im potrebné vyhovieť.
15. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností vlastníckeho práva k nehnuteľnosti C KN parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2104 m2, zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Q. K., na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom Slovenské združenie telesnej kultúry, v likvidácii, za ktoré konal likvidátor ďalší účastník 1/ a obdarovaným ďalším účastníkom 2/, ktoré bolo vydané dňa 06.08.2019. Medzi účastníkmi nie je sporné, že prevádzaný pozemok sa nachádza mimo zastaveného územia obce v národnom parku, v 3. stupni ochrany a je zastavaný stavbou
účelovej komunikácie. 16. Správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie v prvom rade z dôvodu, že nebol preukázaný zánik predkupného práva štátu v zmysle § 63 ods. 6 zák. o ochrane prírody, pretože nepostačuje, ak je stavba zapísaná v popisnej časti katastra nehnuteľností; jej zákonnosť musí byť v konaní o povolení vkladu osobitne preukázaná inými dôkazmi, inak predkupné právo štátu podľa § 63 ods. 1 cit. zák. trvá. Tiež zrušil preskúmavané rozhodnutie z dôvodu (hoci tento dôvod žalobca v žalobe neuplatnil) nevykonania dokazovania žalovaného k súladu darovacej zmluvy s dobrými mravmi. Čo sa týka prvého dôvodu zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, teda rozporu preskúmavaného rozhodnutia so zákonom o ochrane prírody a krajiny, kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom sťažovateľov, že správny súd nesprávne právne posúdil vec.
17. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu 06.08.2019 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 7 písm. b) cit. zákona kataster obsahuje tieto údaje: parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach. Podľa § 70 ods. 2 citovaného zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E". Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom ku dňu 06.08.2019 k pozemkom nachádzajúcim sa za hranicami zastavaného územia obce v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, má štát predkupné
právo. Podľa § 63 ods. 6 citovaného zákona predkupné právo štátu podľa odseku 1 zaniká, ak sa na pozemku nachádza alebo umiestni stavba v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom. 24) 24) § 58 až 70, § 120 a 121 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
18. Pokiaľ je v súbore geodetických alebo popisných informácií katastra nehnuteľností zapísaný údaj uvedený v § 7 katastrálneho zákona, v zmysle § 70 ods. 1 cit. zák. je hodnoverný, ak sa nepreukáže opak. Ak je takýto údaj na dôvažok uvedený aj v § 70 ods. 2 cit. zák., je za rovnakej podmienky nielen hodnoverný, ale aj záväzný. Údajom podľa § 7 písm. b) katastrálneho zákona jej aj údaj o druhu pozemku a údaj o využívaní nehnuteľností. Z LV č.
XXX kat. úz. Q. K. s dňom vyhotovenia 12. júla 2019, ktorý je súčasťou administratívneho spisu a bol aktuálny v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, vyplýva, že jej druh bol zastavaná plocha a nádvorie a spôsob využitia pozemku 22, čo je pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľnú cestu, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. 19.
Keďže v zmysle § 70 ods. 1 v spojení s § 7 písm. b/ cit. zák. je hodnoverným údajom katastra aj údaj o spôsobe využívania nehnuteľnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak, správny súd mal vychádzať z tohto údaju ako z hodnoverného, teda preukazujúceho skutočnosť, že na uvedenom pozemku sa táto inžinierska stavba nachádza (to napokon ani nebolo sporné). Vzhľadom na zásadu hodnovernosti tohto údaju katastra nebolo namieste ani a priori spochybňovať, či postavená stavba bola riadne povolená podľa osobitných zákonov, keďže do katastra nehnuteľností sa v zásade zapisujú len povolené dokončené (príp. rozostavané) stavby. Aby neplatila domnienka uvedená v § 70 ods. 1 cit. zák., práve naopak, muselo by byť preukázané, že stavba nebola riadne povolená. Inak sa predpokladá, že stavba je postavená na uvedenom pozemku a je legálna. Správny súd princíp zakotvený v § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona poňal opačne ako je uvedený v zákone, keď podľa jeho názoru je potrebné preukazovať správnosť týchto údajov, hoci preukazovať sa má práve ich nesprávnosť. V danom prípade žalobca existenciu a legálnosť stavby nielenže nepreukázal, ale ani nespochybňoval.
Neobstojí preto záver správneho súdu, že zápis v katastri nehnuteľností len indikuje, že na dotknutom pozemku by sa mohla stavba nachádzať a že je potrebné doplniť dokazovanie listinnými dôkazmi, že stavba je na uvedenom pozemku skutočne postavená a že je postavená v súlade s osobitnými predpismi.
20. Rovnaký princíp platí aj pri ďalšom údaji katastra nehnuteľností - druhu pozemku, ktorý je v zmysle § 70 ods. 2 katastrálneho zákona hodnoverný a záväzný, pokiaľ sa nepreukáže opak. Z LV č. XXX vyplýva, že prevádzaný pozemok je zastavanou plochou a nádvorím, teda je, ak sa nepreukáže inak, zastavaný stavbou. Žalobca v súvislosti so zapísanými údajmi o využívaní pozemku a o druhu pozemku žiaden dôkaz, ktorým by preukazoval nesprávnosť týchto zápisov, nepredložil; naopak, viackrát konštatoval, že pozemok je súčasťou verejnej účelovej komunikácie. 21.
Pokiaľ teda nebol dôkazmi preukázaný opak, platí, že prevádzaný pozemok bol zastavaný stavbou v súlade s právnymi predpismi. Z tejto skutočnosti mohli v zmysle § 71 ods. 2 katastrálneho zákona vychádzať účastníci prevodu a dôvodne predpokladať, že predkupné právo štátu v zmysle § 63 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny zaniklo.
Aj žalovaný mal povinnosť vychádzať z týchto hodnoverných a záväzných údajov katastra. Preto bolo plne postačujúce, ak sa v rámci dokazovania oboznámil s príslušnou popisnou časťou katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa žalovaný okrem toho oboznámil aj s verejne dostupným územným plánom obce Q., išlo o podporný dôkaz. Keďže rozhodnutie o povolení vkladu neobsahuje odôvodnenie (§ 31 ods. 4 katastrálneho zákona), nebolo túto skutočnosť potrebné osobitne v preskúmavanom rozhodnutí uvádzať. Kasačný súd preto vyhodnotil sťažnostné námietky žalovaného a ďalšieho účastníka 2/ v tomto ohľade ako plne dôvodné a právne posúdenie správneho súdu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pri posudzovaní zániku predkupného práva štátu za nesprávne právne posúdenie veci.
22. Neuniklo pozornosti kasačného súdu, že správny súd ako dôvod zrušenia preskúmavaného rozhodnutia uviedol aj nevykonanie dokazovania žalovaného k súladu darovacej zmluvy s dobrými mravmi a k jej neplatnosti podľa § 39 OZ. Tento dôvod neplatnosti darovacej zmluvy ani žiadne skutkové okolnosti, ktoré ho mali preukazovať, však žalobca v správnej žalobe neuviedol. Správny súd tak v rozpore s § 134 ods. 1 SSP prejednal vec nad rámec uplatnených žalobných bodov, keď zrušil preskúmavané rozhodnutie aj z tohto dôvodu. Žalovaný ani ďalší účastník 2/ však v kasačných sťažnostiach tento nesprávny procesný postup správneho súdu nenamietali, naopak, sústredili sa na meritórne sťažnostné námietky. Keďže kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi, vyhodnotil tieto uplatnené námietky.
23. Správny súd videl nesúlad s dobrými mravmi konania likvidátora vlastníka parcely výlučne v tom, že likvidátor neuzavrel odplatnú zmluvu, ale bezodplatnú, čo podoprel svojimi hypotetickými dohadmi (v súdnom konaní nikým netvrdenými), že bezodplatná zmluva je pre Slovenské združenie telesnej kultúry v likvidácii nevýhodná a výhodná môže byť len zmluva kúpna.
Takéto konanie likvidátora podľa neho nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou a teda ani za konanie v súlade s dobrými mravmi. S týmto názorom sa kasačný súd nestotožnil. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník v § 3 ods. 1 nedefinuje, zrejme aj preto, že podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných.
Okrem všeobecných odkazov na normy morálky, právo akceptuje viaceré konkrétne morálne pravidlá, a to prostredníctvom všeobecných právnych zásad [ide napr. o zásadu dodržiavania a plnenia zmlúv (pacta sunt servanda)]. Činnosť namierená proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom.
24. Pri obchodných vzťahoch Obchodný zákonník v § 265 obdobne používa termín „zásady poctivého obchodného styku“. V porovnaní s § 3 ods. 1 OZ, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, v prípade ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov. Posudzovanie
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi sa skúma prv ako § 265 Obchodného zákonníka a platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (pozri rozsudok NS SR z 29. marca 2017, sp. zn. 2 Obo 17-18/2015, uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 86/2018).
Preto pokiaľ správny súd vyvodil, že na konanie likvidátora občianskeho združenia je potrebné aplikovať Obchodný zákonník, nesprávne za dôvod neplatnosti darovacej zmluvy označil vykonávanie jeho pôsobnosti v rozpore s odbornou starostlivosťou. Nejde o inštitút precizujúci pojem dobré mravy v obchodných vzťahoch a aj v prípade preukázania takého konania by to nespôsobilo neplatnosť darovacej zmluvy (ale nárok na náhradu škody).
25. Ako správne poznamenal žalovaný, to, že likvidátor využil bezodplatný prevod vlastníckeho práva, samo osebe (bez pristúpenia ďalších skutkových okolností) nie je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Samotné využitie určitého zákonného inštitútu nemôže bez ďalšieho indikovať porušenie dobrých mravov.
Napríklad uplatnenie inštitútu premlčania nie je samo osebe výkonom práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/148/2004). Ak by žalobca namietal tento dôvod neplatnosti, správny súd by mal zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti daného prípadu namietané v tejto súvislosti a prihliadnuť na ne cez prizmu dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 OZ. Konanie v rozpore s dobrými mravmi by muselo byť týmito konkrétnymi okolnosťami nevyhnutne riadne preukázané. Samozrejme, správny súd toto nemohol učiniť, pretože žalobca v zákonnej lehote žiadne takého skutkové okolnosti neuvádzal.
Je celkom zrejmé, že len použitie zmluvného typu darovacej zmluvy namiesto kúpnej zmluvy takýmto konaním nemôže byť a preto kasačný súd konštatuje, že z tohto dôvodu darovacia zmluva neplatná nie je. 26. V tomto ohľade sú bez právnej relevancie tvrdenia žalobcu vo vyjadreniach ku kasačným sťažnostiam, keď žalobca až tu prvý krát namieta rozpor darovacej zmluvy s dobrými mravmi (pričom ho odôvodňuje skutočnosťami, o ktoré správny súd svoj právny názor vôbec neoprel) a tieto tvrdenia podporuje skutkovými okolnosťami, ktoré nastali až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (podanie obžaloby na ďalšieho účastníka 1/ zo dňa 22.05.2025, zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 21.08.2024).
VI. Záver a trovy kasačného konania
27. Kasačný súd záverom konštatuje, že dôvody, pre ktoré správny súd preskúmavané rozhodnutie zrušil, sú nesprávne. Nebolo však možné vyhovieť návrhu sťažovateľov a zmeniť
rozsudok
správneho súdu tak, že sa správna žaloba zamieta, pretože kasačný súd nevyhodnocoval (vzhľadom na uplatnené sťažnostné dôvody) posúdenie tých žalobných bodov, ktoré správny súd považoval za nedôvodné. Správny súd tiež doposiaľ nevyhodnotil, či darovacia zmluva neobchádza § 63 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny z dôvodov, ktoré v správnej žalobe vymedzil žalobca. Preto kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 28. O trovách tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). 29. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. januára 2026