7Svk/27/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková ako členky senátu vo veci žalobcu: Y. K. F., nar. X. marca. XXXX, A. N. XX, A., t. č. D. W. H. nad U., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, P. O. Hviezdoslava 6, Žilina, o preskúmanie rozhodnutia z 11. augusta 2021, č. KaZA/19607/2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30 S 150/2021 z 22. mája 2023 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského v Žiline sp. zn. 30 S 150/2021 z 22. mája 2023 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovaného z 11. augusta 2021, č. KaZA/19607/2020, a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania pred správnym súdom, ako aj kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

3. Včas podanou kasačnú sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. (1) V prvej časti vytkol správnemu súdu aj žalovanému, že nesprávne vykladajú ustanovenie § 7 ods. 4 zákona 327/2005 Z. z. Hoci súd v odôvodnení nepovažoval za nesprávny ani názor žalobcu, že pri posudzovaní príjmu žiadateľa treba zistiť priemer za celé 12mesačné obdobie, nakoniec sa priklonil k opačnému názoru. Žalobca však zdôraznil, že podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa každému zaručuje právo na právnu pomoc, a tak mal súd zvoliť výklad, ktorý bol konformnejší s touto ústavnou zárukou. V prejednávanej veci by to znamenalo, že žalovaný nemohol odňať žalobcovi právnu pomoc, ak by jeho príjem takýmto spôsobom spriemeroval. Žalobca nesúhlasil ani s tým, že na zamedzenie extrémov má slúžiť ustanovenie § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., pretože toto ustanovenie dovoľuje poskytnúť právnu pomoc len s finančnou účasťou. (2) V druhej časti nesúhlasil s názorom správneho súdu, že pri posudzovaní príjmu na účely § 7 zákona č. 327/2005 Z. z. sa nemá prihliadať na zrážky na trovy výkonu trestu odňatia slobody. Podľa neho takéto zrážky nemožno pripodobňovať k zrážkam v exekúciách, pretože podľa § 90 ods. 2 písm. a) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody sa zrážky na trovy výkonu trestu zrážajú len vtedy, ak má odsúdený pracovnú odmenu. Rovnako nemožno súhlasiť s ich pripodobnením k splátkam úverov u bežných občanov, pretože bežné osoby si takýmito splátkami znižujú svoje pasíva, ktoré však odsúdenému nevznikajú. Práve okolnosť, že zrážky sa zrážajú len z pracovnej odmeny a trovy výkonu trestu tak neplatí osoba, ktorá nie je zaradená do práce, predstavuje podľa neho teleologickú medzeru, ktorú mal správny súd preklenúť analógiou. 4. Žalovaný vo vyjadrení navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože svoje rozhodnutie považuje za správne.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP). 6. V prerokúvanej veci žalovaný ako právnická osoba zriadená na poskytovanie právnej pomoci rozhodoval o jej odňatí, ktoré upravuje ustanovenie § 14 zákona č. 327/2005 Z. z. Podľa odseku 1 písm. b) tohto paragrafu centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci okrem iného vtedy, ak sa v priebehu jej poskytovania zistí, že oprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdze. Materiálnou núdzou podľa § 4 ods. 1 písm. i) tohto zákona je stav, keď (okrem iného) príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 násobok sumy životného minima ustanovenej v § 2 zákona 601/2003 Z. z. o životnom minime a táto osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Pre posudzovanie materiálnej núdze je rozhodujúce ustanovenie § 7 uvedeného zákona, ktorý v odsekoch 1 až 3 vymedzuje, čo sa považuje za príjem fyzickej osoby na účely tohto zákona. Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 sa tento príjem zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. 7. Výkladom ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z. sa v tu prerokúvanej veci zaoberal veľký senát tunajšieho súdu v uznesení sp. zn. 19 SVs 6/2024. Podľa jeho právneho názoru sa citované ustanovenie musí vykladať tak, že sa najskôr podľa § 7 tohto zákona zistí celý príjem za uvedené obdobie 12 mesiacov, následne sa zistí časť tohto príjmu pripadajúca v priemere na jeden kalendárny mesiac tohto obdobia a tá sa porovná s hranicou 1,6 násobku životného minima podľa § 4 ods. 1 písm. i) [prípadne 1,4 násobku na účely § 6b] uvedeného zákona. Uvedený právny názor je podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný aj pre konajúci senát kasačného súdu, ktorý nevidí dôvod odkláňať sa od neho. Podľa zisteného skutkového stavu žalobca podal žiadosť o právnu pomoc 29. júla 2020 a príjem za tento mesiac sa tak posudzoval pri jej priznávaní. Obdobím 12 mesiacov, za ktoré mal podľa cit. § 7 ods. 4 zákona č. 327/ 2005 Z. z. prehodnotiť príjem žalobcu, tak boli v zásade kalendárne mesiace august 2020 až júl 2021. Vychádzajúc z právneho názoru veľkého senátu tak mal žalovaný vypočítať príjem žalobcu za toto obdobie, vypočítať priemernú časť pripadajúcu na jeden kalendárny mesiac a tú porovnať so zákonnou hranicou 1,6násobku, resp. 1,4násobku životného minima. Preskúmavané rozhodnutie však celkom zreteľne vychádza z opačného právneho názoru - pre záver, či sa žalobca prestal nachádzať v stave materiálnej núdze, mu postačovalo zistenie, že jeho príjem uvedené hranice prekročil v niektorých kalendárnych mesiacoch 12mesačného obdobia predpokladaného v cit. ustanovení § 7 ods. 4. Po rozhodnutí veľkého senátu však tento právny názor nemožno považovať za správny.