7Svk/29/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: Automobilové opravovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a. s. so sídlom Sklabinská 20, 831 06 Bratislava, IČO: 44855206, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OSZP3-2020/013630-002 zo dňa 24.02.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/61/2020-162 zo dňa 20.03.2023, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. III. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva. IV. Ďalšiemu účastníkovi sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Správny súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Prvostupňový správny orgán, ako orgán príslušný ako príslušný orgán štátnej správy v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 416/2001 Z. z. a § 69 písm. d) a f) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) prvostupňovým rozhodnutím vydal žiadateľovi Automobilové opravovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a. s. (ďalší účastník) súhlas na výrub 4 ks dreviny druhu breza (Betula pendula) s obvodmi kmeňov 105 cm, 68 cm, 132 cm a 71 cm nameraných 130 cm nad zemou, rastúcich na parc. č. XXXX/ XX k. ú. C. X., ktorý je vo vlastníctve žiadateľa. Súčasne v rozhodnutí v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/200 Z. z. určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny. Prvostupňový správny orgán sa vyjadril k pripomienkam, ktoré vzniesol žalobca v podaní zo dňa 08.11.2019, ktorým potvrdil svoju účasť v tu prejednávanom výrubovom konaní.

procesy. Z tohto dôvodu majú dreviny zníženú fyziologickú a estetickú hodnotu v rozmedzí 26-60%. Navyše sa na predmetnom pozemku plánuje stavebná činnosť, dreviny by tvorili priamo prekážku pri stavebných prácach, prípadne by boli týmito prácami ťažko poškodené a nemali by perspektívu ďalšieho rastu. Správny orgán posúdil ekologické a estetické funkcie drevín ako aj funkciu a význam drevín pre životné prostredie, preto rozhodol o súhlase s ich výrubom. Náhradná výsadba je primeraná vzhľadom k tomu, že dreviny budú nahradené väčším počtom drevín (3 ks drevín druhu borievka - Juniperus communis a 4 ks drevín druhu borovica - Pinus mugo) na pozemku č. XXXX/XX k. ú. C. X., kde si budú môcť plniť svoje funkcie.

Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 13.11.2019 dal možnosť účastníkom konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, oboznámil ich aj s právom, ktoré majú ako účastníci konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku a možnosťou vyjadrenia sa ku kompletnému spisovému materiálu, ktorý bude slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Žalobca bol riadne a včas upovedomený o možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do kompletného administratívneho spisu a vyjadriť sa tak k podkladom, ktoré budú slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že aby sa účastník konania mohol vyjadriť k podkladom, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a následne prípadne navrhnúť doplnenie daných podkladov, musí sa s nimi účastník oboznámiť. S poukazom na

zhromažďovania podkladov. S poukazom na ust. § 4 ods. 2 Správneho poriadku mal za to, že ak by žalobcovi prvostupňový správny orgán zaslal kópiu administratívneho spisu, bola by porušená zásada rovnosti účastníkov konania, ak by ho zaslal všetkým, bola by porušená zásada hospodárnosti a rýchlosti konania podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku.

Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie sp. zn. 1Sžp/12/2013, žalovaný konštatoval, že v danom prípade bolo riešené chybné doručovanie písomností a niektoré podklady rozhodnutia boli zadovážené dodatočne, čo nebol prípad tohto administratívneho konania. Rozsudok sp. zn. 3Sžo/220/2010 riešil umiestnenie stavby a doloženie podkladu, s ktorým správny orgán účastníkov konania neoboznámil. Pokiaľ žalobca argumentoval citáciou z rozhodnutia sp. zn. 10Sžp/38/2013, táto citácia bola z obsahu odvolania a nie názor odvolacieho súdu. Žalobcu neoboznamoval s obsahom podaného odvolania, lebo bolo podané z jeho strany.

pokladmi rozhodnutia. Správny orgán sa s námietkou neposkytnutia kópie celého spisového materiálu (navyše v elektronickej podobe) náležite vysporiadal, pričom riadne sa vysporiadal aj s aktuálne platnou judikatúrou v tejto oblasti.

Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t. j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).

Správneho poriadku, ktoré malo spočívať v tom, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedal žalobcovi podklady prvostupňového rozhodnutia na základe jeho požiadavky, ktoré žiadal doručiť v elektronickej podobe do jeho elektronickej schránky, a teda že postupoval v rozpore s § 23 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru.

Súčasne poučil žalobcu, že vyjadrenie (námietky) je potrebné uplatniť do troch dní od uskutočnenia ústneho pojednávania. Avšak žalobca toto právo na základe vlastného rozhodnutia nevyužil, navyše jeho realizáciu podmienil splnením povinnosti orgánu verejnej správy doručiť mu administratívny spis v elektronickej podobe. Žalobca tým, že nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nielenže neprejavil aktívny postoj a skutočný záujem na výsledku konania, ale sám vytvoril prekážku pre plynulé konanie bez prieťahov a jeho účasť na ochrane životného prostredia sa tak efektívne nenaplnila.

veci namieste. V preskúmavanej veci správny orgán si splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote, ako aj sa zúčastniť pojednávania a nazrieť do administratívneho spisu. Žalobcovi teda nebolo upreté právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

8. V bode 24 správny súd uviedol, že nezistil ani porušenie zásad uplatňovaných v správnom konaní, a to tvrdené porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď žalovaný neupovedomil žalobcu o skončení dokazovania v odvolacom konaní. Správny súd má za to, že keď prebral žalovaný skutkový stav veci v čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ku ktorému pristúpilo len odvolanie, nebol povinný oznamovať skončenie dokazovania ani dávať možnosť žalobcovi navrhovať nové dôkazy, keď potreba týchto úkonov nevyplývala z odvolania samotného. V odvolaní samotnom bola spornou len právna otázka, nie skutková, ktorú by bolo potrebné riešiť osobitne novým dokazovaním. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho konania, avšak jeho postoj v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä Aarhuského dohovoru. Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a umožniť verejnosti účinne participovať na zachovaní priaznivého

9. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ uviedol, že správny súd svojou rozhodovacou činnosťou prenáša nedostatky na strane štátu na sťažovateľa. Preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné a nepochopiteľné do tej miery, že sťažovateľ mohol v správnej žalobe použiť len tie argumenty, ktoré uviedol. Namietal, že preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nespĺňajú zákonné minimálne požiadavky na rozhodnutie podľa § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

11. Sťažovateľ uviedol, že je voči nemu vedená systematická diskriminačná kampaň štátu, ktorá smeruje k tomu že environmentálne spolky sú vystavované štátnej šikane. Vo vzťahu k správnemu súdu namietal, že tento svojou činnosťou zabraňuje prístupu k spravodlivosti nielen v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v zmysle článku 9 Aarhuského dohovoru, ktorý je v zmysle článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky súčasťou tak slovenského právneho poriadku, ako aj právneho poriadku Európskej únie a to tým, že sa správnymi žalobami sťažovateľa zaoberá povrchne, predpojato a namiesto prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí skúma činnosť sťažovateľa a konvaliduje nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Poukázal na rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/8/2020 a sp. zn. 7Sžik/3/2017.

environmentálnemu.

Správny súd tiež nesprávne právne posúdil aj nezaslanie podkladov, na základe ktorých bol povolený výrub, ako informácií o životnom prostredí. Podaním žiadosti podľa článku 4 Aarhuského dohovoru sťažovateľa vznikol právny nárok na zaslanie týchto podkladov. V tomto smere namietal porušenie čl. 37, čl. 41 a čl. 47 Charty základných práv

15. V závere kasačnej sťažnosti, s ohľadom na tvrdenú absenciu eurokonformného výkladu a aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/ 2006 Z. z., smernice EIA a Aarhuského dohovoru zo strany správnych orgánov ako aj súdov, požiadal kasačný súd, aby sa podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkou cit.: „a. „Či samotné vyžadovanie informácií v konaniach vo veciach životného prostredia je zneužívaním práva, ktoré priznáva Aarhuský dohovor verejnosti a zaväzuje Slovenskú republiku ako stranu dohody“. 16. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadril. 17. Ďalší účastník sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 18.07.2023 a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Mesta Žilina vo veci žiadosti ďalšieho účastníka o súhlas s výrubom 4 ks drevín druhu breza (Betula pendula) s obvodmi kmeňov 105 cm, 68 cm, 132 cm a 71 cm nameraných 130 cm nad zemou, rastúcich na pozemku vo vlastníctve ďalšieho

- ďalší účastník žiadosťou doručenou prvostupňovému správnemu orgánu dňa 04.11.2019 požiadal o vydanie súhlasu na výrub 4 ks dreviny breza (Betula pendula) v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., ktorú odôvodnil kolíziou plánovaného investičného zámeru vlastníka pozemku v existujúcom areáli automobilových opravovní; - prvostupňový správny orgán v súlade s ust. § 82 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. oznámil dňa 05.11.2019 na svojej internetovej stránke začatie konania tohto konania a určil lehotu 5 dní na doručenie potvrdenia záujmu; - sťažovateľ podaním (e-mail) zo dňa 08.11.2019 potvrdil záujem byť účastníkom v štyroch výrubových konaniach, vrátane tu prejednávaného. Bez ďalšej špecifikácie výrubového konania vyjadril preferenciu odbornej starostlivosti o drevinu pred jej úplným vyrúbaním, žiadal predložiť analýzu súčasného výskytu a stavu drevín, zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu, návrhy rámcových opatrení týkajúcich sa starostlivosti o dreviny, zoznam a vymedzenie pozemkov vhodných na náhradnú

konkrétneho čísla výrubového konania sa vyjadril, že sa ústneho prejednania nezúčastní a požiadal o zápisnicu s prípadnými ďalšími relevantnými podkladmi rozhodnutia; - prvostupňový správny orgán následne listom zo dňa 13.11.2019 oznámil účastníkom konania začatie konania a súčasne na deň 27.11.2019 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou; sťažovateľovi bolo toto oznámenie doručené elektronicky dňa 26.11.2019; - sťažovateľ sa ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou nezúčastnil, túto skutočnosť avizoval už vo svojom podaní zo dňa 08.11.2019; - rozhodnutím zo dňa 10.12.2019 prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie - súhlas na výrub 4 ks drevín druhu breza, súčasne určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny (uskutočnenie výrubu drevín na vlastné náklady ďalšieho účastníka, v čase vegetačného kľudu, s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia, po vyznačení

21. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (28.02.2020) na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

23. Podľa § 82 ods. 7 cit. zákona orgán ochrany prírody je povinný zverejniť na svojej internetovej stránke informáciu o začatí každého správneho konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom okrem konaní podľa odseku 8, a to najneskôr do troch pracovných dní od začatia konania; súčasťou uvedenej informácie je údaj o lehote, ktorú určil na doručenie potvrdenia záujmu byť účastníkom v začatom správnom konaní podľa odseku 3, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní od zverejnenia informácie.

25. Podľa § 23 ods. 1 cit. zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným

27. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi správneho súdu, ako boli formulované v odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru kasačného súdu preskúmavané a prvostupňové rozhodnutia boli odôvodnené dostatočne, jasne a zrozumiteľne a žalobcovi nič nebránilo formulovať žalobné body dostatočne určito a nielen formálne.

K preskúmavanému rozhodnutiu kasačný súd uvádza, že žalovaný sa v dostatočnej miere a zrozumiteľným spôsobom zaoberal odvolacími námietkami sťažovateľa, ktoré spočívali v tom, že sťažovateľovi neboli požadované informácie poskytnuté prvostupňovým správnym orgánom, ale boli mu poskytnuté podľa zákona č. 211/2000 Z. z. inou organizačnou zložkou Mesta Žilina po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Obe napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s ust. § 46 a § 47 ods. 1 až 5 a vo svojich odôvodneniach zrozumiteľne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých bol vydaný súhlas na výrub predmetných drevín.

predmetnej dreviny, pričom zohľadnil prirážkový index za krátkovekosť, poškodenie a zníženú fyziologickú hodnotu dreviny. 29. Rovnako sa prvostupňový správny orgán riadne a zrozumiteľne vysporiadal aj s požiadavkami sťažovateľom uplatnenými v podaní zo dňa 08.11.2019.

Aj z uvedeného podania je zrejmý formalistický prístup sťažovateľa k správnemu konaniu. 30. Napriek vágnosti vyjadrenia sťažovateľa zo dňa 08.11.2019 správny orgán tieto požiadavky vyhodnotil. Vypracovanie dokumentu starostlivosti o dreviny vo výrubovom konaní nepovažoval za potrebné, nakoľko bola jasne dokázaná opodstatnenosť výrubu predmetnej dreviny v zmysle platných právnych predpisov v oblasti ochrany prírody a uskutoční sa aj náhradná výsadba, k požiadavke doloženia dendrologického a fytopatologického posudku uviedol, že pracovník orgánu ochrany prírody je odborne spôsobilý a dostatočne skúsený s príslušným vzdelaním na to, aby posúdil fyziologický stav dreviny, ako aj jej vplyv na okolie; požadovanie predloženia dendrologického a fytopatologického posudku vo vzťahu k príslušnej drevine by bolo navyše neefektívne z hľadiska zásad hospodárnosti a rýchlosti konania. Tabuľka s výpočtom spoločenskej hodnoty dreviny bola obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia s vyčíslením spoločenskej hodnoty dreviny v sume 2313,36 eur. Doloženie rozhodnutia zo zisťovacieho konania, respektíve usmernenie a tiež doloženie projektovej dokumentácie nebolo rovnako vyhodnotené ako opodstatnené, nakoľko dôvod

31. Pokiaľ sa sťažovateľ v kasačnej sťažnosti snažil naznačiť, že vydaniu prvostupňového rozhodnutia nepredchádzalo informovanie verejnosti, takáto námietka nemá oporu v administratívnom spise, z ktorého vyplýva, že prvostupňový správny orgán riadne splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 82 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z.

Takto formulovanú žiadosť nemožno chápať ako žiadosť o vyhotovenie a preposlanie kópie administratívneho spisu. Ďalším podaním sťažovateľa v administratívnom konaní bolo až odvolanie zo dňa 01.01.2020, ktorým sťažovateľ prvostupňovému správnemu orgánu vyčítal, že tento nevyhovel jeho žiadosti o zaslanie kópie spisu. Ako už kasačný súd uviedol vyššie, z obsahu administratívneho spisu takáto žiadosť nevyplýva. Jeho sťažnostná námietka ohľadom nezaslania kópie administratívneho spisu je tak plne nedôvodná.

konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy) spočíva v získaní prehľadu o všetkých doterajších procesných úkonoch správneho orgánu tak, aby na základe získaných poznatkov (s výnimkou tých, na ktoré dopadajú účinky napríklad zákona č. 185/2015 Z. z.) a podľa vlastnej úvahy mohol účastník konania využívať ďalšie jemu prislúchajúce procesné práva predpokladané príslušným procesným právnym predpisom, predovšetkým právo navrhovať dôkazy a právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti však neuviedol, v čom postup správneho orgánu pre sťažovateľa predstavoval tak závažné pochybenie odôvodňujúce zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia založené výlučne len na tomto dôvode, rovnako ako neuviedol ani žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali za následok ohrozenie životného prostredia. Najvyšší správny súd zároveň zdôrazňuje, že

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľovi bola riadne poskytnutá procesná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a pokiaľ túto možnosť sťažovateľ nevyužil, nemožno to považovať za procesné pochybenie na strane správneho orgánu.

. .) ak ide o chyby rozhodnutia odstrániteľné výkladom, napr. s prihliadnutím na celkový obsah rozhodnutia, obsah spisu alebo na úkony správnych orgánov a účastníkov, v dôsledku čoho nebudú ďalej existovať pochybnosti o význame rozhodnutia, nie je dôvod na jeho zrušenie, ktoré by neúčelne predlžovalo konanie a odďaľovalo nastolenie právnej istoty (I. ÚS 71/2022, rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1Afs/38/2006 a 6Ads/17/2013).

Najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodné aj námietky sťažovateľa smerujúce proti odôvodneniu rozsudku správneho súdu. Pokiaľ sťažovateľ všeobecne namietal, že sa voči nemu vedie diskriminačná kampaň štátu a je šikanovaný, kasačný súd k tomu uvádza, že vo všeobecnosti nie je vylúčená jeho aktívna žalobná legitimácia v správnych súdnych konaniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia a už vôbec nie z dôvodu politických tlakov či svojvôle ovplyvnenej predsudkami voči sťažovateľovi. Je však nutné, aby v konkrétnom konaní uplatňoval také námietky, ktoré súvisia s predmetom konania a ktoré nebudú formulované bez vzťahu ku konkrétnej otázke riešenej v administratívnom konaní. 35. Čo sa týka námietky, že správny súd sa žalobami sťažovateľa zaoberá povrchne a predpojato, kasačný súd môže len konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.

V tejto súvislosti kasačný súd v rozhodnutí sp. zn. 1Sžk/8/2020 vyslovil záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutí správneho orgánu, keď zneužitie práva len naznačovali, avšak nerozvinuli a riadne nezdôvodnili. Vo veci sp. zn. 7Sžik/3/2017 kasačný súd zrušil uznesenie o odmietnutí správnej žaloby pre jej šikanózny charakter, lebo podľa kasačného súdu z obsahu žaloby nebol zrejmý úmysel poškodiť druhú stranu ani úmysel zahlcovať či znefunkčniť súdny systém.

36. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky a námietke o porušení čl. 3 a čl. 4 Aarhuského dohovoru, kasačný súd rovnako poukazuje na vyššie uvedený rozsudok sp. zn. 6Svk/34/2023, s ktorého odôvodnením sa v tomto smere stotožňuje. Najvyšší správny súd v danej veci vyslovil cit. „. .návrh na začatie prejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16. decembra 2008, Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 09. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 29). Vzhľadom na postavenie najvyššieho správneho súdu ako vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, mu z článku 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, ktorej zodpovedanie by bolo nevyhnutné pre jeho rozhodnutie vo veci; nie je pritom viazaný návrhmi účastníkov konania. V posudzovanej veci najvyšší správny súd konštatuje, že sám nevzhliadol

procesného právneho predpisu - Správneho poriadku, vrátane práva nahliadnutia do administratívneho spisu, o čom bol žalobca v priebehu správneho konania riadne poučený. Navyše žalobca ani presne nešpecifikoval, aká konkrétna informácia mu nebola poskytnutá, v dôsledku čoho mu mala vzniknúť či už ujma, alebo že by malo dôjsť k podstatnému sťaženiu jeho procesnej obrany.“ Kasačný súd, stotožniac sa s vyššie uvedenými argumentami, návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky zamietol.

Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 38. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168.

39. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.