7Svk/30/2023

1. Krajský súd v Bratislave ako správny súd uznesením číslo 2S/146/2020 - 96 zo dňa 23.03.2022 (ďalej „napadnuté uznesenie“) odmietol žalobu žalobcu zo dňa 04.01.2016. Pôvodne sa touto žalobou žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 15124/2246/ 2014/UPSP - PR zo dňa 07.10.2014, avšak svoju žalobu označil ako žalobu proti nečinnosti správneho orgánu a o náhradu nemajetkovej ujmy. Uznesením č. k. 2S/1/2016 - 43 zo dňa 23.08.2017 Krajský súd v Bratislave túto žalobu odmietol, keď uviedol, že žalobca nebol účastníkom pôvodného administratívneho konania a preto žaloba bola podaná neoprávnenou

Zaviazal správny súd, aby pred rozhodnutím vyriešil, o aký druh žaloby sa v konaní jedná (ochrana pred nečinnosťou, respektíve preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zaoberal sa tiež aktívnou legitimáciou žalobcu aj v zmysle prechodných ustanovení Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“).

Nezákonnosť tohto rozhodnutia videl v tom, že sa jedná o kolaudačné rozhodnutie stavby stavebníkov M.. B. L. a M.. M.N_ L., pričom však najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 7Sžp/11/2013 zrušil stavebné povolenie na túto stavbu a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie

Následne Krajský súd v Bratislave ako správny súd napadnutým uznesením takto opravenú žalobu odmietol. Konštatoval, že účastníkom kolaudačného konania je v zmysle § 78 ods. 1 z. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej „stavebný zákon“) stavebník, vlastníci pozemku alebo stavby, ak stavebník nie je vlastníkom pozemku, prípadne stavby.

Citoval viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O.s.p.“), podľa ktorých kolaudačné rozhodnutie vydané stavebným úradom v zmysle stavebného zákona môže napadnúť žalobou o preskúmanie jeho zákonnosti len účastník správneho konania, ktorý bol týmto rozhodnutím priamo dotknutý na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania. Správny súd konštatoval, že žalobná legitimácia svedčí tej fyzickej, respektíve právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na

4. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca. Mal za to, že krajský súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Nakoniec poukázal na zásady vyplývajúce z § 5 ods. 2 SSP a Civilného sporového poriadku či Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“), podľa ktorých krajský súd musí vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Taktiež došlo k porušeniu princípu materiálneho právneho štátu a porušeniu princípu ochrany legitímnych očakávaní a k porušeniu princípu, že právo nemôže vzísť z bezprávia a nespravodlivosti. Žiadal zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov.

Pre účely tohto konania je tak právna úprava SSP a O.s.p. vo vzťahu k absencii žalobnej legitimácie žalobcu výsledkovo identická a ani v režime O.s.p. nemožno dospieť k záveru, že by žalobca ako neúčastník kolaudačného konania mal právo domáhať sa jeho zrušenia či inej právnej ochrany v tomto type správnej žaloby. Okrem toho poukázal na to, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané 07.10.2014 a žalobca podal žalobu až 04.01.2016, pričom je nevyhnutné aj na tento prípad vztiahnuť dvojmesačnú zákonnú lehotu na podanie správnej žaloby.

Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného a opätovne tvrdil, že aktívne legitimovanou na podanie žaloby je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia, čo správny súd opomenul a žalobu neoprávnene zamietol (správne malo byť odmietol, pozn. kasačného súdu). Uviedol, že v zmysle početnej judikatúry žalobná legitimácia v zmysle § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu. Tvrdenia žalovaného o tom, že predošlá právna úprava O.s.p. je v porovnaní s právnou úpravou SSP nejednoznačná, považoval za účelové.

8. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

postupu. Podľa § 250 ods. 2 O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Podľa § 78 ods. 1 zákona číslo 50/1976 Zb. v znení účinnom ku dňu 15.10.2014 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

Na konanie o takejto žalobe platí podľa § 491 ods. 1 SSP Správny súdny poriadok s tým, že v zmysle § 491 ods. 2 SSP jej právne účinky zostávajú zachované. Podľa tohto ustanovenia tiež platí, že ak sa Správny súdny poriadok použije na takéto konania, nemožno uplatňovať jeho ustanovenia, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba.

10. Ustanovenie § 247 ods. 1 O.s.p. upravovalo generálnu klauzulu preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov. Toto ustanovenie treba nevyhnutne vykladať v spojitosti s článkom 46 ods. 2 ústavy, podľa ktorého ten, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Teda zásadne každé rozhodnutie správneho orgánu je preskúmateľné, avšak v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy musia byť zároveň splnené zákonné predpoklady na takéto preskúmanie. Ich podstata je vyjadrená procesnou legitimáciou na podanie žaloby a predchádzajúcim predpísaným procesným postupom osoby uchádzajúcej sa o súdnu ochranu v správnom súdnictve. V zmysle ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. teda fyzická alebo právnická osoba musela tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Je to však len jedna z podmienok na získanie aktívnej žalobnej legitimácie podľa O.s.p.

11. Posúdenie, či žalobca spĺňa podmienku stanovenú v § 250b ods. 2 O.s.p., je však závislé na tom, či samotné administratívne konanie malo normatívne vymedzený okruh účastníkov konania alebo bolo bez takéhoto normatívneho vymedzenia. V prípade, ak rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v konaní bez vymedzenia účastníctva podľa Správneho poriadku alebo iného zákona, potom sa obmedzujúca podmienka § 250 ods. 2 O.s.p. (t. j. účasť na správnom konaní) nepoužije a žalobcovi postačí všeobecná žalobná legitimácia vyplývajúca z ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p., teda ukrátenie na subjektívnych právach Ak však správne konanie má zákonom určený okruh účastníkov a žalobca nie je takouto osobu, samotné ukrátenie na subjektívnych právach nepostačuje.

Jedná sa teda o konanie, v rámci ktorého bolo účastníctvo normatívne vymedzené. Nie je sporné, že žalobca nie je žiadnou osobou, ktorá by spĺňala podmienky tohto ustanovenia. Podľa tohto ustanovenia teda žalobca nebol účastníkom administratívneho konania.

1. Podľa tohto ustanovenia je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Podľa citovaného § 140 stavebného zákona by sa tak toto ustanovenie malo v zásade vzťahovať aj na určenie okruhu účastníkov v konaniach podľa tohto zákona. Okruh účastníkov v kolaudačnom konaní však výslovne upravuje citovaný zákon v § 78. Preto judikatúra k týmto ustanoveniam už vyslovila, že keďže stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania osobitne a odlišne, jeho ustanovenie § 140 vylučuje aplikáciu Správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania (porov. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžk/23/2017 alebo jeho uznesenie sp. zn. 8Sžk/15/

Treba zdôrazniť, že žalobca v kasačnej sťažnosti ani netvrdil, že by spĺňal podmienku účastníctva v kolaudačnom konaní, naopak výslovne uviedol, že nebol jeho účastníkom. Neuvádzal ani, že bol v tomto administratívnom konaní, teda v konaní, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie, opomenutým účastníkom. Podľa neho mu v zmysle O.s.p. svedčala žalobná legitimácia na podanie správnej žaloby na jeho preskúmanie aj bez toho, aby musel byť účastníkom administratívneho konania. Tento právny názor je nesprávny. Ako bolo vyššie uvedené, právna úprava O.s.p. v prípadoch, ako je žalobcov, teda v prípadoch administratívneho konania s vymedzením účastníkov konania, zakotvovala nielen všeobecnú podmienku žalobnej legitimácie vyplývajúcu z § 247 ods. 1 O.s.p., ale aj obmedzujúcu podmienku vyplývajúcu z § 250 ods. 2 O.s.p., t. j. účasť na správnom konaní. Sťažnostná námietka, že právna úprava O.s.p. túto podmienku nestanovovala a je preto pre neho priaznivejšia, je v celom rozsahu nedôvodná. 16. Ďalej žalobca namietal, že správny súd nerešpektoval názor najvyššieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení zo dňa 28.04.2020.

Správny súd aplikoval právnu úpravu aktívnej žalobnej legitimácie podľa SSP s poukazom na plne použiteľnú judikatúru vydanú za účinnosti O.s.p., z čoho vyplýva, že považoval tieto právne úpravy za totožné. 17. Nakoniec žalobca citoval viaceré ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 5 ods. 1, článok 2 ods. 1, článok 3 ods. 1) § 5 ods. 2 SSP a článok 16 ústavy.

18. Kasačný súd zároveň uvádza, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva podľa článku 46 ods. 1 ústavy, článku 36 ods. 1 listiny a právo podľa článku 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania“ (uznesenie Ústavného súdu SR I. US 111/2017 - 17 z 08.03.2017).

20. Obiter dictum kasačný súd poznamenáva, že z administratívneho spisu zistil, že žalovaný po zrušení stavebného povolenia na rodinný dom stavebníkov L. rozsudkom najvyššieho súdu zo dňa 29.01.2015 ďalej konal, pričom však konanie vo veci vydania stavebného povolenia na predmetnú stavbu zastavil rozhodnutím zo dňa 09.07.2015, odôvodňujúc to § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, lebo v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie M.. A. K., ktoré však Okresný úrad Bratislava v oznámení zo dňa 13.04.2016 vyhodnotil ako oneskorené a zároveň konštatoval, že nebol naplnený žiaden z dôvodov na obnovu konania a nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Kasačný súd poznamenáva, že práve v tomto konaní mal žalobca možnosť ako jeho účastník vyvinúť procesnú aktivitu a podať riadny opravný prostriedok a následne správnu žalobu, kde by otázka zákonnosti zastavenia stavebného konania bola meritórne riešená. To sa však nestalo, keď odvolanie M.. A. K. bolo vyhodnotené ako oneskorené a sám žalobca odvolanie nepodal. Táto nečinnosť žalobcu však nemôže byť sanovaná napadnutím rozhodnutia o skolaudovaní uvedenej stavby, na preskúmanie ktorého zákon stanovuje rozdielne procesné podmienky. 21. Správny súd teda správne aplikoval § 98 ods. 1 písm. e) SSP, keď odmietol žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou, pretože žalobca nebol účastníkom administratívneho konania s normatívne ustanoveným účastníctvom. Vzhľadom na to, že sťažnostné námietky kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 22. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, avšak iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Náhradu trov právneho zastúpenia mu možno priznať len výnimočne. Keďže kasačný súd nezistil výnimočnosť situácie na strane žalovaného, náhradu trov konania mu nepriznal. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.