7Svk/3/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. T. F., W.. XX. R. XXXX, F. Ľ.. L. XXX/XX, XXX XX F., 2. R. T., W.. XX. Y. XXXX, F. Q.Á. Z. X/X, XXX XX Q., 3. E. T., W.. XX. I. XXXX, F. Q. X/X, XXX XX Q., právne zastúpených advokátom JUDr. Danielom Janšom, Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor, Študentská 12, 960 01 Zvolen, za účasti: 1. Y. Q., W.. XX. Y. XXXX, F. N. Z. XXXX/XX, XXX XX N., 2. K.. Y. M.Ľ., W.. XX. Y. XXXX, F. N. XXXX/X, XXX XX N., 3. Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor, Lipová 1412/7, 962 31 Lukavica, IČO: 31901140, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-ZV-PLO2-2019/019885 zo dňa 3. januára 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcov 1. a 3. proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 24S/44/2020 zo dňa 27. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Konanie pred správnym súdom 1. Napadnutým rozsudkom sp. zn. 24S/44/2020 zo dňa 27. mája 2021 Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zrušenia opatrenia žalovaného č.: OU- ZV-PLO2-2019/019885 zo dňa 03. januára 2020, ktorým bola podľa § 16 zákona č. 274/2009

Q., ale aj v iných katastrálnych územiach), ktorým bolo zvolanie zhromaždenia vlastníkov verejnými vyhláškami z 14. októbra 2019 určené, boli súčasne adresátmi predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. OU-ZV-PLO-2019/000176 z 13. júna 2019 o zmene hraníc Poľovného revíru č. 18 Lukavica, potvrdeného v odvolacom konaní rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov č. OU-BB- OOP4-2019/029199-004 z 17. septembra 2019, z ktorého im bolo zrejmé, že konanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov spoločného Poľovného revíru č. 18 Lukavica dňa 24. októbra 2019 sa nemôže týkať tohto revíru v hraniciach zmysle pôvodného rozhodnutia z roku 1993, ktorým bol revír uznaný, nakoľko zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov sa konalo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru. Tvrdením opaku žalobcovia bez relevantnej právnej argumentácie (len s poukázaním na obsah verejných vyhlášok) popreli právne účinky rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru. Správny súd zároveň uviedol, že žalobcovia sa mohli civilnou žalobou podanou na

3. Správny súd uviedol, že vlastníci poľovných pozemkov, ktorým bolo rozhodnutie o zmene hraníc poľovného revíru a rovnako aj potvrdzujúce rozhodnutie v odvolacom konaní zákonným spôsobom oznámené, nemohli z právne záväzných výrokov týchto rozhodnutí, ale aj z ich celkového informačného obsahu dospieť k inému záveru, než k tomu, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zmene hraníc Poľovného revíru Lukavica sa tento revír mení tak, že jeho hranice sa rozširujú o tam špecifikované poľovné pozemky v k. ú. Q..

4. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že celý priebeh zhromaždenia je nutné považovať za nezákonný aj z dôvodu, že nebola splnená podmienka podľa § 5 ods. 5 druhá veta zákona o poľovníctve, podľa ktorého: „Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných“, nakoľko zvolávateľmi zhromaždenia boli Y. Q. a K.. Y. M. a zápis do listiny prítomných overili T. F., R. F. a Y.. T. Š., správny súd uviedol, že žalobcovia ani v tejto súvislosti neuviedli dôvod v zmysle ust. § 16 zákona o poľovníctve, pre ktorý by nemala byť zmluva o užívaní poľovného revíru žalovaným zaevidovaná. Z dikcie normatívneho textu ust. § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve neplynie požiadavka, aby overenie zápisov do listiny prítomných boli povinné urobiť výlučne a nezastupiteľne osoby samotných zvolávateľov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí zabezpečujú zápis do listiny prítomných.

5. Správny súd poukázal na to, že žalobcovia v správnej žalobe nenamietali, či vôbec nejaké nedostatky v zápisoch do listiny prítomných boli. Nenamietali z akých dôvodov by mali mať nedostatky v zápise alebo nedostatok ich overenia za následok neplatnosť zhromaždenia vlastníkov, ani to, ako sa taký (hypotetický) nedostatok mohol nepriaznivo dotknúť ich práv, t. zn. išlo o námietku čisto formálneho charakteru, čo na záver správneho súdu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nestačí. V správnom súdnictve sa poskytuje súdna ochrana fyzickým a právnickým osobám, ktoré boli na svojich právach reálne ukrátené rozhodnutím, opatrením alebo postupom orgánu verejnej správy. Úlohou správnych súdov nie je zaoberať sa tvrdenými formálnymi (ani akademickými, resp. hypotetickými) otázkami alebo námietkami, ktoré síce plynú z prejednávanej veci, avšak nebol zrozumiteľným spôsobom vyjadrený ich konkrétny dopad na zákonnosť napadnutého opatrenia a na subjektívne práva žalobcov.

žalobcov. Správnemu súdu tým nebolo umožnené v intenciách, ktoré boli len naznačené, preskúmať zákonnosť napadnutého opatrenia, ktoré preskúmanie by bolo možné vykonať len vo svetle zrozumiteľne vyjadrených námietok obsahujúcich tvrdenie, v čom konkrétne sa mal žalovaný mýliť alebo v čom a z akých dôvodov porušil zákon, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom opatrení. Formulácia žalobných bodov správnej žaloby vyžaduje jednoznačnú identifikáciu nezákonnosti s vyjadrením jej príčin. Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné.

7. Správny súd ďalej uviedol, že žalobcovia aj v ďalších žalobných bodoch správnej žaloby uviedli viaceré nekonkrétne tvrdenia a námietky. Bez vyjadrenia súvisu so zákonnosťou napadnutého opatrenia namietali, že rozhodnutia o zmene hraníc Poľovného revíru Lukavica sú nezákonné a predčasné a obsahujú nesprávny údaj o výmere poľovného revíru ako aj to, že žalovaný bol E. Š. a Poľovníckym združením Vlkanová upozornený na zjavné nezákonnosti zvolania a priebehu zhromaždenia, ktoré však ignoroval. Tiež namietali, že podľa znenia notárskej zápisnice je zjavné, že vlastnícka zostava bola vyhotovená v marci 2019 a teda dokonca tri mesiace pred vydaním žalovaného z 13. júna 2019, čo poukazuje na výborné veštecké schopnosti zvolávateľov alebo nezákonný únik informácií od žalovaného. Žalobcovia ďalej nezrozumiteľne poznamenali, že ak platia zásady a ustanovenia Ústavy SR a Správneho poriadku je nepredstaviteľné, aby žalovaný rozhodoval podľa údajov o vlastníctve poľovných pozemkov z marca roku 2019 v iných hraniciach poľovného revíru, podľa iného rozhodnutia

Záverom správnej žaloby žalobcovia uviedli, že žalovaný nedostatočne preskúmal okolnosti a najmä zákonné predpoklady týkajúce sa napadnutého opatrenia a porušil svoju povinnosť preskúmať všetky okolnosti, ktoré mu ukladá zákon. Len na základe takto vykonaného dokazovania môže správny orgán zistiť skutočný stav veci a vydať zákonné a riadne rozhodnutie.

K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobcovia s hodnotením veci žalovaným nesúhlasili bez toho, aby uviedli konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého opatrenia so zákonom, resp. s logickou úvahou. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené nie sú v súlade s názormi žalobcov, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, tzn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom opatrení, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému opatreniu v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

. . .“), ale nestanovuje osobu oprávnenú na podanie takej žiadosti, pričom na postup pri evidencii zmluvy sa Správny poriadok (jeho ustanovenia týkajúce sa účastníctva v konaní) nevzťahuje (§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve), osobu alebo osoby na podanie takej žiadosti oprávnené je potrebné identifikovať vychádzajúc z hmotného práva.

10. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo s vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Zmluvu o užívaní Poľovného revíru č. 18 Lukavica zo 07. novembra 2019 uzavrel na strane užívateľa Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor, ktorého status v zmysle § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve žalobcovia nespochybňovali. Za vlastníkov poľovných pozemkov zmluvu podpísali zhromaždením zvolení splnomocnenci.

Z účelu zákonnej úpravy zmluvy o užívaní poľovného revíru a jej evidencie teda plynie, že nie je dôležité, či bola žiadosť o evidenciu zmluvy podaná vlastníkmi poľovných pozemkov, resp. ich splnomocnencami, alebo užívateľom poľovného revíru - Poľovníckym združením Lukavica - Sampor, nakoľko oba subjekty boli zmluvnými stranami zmluvy o užívaní poľovného revíru, tzn. oba subjekty mali požadovanú legitimitu na urobenie úkonu smerujúceho k dosiahnutiu jej účinnosti aktom evidencie, ktorým úkonom bolo podanie žiadosti o evidenciu zmluvy. Z čl. IX. ods. 8 zmluvy o užívaní poľovného revíru zo 07. novembra 2019 navyše zrozumiteľne plynie dojednanie zmluvných strán o tom, že žiadosť o evidenciu zmluvy podá užívateľ, nakoľko podľa tohto ustanovenia zmluvy jeden rovnopis zmluvy bude prílohou k žiadosti užívateľa na zaevidovanie zmluvy. Spravujúc sa týmto dojednaním podal žiadosť o evidenciu zmluvy užívateľ poľovného revíru, ktorým bol Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor.

predložení zmluvy vlastníkmi poľovného revíru z toho dôvodu, že iného subjektu oprávneného na výkon práva poľovníctva práve v takej situácii niet. Totiž keď niet zmluvy o užívaní poľovného revíru, niet ani jeho užívateľa, nakoľko inak užívanie revíru iným subjektom ako sú vlastníci poľovných pozemkov nevzniká. Výlučná právomoc vlastníkov poľovných pozemkov na podanie žiadosti o zaevidovanie zmluvy by nemala žiadny význam, nakoľko zmluvná voľnosť vlastníkov pri uzatváraní zmluvy o užívaní poľovného revíru im dáva dostatočný priestor na to, aby vyjadrili vôľu neuzavrieť zmluvu s takým užívateľom, ktorý nespĺňa ich podmienky alebo očakávania.

a Y. R. bolo zvolávateľmi upreté právo zúčastniť sa na zhromaždení, správny súd uviedol, že žalobcovia na účinné podanie tejto námietky neboli aktívne legitimovaní. Žalobcovia totiž netvrdili a neosvedčili, z akého dôvodu by toto pochybenie bolo spôsobilé negatívne zasiahnuť do ich subjektívnych práv. V prípade, ak by aj k pochybeniu v postupe žalovaného došlo, dotklo by sa to označených vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí by tak (ako vlastníci spoločného poľovného revíru) mohli prísť o právo spolurozhodovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov o zámere uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru Poľovníckym spolkom Lukavica - Sampor, tzn. o právo hlasovaním sa zúčastniť na kreovaní spoločne prejavenej vôle o tomto zámere. Žalobcovia tak neosvedčili porušenie alebo priame dotknutie na ich právach alebo právom chránených záujmoch. Naopak poukázali na nedodržanie postupu pri zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Lukavica vo vzťahu k iným vlastníkom poľovných pozemkov, ktorí boli osobami odlišnými od žalobcov. Opak z podanej správnej žaloby nevyplýva. Vzhľadom na uvedené správny súd opodstatnenosť tejto námietky v danom konaní nebol oprávnený posudzovať. 13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté opatrenie žalovaného v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcov zamietol.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

15. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti v podstate zopakovali námietky prezentované v žalobe. Podľa ich názoru samotné Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov PR Lukavica (ďalej len „Zhromaždenie“) bolo nezákonné, nakoľko verejné vyhlášky zo dňa 14. októbra 2019, ktorými bolo Zhromaždenie zvolané, obsahovali informáciu, že sa jedná o Zhromaždenie na poľovný revír č. 18 Lukavica, uznaný „Rozhodnutím Lesného úradu Zvolen č. Poľov. 365/ 31/92 zo dňa 13. októbra 1993“, teda v hraniciach a výmere a podľa rozhodnutia, ktoré už najmenej 3 dni bolo zrušené a teda nulitné.

17. Sťažovatelia opakovane poukázali na to, že Zhromaždenie bolo zvolané na iný poľovný revír, pričom cieľom zvolávateľov bol zjavne úmysel, aby sa na Zhromaždenie nedostavili vlastníci z poľovných pozemkov z k. ú. Q. a nemohli si uplatňovať svoje zákonné práva. Sťažovatelia považujú celý priebeh Zhromaždenia za nezákonný, keďže nebola splnená podmienka stanovená v § 5 ods. 5 druhá veta zákona o poľovníctve „Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných“, nakoľko zvolávateľmi Zhromaždenia boli Y. Q. a K.. Y. M. a zápis do Listiny prítomných overili T. F., R. F. a Y.. T. Š..

Uvádzajú, že je všeobecne akceptovanou právnou praxou, že práve civilné súdy zamietajú žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, pričom poukázali na rozhodnutia sp. zn. 16Co/39/2020, sp. zn. 27Co/109/2019, sp. zn. 17Co/425/2016 a iné. Výsledkom by podľa sťažovateľov bol právny stav, že ktokoľvek by mohol deklarovať rozhodovacie právomoci v akomkoľvek poľovnom revíri a získať k nemu užívacie právo, nakoľko jeho skutoční spoluvlastníci by sa nemohli vôbec takému až zločinnému konaniu nijako brániť.

20. Sťažovatelia na základe uvedeného navrhli kasačnému súdu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a sťažovateľom priznať náhradu trov konania a trov kasačného konania. b) vyjadrenia ďalších účastníkov

Navrhli napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

25. Podľa § 11 zákona o poľovníctve (1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. (2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. (3) Poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich samostatného užívania.

postúpenie užívania poľovného revíru nepovažuje. (4) Ak v poľovnom revíri, v ktorom je uzatvorená zmluva, došlo k zmene vlastníckeho práva k poľovným pozemkom, preberá nový vlastník práva a záväzky doterajšieho vlastníka vyplývajúce zo zmluvy. (5) Okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od a/ právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru nepredložia zmluvu alebo zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára, b/ ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára. (6) Poverená poľovnícka organizácia musí s poverením vyjadriť písomný súhlas.

hospodára. 27. Podľa § 14 zákona o poľovníctve (1) Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. (2) Zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov. (3) Zmluva musí obsahovať najmä: a/ identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b/ údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c/ výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d/ dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e/ podmienky zmien a doplnkov, f/ dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g/ odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

priebeh zhromaždenia. (2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. (3) Užívateľ poľovného revíru je povinný nahlásiť písomne zmenu alebo doplnok zmluvy okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa podpisu zmeny alebo doplnku zmluvy.

30. Podľa § 79 zákona o poľovníctve (1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 48) ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na c/ evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.

31. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s námietkami sťažovateľov uvedenými v kasačnej sťažnosti. S prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku, ktorým zamietol žalobu.

33. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žalovaný dňa 03. januára 2020 pod č. OU-ZV-PLO2-2019/019885 zaevidoval v súlade s § 74 ods. 2 písm. b/ a § 16 zákona o poľovníctve zmluvu o užívaní Poľovného revíru č. 18 Lukavica, uznaného právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Zvolen pod č. OU-ZV-PLO-2019/000176 z 13. júna 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2019.

W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX vystavená notárkou R.. E. Y., ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia konaného dňa 24. októbra 2019 a listina prítomných, ako aj ďalšie materiály (napríklad listina hostí a splnomocnenia na zastupovanie a pod.). Žalovaný skonštatoval, že zmluva o užívaní poľovného revíru je v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve zaevidovaná na 10 rokov, t. j. od 03. januára 2020 do 03. januára 2030 a účinná je odo dňa zaevidovania, t. j. od 03. januára 2020. Na základe zaevidovania tejto zmluvy môže Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor užívať vyššie uvedený poľovný revír a po splnení ďalších podmienok stanovených v zákone, ako aj ďalších všeobecne záväzných právnych predpisoch týkajúcich sa výkonu práva poľovníctva, vykonávať toto právo. Vydaniu napadnutého opatrenia predchádzal návrh na zaevidovanie zmluvy zo 07. januára 2019 podaný Poľovníckym spolkom Lukavica - Sampor. Prílohou návrhu bola vlastnícka štruktúra pôdy v poľovnom revíri, ako aj verejná

úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.

35. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalovaný sa v dostatočnej a zákonom umožňujúcej miere zaoberal okolnosťami týkajúcimi sa zaevidovania zmluvy o užívaní predmetného poľovného revíru, preskúmavaním vlastníckych vzťahov a vykonal aj vlastné výpočty, z ktorých je zrejmé, že s užívaním poľovného revíru č. 18 Lukavica požadovaná väčšina vlastníkov súhlasila.

37. Skutočnosť, že overenie zápisu do listiny prítomných nerealizoval zvolávateľ, ale bolo vykonané prostredníctvom volených členov mandátnej komisie (ktorí boli zvolení väčšinou hlasov prítomných vlastníkov), sama o sebe nespôsobuje, že priebeh Zhromaždenia je nezákonný.

38. Vo vzťahu k námietke sťažovateľov, že podľa záverov správneho súdu by mal notár na Zhromaždení garantovať vyššiu právnu silu alebo vyšší stupeň hodnovernosti údajov, dokumentov, vyhlásení či stanovísk zvolávateľov či jeho účastníkov, kasačný súd uvádza, že uvedené tendencie v rozsudku správneho súdu nevzhliadol. Zo spisového materiálu je zrejmé, že postup žalovaného nebol notárom nijako suplovaný, naopak, vyplýva z neho detailný popis spôsobov zvolených k lustrácii vlastníctiev a až na základe takto vykonaného skúmania splnenia podmienok, pristúpil žalovaný k evidencii zmluvy. S touto námietkou sa kasačný súd nestotožnil.

39. Pokiaľ ide o názor sťažovateľov, že zmluvu o užívaní poľovného revíru môžu predložiť výlučne vlastníci poľovných pozemkov alebo ich splnomocnenci, kasačný súd konštatuje, že zaevidovanie poľovného revíru je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe dochádza k zavŕšeniu postúpenia užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, respektíve vlastníkmi pozemkov, ktoré do tohto revíru patria, na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu

Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov poľovného revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvorenia zmluvy podľa § 13 ods. 1 a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvorenia. Splnenie tejto podmienky je následne preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy. Z účelu zákonnej úpravy evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je dôležité, či bola žiadosť podaná vlastníkmi poľovných pozemkov, alebo samotným užívateľom poľovného revíru, nakoľko oba subjekty sú na základe zmluvy legitimované na tento úkon. Správny súd správne poznamenal, že pokiaľ zákon o poľovníctve v ustanovení § 13 ods. 5 ustanovuje vlastníkov poľovných pozemkov alebo ich splnomocnencov do pozície, že môžu predložiť zmluvu o užívaní poľovného revíru na evidenciu, jeho zámerom je jedine regulovať čo najviac právnych vzťahov a situácií v danej oblasti.

40. Pokiaľ ide o kasačnú námietku podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP je možné súhlasiť so sťažovateľmi v tom zmysle, že žaloby o určenie právnej skutočnosti (s výnimkou určenia práva, napr. vlastníckeho práva k veci) sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis (napr. určenie neplatností skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práca, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka) a v iných prípadoch je podanie takejto žaloby neprípustné (napr. uznesenia NS SR spis. zn. 6Cdo/15/2017, spis. zn. 6Cdo/30/2018, spis. zn. 5Obo/12/2018 a spis. zn. 4Cdo/17/2019), posúdenie tejto parciálnej otázky nemalo v konečnom dôsledku vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia s tým, že k otázke evidenčného úkonu a posudzovaní predložených dokumentov zo strany orgánu verejnej správy sa kasačný súd vyjadril vyššie. Predmetná námietka však nesúvisí s ustálenou praxou kasačného súdu.