← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·25. 9. 2024

7Svk/3/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200113.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
24S/44/2020
IČS
6020200113
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. T. F., W.. XX. R. XXXX, F. Ľ.. L. XXX/XX, XXX XX F., 2. R. T., W.. XX. Y. XXXX, F. Q.Á. Z. X/X, XXX XX Q., 3. E. T., W.. XX. I. XXXX, F. Q. X/X, XXX XX Q., právne zastúpených advokátom JUDr. Danielom Janšom, Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor, Študentská 12, 960 01 Zvolen, za účasti: 1. Y. Q., W.. XX. Y. XXXX, F. N. Z. XXXX/XX, XXX XX N., 2. K.. Y. M.Ľ., W.. XX. Y. XXXX, F. N. XXXX/X, XXX XX N., 3. Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor, Lipová 1412/7, 962 31 Lukavica, IČO: 31901140, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-ZV-PLO2-2019/019885 zo dňa 3. januára 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcov 1. a 3. proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 24S/44/2020 zo dňa 27. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Konanie pred správnym súdom 1. Napadnutým rozsudkom sp. zn. 24S/44/2020 zo dňa 27. mája 2021 Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zrušenia opatrenia žalovaného č.: OU- ZV-PLO2-2019/019885 zo dňa 03. januára 2020, ktorým bola podľa § 16 zákona č. 274/2009

Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o poľovníctve“ alebo „zákon č. 274/2009 Z. z.) zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíruLukavica“ uzatvorená dňa 07. novembra 2019. 2. Žalobcovia v žalobe primárne namietali, že zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bolo nezákonné, nakoľko verejné vyhlášky z 14. októbra 2018 (v administratívnom spise sa nachádzajú verejné vyhlášky na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov z roku 2019), ktorými bolo zhromaždenie zvolané, obsahovali informáciu, že sa jedná o zhromaždenie na Poľovný revír č. 18 Lukavica uznaný rozhodnutím Lesného úradu Zvolen z 13. októbra 1993, teda v hraniciach a výmere podľa rozhodnutia, ktoré už najmenej tri dni bolo zrušené a teda nulitné. Cieľom tohto konania zvolávateľov bol podľa žalobcov zjavne úmysel, aby sa na zhromaždenie nedostavili vlastníci poľovných pozemkov z k. ú. Q. a nemohli si uplatňovať svoje zákonné práva. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože vlastníci poľovných pozemkov (v k. ú.

Q., ale aj v iných katastrálnych územiach), ktorým bolo zvolanie zhromaždenia vlastníkov verejnými vyhláškami z 14. októbra 2019 určené, boli súčasne adresátmi predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. OU-ZV-PLO-2019/000176 z 13. júna 2019 o zmene hraníc Poľovného revíru č. 18 Lukavica, potvrdeného v odvolacom konaní rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov č. OU-BB- OOP4-2019/029199-004 z 17. septembra 2019, z ktorého im bolo zrejmé, že konanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov spoločného Poľovného revíru č. 18 Lukavica dňa 24. októbra 2019 sa nemôže týkať tohto revíru v hraniciach zmysle pôvodného rozhodnutia z roku 1993, ktorým bol revír uznaný, nakoľko zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov sa konalo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru. Tvrdením opaku žalobcovia bez relevantnej právnej argumentácie (len s poukázaním na obsah verejných vyhlášok) popreli právne účinky rozhodnutia o zmene hraníc poľovného revíru. Správny súd zároveň uviedol, že žalobcovia sa mohli civilnou žalobou podanou na

všeobecnom súde domáhať vyslovenia neplatnosti právneho úkonu urobeného Zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov - zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom rozhodnutie súdu by bolo pre žalovaného ako aj pre správny súd, ktorý o neplatnosti právnych úkonov oprávnený rozhodovať nie je, záväzné. Žalobcovia túto možnosť nevyužili.

3. Správny súd uviedol, že vlastníci poľovných pozemkov, ktorým bolo rozhodnutie o zmene hraníc poľovného revíru a rovnako aj potvrdzujúce rozhodnutie v odvolacom konaní zákonným spôsobom oznámené, nemohli z právne záväzných výrokov týchto rozhodnutí, ale aj z ich celkového informačného obsahu dospieť k inému záveru, než k tomu, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zmene hraníc Poľovného revíru Lukavica sa tento revír mení tak, že jeho hranice sa rozširujú o tam špecifikované poľovné pozemky v k. ú. Q..

Pokiaľ si vlastníci dotknutých poľovných pozemkov v k. ú. Q. boli vedomí uvedenej skutočnosti plynúcej z právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, nemohli byť následne (po nadobudnutí ich právoplatnosti) súčasne uvedení do pochybností, omylu, alebo byť zavedení, v otázke predmetu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (z hľadiska identifikácie poľovného revíru, ktorého sa zhromaždenie týka) s tým následkom (dokonca úmyslom), aby sa ho nezúčastnili. Vo verejných vyhláškach, ktoré boli vyvesené v obciach, katastrálne územia ktorých poľovný revír zahŕňa, vrátane obce Hronsek, bol Poľovný revír č. 18 Lukavica označený svojim názvom a číslom rozhodnutia o jeho uznaní, čo, vzhľadom na vlastníkom poľovných pozemkov známe rozhodnutie o jeho uznaní a naň nadväzujúce rozhodnutie o zmene jeho hraníc (ktoré im boli zákonným spôsobom oznámené), postačovalo na to, aby mohli vedieť o aký poľovný revír na zhromaždení ide.

4. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že celý priebeh zhromaždenia je nutné považovať za nezákonný aj z dôvodu, že nebola splnená podmienka podľa § 5 ods. 5 druhá veta zákona o poľovníctve, podľa ktorého: „Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných“, nakoľko zvolávateľmi zhromaždenia boli Y. Q. a K.. Y. M. a zápis do listiny prítomných overili T. F., R. F. a Y.. T. Š., správny súd uviedol, že žalobcovia ani v tejto súvislosti neuviedli dôvod v zmysle ust. § 16 zákona o poľovníctve, pre ktorý by nemala byť zmluva o užívaní poľovného revíru žalovaným zaevidovaná. Z dikcie normatívneho textu ust. § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve neplynie požiadavka, aby overenie zápisov do listiny prítomných boli povinné urobiť výlučne a nezastupiteľne osoby samotných zvolávateľov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí zabezpečujú zápis do listiny prítomných.

Zákon nesplnenie takej požiadavky nesankcionuje neplatnosťou, nulitou či iným následkom na zákonnosť priebehu zhromaždenia. Zvolávatelia overenie zápisov do listiny prítomných zabezpečili prostredníctvom volených členov mandátovej komisie, ktorí boli na návrh zvolávateľa Y. Q. zvolení väčšinou hlasou prítomných vlastníkov (84,2083 % za, 0,9934 % sa zdržalo) bez toho, aby to ktorýkoľvek vlastník namietal.

5. Správny súd poukázal na to, že žalobcovia v správnej žalobe nenamietali, či vôbec nejaké nedostatky v zápisoch do listiny prítomných boli. Nenamietali z akých dôvodov by mali mať nedostatky v zápise alebo nedostatok ich overenia za následok neplatnosť zhromaždenia vlastníkov, ani to, ako sa taký (hypotetický) nedostatok mohol nepriaznivo dotknúť ich práv, t. zn. išlo o námietku čisto formálneho charakteru, čo na záver správneho súdu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nestačí. V správnom súdnictve sa poskytuje súdna ochrana fyzickým a právnickým osobám, ktoré boli na svojich právach reálne ukrátené rozhodnutím, opatrením alebo postupom orgánu verejnej správy. Úlohou správnych súdov nie je zaoberať sa tvrdenými formálnymi (ani akademickými, resp. hypotetickými) otázkami alebo námietkami, ktoré síce plynú z prejednávanej veci, avšak nebol zrozumiteľným spôsobom vyjadrený ich konkrétny dopad na zákonnosť napadnutého opatrenia a na subjektívne práva žalobcov.

Z uvedeného vyplýva, že úlohou správnych súdov nie je nič menej, než poskytnutie ochrany takým právam. 6. Vo vzťahu k uvedenej námietke úplne absentuje tvrdenie dôvodov nezákonnosti napadnutého opatrenia a konkretizácia následkov tvrdeného porušenia zákona na práva

žalobcov. Správnemu súdu tým nebolo umožnené v intenciách, ktoré boli len naznačené, preskúmať zákonnosť napadnutého opatrenia, ktoré preskúmanie by bolo možné vykonať len vo svetle zrozumiteľne vyjadrených námietok obsahujúcich tvrdenie, v čom konkrétne sa mal žalovaný mýliť alebo v čom a z akých dôvodov porušil zákon, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom opatrení. Formulácia žalobných bodov správnej žaloby vyžaduje jednoznačnú identifikáciu nezákonnosti s vyjadrením jej príčin. Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné.

V nadväznosti na dispozičnú zásadu konania v zmysle § 134 ods. 1 SSP teda nestačilo len tvrdenie porušenia ust. § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve s tvrdeným následkom neplatnosti priebehu zhromaždenia bez toho, aby bol vyjadrený a argumentačne zvládnutý dopad tvrdeného porušenia uvedeného zákonného ustanovenia na zákonnosť priebehu zhromaždenia, zákonnosť napadnutého opatrenia (t. j. z akých dôvodov podľa § 16 zákona o poľovníctve a prečo žalovaný nemal zmluvu zaevidovať) a na subjektívne práva žalobcov (§ 2, § 6 ods. 1, § 177 ods. 1, § 178 ods. 1 SSP). Takéto atribúty uvedená žalobná námietka žalobcov neobsahuje a správny súd nebol oprávnený nezákonnosť sám vyhľadávať a nahrádzať tak činnosť žalobcov, nakoľko práve rozsahom a dôvodmi správnej žaloby bol viazaný (§ 134 ods. 1 SSP).

7. Správny súd ďalej uviedol, že žalobcovia aj v ďalších žalobných bodoch správnej žaloby uviedli viaceré nekonkrétne tvrdenia a námietky. Bez vyjadrenia súvisu so zákonnosťou napadnutého opatrenia namietali, že rozhodnutia o zmene hraníc Poľovného revíru Lukavica sú nezákonné a predčasné a obsahujú nesprávny údaj o výmere poľovného revíru ako aj to, že žalovaný bol E. Š. a Poľovníckym združením Vlkanová upozornený na zjavné nezákonnosti zvolania a priebehu zhromaždenia, ktoré však ignoroval. Tiež namietali, že podľa znenia notárskej zápisnice je zjavné, že vlastnícka zostava bola vyhotovená v marci 2019 a teda dokonca tri mesiace pred vydaním žalovaného z 13. júna 2019, čo poukazuje na výborné veštecké schopnosti zvolávateľov alebo nezákonný únik informácií od žalovaného. Žalobcovia ďalej nezrozumiteľne poznamenali, že ak platia zásady a ustanovenia Ústavy SR a Správneho poriadku je nepredstaviteľné, aby žalovaný rozhodoval podľa údajov o vlastníctve poľovných pozemkov z marca roku 2019 v iných hraniciach poľovného revíru, podľa iného rozhodnutia

než bolo zvolané zhromaždenie, pričom z rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný nezabezpečil relevantné informácie o vlastníckej štruktúre, a táto skutočnosť je až zarážajúca, nakoľko týmito údajmi žalovaný disponuje, a teda je zjavné, že v žiadnom prípade sa nemohlo rozhodovať na základe riadne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Záverom správnej žaloby žalobcovia uviedli, že žalovaný nedostatočne preskúmal okolnosti a najmä zákonné predpoklady týkajúce sa napadnutého opatrenia a porušil svoju povinnosť preskúmať všetky okolnosti, ktoré mu ukladá zákon. Len na základe takto vykonaného dokazovania môže správny orgán zistiť skutočný stav veci a vydať zákonné a riadne rozhodnutie.

Pokiaľ sa správny orgán pred vydaním rozhodnutia dostatočne nezaoberá skutkovým stavom a zákonnými náležitosťami, nemôže dospieť k právnym záverom. 8. K uvedeným námietkam správny súd uviedol, že ich podstatou je prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcov, ku ktorým dospeli výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, ktoré sami o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého opatrenia.

K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobcovia s hodnotením veci žalovaným nesúhlasili bez toho, aby uviedli konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého opatrenia so zákonom, resp. s logickou úvahou. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené nie sú v súlade s názormi žalobcov, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, tzn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom opatrení, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému opatreniu v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V rámci týchto žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom opatrení. 9. Vo vzťahu k námietke žalobcov ohľadom zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru na návrh neoprávnenej osoby, nakoľko navrhovateľom evidencie bol Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor a nie splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov, správny súd uviedol, že zákon o poľovníctve vo svojom normatívnom texte výslovne nestanovuje osobu oprávnenú na podanie žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. V ust. § 16 zákona o poľovníctve stanovuje podmienky vykonania evidencie zmluvy, podklady evidencie ako aj dôvody na jej nezaevidovanie. Pokiaľ zákon počíta s podaním žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru (podľa § 16 ods. 1 veta druhá „súčasťou žiadosti o evidenciu je notárska zápisnica.

. . .“), ale nestanovuje osobu oprávnenú na podanie takej žiadosti, pričom na postup pri evidencii zmluvy sa Správny poriadok (jeho ustanovenia týkajúce sa účastníctva v konaní) nevzťahuje (§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve), osobu alebo osoby na podanie takej žiadosti oprávnené je potrebné identifikovať vychádzajúc z hmotného práva.

Taký prístup zamedzuje svojvôli v tom, kto žiadosť podá, resp. kým podaná žiadosť bude konajúcim orgánom verejnej správy (žalovaným) akceptovaná, nakoľko žiadosť o evidenciu zmluvy nemôže podať nik iný, len jedna zo zmluvných strán, medzi ktorými boli na základe zákona vytvorené konkrétne právne pomery spravujúce sa zmluvou o užívaní poľovného revíru.

10. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo s vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Zmluvu o užívaní Poľovného revíru č. 18 Lukavica zo 07. novembra 2019 uzavrel na strane užívateľa Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor, ktorého status v zmysle § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve žalobcovia nespochybňovali. Za vlastníkov poľovných pozemkov zmluvu podpísali zhromaždením zvolení splnomocnenci.

Z ust. § 14 ods. 3 písm. g/ zákona o poľovníctve plynie, že evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru predstavuje odkladaciu podmienku, až splnením ktorej zmluva nadobudne účinnosť. Právny záujem na dosiahnutí účinnosti platne uzatvorenej zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorá je zavŕšená práve aktom zaevidovania zmluvy, mali jej zmluvné strany, ako účastníci právneho vzťahu z nej plynúceho. Inak by ich vzájomné práva a povinnosti založené zmluvou nemali žiadny reálny význam.

Z účelu zákonnej úpravy zmluvy o užívaní poľovného revíru a jej evidencie teda plynie, že nie je dôležité, či bola žiadosť o evidenciu zmluvy podaná vlastníkmi poľovných pozemkov, resp. ich splnomocnencami, alebo užívateľom poľovného revíru - Poľovníckym združením Lukavica - Sampor, nakoľko oba subjekty boli zmluvnými stranami zmluvy o užívaní poľovného revíru, tzn. oba subjekty mali požadovanú legitimitu na urobenie úkonu smerujúceho k dosiahnutiu jej účinnosti aktom evidencie, ktorým úkonom bolo podanie žiadosti o evidenciu zmluvy. Z čl. IX. ods. 8 zmluvy o užívaní poľovného revíru zo 07. novembra 2019 navyše zrozumiteľne plynie dojednanie zmluvných strán o tom, že žiadosť o evidenciu zmluvy podá užívateľ, nakoľko podľa tohto ustanovenia zmluvy jeden rovnopis zmluvy bude prílohou k žiadosti užívateľa na zaevidovanie zmluvy. Spravujúc sa týmto dojednaním podal žiadosť o evidenciu zmluvy užívateľ poľovného revíru, ktorým bol Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor.

11. K uvedenému správny súd doplnil, že ustanovenie § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve, z ktorého žalobcovia vyvodili, že zmluvu o užívaní poľovného revíru môžu predložiť jedine vlastníci poľovných pozemkov alebo ich splnomocnenci, reguluje právne vzťahy v špecifickej situácii keď nie je užívateľ poľovného revíru, ktorý by vykonával v poľovnom revíre právo poľovníctva, z ktorého dôvodu je nutné poveriť určitú poľovnícku organizáciu ochranou práva poľovníctva v takomto poľovnom revíri. Uvedené ustanovenie nestanovuje výlučné oprávnenie na predloženie zmluvy o užívaní poľovného revíru jeho vlastníkmi, nakoľko to nie je jeho účelom. Jeho účelom je zabezpečenie ochrany práva poľovníctva. Zmieňuje sa o

predložení zmluvy vlastníkmi poľovného revíru z toho dôvodu, že iného subjektu oprávneného na výkon práva poľovníctva práve v takej situácii niet. Totiž keď niet zmluvy o užívaní poľovného revíru, niet ani jeho užívateľa, nakoľko inak užívanie revíru iným subjektom ako sú vlastníci poľovných pozemkov nevzniká. Výlučná právomoc vlastníkov poľovných pozemkov na podanie žiadosti o zaevidovanie zmluvy by nemala žiadny význam, nakoľko zmluvná voľnosť vlastníkov pri uzatváraní zmluvy o užívaní poľovného revíru im dáva dostatočný priestor na to, aby vyjadrili vôľu neuzavrieť zmluvu s takým užívateľom, ktorý nespĺňa ich podmienky alebo očakávania.

12. V súvislosti s námietkou žalobcov, že vlastníkom poľovných pozemkov K.. K. F., R. R.

a Y. R. bolo zvolávateľmi upreté právo zúčastniť sa na zhromaždení, správny súd uviedol, že žalobcovia na účinné podanie tejto námietky neboli aktívne legitimovaní. Žalobcovia totiž netvrdili a neosvedčili, z akého dôvodu by toto pochybenie bolo spôsobilé negatívne zasiahnuť do ich subjektívnych práv. V prípade, ak by aj k pochybeniu v postupe žalovaného došlo, dotklo by sa to označených vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí by tak (ako vlastníci spoločného poľovného revíru) mohli prísť o právo spolurozhodovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov o zámere uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru Poľovníckym spolkom Lukavica - Sampor, tzn. o právo hlasovaním sa zúčastniť na kreovaní spoločne prejavenej vôle o tomto zámere. Žalobcovia tak neosvedčili porušenie alebo priame dotknutie na ich právach alebo právom chránených záujmoch. Naopak poukázali na nedodržanie postupu pri zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Lukavica vo vzťahu k iným vlastníkom poľovných pozemkov, ktorí boli osobami odlišnými od žalobcov. Opak z podanej správnej žaloby nevyplýva. Vzhľadom na uvedené správny súd opodstatnenosť tejto námietky v danom konaní nebol oprávnený posudzovať. 13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté opatrenie žalovaného v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcov zamietol.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

a) kasačná sťažnosť žalobcov 1 a 3 14. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia 1 a 3 v procesnom postavení sťažovateľov (ďalej len „sťažovatelia“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Sťažovatelia predovšetkým namietali, že: - správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

15. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti v podstate zopakovali námietky prezentované v žalobe. Podľa ich názoru samotné Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov PR Lukavica (ďalej len „Zhromaždenie“) bolo nezákonné, nakoľko verejné vyhlášky zo dňa 14. októbra 2019, ktorými bolo Zhromaždenie zvolané, obsahovali informáciu, že sa jedná o Zhromaždenie na poľovný revír č. 18 Lukavica, uznaný „Rozhodnutím Lesného úradu Zvolen č. Poľov. 365/ 31/92 zo dňa 13. októbra 1993“, teda v hraniciach a výmere a podľa rozhodnutia, ktoré už najmenej 3 dni bolo zrušené a teda nulitné.

16. Podľa názoru sťažovateľov žalovaný konal nezákonne aj z dôvodu, že ignoroval skutočnosť, že zvolávateľmi bolo vlastníkom poľovných pozemkov (K.. K. F., R. R., Y. R.) upreté právo zúčastniť sa na Zhromaždení. Zarážajúca je podľa sťažovateľov aj skutočnosť, že žalovaný zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru na návrh neoprávnenej osoby, nakoľko navrhovateľom evidencie bol Poľovnícky spolok Lukavica- Sampor a nie splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov.

17. Sťažovatelia opakovane poukázali na to, že Zhromaždenie bolo zvolané na iný poľovný revír, pričom cieľom zvolávateľov bol zjavne úmysel, aby sa na Zhromaždenie nedostavili vlastníci z poľovných pozemkov z k. ú. Q. a nemohli si uplatňovať svoje zákonné práva. Sťažovatelia považujú celý priebeh Zhromaždenia za nezákonný, keďže nebola splnená podmienka stanovená v § 5 ods. 5 druhá veta zákona o poľovníctve „Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných“, nakoľko zvolávateľmi Zhromaždenia boli Y. Q. a K.. Y. M. a zápis do Listiny prítomných overili T. F., R. F. a Y.. T. Š..

Majú za to, že zákonodarca mal jasný úmysel donútiť týmto ustanovením Zvolávateľov k zodpovednosti za zákonnosť a správnosť zápisu v Listine prítomných. 18. Stanovisko správneho súdu, že ak dôjde k sporu o to, či Zhromaždenie platne alebo relevantným spôsobom rozhodlo a či sú jeho uznesenia a rozhodnutia zákonné, môže o ňom rozhodovať civilný súd v sporovom konaní, považujú sťažovatelia za zásadné.

Uvádzajú, že je všeobecne akceptovanou právnou praxou, že práve civilné súdy zamietajú žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, pričom poukázali na rozhodnutia sp. zn. 16Co/39/2020, sp. zn. 27Co/109/2019, sp. zn. 17Co/425/2016 a iné. Výsledkom by podľa sťažovateľov bol právny stav, že ktokoľvek by mohol deklarovať rozhodovacie právomoci v akomkoľvek poľovnom revíri a získať k nemu užívacie právo, nakoľko jeho skutoční spoluvlastníci by sa nemohli vôbec takému až zločinnému konaniu nijako brániť.

19. Sťažovatelia namietajú aj názor správneho súdu, podľa ktorého by mal notár na Zhromaždení garantovať vyššiu právnu silu alebo vyšší stupeň hodnovernosti údajov, dokumentov, vyhlásení či stanovísk zvolávateľov či jeho účastníkov, pričom poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21. marca 2018.

20. Sťažovatelia na základe uvedeného navrhli kasačnému súdu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a sťažovateľom priznať náhradu trov konania a trov kasačného konania. b) vyjadrenia ďalších účastníkov

21. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili ďalší účastníci konania: Y. Q., K.. Y. M. a Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor, pričom ich vyjadrenia sú obsahovo totožné. Uviedli, že z obsahu sťažnosti vyplýva, že z väčšej časti prekopírovala obsah žaloby a opakovane uvádza už raz jednoznačne vyvrátené tvrdenia, teda sa jedná o zneužívanie práva cieľom ktorého je oddeliť účinnosť žalovaného rozhodnutia a takéto konanie nesmie požívať žiadnu ochranu.

Navrhli napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Konanie na kasačnom súde

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

IV. Právne posúdenie kasačného súdu

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 11 zákona o poľovníctve (1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. (2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. (3) Poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich samostatného užívania.

26. Podľa § 13 zákona o poľovníctve (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a/ fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b/ poľovníckej organizácii podľa § 32, c/ fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d/ právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. (2) Ak je uzatvorená zmluva, užívateľ poľovného revíru alebo poverená poľovnícka organizácia podľa odseku 5 má právo vstupovať na poľovné pozemky a na poľné a lesné cesty. (3) Ten, komu bolo užívanie poľovného revíru postúpené zmluvou, nesmie ďalej postúpiť inému užívanie poľovného revíru ani jeho časti. Lov zveri poľovníckym hosťom sa za

postúpenie užívania poľovného revíru nepovažuje. (4) Ak v poľovnom revíri, v ktorom je uzatvorená zmluva, došlo k zmene vlastníckeho práva k poľovným pozemkom, preberá nový vlastník práva a záväzky doterajšieho vlastníka vyplývajúce zo zmluvy. (5) Okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od a/ právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru nepredložia zmluvu alebo zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára, b/ ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára. (6) Poverená poľovnícka organizácia musí s poverením vyjadriť písomný súhlas.

Ak poľovnícka organizácia nevyjadrí písomný súhlas s poverením, starostlivosť o zver a ochranu zveri a poľovného revíru je povinný zabezpečiť vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. (7) Rozhodnutie o poverení sa vydáva najviac na jeden rok pre jednu poľovnícku organizáciu a zaniká dňom evidencie zmluvy alebo zmluvy vlastníkov a vymenovaním poľovníckeho

hospodára. 27. Podľa § 14 zákona o poľovníctve (1) Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. (2) Zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov. (3) Zmluva musí obsahovať najmä: a/ identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b/ údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c/ výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d/ dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e/ podmienky zmien a doplnkov, f/ dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g/ odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

28. Podľa § 16 zákona o poľovníctve (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca

priebeh zhromaždenia. (2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. (3) Užívateľ poľovného revíru je povinný nahlásiť písomne zmenu alebo doplnok zmluvy okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa podpisu zmeny alebo doplnku zmluvy.

29. Podľa §17 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluva zaniká a/ uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, b/ zánikom poľovného revíru, c/ zánikom osoby (§ 13), d/ dohodou zmluvných strán, e/ rozhodnutím súdu, 11) f/ výpoveďou z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy 1. vlastníkom poľovného pozemku postupom podľa § 5, 2. užívateľom poľovného revíru, g/ ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore, h/ rozhodnutím orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva pri neplnení povinností podľa § 26 po predchádzajúcej výzve na odstránenie nedostatkov.

30. Podľa § 79 zákona o poľovníctve (1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 48) ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na c/ evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.

V. Právny názor kasačného súdu

31. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s námietkami sťažovateľov uvedenými v kasačnej sťažnosti. S prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku, ktorým zamietol žalobu.

32. Správny súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s každou námietkou sťažovateľov uvedenou v žalobe. Nakoľko obsah námietok v kasačnej sťažnosti je takmer identický s obsahom námietok v žalobe, kasačný súd považuje argumenty a právne názory obsiahnuté v napadnutom rozsudku za dostatočné. Z kasačnej sťažnosti nevyplýva, v čom konkrétne mal žalovaný pochybiť. Žalovaný vyhodnocoval splnenie podmienok pre evidenciu zmluvy. Správny súd sa vyčerpávajúco vyjadril ku každej námietke sťažovateľov a preto kasačný súd len nad rámec uvedeného uvádza:

33. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žalovaný dňa 03. januára 2020 pod č. OU-ZV-PLO2-2019/019885 zaevidoval v súlade s § 74 ods. 2 písm. b/ a § 16 zákona o poľovníctve zmluvu o užívaní Poľovného revíru č. 18 Lukavica, uznaného právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Zvolen pod č. OU-ZV-PLO-2019/000176 z 13. júna 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2019.

Z obsahu napadnutého opatrenia vyplýva, že zmluva bola uzatvorená podľa § 13 zákona o poľovníctve medzi vlastníkmi a splnomocnenými zástupcami vlastníkov uvedeného poľovného revíru ako prenajímateľmi a nájomcom, t. j. Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor. Súčasťou spisového materiálu o evidovaní zmluvy je podľa tohto úkonu priložená notárska zápisnica z rokovania zhromaždenia vlastníkov poľovníckych pozemkov pod číslami:

W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX vystavená notárkou R.. E. Y., ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia konaného dňa 24. októbra 2019 a listina prítomných, ako aj ďalšie materiály (napríklad listina hostí a splnomocnenia na zastupovanie a pod.). Žalovaný skonštatoval, že zmluva o užívaní poľovného revíru je v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve zaevidovaná na 10 rokov, t. j. od 03. januára 2020 do 03. januára 2030 a účinná je odo dňa zaevidovania, t. j. od 03. januára 2020. Na základe zaevidovania tejto zmluvy môže Poľovnícky spolok Lukavica - Sampor užívať vyššie uvedený poľovný revír a po splnení ďalších podmienok stanovených v zákone, ako aj ďalších všeobecne záväzných právnych predpisoch týkajúcich sa výkonu práva poľovníctva, vykonávať toto právo. Vydaniu napadnutého opatrenia predchádzal návrh na zaevidovanie zmluvy zo 07. januára 2019 podaný Poľovníckym spolkom Lukavica - Sampor. Prílohou návrhu bola vlastnícka štruktúra pôdy v poľovnom revíri, ako aj verejná

vyhláška na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, notárska zápisnica z 24. októbra 2019 R.. Y. a iné podklady tam uvedené. 34. V zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný

úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.

Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Zákon o poľovníctve bližšie neuvádza, akým spôsobom ma okresný úrad skúmať priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a rozhodnutie prijaté na zhromaždení podložené notárskou zápisnicou. Povinnosti predkladateľa určuje § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, podľa ktorého súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

35. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalovaný sa v dostatočnej a zákonom umožňujúcej miere zaoberal okolnosťami týkajúcimi sa zaevidovania zmluvy o užívaní predmetného poľovného revíru, preskúmavaním vlastníckych vzťahov a vykonal aj vlastné výpočty, z ktorých je zrejmé, že s užívaním poľovného revíru č. 18 Lukavica požadovaná väčšina vlastníkov súhlasila.

36. Vo vzťahu k námietke sťažovateľov, že Zhromaždenie bolo zvolané na iný poľovný revír, kasačný súd rovnako ako správny súd uvádza, že aj keď na verejnej vyhláške bolo uvedené, že sa jedná o združenie vlastníkov poľovných pozemkov v revíri Lukavica č. 18 uznaného v roku 1993, ďalšie rozhodnutie, ktorým sa menili hranice poľovného revíru (právoplatné 17. septembra 2019), nie je rozhodnutím, ktorým by vznikal nový poľovný revír a preto je nepochybné, že vlastníci dotknutých poľovných pozemkov si museli byť vedomí identifikácie poľovného revíru, ktorého sa Zhromaždenie týkalo.

37. Skutočnosť, že overenie zápisu do listiny prítomných nerealizoval zvolávateľ, ale bolo vykonané prostredníctvom volených členov mandátnej komisie (ktorí boli zvolení väčšinou hlasov prítomných vlastníkov), sama o sebe nespôsobuje, že priebeh Zhromaždenia je nezákonný.

Z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve nevyplýva požiadavka, aby overenie zápisov do listiny prítomných bolo možné realizovať nezastupiteľne iba zvolávateľmi. Naopak, z tohto ustanovenia vyplýva, že zvolávatelia zabezpečujú zápis a overenie listiny prítomných, čo jednoznačne legitimuje realizovať uvedenú povinnosť aj prostredníctvom volenej komisie.

38. Vo vzťahu k námietke sťažovateľov, že podľa záverov správneho súdu by mal notár na Zhromaždení garantovať vyššiu právnu silu alebo vyšší stupeň hodnovernosti údajov, dokumentov, vyhlásení či stanovísk zvolávateľov či jeho účastníkov, kasačný súd uvádza, že uvedené tendencie v rozsudku správneho súdu nevzhliadol. Zo spisového materiálu je zrejmé, že postup žalovaného nebol notárom nijako suplovaný, naopak, vyplýva z neho detailný popis spôsobov zvolených k lustrácii vlastníctiev a až na základe takto vykonaného skúmania splnenia podmienok, pristúpil žalovaný k evidencii zmluvy. S touto námietkou sa kasačný súd nestotožnil.

Prítomnosť notára a notárska zápisnica potvrdzuje priebeh zhromaždenia a označuje aj prítomnosť zákonom požadovanej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov. Kasačný súd nemá dôvod spochybniť vecnú správnosť notárskej zápisnice.

39. Pokiaľ ide o názor sťažovateľov, že zmluvu o užívaní poľovného revíru môžu predložiť výlučne vlastníci poľovných pozemkov alebo ich splnomocnenci, kasačný súd konštatuje, že zaevidovanie poľovného revíru je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe dochádza k zavŕšeniu postúpenia užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, respektíve vlastníkmi pozemkov, ktoré do tohto revíru patria, na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu

vlastníckych práv k týmto pozemkom. Skutočnosť, že tento správny akt - opatrenie podlieha súdnemu prieskumu, vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov i kasačného súdu. Podmienky, ktoré musia byť splnené pri postúpení užívania poľovného revíru, stanovuje zákon o poľovníctve.

Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov poľovného revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvorenia zmluvy podľa § 13 ods. 1 a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvorenia. Splnenie tejto podmienky je následne preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy. Z účelu zákonnej úpravy evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je dôležité, či bola žiadosť podaná vlastníkmi poľovných pozemkov, alebo samotným užívateľom poľovného revíru, nakoľko oba subjekty sú na základe zmluvy legitimované na tento úkon. Správny súd správne poznamenal, že pokiaľ zákon o poľovníctve v ustanovení § 13 ods. 5 ustanovuje vlastníkov poľovných pozemkov alebo ich splnomocnencov do pozície, že môžu predložiť zmluvu o užívaní poľovného revíru na evidenciu, jeho zámerom je jedine regulovať čo najviac právnych vzťahov a situácií v danej oblasti.

K takýmto môže dôjsť aj v situácii, ak neexistuje užívateľ poľovného revíru, ktorý by v ňom vykonával právo poľovníctva. V súvislosti s námietkou sťažovateľov ohľadom upretia účasti trom vlastníkom pozemkov na Zhromaždení poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie správneho súdu a dodáva, že táto námietka porušenia práv tretích osôb sa netýka ich vlastných subjektívnych práv a teda absentuje v danej časti ich aktívna legitimácia.

40. Pokiaľ ide o kasačnú námietku podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP je možné súhlasiť so sťažovateľmi v tom zmysle, že žaloby o určenie právnej skutočnosti (s výnimkou určenia práva, napr. vlastníckeho práva k veci) sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis (napr. určenie neplatností skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práca, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka) a v iných prípadoch je podanie takejto žaloby neprípustné (napr. uznesenia NS SR spis. zn. 6Cdo/15/2017, spis. zn. 6Cdo/30/2018, spis. zn. 5Obo/12/2018 a spis. zn. 4Cdo/17/2019), posúdenie tejto parciálnej otázky nemalo v konečnom dôsledku vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia s tým, že k otázke evidenčného úkonu a posudzovaní predložených dokumentov zo strany orgánu verejnej správy sa kasačný súd vyjadril vyššie. Predmetná námietka však nesúvisí s ustálenou praxou kasačného súdu.

VI. Záver

41. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľov uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol. 42. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 43. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. septembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Svk/3/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik