7Svk/3/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobkyne: X. B., nar. XX. T. XXXX, J. XXXX/ XX, T. - L., zastúpenej advokátskou kanceláriou: GARAJ & Partners s.r.o., IČO: 35951125, Jozefská 3, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Vysokoškolákov 8556, Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1. Nové bývanie Priekopa s.r.o., IČO: 51464209, Dlhá 923/88B, Žilina, vymazaný z obchodného registra 9. novembra 2024, 2. L.. T. B., nar. XX. T. XXXX, J. XXXX/XX, T. - L., zastúpený: JUDr. Milan Fulec, advokát, Živnostenská 2, Bratislava, 3. T.. T. T., nar. XX. C. XXXX, I. XXXX/X, X. - J., 4. A Fresh s.r.o., IČO: 47457473, Medňanského 16A, Martin, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 27. októbra 2021, č. Xo-20/2021-Ma, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-3S/233/2021 z 18. januára 2024 takto

rozhodol:

I. Kasačné konanie sa zastavuje vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi v 1. rade. II. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/233/2021 z 18. januára 2024 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovaného z 27. októbra 2021, č. Xo-20/2021-Ma, a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. III. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym súdom. IV. Ďalším účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že 21. júna 1994 uzavreli L. T. ako predávajúci a GAS - Nahálka, s.r.o., ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorou predávajúci previedol na kupujúceho dva pozemky v k. ú. L. - parc. č. XXXX/XX a -/XX. V čl. V tejto zmluvy súčasne zriadili „vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez prevádzanú nehnuteľnosť v prospech návštevníkov budov postavených na parc. č. XXXX/XX a XXXX/ XX".

2. Dňa 4. júla 2005 spoločnosť GAS - Nahálka, spol. s r.o., (už pod novým obchodným menom GAS - Martin, s.r.o.) ako predávajúca uzavrela so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu, ktorou na ňu previedla pozemky parc. reg. C č. XXXX/XX a -/XXX, ako aj budovu s. č. XXXX. V čl. V tejto zmluvy žalobkyňa vzala na vedomie, že na parc. č. XXXX/XX existuje vecné bremeno „v prospech vlastníkov a návštevníkov" budov na parc. č. XXXX/XX a -/XX. Na základe tejto zmluvy správa katastra založila list vlastníctva č. XXXX, na ktorý zapísala prevádzané pozemky aj budovu a žalobkyňu ako ich vlastníčku. Zároveň do časti C zapísala ťarchu - vecné bremeno v tom znení, ako bolo dovtedy zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. V roku 2011 sa budova s. č. XXXX rozdelila na 14 bytov a 3 nebytové priestory, v dôsledku čoho bola (spolu s pozemkom, na ktorom stojí, teda č. XXXX/XXX) zapísaná na nový list vlastníctva č. XXXX, no bez uvedeného vecného bremena.

3. Druhý z pozemkov, ktoré boli predmetom pôvodnej zmluvy z 21. júna 1994 (parc. č. XXXX/XX zmenšená o časť, ktorá sa pričlenila k pozemku parc. č. XXXX/XXX), aj s budovou na ňom bol prepísaný na list vlastníctva č. XXXX. Do časti C bolo prepísané vecné bremeno „Právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez par. č. XXXX/XX v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na par. č. XXXX/XX a XXXX/XX - V XXXX/XX". V roku 2006 ich nadobudol do vlastníctva ďalší účastník v 2. rade kúpnou zmluvou, ktorej presný obsah žalovaný nezistil. Rovnako ako žalobkyňa aj ďalší účastník v r. 2013 rozdelil budovu na 14 bytov a 4 nebytové priestory.

pozemkov, kvôli ktorým bolo zriadené uvedené vecné bremeno, teda parc. reg. C č. XXXX/ XX a -/XX, ako aj budovy na nich sa v roku 2018 stal ďalší účastník v 1. rade. Ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia boli tieto nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX.

Katastrálny odbor v oznámení o začatí konania upozornil, že opravu vykoná aj na liste vlastníctva č. XXXX a okrem toho doplní zápis vecného bremena aj na list vlastníctva č. XXXX, pretože parcela č. XXXX/XXX vznikla z pôvodných parciel č. XXXX/XX a -/XX, takže vecné bremeno má zaťažovať aj ju. Napriek námietke ďalšieho účastníka v 1. rade, že vecné bremeno podľa kúpnej zmluvy z júna 1994 je späté s nehnuteľnosťou, takže má povahu in rem, katastrálny odbor rozhodnutím z 13. mája 2021 podľa § 59 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom od 1. októbra 2018 opravil chyby na listoch vlastníctva tak, ako na to upozornil pri začatí konania. Na odôvodnenie uviedol, že zápis je v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu z 20. júla 1994.

Preto za obsah rozhodnutia treba považovať text kúpnej zmluvy. Opravu chyby však podľa žalovaného nemožno vykonať, ak je vec sporná. Konanie o opravu je totiž nesporovým konaním, ktoré nemôže riešiť vecnoprávne spory a nemôžu sa ním meniť vecnoprávne vzťahy účastníkov. Žalobkyňou žiadaná oprava podľa neho zasahuje do práv účastníkov. Tá sama pritom v kúpnej zmluve z júla 2005 vzala na vedomie vecné bremeno tak, ako bolo zapísané na liste vlastníctva. Tým sa podľa žalovaného založila domnienka hodnovernosti tohto údaja, keďže žalobkyňa sama ho nenamietala, hoci tak mohla urobiť. Na záver dodal, že v prerokúvanej veci existuje spor medzi účastníkmi, ktorí si rôzne vykladajú obsah kúpnej zmluvy z júna 1994, a tento spor nie je možné riešiť opravou chyby v katastrálnom operáte.

V prerokúvanej veci potom podľa správneho súdu existuje spor medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom v 1. rade, či vecné bremeno zaťažujúce pozemok parc. reg. C č. XXXX/XX v k. ú. L. je zriadené len v prospech návštevníkov budov na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a -/XX, alebo aj ich vlastníkov. Tým chyba nemá nesporový charakter a nie je založená na zjavnom rozpore listín, a preto ju nemožno opraviť podľa § 59 cit. zák., k čomu správny súd obsiahlo citoval z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

účastníci. Práve preto je oprava chyby v zmysle § 59 ods. 1 katastrálneho zákona zákonným prostriedkom na jej odstránenie. Napriek tomu správny súd vylúčil použitie tohto inštitútu, čím vec nesprávne právne posúdil. Chyba je zrejmá pri porovnaní textácie zmluvy a textácie zápisu na liste vlastníctva, čím spĺňa vymedzenie chyby v zmysle cit. ustanovenia. Žalobkyňa poukázala na judikatúru najvyššieho súdu, ktorá pripustila možnosť výmazu vecného bremena zapísaného bez právneho dôvodu. Aj v prerokúvanej veci zapísané vecné bremeno „v prospech vlastníkov" nemá žiaden právny základ. Spor, ktorý vo veci videl správny súd, je podľa žalobkyne vymyslený a je založený na fabulácii ďalšieho účastníka v 1. rade.

než má. Nesúhlasila ani s argumentom hodnovernosťou údajov katastra, lebo tá podľa § 70 katastrálneho zákona platí, len kým sa nepreukáže opak. 8. Žalovaný ani ďalší účastníci v 3. a 4. rade sa nevyjadrili ku kasačnej sťažnosti, hoci im bola riadne doručená. 9. Ďalší účastník v 1. rade navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Vecné bremeno bolo podľa neho zriadené in rem, a preto bolo správne zapísané aj v prospech vlastníkov pozemkov parc. č.

2005. 10. Ďalší účastník v 2. rade sa stotožnil s kasačnou sťažnosťou. Vecné bremeno, ako je zapísané, je v rozpore s čl. V kúpnej zmluvy z júna 1994. Pretože podľa vtedajších predpisov sa rozhodnutie o povolení vkladu len vyznačilo na zmluve, mal žalovaný len posúdiť súlad medzi znením tohto ustanovenia zmluvy a zápisu na liste vlastníctva. Okolnosť, že nehnuteľnosti medzičasom zmenili vlastníka, by bola relevantná len v prípade opravy podľa § 59 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/1995 Z. z., nie podľa písmena a) tohto odseku, o ktoré ide v prerokúvanej veci. Rovnako nie je podstatné, že žalobkyňa pri nadobudnutí vzala vecné bremeno na vedomie.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v?medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). A. K strate procesnej subjektivity ďalšieho účastníka v 1. rade

subjektivita. Zánik jedného z účastníkov konania predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok kasačného konania, ktorý znemožňuje v konaní vo vzťahu k nemu ďalej pokračovať. Preto kasačný súd uznesením podľa § 64 CSP v spojení s § 25 a 452 SSP rozhodol o zastavení kasačného konania. B. K veci samej

podľa § 59 ods. 4 cit. zák. začne okresný úrad okrem iného na návrh toho, čie práva sú údajmi katastra dotknuté. V zmysle § 59a ods. 1 cit. zák. okresný úrad rozhodne o oprave chyby, ak sú splnené podmienky na opravu v zmysle § 59 ods. 2, inak návrh na opravu chyby zamietne (§ 59a ods. 2). Pretože konanie o oprave chyby je podľa § 22 ods. 1 zákona č. 192/1995 Z. z. jedným z podtypov katastrálneho konania, podľa § 22 ods. 5 cit. zák. sa naň vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ak zákon neustanovuje inak (napr. v § 59 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z.).

súd vo svojom rozsudku citoval judikatúru najvyššieho súdu (rozsudky sp. zn. 10 Sžo 73/ 2015 a 2 Sžr 144/2014), ktorá sa celkom zreteľne vzťahovala k právnej úprave účinnej pred 1. októbrom 2018. Aj judikatúra tunajšieho súdu bez hlbšieho odôvodnenia preberá tieto závery, zdôrazňujúc, že pre obe úpravy platia zhodné „axiómy" (porov. rozsudok sp. zn. 4 Sžrk 4/ 2021, Zo súdnej praxe č. 53/2024, alebo naň odkazujúci rozsudok sp. zn. 8 Svk 34/2024), hoci vôbec nie je zrejmé, odkiaľ tieto axiómy pramenia. Uvedený zmätok v úprave len umocňuje okolnosť, že judikatúra aj podľa právnej úpravy účinnej od 1. októbra 2018 naďalej dospieva k záveru, že chybu v katastri nehnuteľností nemožno opraviť, ak bola dotknutá ďalšou právnou zmenou, hoci takéto obmedzenie neplynie zo žiadneho ustanovenia § 59 a nasl. zákona č. 162/ 1995 Z. z. (porov. už cit. rozsudok sp. zn. 8 Svk 34/2024 a tam citovanú judikatúru).

Pojmy „verejná listina", resp. „iná listina" nadväzujú na legislatívne skratky, ktoré sú zavedené v § 8 ods. 1 písm. c) cit. zák. Verejnou listinou sa v tomto ustanovení spoločne označujú rozhodnutia štátnych orgánov a notárske osvedčenia, inou listinou sú iné listiny, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam. Naopak, zmluvy, dohody a písomné vyhlásenia vkladateľov sa spoločne označujú legislatívnou skratkou „zmluva". V prerokúvanej veci je predmetom opravy nesprávny zápis vecného bremena, ktoré sa zriadilo zmluvou, a teda nejde o rozpor s verejnou listinou ani s inou listinou, ako sú vymedzené v § 8 ods. 1 písm. c). Naopak, znenie § 59 ods. 2 písm. a) cit. zák. nedovoľuje opraviť údaje katastra, ak sú v rozpore so zmluvou, na základe ktorej bol povolený vklad, ale len ak sú v rozpore so samotným rozhodnutím o povolení vkladu.

vkladu stávali vecné práva upravené v samotnom písomnom vyhotovení zmluvy, na ktorom bolo vyznačené rozhodnutie o povolení vkladu (porov. obdobne rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžrk 1/2019). V súlade s cit. § 17 zákona č. 265/1992 Zb. potom bolo povinnosťou správy katastra na základe rozhodnutia o povolení vkladu tento vklad vykonať, teda vpísať právo, ktorého vklad bol povolený, na list vlastníctva, a to tak, ako bol jeho vklad povolený.

. . v prospech návštevníkov" určitých budov. Zo znenia tohto vecného bremena tak nevyplýva, že by jeho obsahom bolo právo prechodu samotného vlastníka týchto budov, ale len ich návštevníkov. Rovnako zistený skutkový stav svedčí o tom, že rozhodnutím z 21. júla 1994, č. V 1294/94, bol povolený vklad práve tohto práva (keďže predmetom vkladu nie je vecné bremeno, ale právo mu zodpovedajúce, porov. § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 cit. zákona č. 265/ 1992 Zb.) do katastra nehnuteľností. Vpis tohto práva na list vlastníctva č. 1919 sa vykonal pod položkou výkazu zmien č. 327/94, no s iným obsahom než bol jeho vklad povolený (okruh osôb, ktoré mali mať právo prechodu a prejazdu, sa rozšíril aj na vlastníkov pozemkov).

Pokusy o jeho rozširujúci výklad neznamenajú, že by sa obsah zriadeného a vloženého vecného práva stal sporným. Nemožno súhlasiť ani s názorom, že oprave bráni to, že právo už bolo dotknuté ďalšou zmenou. Bez ohľadu na to, že takéto obmedzenie z ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) cit. zák. neplynie (pozri odsek 13 tohto rozsudku), aj judikatúra, ktorá toto obmedzenie pripúšťa, zdôrazňuje, že to, či určitý zápis je takouto zmenou, závisí od okolností každého prípadu (porov. cit. rozsudok sp. zn. 8 Svk 34/2024, ods. 47 a tam citovanú prejudikatúru).

19. Zmeny vlastníctva panujúceho či zaťaženého pozemku nie sú zmenami, ktoré by sa týkali samotného vecného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Preto sama okolnosť, že v čase rozhodovania žalovaného boli vlastníkmi týchto pozemkov iné osoby než účastníci pôvodnej kúpnej zmluvy z 21. júna 1994, a teda medzičasom došlo k zápisom zmien vlastníckeho práva, nepredstavuje prekážku vykonania opravy. Rovnako okolnosť, že žalobkyňa v kúpnej zmluve zo 4. júla 2005 vzala na vedomie vecné bremeno tak, ako bolo v tom čase (chybne) zapísané na liste vlastníctva, nepredstavuje takúto právnu zmenu. Na základe tejto zmluvy sa totiž nevykonal zápis, ktorý by znamenal zmenu práva z vecného bremena.

Pokiaľ však nebola katastrálnemu odboru predložená žiadna ďalšia taká listina, ktorá by svedčila o tom, že sa obsah práva z vecného bremena zmenil v porovnaní s tým, ako bol v roku 1994 povolený jeho vklad, nezostalo orgánu katastra nič iné, než v zmysle cit. § 59 ods. 2 písm. a) cit. zák. posudzovať správnosť zápisu na základe posledného rozhodnutia o povolení vkladu tohto práva, teda rozhodnutia z 20. júla 1994 a znenia kúpnej zmluvy z 21. júna 1994.

V Bratislave dňa 30. septembra 2025