7Svk/32/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: SHP, a. s., so sídlom Červenej armády č. 1191, Turčianske Teplice, IČO: 31585370, právne zastúpený Mgr. Erikou Sojkovou, advokátkou so sídlom Rybničná č. 40, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická č. 17, Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 2751/2021 zo dňa 25.02.2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/70/2021 zo dňa 28.02.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/70/2021 zo dňa 28.02.2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin č. j.: 550-2020 -500-1934/2020/JF zo dňa 18.12.2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).

sú nariadené vo vyššie uvedených opatreniach, konkrétne v opatrení zo dňa 14.10.2020 v bode 3 a opakovane v opatrení zo dňa 06.11.2020 v bode č. 1, najneskôr však do 14 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. V konaní bolo preukázané, že žalobca nesplnil opatrenia nariadené prvostupňovým orgánom zo dňa 14.10.2020 v bode 3, čím porušil § 37 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona o veterinárnej starostlivosti, opakovane nesplnil nariadené opatrenia zo dňa 06.11.2020 v bode 1, čím porušil rovnaké ustanovenie a tým, že sa pokúsil zmariť veterinárnu kontrolu dňa 08.10.2020 zameranú na vykonanie epizootologického šetrenia v chove v zmysle NKP, nedodržal veterinárne požiadavky podľa § 3 písm. b) bod 1 a bod 2 a písm. c) bod 5 zákona o veterinárnej starostlivosti. Preto prvostupňový orgán podľa § 42 ods. 1 zákona o veterinárnej starostlivosti pozastavil schválenie pre prevádzku žalobcu do času, kým žalobca preukázateľne odstráni nedostatky a splní opatrenia nariadené dňa 14.10.2020 v bode číslo 3 a opakovane v opatrení zo dňa 06.11.2020 v bode číslo 1.

Prvostupňový orgán teda postupoval správne, keď svojím rozhodnutím pozastavil rozhodnutie o schválení do preukázateľného odstránenia nedostatkov a zároveň na tento úkon určil lehotu do 14 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. K námietke, že účastníkovi nebol umožnený odber potvrdzujúcich vzoriek v súlade s NKP uviedol, že v zmysle NKP a nariadenia komisie č. 200/2010, ktorým sa vykonáva nariadenie 2160/2003/ES, odber vzoriek v chove je možno členiť na rutinný odber vzoriek z iniciatívy potravinárskeho subjektu a odber vzoriek ako súčasť úradných kontrol. Úradné vzorky v chovoch sú odoberané prostredníctvom úradných veterinárnych lekárov zasielané do Národného referenčného laboratória (ďalej „NRL“) pre salmonely, ktorým je Veterinárny a potravinový ústav (ďalej „VPÚ“) Bratislava, príslušné RVPS v prípade pozitívnych výsledkov nariaďujú veterinárne opatrenia. Úradné vzorky môžu byť odoberané aj súkromnými veterinárnymi lekármi poverenými na výkon štátnych veterinárnych činností po dohode a podpísaní zmluvy s príslušnou RVPS. Vzorky z iniciatívy prevádzkovateľa sú

Pokiaľ chovateľ si dal vykonať rozbor odobratých vzoriek súkromným veterinárnym lekárom skúšobňou VETLAB s.r.o., tieto vzorky neboli zaslané laboratóriu uvedenému v bode 5 NKP a preto nemôžu byť výsledky z týchto laboratórií pre potreby NKP akceptovateľné. Podľa NKP vykonať odber potvrdzujúcich (konfirmačných) úradných vzoriek je možné len v odôvodnených prípadoch, napríklad za účelom vylúčenia falošne pozitívnych alebo falošne negatívnych výsledkov v kŕdli a to výlučne prostredníctvom úradných veterinárnych lekárov (bod 9.2.B NKP).

Pokiaľ by išlo o odber vzorky odobranej z iniciatívy chovateľa v súlade s bodom 9.2.A NKP, prvostupňový orgán by mohol za určených podmienok rozhodnúť o odobraní konfirmačnej vzorky. Žalovaný tiež poukázal na korešpondenciu s Európskou komisiou z mesiaca júl 2020, ktorá konštatovala, že v Slovenskej republike v roku 2019 je úradná potvrdzujúca vzorka odoberaná rutinne po každom v pozitívnom výsledku, čo je v rozpore s požiadavkami Európskej únie a cieľom národných kontrolných programov. Ďalej zdôraznil, že podľa nariadenia 2160/2003/ES a v súlade s NKP sa kŕdeľ považuje za pozitívny nie na základe klinických príznakov a pitevného nálezu, ale na základe výsledkov laboratórnych vyšetrení vzoriek trusu z chovného prostredia. Predmetné úradné vzorky z 29.09.2020 boli pozitívne na invázne druhy salmonely.

5. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že je zrejmé, že žalobca nesplnil nariadené opatrenia v lehote určenej prvostupňovým správnym orgánom, až so značným časovým odstupom začal podnikať kroky k ich splneniu a to až po tom, čo mu bolo dňa 05.01.2021 doručené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o pozastavení rozhodnutia o

Je potrebné, aby vzájomná komunikácia medzi prevádzkovateľom a správnym orgánom bola založená na vzájomnom rešpekte, rešpekte k litere zákona, i k úradným autoritám i k zdraviu konzumentov, zdraviu zvierat. I keď samotná skutočnosť nesplnenia veterinárnych opatrení v určenej lehote je samo osebe formálnym dôvodom na postup podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona o veterinárnej starostlivosti, v špecifikách daného prípadu nemožno nebrať do úvahy aj dôvody, ktoré k nesplneniu predmetných opatrení v určenej lehote viedli. Čo sa týka otázky, či správne orgány postupovali správne, keď žalobcovi odmietli vykonať úradný odber potvrdzujúcej vzorky, uviedol, že nariadenie 2160/ 2003/ES neobsahuje v prílohe II v časti D žiaden bod 4, tak ako to žalovaný uvádza.

bolo v danom prípade, ako aj tvrdenie žalobcu, že správny orgán opakovane klamlivo interpretuje výsledok kontrolných odberov, kde z troch odobratých vzoriek bol uvedený výskyt v jednej, a nie v dvoch ako uvádza prvostupňový orgán. Rozpor týchto tvrdení nebolo možné verifikovať na základe obsahu administratívneho spisu. Každopádne neprihliadanie na negatívny výsledok testovania vykonaného súkromným laboratóriom bez náležitej argumentácie je v rozpore s poskytnutím práva na právnu ochranu. Nakoniec poukázal na to, že usmrtenie tisícov nosníc v porovnaní s cenou konfirmačného testovania je neproporcionálne. Uzavrel, že správne orgány pochybili, keď žalobcovi odopreli právo na odber potvrdzujúcich vzoriek. Preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a ďalšími žalobnými bodmi sa nezaoberal.

Argumentácia súdu o hroziacej škode nie je namieste, pretože salmonelóza je choroba, v prípade výskytu ktorej môže štát priznať chovateľovi úhradu nákladov a strát podľa § 45 citovaného zákona. K tvrdeniu správneho súdu, že nepostupoval správne, keď žalobcovi odmietol vykonať úradný odber potvrdzujúcej (konfirmačnej) vzorky uviedol, že v danom prípade sa jedná o kŕdle úžitkových nosníc kury domácej, na ktoré sa vzťahuje nariadenie komisie 517/2011, ktoré potvrdzujúci odber vzoriek, respektíve opakovaný odber vzoriek v prípade podozrenia na falošné výsledky neupravuje. Podľa NPK pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu na rok 2020 odber je možný len v odôvodnených prípadoch. Úradná potvrdzujúca vzorka má byť odoberaná výnimočne, nie rutinne po každom pozitívnom výsledku vzorky, nakoľko takýto postup je v rozpore s požiadavkami Európskej únie a cieľmi národných kontrolných programov.

dňa 27.10.2020. Išlo najmä o tieto skutočnosti: vylučovanie salmonel trusom v infikovanom kŕdli je nepravidelné a môže byť prerušované, ďalej nebolo podozrenie, že v prípade úradnej vzorky išlo o prípad falošne pozitívneho výsledku, pretože úradná vzorka bola odobratá predpísaným spôsobom a vyhodnotená v NRL, ďalej žalobca nepredložil výsledky skúšania zo samo kontrolného vyšetrenia, ktoré by boli realizované v laboratóriu určenom na tento účel v NKP, skúšobňa VETLAB pracovala s podvzorkou vo veľkosti 10 gramov, pričom podľa NKP sa pracuje s podvzorkou veľkosti 25 gramov (takýmto postupom bola 1,5 krát znížená záchytnosť vo vzorke trusu), ďalej v predchádzajúcom období troch rokov bol v tej istej hale potvrdený výskyt invazívnych druhov salmonely, žalobca v chove nedodržiava vakcinačný program pre turnus 2/2019, nedodržal povinnosti viesť evidenciu o všetkých dezinfekciách a preventívnych opatreniach a nosnice boli v záverečných fázach znáškového obdobia. Po zohľadnení týchto skutočností dospeli správne orgány k záveru, že zlyhávanie plnenia NKP zo strany žalobcu nemôžu riešiť opakovaným odberom potvrdzujúcich vzoriek.

konania nevedeli námietky žalobcu v tomto smere kvalifikovane vyvrátiť, odmietli doplniť dokazovanie o novú vzorku, ktorú žalobca žiadal a neprihliadli na vzorky a výsledky dodané žalobcom z akreditovaných laboratórií zo SR aj z Českej republiky. Úradný veterinárny lekár nepreukázal odbornú prípravu, čo v súvislosti s výhradami prevádzkovateľa k priebehu a odberu vzoriek nesie znaky priamej súvislosti s nezákonnosťou priebehu a výsledkov skúšok. Správny orgán v prípade možného vzniku škody, teda odôvodneného prípadu, mal potvrdzujúcu vzorku poskytnúť. Tým, že žalovaný ku kasačnej sťažnosti priložil kópiu údajne súvisiaceho spisového materiálu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/125/2021, sa dopustil konania v rozpore so zásadami Správneho poriadku, Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) a spôsobuje opakovanie škody na majetku žalobcu. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.

9. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o pozastavení rozhodnutia o schválení pre prevádzkareň žalobcu z toho dôvodu, že účastník nesplnil opatrenia, ktoré mu boli nariadené prvostupňovým správnym orgánom podľa § 8 ods. 3 písm. c) zákona o veterinárnej starostlivosti dňa 14.10.2020 v bode 3 a opakovane dňa 06.11.2020 v bode 1. Žalobca v prvom rade v správnej žalobe namietal, že nebol dostatočne zistený skutkový stav na nariadenie predmetných opatrení, pretože nebola vykonaná konfirmačná skúška na výskyt invazívnych salmonel, pričom úradná vzorka odobratá 29.09.2019 nepostačuje na konštatovanie o výskyte tejto choroby v hale ZH1. Naopak, žalovaný tvrdil, že nebol dôvod na odobratie potvrdzujúcej úradnej vzorky v zmysle bodu 9. 2. B NKP z dôvodov, ktoré boli žalobcovi riadne oznámené na rokovaní dňa 27.10.2020 a taktiež stanovisku zo dňa 09.11.2020 a 10.11.2020. Správny súd mal za to, že žalovaný nedostatočne odôvodil, prečo prípad žalobcu nepovažuje za odôvodnený prípad

V danom prípade boli tieto podmienky splnené a žalobcovi márne uplynula aj dodatočná lehota na splnenie uložených opatrení zo dňa 14.10.2020 a 06.11.2020, čo vyplýva z dodatočných veterinárnych kontrol zameraných práve na overenie splnenia nariadených veterinárnych opatrení - lehota, vrátane dodatočnej lehoty plynula od 15.10.2020 do 11.11.2020. Žalobca ani v tejto lehote, ani do vydania preskúmavaného rozhodnutia tieto opatrenia nesplnil. Vydané opatrenia sú samostatné individuálne správne akty, ktoré neboli samostatne preskúmané správnym súdom; keďže však správne orgány z nich vychádzali ako z podmienky vydania prvostupňového a preskúmavaného rozhodnutia a žalovaný v kasačnej sťažnosti nenamietal ich posudzovanie pred správnym súdom, kasačný súd sa zaoberal sťažnosťou námietkou žalovaného, že nariadené opatrenia boli vydané zákonne, aj pokiaľ nebol vykonaný odber potvrdzujúcej úradnej vzorky.

12. Podľa bodu 9.2.B písm. e) NKP v roku 2020 potvrdzujúca úradná vzorka sa vykoná na potvrdenie pozitívneho výsledku zo samokontroly chovateľa alebo pozitívneho výsledku úradnej vzorky (iba v odôvodnených prípadoch).

- 07.10.2020 NRL doručilo protokol o skúške potvrdzujúci výskyt invázneho sérotypu salmonely v úradnej vzorke trusu hydiny odobratej v hale ZH1 - 08.10.2020 sa opätovne dostavili vykonať odber úradnej vzorky z haly ZH2, ale vstup do haly im nebol umožnený, čím bol zmarený výkon úradnej kontroly.

V ňom sa za ohnisko nákazy vymedzila hala ZH1 a zakázal sa akýkoľvek presun hydiny z ohniska a do ohniska nákazy a podľa bodu 3 sa nariadilo porazenie a následné spracovanie všetkej hydiny z haly ZH1 v súlade s požiadavkami nariadenia 1099/2009/ES s tým, že miestne príslušná Regionálna veterinárna a potravinová správa musí byť informovaná o prísune zvierat na bitúnok a o tom, že zvieratá pochádzajú z chovu s výskytom salmonel alebo usmrtenie všetkej hydiny z haly ZH1 a s následným neškodným odstránením kadáverov v asanačnom podniku. -15.10.2020 požiadal žalobca o poskytnutie rozhodujúceho konfirmačného odberu; ako dôvod uviedol jesennú inváziu hlodavcov na farmu a priložil 2 protokoly o skúške s negatívnym výsledkom na vyšetrenie salmonel (jeden zo skúšobne Vetlab a druhý zo Štátneho veterinárneho ústavu Praha) - 20.10.2020 bola vykonaná veterinárna kontrola zameraná na plnenie opatrení v chove nosníc, konkrétne opatrenia č. 3 v hale ZH1, pričom bolo zistené, že opatrenie nebolo splnené. - 27.10.2020 sa konalo rokovanie odbornej skupiny pracovníkov prvostupňového orgánu s

- 05.11.2020 prvostupňový orgán zaslal žalobcovi žiadosť o súčinnosť, aby mu oznámil spôsob splnenia opatrení a spôsob naloženia s nosnicami a vajcami pochádzajúcimi od nosníc z haly ZH1 - žalobca zostal nečinný, preto prvostupňový orgán 06.11.2020 nariadil ďalšie opatrenie zhodné s bodom 3 opatrenia z 14.10.2020 s termínom splnenia do 11.11.2020. - 12.11.2020 vykonali úradní veterinárni lekári veterinárnu kontrolu zameranú na overenie splnenia opatrení, pričom zistili, že v hale ZH1 sa nachádzalo 67713 kusov nosníc, v čase kontroly prebiehala znáška a prevádzkovateľ neobmedzil kŕmnu dávku u nosníc a neodoslal nosnice na jatočné účely, ani ich neusmrtil a neodoslal do asanačného zariadenia - 19.11.2020 začalo správne konanie vo veci pozastavenia rozhodnutia o schválení do času,

14. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na právne predpisy upravujúce kontrolu salmonely u nosníc kury domácej. Ide o nariadenie EP a Rady č. 2160/2003/ES o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín (ďalej aj „základné nariadenie“) a nariadenie Komisie č. 517/2011, ktoré toto nariadenie vykonáva ohľadne kŕdľov nosníc kury domácej (ďalej aj „vykonávacie nariadenie“). Podľa čl. 5 ods. 1 základného nariadenia členské štáty založia národné programy kontroly pre každú zoonózu a pôvodcu zoonóz vymenovaného v prílohe I. Príloha II k tomuto nariadeniu definuje režim kontroly zoonóz a pôvodcov zoonóz vymenovaných v prílohe I. Na kŕdle kury domácej sa vzťahuje písmeno D prílohy II. Možnosť odberu potvrdzujúcich vzoriek stanovuje bod 4, ktorý sa však týka zrušenia obmedzení pri využití vajec z infikovaných kŕdľov.

16. Keďže základné nariadenie nezakotvuje možnosť odobratia porovnávacích vzoriek, ak sa zistí prítomnosť salmonely čo i len v jednej vzorke, ak sú nariadené opatrenia týkajúce sa živej hydiny, na čo logicky nadväzuje vykonávacie nariadenie, ktoré žiadnu výnimku z pojmu pozitívny kŕdeľ, pokiaľ bola zistená prítomnosť salmonely v takomto prípade, nezakotvuje, je potrebné ustáliť, že z právnej úpravy Európskej Únie týkajúcej sa kontroly salmonely v chovoch kŕdľov nosníc kury domácej právo na odobratie porovnávacej vzorky nevyplýva.

Keďže teda môže výnimočne nastať situácia, že po prvotnej pozitívnej vzorke sa po zopakovaní testovania zistia negatívne vzorky, citované nariadenie na túto situáciu pamätá, keď v bode 4 prílohy síce definuje pozitívny kŕdeľ ako pozitívny, keď sa zistí prítomnosť salmonely hoci len v jednej vzorke, avšak z tohto pravidla stanovuje výnimku, a to práve vtedy, keď sa aplikuje bod 2.2.2.2 písm. c), ak sa prvotný pozitívny výsledok po odbere vzoriek z iniciatívy chovateľa nepotvrdil pri následnom úradnom odbere úradných vzoriek. Toto vykonávacie nariadenie sa však na tu prejednávaný prípad nevzťahuje.

čl. 5 základného nariadenia, ktorý však v bode 9.2.B písm. e) zakotvoval možnosť odberu porovnávacej vzorky. Treba konštatovať, že NKP ako podzákonná norma, vydaná na právnom základe úniového práva, zakotvuje v tomto ohľade chovateľom viac práv ako samotná úniová

Kasačný súd má za to, že žalovaný svoju správnu úvahu odôvodil jasne a zrozumiteľne, použitie správnej úvahy má racionálne jadro a z jej obsahových medzí nevybočuje. Žalobca požiadal o odber potvrdzujúcej úradnej vzorky, čo odôvodnil v žiadosti zo dňa 15.10.2020 len jesennou inváziou hlodavcov na farmu, pričom ako prílohu doložil protokoly o skúškach na salmonely v laboratóriách, ktoré nie sú uvedené v NKP. Iné dôvody pre odber potvrdzujúcej vzorky, napr. nesprávne postupy pri odobratí vzorky, neuviedol. Žalovaný poukázal na to, že išlo o úradnú vzorku, táto bola odobratá v zmysle NKP, bola vyšetrená v akreditovanom úradnom laboratóriu, ktoré je národným referenčným laboratóriom pre salmonelové infekcie a o výsledku bol vystavený protokol o skúške. Konštatoval, že odborná skupina ustanovená pre posúdenie žiadosti žalobcu o odber potvrdzujúcej úradnej vzorky zhodnotila celý postup odoberania, vyšetrenia a hodnotenia vzorky a konštatovala, že pre vykonanie týchto odberov žalobca neuviedol žiadne relevantný dôvod. Takýto prípad žalovaný nepovažuje za odôvodnený prípad; takýmto by mohol byť prípad, keby išlo o odber vzorky odobratej z

21. V tejto súvislosti kasačný súd podporne poukazuje na rozsudok SD EÚ z 19.10.2023 C- 591/22, ktorý sa síce týkal aplikácie nariadenia č. 200/2010, teda týkajúceho sa chovných kŕdľov kury domácej (nie kŕdľov nosníc), keďže sa zaoberal vysvetlením obdobného pojmu - pojmu „výnimočný prípad“ v zmysle bodu 2.2.2.2 písm. c) prílohy tohto nariadenia.

22. Kasačný súd sa nestotožnil ani so závermi správneho súdu v napadnutom rozsudku, že obštrukcie žalobcu sú z hľadiska snahy predísť značnej škode na vlastnom majetku predvídateľné a že v špecifikách daného prípadu nemožno nebrať do úvahy dôvody, ktoré k nesplneniu predmetných opatrení v určenej lehote viedli. Podľa názoru kasačného súdu žalobca má povinnosť plniť zákonné povinnosti v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti, a teda aj nariadené opatrenia v zmysle § 8 ods. 3 písm. e) tohto zákona bez ohľadu na jeho

B písm. a) NKP. Odber vzoriek vykonal úradný veterinárny lekár, preto nie je namieste námietka, že tento nepreukázal svoju odbornú prípravu (ktorú žalobca ani ďalej nešpecifikoval). Okrem toho žalobca tieto námietky počas celého správneho konania ani v odvolaní nevzniesol. Žalobcovo tvrdenie, že „odobraté vzorky neboli s najväčšou pravdepodobnosťou odobraté správne“ je tvrdenie len hypotetické.

Ide o opatrenia preventívneho charakteru, ktorými ešte nebola nariadená likvidácia chovu v hale ZH1. 25. Kasačný súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že odôvodnený prípad na vykonanie opakovanej konfirmačnej vzorky v zmysle bodu 9.2.B NKP je ten prípad, keď hrozí vznik škody, ako v prejedávanej veci. Takéto konštatovanie nevyplýva z textu citovaného ustanovenia NKP a nezodpovedá ani jeho zmyslu a cieľom. Cieľom NKP je predovšetkým ochrana spotrebiteľa a verejného zdravia, a nie preferovanie ekonomických a hospodárskych záujmov chovateľov. Napokon čo sa týka námietky, že žalovaný ku kasačnej sťažnosti pripojil aj kópiu spisového materiálu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/125/2021, čím sa mal dopúšťať konania v rozpore so zásadami Správneho poriadku a SSP, kasačný súd konštatuje, že tým, že žalovaný ku kasačnej sťažnosti pripojil dokumenty týkajúce sa iného konania, neporušil žiadne zákonné ustanovenie; samozrejme, išlo o nadbytočný úkon a z týchto predložených príloh kasačný súd nemôže vychádzať, pretože sa netýkajú tu prejednávaného prípadu. 26.

27. O trovách tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). 28. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.