7Svk/35/2022

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Navrhovateľ podal dňa 27.09.2019 návrh na vydanie zmeny rozhodnutia o umiestnení stavby. Navrhnutá zmena riešila zmenu odvádzania dažďových vôd v rozsahu: Pôvodne navrhované a odsúhlasené odvádzanie dažďových vôd na terén je zrušené. Dažďové vody z prístupovej komunikácie stavebného objektu „SO 02 Prístupová komunikácia -odvodnenie“ budú odvádzané do „Vsakovacieho objektu“, ktorý je situovaný v zmysle LV č. XXX na parcele KN-C č. XXXX/XX, k. ú. C. C., vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Do navrhovaného vsakovacieho objektu budú odvádzané dažďové vody zachytávané v uličných vpustiach UV 4, UV 5 a UV 6.

účastníka konania v konaní podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona v prípade, ak mu také postavenie vyplýva z ust. § 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“), a teda ak ide o činnosť, pri ktorej tento zákon vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie.

5. K námietke uplatnenia osobitných ustanovení stavebného zákona (§ 34 ods. 1, § 39 ods. 2, § 42 ods. 4 a § 140c stavebného zákona), žalovaný uviedol, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je proces, ktorého cieľom je posúdiť možné vplyvy uvažovaného zámeru na životné prostredie a slúži ako odborný podklad pre rozhodovanie orgánov štátnej správy. K zmene odvádzania dažďových vôd z časti štátnej cesty II/578 a z navrhovanej prístupovej komunikácie sa podľa § 28 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vodách“ alebo „vodný zákon“) vyjadril Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý so zmenou umiestnenia súhlasil za dodržania podmienok stavebného úradu.

C. C. pre navrhovateľa spoločnosť Parkovací dom BB, s. r. o. Išlo teda o dve odlišné stavby a zmena územného rozhodnutia nepodliehala konaniu o posudzovaní vplyvov, pretože išlo o zmenu územného rozhodnutia, ktoré rieši zmenu odvádzania dažďových vôd. K námietkam týkajúcim sa zákonného zákazu vydať stavebné povolenie bez rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody podľa § 16a ods. 23 zákona o vodách žalovaný upozornil, že predmetom konania je rozhodnutie o zmene umiestnenia stavby a nie stavebné povolenie. Za účelom zabezpečenia ochrany vôd bolo predložené stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie - štátna vodná správa č. OU-BB-OSZP3-2019/031817-002 zo dňa 23.09.2019, ktorého pripomienky boli zapracované do rozhodnutia o zmene umiestnenia stavby.

II. Priebeh konania na správnom súde

9. Správny súd v napadnutom rozsudku skonštatoval danosť aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby. Žalovaný so žalobcom konal, stal sa teda účastníkom administratívneho konania, preto žalobca spĺňa aj podmienky žalobnej legitimácie v zmysle § 178 ods. 1 SSP, pritom je už irelevantné či mu osobitný právny predpis (zákon o EIA) priznával postavenie účastníka konania. Žalobca v podstatnej časti žaloby namietal porušenie ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, bez konkrétneho prejavu a spôsobu, ktorým malo k nezákonnému postupu zo strany žalovaného a stavebného úradu dôjsť. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať svojou činnosťou absentujúcu aktivitu žalobcu špecifikáciou všeobecných námietok. 10. Žalobca konkretizoval, že v danom prípade je žalobnou námietkou tvrdený nesúlad napadnutého rozhodnutia s právoplatným rozhodnutím EIA na prevádzkovo súvisiacu stavbu parkovacieho domu a rozpor s vodným zákonom. Tvrdenie žalobcu, že stavba dopravného napojenia prevádzkovo súvisí so stavbou „Parkovací dom, parcela č. XXXX/XX C. C.“

Stavebný úrad vydáva územné rozhodnutie ku konkrétnej stavbe, k jej umiestneniu, ku spôsobu napojenia na siete, vrátane odvádzania dažďových vôd. Realizovaním zmeneného územného rozhodnutia k stavbe nemôže dôjsť k zmene spôsobu odvodnenia tejto susednej stavby „Parkovací dom, parc. č. XXXX/XX C. C.“.

Podmienky, za akých bolo vydané rozhodnutie vo vzťahu k stavbe „Parkovací dom, parc. č. XXXX/XX C. C.“, nemožno vztiahnuť na iný projekt s odlišným právnym režimom. Považoval za irelevantnú námietku, že ak stavba „parkovací dom“ bola predmetom zisťovacieho konania v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov, tak sa má posudzovať podľa zákona o EIA aj susediaca stavba, ktorej zmena územného rozhodnutia (§ 41 ods. 1 stavebného zákona) je predmetom tohto súdneho

Považoval za nedôvodnú námietku o narušení ekologickej rovnováhy a údržby sadových úprav, pretože rozsah realizácie sadových úprav bude predmetom samostatného konania. Povolenie je podkladom pre vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu a nie rozhodnutia o umiestnení stavby. Povolená zmena je priaznivejším riešením z hľadiska zabezpečenia ochrany životného prostredia, riešenie odvádzania dažďových vôd „vsakom“ je modernejšou metódou pre zabezpečenie kvality životného prostredia a je v súlade so „Stratégiou adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy“ bod 5_2_

vyjadrenia podľa § 28 vodného zákona sú irelevantné, pretože je vylúčená aplikácia § 16a vodného zákona. 14. Nebol možný ani súdny prieskum záväzného stanoviska podľa § 28 zákona o vodách, ako podkladového opatrenia podľa § 27 ods. 1 SSP, pretože návrh bol žalobcom podaný po lehote podľa § 62 ods. 1 SSP.

16. K dodržiavaniu Aarhuského dohovoru správny súd uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé tvrdené ukrátenie na právach žalobcu. Žalobca spochybňuje postup v administratívnom konaní, ktorým sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, ale jeho postoj v dôsledku formalistických a nekonkrétnych všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie konania a oddelenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom dohovoru. Namieste je poskytnutie súdnej ochrany tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo. Proporcionálne posudzoval tiež záujem verejnosti na priaznivom životnom prostredí a záujem verejnosti na ochrane životného prostredia a zdravia s tým, že stavba „Dopravné napojenie areálu FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica na štátnu cestu II/578“ sa týka vhodnejšieho riešenia prístupu k fakultnej nemocnici, keď žalobca ním tvrdený nepriaznivý vplyv na životné prostredie nepreukázal.

III. Kasačné sťažnosti účastníkov konania, vyjadrenia

A) 18. Ďalší účastník konania 2/ (ďalej len „sťažovateľ 1“) podal proti výroku III. rozsudku správneho o náhrade trov konania ďalších účastníkov konania kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačnému súdu navrhol, aby zrušil III. výrok napadnutého rozsudku a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 19. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, v správnom súdnom konaní vystupoval v postavení ďalšieho účastníka a v zmysle § 51 ods. 1 SSP bol v konaní zastúpený advokátom. Takýto účastník má taktiež právo na náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi, a to v rozsahu určenom § 169 SSP, a teda na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom. 20. Sťažovateľ 1 bol v konaní aktívny výlučne na pokyn správneho súdu, pretože 1) vyjadrenie k žalobe bolo uskutočnené na výzvu správneho súdu, a 2) účasť na pojednávaní dňa 23.06.2021 bola realizovaná na podklade predvolania súdu na pojednávanie. Správny súd v upovedomení o zrušení pojednávania žalobcovi oznámil, že v súvislosti so situáciou týkajúcou sa COVID-19 môže súdu oznámiť, že netrvá na nariadení pojednávania. Žalobca na upovedomenie nereagoval a preto došlo k uskutočneniu pojednávania, čo predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je tiež zjavná bezúspešnosť správnej žaloby a obštrukčné konanie žalobcu. Žalobca už v administratívnom konaní podával nezmyselné a neopodstatnené podania a rovnakého charakteru je správna žaloba a vyjadrenia žalobcu v rámci správneho súdneho konania. V súvislosti s tým poukázal na obsah trestného oznámenia Ministerstva hospodárstva SR, podaného v súvislosti s konaním žalobcu. Obštrukčné konanie žalobcu a jeho nezmyselné požiadavky nemôžu požívať právnu ochranu a byť bez akýchkoľvek následkov, najmä povinnosti nahradiť trovy konania ďalším účastníkom konania. Na zamedzenie zneužívania práv zo strany žalobcu, spočívajúce v podávaní nezmyselných a nedôvodných žalôb môže podľa sťažovateľa 1 postačovať priznávanie trov konania ďalším účastníkom konania v zmysle § 169 SSP.

22. K dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 169 SSP žalobca uviedol, že sťažovateľ 1 nepredložil žiaden dôkaz o špekulatívnosti jeho konania. Dotknutá verejnosť má právo presadzovať názor na ochranu životného prostredia aj podávaním rovnakých pripomienok k navrhovanej činnosti, ak sa tieto pripomienky týkajú navrhovanej činnosti alebo jej vplyvov na životné prostredie. Ani podávanie rovnakých pripomienok nemožno a priori považovať za zneužitie práva (analýza VIA IURIS). Činnosť žalobcu ako environmentálneho spolku a pozitívny záväzok chrániť životné prostredie má oporu aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 107/2019-13. Kasačnému súdu navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Uplatnil si aj náhradu trov kasačného konania.

Poukázal na účelové podávanie obsahovo totožných všeobecných žalôb v iných veciach a špekulatívnosť konania žalobcu a nedôvodné zaťažovanie súdneho systému. Uplatnil si tiež nárok na náhradu trov kasačného konania. B)

25. Nesprávny procesný postup správneho súdu podľa sťažovateľa 2 spočíval v tom, že sa voči správnemu súdu domáhal vyslovenia predbežného právneho posúdenia veci vzhľadom na subsidiárnu aplikáciu Civilného súdneho poriadku podľa § 25 SSP, ktorému nebolo vyhovené. Poskytnutie predbežného právneho posúdenia by smerovalo k zabezpečeniu účelu súdneho pojednávania a bez tohto postupu nie je možné zistiť nahliadanie súdu na súdny spor.

26. Sťažovateľ 2 v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci poukázal na právo na priaznivé životné prostredie ako subjektívne právo verejnej povahy, ktorého subjekt má voči štátu nárok sa ho domáhať. Sťažovateľ tvrdil, že má záujem na tom, aby práva garantované Aarhuským dohovorom neboli dostupné iba formálne, ale ich vykonávanie bolo možné v súlade s účelom a cieľom Aarhuského dohovoru, pričom tieto práva možno zhrnúť do troch skupín: (i) právo na úplné informácie o životnom prostredí podľa čl. 4 a 5 Aarhuského dohovoru, (ii) právo na priaznivé životné prostredie ako také podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru, (iii) právo na prístup k spravodlivosti podľa čl. 9 Aarhuského dohovoru.

27. Sťažovateľ 2 pokračoval, že podľa § 17 zákona o životnom prostredí č. 17/1992 Zb. (ďalej len „zákon o životnom prostredí“) je navrhovateľ povinný aplikovať zmierňujúce a preventívne environmentálne opatrenia. Keďže tieto opatrenia sú súčasťou výrokovej časti, musia byť určité, zrozumiteľné a preskúmateľné a vykonateľné. Zopakoval, že § 73 ods. 21 zákona o vodách ustanovuje zákonnú povinnosť, že rozhodnutie podľa § 16a ods. 13 alebo ods. 21 je povinným podkladom orgánu štátnej vodnej správy k povoľovaciemu konaniu. Rovnako § 16a ods. 23 zákona o vodách predstavuje zákonný zákaz vydania povolenia za absencie primárneho posúdenia vplyvov na vody, pričom takéto primárne posúdenie neprebehlo. Sťažovateľ 2 zastáva dlhodobo odlišný výklad § 16a vodného zákona, ktorý jednoznačne ustanovuje, že pred vydaním územného rozhodnutia musí orgán štátnej vodnej správy dať vyjadrenie, čo sa

28. Sťažovateľ 2 ďalej namietal narušenie ekologickej rovnováhy a údržby sadových úprav. Stavebný úrad podľa neho zamietol požiadavku na realizáciu sadových a parkových úprav, ktoré podľa stavebného povolenia, ktoré bolo predmetom navrhovanej zmeny, určené neboli. Absenciou úpravy spôsobu realizácie parkových a sadových úprav bol porušený § 40 ods. 1 Správneho poriadku. Rozsudok správneho súdu považoval za nepreskúmateľný a arbitrárny, vzhľadom na nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami sťažovateľa 2. Ak sa účastník

Samotné konzultácie predstavujú priestor, kde tieto informácie je možné zaobstarať. Ak konzultácie správny orgán nevykoná, rozhoduje o tom, že sťažovateľ 2 má dostatok informácií ohľadom životného prostredia, čím priamo rozhoduje o jeho právach. Takýmto oprávnením žiaden orgán voči sťažovateľovi nedisponuje a neposkytnutie ochrany pri tomto nesprávnom procesnom postupe je nesprávnym právnym posúdením. Správny súd v rozhodnutí nesprávne nereagoval na potrebu eurokonformného výkladu práva, ale postupuje pri preskúmavaní zákonnosti formalistickým prístupom.

Považoval za dôležité, aby sa na základe rozhodovacej praxe určil rozsah práv a povinností zainteresovanej verejnosti pri účasti na povoľovacích konania a spôsob akým môže zainteresovaná verejnosť vplývať na jednotlivé procesy. 31. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti 2 požiadal, aby sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky obrátil na Súdny dvor EU s otázkou o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 ZFEÚ. Kasačný súd žiadal, tiež obrátiť sa na Súdny dvor s otázkou, či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány, je v súlade so Smernicou EIA. 32. Ďalší účastník konania 2/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v časti, týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu pri neposkytnutí predbežného právneho posúdenia považoval tvrdenia sťažovateľa 2 za absurdné, vzhľadom na to, že sa sťažovateľ 2 ani jeho právny zástupca vytýčeného pojednávania nezúčastnili. Inštitút predbežného právneho posúdenia má opodstatnenie len v civilnom sporovom konaní, nie v správnom súdnom konaní.

33. Ku kasačnej námietke nesprávneho právneho postupu uviedol, že vágne špecifikované dôvody kasačnej sťažnosti nemožno považovať za relevantné a vyjadrené v súlade s § 440 ods. 2 SSP. Výklad vodného zákona sťažovateľom 2 považoval za svojvoľný a účelový, a to s poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 51/2018 Z. z. a výklad k problematike aplikácie § 16a zahrnutý v bode 98 rozsudku správneho súdu. Požiadavka na aplikáciu § 16a vodného zákona na daný právny stav bola nedôvodná.

34. Sťažovateľ 2 bližšie nešpecifikoval, v čom má spočívať nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku správneho súdu. K absencii eurokonformného výkladu poukázal na prílohu č. 6 vodného zákona - zoznam právne záväzných právnych aktov EÚ, z ktorého vyplývajú právne záväzné akty transponované do vodného zákona (smernica rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení mestských odpadových vôd a ďalšie). Správny súd tak nemal dôvod zaoberať sa výkladom smerníc, transponovaných do nášho právneho poriadku.

Na podanie prejudiciálnej otázky nie sú splnené podmienky a ide o účelovú požiadavku s cieľom vytvárať neprimerané obštrukcie v konaní. 36. Kasačnú sťažnosť navrhol ako zjavne nedôvodnú zamietnuť. 37. Žalovaný a ostatní účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

36. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“ ), náhodným spôsobom bola pridelená siedmemu senátu kasačného súdu. Na základe § 27c rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do piateho senátu tohto súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

Tento rozsudok, ktorým boli obe kasačné sťažnosti zamietnuté podľa § 461 SSP, bol vyhlásený po predchádzajúcom predpísanom oznámení termínu vyhlásenia. 38. Predmetom kasačných sťažností 1/ a 2/ je napadnutý rozsudok správneho súdu, zamietajúci správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktorým bola podľa § 39 a § 39a v spojení s § 41 stavebného zákona a § 4 vyhlášky č. 453/2002 Z. z. povolená zmena umiestnenia stavby „Dopravné napojenie areálu FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica na štátnu cestu II/578“ na parcelách v k. ú. C. C. pre navrhovateľa - ďalšieho účastníka konania 1/ v zastúpení STAVING PROJEKT s. r. o. Navrhnutá zmena riešila zmenu odvádzania dažďových vôd v rozsahu: Pôvodne navrhované a odsúhlasené odvádzanie dažďových vôd na terén je zrušené. Dažďové vody z prístupovej komunikácie stavebného objektu „SO 02 Prístupová komunikácia -odvodnenie“ budú odvádzané do „Vsakovacieho objektu“, ktorý je situovaný v zmysle LV č. XXX na parcele KN-C č. XXXX/XX, k. ú.

činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.

39. Kasačný súd zistil, že predmetom súdnych konaní už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci, pričom s obdobnými sťažnostnými bodmi sťažovateľa 2/ sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už opakovane stretol. V tomto smere kasačný súd predovšetkým poukazuje na svoje rozsudky sp. zn. 4Svk/17/2021 z 28.02.2023,

40. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú sťažnostnú námietku, že správny súd nevyhovel jeho žiadosti v priebehu konania, aby vyslovil svoje predbežné právne posúdenie na predmet sporu podľa § 25 SSP v spojení s § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), čomu nebolo zo strany súdu vyhovené.

Pokiaľ ide o otázku neakceptovania žiadosti sťažovateľa ohľadom vyslovenia predbežného právneho posúdenia na predmet sporu, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ nedostatočne rozlišuje medzi účelmi civilného sporového konania a správneho súdneho konania, keď trvá na nesprávnom procesnom postupe krajského súdu opomínajúcom aplikáciu ustanovenia 181 ods. 2 CSP, ktorý upravuje vedenie a priebeh pojednávania pred civilným súdom, v rámci ktorého vykonáva dokazovanie.

42. V súvislosti s týmto kasačným dôvodom je tiež potrebné uviesť, že z obsahu zápisnice správneho súdu o pojednávaní zo dňa 23. júna 2021 je zrejmé, že sťažovateľ 2 sa osobne ako ani prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu predmetného ústneho pojednávania nezúčastnil, nie je preto možné verifikovať, akým úkonom sa voči správnemu súdu domáhal uplatnenia inštitútu predbežného právneho posúdenia veci.

Je tak na príslušnom orgáne verejnej správy, aby po vyhodnotení jednotlivých podkladov, resp. stanovísk dotknutých orgánov posúdil opodstatnenosť jednotlivých námietok. Žalovaný orgán verejnej správy odvolacie námietky sťažovateľa 2/ v preskúmavanom rozhodnutí uviedli a týmito sa náležite zaoberal. Rovnako sa s jednotlivými žalobnými námietkami sťažovateľa 2/ dostatočne a presvedčivo vysporiadal správny súd v napadnutom rozsudku.

objektu. Predmetom rozhodnutia nebolo zisťovacie konanie či iné konanie podľa zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kedy by bolo povinnosťou príslušných orgánov vo výroku rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. uviesť podmienky, eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie.

Sťažovateľ 2 v kasačnej sťažnosti relevantným spôsobom nespochybnil závery správneho súdu o irelevancii tejto žalobnej argumentácie, pretože rozsah sadových úprav bude predmetom samostatného konania, na ktorého vedenie bude príslušný odlišný orgán štátnej správy - mesto Banská Bystrica, oddelenie životného prostredia. Sťažovateľ 2 tiež kvalifikovane nespochybňuje záver správneho súdu o tom, že zmena územného rozhodnutia nebude mať vplyv na splnenie podmienok stanovených vo vyrubovacom konaní.

povinnosťou, uloženou mu správnym súdom vykonal jeho právny zástupca viacero úkonov. Náhradu trov konania žiadal priznať i z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že všeobecne známou skutočnosťou je, že žalobca inicioval viacero konaní, v ktorých zneužívajúcim a obštrukčným konaním žalobcu sú predmetnými konaniami neprimerane zaťažovaní účastníci týchto konaní. 48. Čo sa týka argumentácie ďalšieho účastníka konania v 2/ rade, spočívajúcej v povinnostiach uložených mu správnym súdom, kasačný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom správneho súdu konštatuje, že mu v súvislosti s konaním pred správnym súdom žiadna (vynútiteľná, sankcionovateľná) povinnosť uložená nebola. Ak mu aj správny súd zaslal žalobu na vyjadrenie sa so stanovenou lehotou a informáciou, že ak nej v stanovenej lehote nezaujme stanovisko, správny súd bude vo veci konať ďalej bez toho, že by súd toto stanovisko striktne vyžadoval, jeho podanie bolo zo strany kasačného súdu posúdené ako dobrovoľné. Uvedené analogicky platí i pre prípad úkonu účasti na pojednávaní vytýčeného v danej veci.

Pokiaľ teda správny súd tento nárok sťažovateľovi nepriznal a nevyužil svoje zákonné oprávnenie ponechané na jeho úvahe po zistení osobitných dôvodov, nekonal nezákonne. Rovnako ako správny súd v predmetnej veci, ani kasačný súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali uvažovať o aplikácii § 169 druhá veta SSP v predmetnej veci.

50. Kasačný súd preto s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že v predmetnej veci súd účastníkovi konania v 2/ rade neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy konania a vo veci nemožno vidieť ani tak zásadné a mimoriadne okolnosti spočívajúce v správaní žalobcu a ďalších účastníkov konania, ktoré by odôvodňovali nevyhnutnosť aplikácie § 169 SSP, ako správne v rozsudku uviedol správny súd. Taktiež uskutočnenie pojednávania, ktorého sa sťažovateľ 1 zúčastnil v čase pandémie nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, zakladajúci nárok na náhradu trov konania podľa § 169 SSP.

V. Záver

V Bratislave dňa 30. mája 2024