7Svk/35/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:5018200463.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-30S/70/2022
- IČS
- 5018200463
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: T. H., B.. XX. T. XXXX, W. XXX/X, I., zastúpeného: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47258781, Hattalova 373/3, Námestovo, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: P. J., B.. XX. Y. XXXX, U. XXX/X, B., zastúpeného advokátskou kanceláriou: JUDr. Eva Luticová, s.r.o., IČO: 52620751, Hviezdoslavova 51, Námestovo, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo 17. septembra 2018 č. OU-ZA-OVBP2-2018/021495/KLI, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti výroku o trovách ďalšieho účastníka v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30 S 70/2022 z 24. apríla 2023 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Ďalšiemu účastníkovi sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov tohto kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že (potom, čo v konaní nikto nevzniesol námietky) Obec I. ako stavebný úrad 12. mája 2011 vydala stavebné povolenie č. 285/2011, ktorým povolila ďalšiemu účastníkovi (a jeho manželke) stavbu označenú ako „Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba rodinného domu s. č. XXX“ na vymedzených pozemkov v k. ú. I.. Keďže nikto z účastníkov sa proti stavebnému povoleniu neodvolal, stalo sa 8. júna 2011 právoplatným; neskoršou zmenou manželka ďalšieho účastníka prestala byť stavebníčkou a lehota na dokončenie stavby sa predĺžila. Pri výkone stavebného dohľadu 14. septembra 2017 stavebný úrad zistil určité odchýlky stavby od stavebného povolenia, preto na základe žiadosti stavebníka začal konanie o dodatočné povolenie stavby. Napriek námietkam žalobcu (vlastníka susedného pozemku a stavby na ňom) stavebný úrad dodatočným stavebným povolením z 9. marca 2018 dodatočne povolil vykonávané stavebné zmeny, stavebníkovi však uložil určité povinnosti. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo 17. septembra 2018 zamietol odvolanie žalobcu proti dodatočnému stavebnému povoleniu. 2. Správny súd najskôr rozsudkom č. k. 30 S 159/2018-203 zrušil toto rozhodnutie. Proti nemu však podal (len) ďalší účastník kasačnú sťažnosť, ktorej tunajší súd vyhovel rozsudkom sp. zn. 8 Sžk 41/2020 a rozsudok správneho súdu zrušil. Novým (tu napadnutým) rozsudkom sp. zn. 30 S 70/2022 správny súd (I.) žalobu zamietol, (II.) žalobcovi ani žalovanému nepriznal právo na náhradu trov, no (III.) priznal právo na náhradu trov kasačného konania ďalšiemu účastníkovi. Na odôvodnenie posledného výroku odkázal na ustanovenie § 169 SSP, ktoré dovoľuje priznať náhradu trov ďalšiemu účastníkovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za taký dôvod správny súd považoval to, že ďalší účastník sám podal kasačnú sťažnosť a bol s ňou úspešný.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia výroku o trovách ďalšieho účastníka v rozsudku správneho súdu. Podľa žalobcu za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať len celkom výnimočné dôvody, ktoré musia byť v rozsudku riadne odôvodnené. Samotný úspech kasačnej sťažnosti takýmto dôvodom nie je. Ak by úspech mal byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, nemusel by byť v zákone vyjadrený, pretože by postačovalo uplatňovať zásadu úspechu. 4. Ďalší účastník navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Poukázala na doktrínu, podľa ktorej dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť napríklad mimoriadny prínos ďalšieho účastníka pre výsledok konania. O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, kde kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka mala rozhodujúci vplyv na výsledok konania. Okrem toho celé súdne konanie bolo podľa neho zneužitím práva zo strany žalobcu v zmysle § 5 ods. 12 SSP, ktorému by sa nemala poskytnúť súdna ochrana. Preto nepriznanie náhrady trov ďalšiemu účastníkovi by bolo voči nemu nespravodlivé.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov ďalšieho účastníka (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
6. Podľa § 169 SSP platí, že ďalší účastník má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi len vtedy, ak ide o trovy, ktoré vznikli pri plnení povinnosti uloženej súdom. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu však správny súd môže priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Citované ustanovenie tak predovšetkým nepriznáva ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov podľa zásady jeho úspechu, ale obmedzuje ich zásadne na trovy vyvolané povinnosťou, ktorú správny súd uložil. Dôvodom takejto úpravy je predovšetkým bránenie tomu, aby ďalší účastníci vstupovali do konania len preto, aby im neskôr boli priznané trovy (porov. dôvodová správa k vládnemu návrhu Správneho súdneho poriadku, Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1335).
Druhá veta ustanovenia § 169 SSP však ako výnimku z tejto zásady dovoľuje priznať akékoľvek trovy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo znenia tejto vety je zrejmé, že zákon tieto dôvody ani príkladmo neuvádza, ale ani neobmedzuje. Zo vzájomného vzťahu oboch týchto viet tak možno ako zásadu dovodiť, že dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť každý úspech ďalšieho účastníka v konaní, pretože práve tomu má brániť prvá veta.
7. Z toho však nevyplýva, ako to mylne naznačoval žalobca, že by úspech ďalšieho účastníka v konaní alebo jeho časti bránil priznaniu náhrady trov, resp. že by takýto úspech nikdy a za žiadnych okolností nemohol byť dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle druhej vety § 169 SSP.
Správne súdne konanie je a zostáva zásadne konaním, v ktorom vystupujú dve strany s opačným postavením - žalobca, ktorý žaluje a napáda preskúmavaný akt verejnej správy, a žalovaný, ktorý bráni jeho zákonnosť (porov. ustanovenia § 32 ods. 1 a 2 a § 61 SSP). Preto je otázka úspechu či neúspechu v konaní v prvom rade vecou a úlohou týchto účastníkov. Ďalší účastník v zmysle § 32 ods. 3 SSP sa tak pojmovo môže postaviť len na jednu alebo druhú stranu, a preto uňho nemožno hovoriť o „úspechu“ v pravom zmysle slova.
Zároveň však má určité samostatné práva, medzi nimi napríklad právo podať kasačnú sťažnosť, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Toto právo mu pritom patrí aj vtedy, ak takéto právo nevyužije samotný účastník, ktorý by ho (v súlade s očakávaniami) mal využiť.
8. Je tak zrejmé, že aj v správnom súdnom konaní môže nastať situácia, že o konečný úspech jednej či druhej strany sa svojím úkonom v rozhodujúcej miere zaslúži práve ďalší účastník. O taký prípad môže ísť práve vtedy, ak ďalší účastník ako jediný podá kasačnú sťažnosť proti rozsudku správnemu súdu, kasačný súd jeho kasačnej sťažnosti vyhovie a v novom rozhodnutí správny súd rozhodne v súlade so stanoviskom ďalšieho účastníka, ktoré zastával v kasačnom konaní. Takéto rozhodnutie tak vo výsledku je úspechom jedného z účastníkov (žalobcu či žalovaného), ale tento úspech je zároveň úspechom ďalšieho účastníka, ktorého úkon sa oň rozhodujúcim spôsobom zaslúžil. V takomto prípade nemožno totiž povedať, že by úkon ďalšieho účastníka bol len podporným; naopak, jeho význam bol rozhodujúco kauzálny pre konečné rozhodnutie a úspech účastníka vo veci. Práve takýto prípad aj podľa názoru kasačného súdu môže predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa, kedy ďalšiemu účastníkovi možno priznať náhradu trov spojených s takýmto rozhodujúcim úkonom, resp.
konaním. 9. V tu prerokúvanej veci správny súd svojím skorším rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu a zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým ten potvrdil dodatočné stavebné povolenie pre ďalšieho účastníka ako stavebníka. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť len ďalší účastník a uplatnil v nej vecné dôvody jeho nesprávnosti. Len na základe nej kasačný súd zrušil tento rozsudok a vec vrátil správnemu súdu, ktorý v tu preskúmavanom rozsudku správnu žalobu žalobcu zamietol, vychádzajúc z právneho názoru kasačného súdu. Kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka tak mala zásadný a rozhodujúci význam pre konečný úspech žalovaného (a neúspech žalobcu), ale v konečnom dôsledku aj pre samotného ďalšieho účastníka. Preto správny súd
nepochybil, ak tieto okolnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 169 SSP a priznal mu náhradu trov spojených s týmto kasačným konaním. Tým je zreteľne vyjadrená aj výnimočnosť tohto postupu - napriek tomu, že ďalší účastník bol vo výsledku úspešný v celom konaní, patrí mu len náhrada trov (prvotného) kasačného konania.
Už kvôli tomu tak nemožno akceptovať názor žalobcu, že sa tým stiera rozdiel so zásadou úspechu; tá by totiž bola viedla k priznaniu náhrady aj trov konania pred správnym súdom.
IV. Záver
10. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. Preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 11. O trovách bolo rozhodnuté podľa toho istého ustanovenia § 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Predmetom tohto kasačného konania bol len výrok o trovách ďalšieho účastníka, teda výrok, ktorý sa priamo týkal jeho a vo vzťahu ku ktorému bolo jeho postavenie podobné postaveniu účastníka. Jeho obrana proti kasačnej sťažnosti tak nebola len podporným úkonom vo vzťahu k niektorému z (hlavných) účastníkovi konania, ale šlo o obranu jeho vlastného práva priznaného mu právoplatným rozsudkom správneho súdu a táto obrana bola aj úspešná. V tom videl kasačný súd dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré opodstatňovali, aby sa mu priznal nárok na náhradu trov tohto kasačného konania. 12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. decembra 2023