7Svk/36/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcov: 1/ Z.. D. R. Q.. XX. X. XXXX, U. J. Č.. XXXX/X S., 2/ J.. E. R. X., Q.. XX. X. XXXX, U. J. Č.. XXXX/X, S., obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Ondrejom Mészárosom, so sídlom Brezová č. 10, Želiezovce, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova č. 14366/64A, Bratislava, za účasti: 1/RETAIL INVEST LV, s.r.o., so sídlom Sládkovičova č. 1 Nitra, IČO: 51650126, právne zastúpený AK Budayová, s.r.o., so sídlom Čulenova č. 5, Bratislava, 2/ K. R., Q.. XX. X. XXXX, U. R. W. Č.. X, S., 3/ J.. P. Č., Q.. X. XX. XXXX, U. R. W. Č.. X, S., 4/ M. R., Q.. X. X. XXXX, U. J. Č.. XXXX/XX, S., 5/ J. Š.Á., Q.. XX. X. XXXX, U. Y. Č.. XXXX/XX, S., 6/ R. R., Q.. XX. X. XXXX, U. D. Č.. XXXX/XXA, S., účastníci 2-6 zastúpení advokátskou kanceláriou A.K.F. LEGAL, s.r.o., so sídlom Čulenova č. 5, Bratislava, 7/ Mesto Levice, so sídlom Námestie hrdinov č. 1, Levice, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. 31871/2019/SV/98184 zo dňa 16. 12. 2019 a č. 31871/2019/SV/98186 zo dňa 16. 12. 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/30/2020-316 zo dňa 8. 12. 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 11S/30/2020-350 zo dňa 12. 1. 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalobcovia majú voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu. Ďalším účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

1. Krajský súd v Nitre ako správny súd zrušil rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 31871/2019/SV/98184 zo dňa 16. 12. 2019 a č. 31871/2019/SV/98186 zo dňa 16. 12. 2019 (ďalej preskúmavané rozhodnutia) v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 17. 9. 2019. Zároveň odmietol žalobu v časti preskúmania rozhodnutia Mesta Levice č. SÚ- 2019/5755-006/Som zo dňa 1. 7. 2019.

2019. Prvostupňový správny orgán uviedol, že odvolatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu na pozemku č. 9395/190 katastrálne územie S.. K ich tvrdeniu, že sú účastníkmi predmetného konania z dôvodu bezprostrednej blízkosti umiestňovanej stavby k ich pozemku a stavbe uviedol, že odvolatelia nie sú vlastníkmi žiadneho z pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestnená, ani susedných pozemkov, ani najbližšej stavby a ani nie sú predmetnou stavbou priamo dotknutí. Postavenie účastníka konania im nevyplýva ani z osobitného predpisu.

3. Právny predchodca žalovaného Ministerstvo dopravy a výstavby SR v preskúmavaných rozhodnutiach sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu s tým, že dôvody, ktorými odvolatelia preukazovali svoje právo byť účastníkom územného konania, nie je možné považovať za dostatočné. Poukázal na § 34 stavebného zákona. Z dikcie § 34 ods. 2 vyplýva, že musia byť súčasne splnené dve podmienky: existencia vlastníckeho alebo iného práva v zmysle § 139 stavebného zákona a že toto právo môže byť návrhom priamo dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. Účastníctvo na konaní vlastníkov, resp. nájomcov pozemkov, ktorí nemajú priamu spoločnú katastrálnu hranicu so stavebným pozemkom, je na posúdení stavebného úradu, či ich vlastnícke práva alebo iné práva k týmto pozemkom môžu byť rozhodnutím stavebného úradu priamo dotknuté. V danom prípade sa umiestnením predmetnej stavby vlastnícke a užívacie práva týchto

žalovaného a prvostupňové rozhodnutia Okresného úradu Nitra zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku. 5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť právny predchodca žalovaného Ministerstvo dopravy a výstavby SR v rozsahu výrokov o zrušení rozhodnutí žalovaného, rozhodnutí Okresného úradu Nitra a výroku o náhrade trov konania.

Stavba je umiestnená na pozemku KCN p.č.9395/5 katastrálne územie S., ktorý nie je susedným pozemkom k pozemku alebo stavbe vo vlastníctve žalobcov. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil, že žalobcovia nemajú postavenie účastníkov územného konania vzhľadom na to, že nie sú vôbec dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva.

6. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili žalobcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu podaním zo dňa 13. 5. 2022. Žiadali kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 7. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili ďalší účastníci 2, 3, 4, 5, 6 prostredníctvom ich právneho zástupcu podaním zo dňa 18. 5. 2022. V plnom rozsahu sa stotožnili s kasačnou sťažnosťou. Žiadali zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a priznať im náhradu trov kasačného konania.

10. Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorými zamietol odvolania žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Nitra zo dňa 17. 9. 2019, ktorými prvostupňový správny orgán vylúčil z konania vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby podaného ďalším účastníkom v rade 1, žalobcu a žalobkyňu. Títo v podaní zo dňa 17. 10. 2019 uviedli konkrétne tvrdenia, prečo by mali byť ako vlastníci susednej stavby dotknutí na svojich vlastníckych právach. Uviedli najmä, že podľa orientácie a umiestnenia umiestňovanej stavby je zrejmé, že zadná časť stavby je orientovaná na ich stranu stavby, tzn. zásobovanie, ventilátory, resp. klimatizačné zariadenia, odpadky. Z toho vyplýva, že by v prípade umiestnenia stavby došlo k zvýšeniu hluku, prachu, smradu a väčšieho osvetlenia v noci, ako aj zvýšeniu frekvencie cestnej premávky. Tým, že je zásobovanie stavby navrhnuté v zadnej časti stavby, by zásobovacie vozidlá museli prichádzať do zásobovacej časti z vedľajšej cesty v časti, ktorá je označená ako obytná zóna.

11. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil tieto skutočnosti tak, že žalobcovia nie sú vlastníkmi žiadneho z pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestnená a ani susedných pozemkov, ani najbližšej stavby, pretože najbližšou stavbou je stavba miestnej komunikácie vo vlastníctve Mesta Levice. V danom prípade tak nie odvolatelia, ale Mesto Levice ako vlastník susednej inžinierskej stavby, je osobou, ktorej vlastnícke práva môžu byť rozhodnutím

12. Podľa § 34 ods. 2 zákona, č. 50/1976 Z. z. (stavebný zákon) v znení účinnom ku dňu 22. 12. 2019 (právoplatnosť preskúmavaných rozhodnutí) v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím

stavbou dotknuté. 13. V danom prípade žalobcovia svoje postavenie účastníkov územného konania odvodzovali od ustanovenia § 34 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého sú účastníkmi územného konania o umiestnenie stavby aj právnické a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Toto ustanovenie upravuje 2 osobitné skupiny účastníkov: 1/ osoba, ktorá má vlastnícke alebo iné právo k pozemkom a stavbám na nich, 2/ osoba, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k susediacim pozemkom a (susediacim) stavbám.

Tieto pojmy stavebný zákon definuje v § 139 ods. 2 písm. c) a d). Pojmom susedné pozemky a stavby na nich sa rozumejú pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. Pojmom susedná stavba sa zase rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 15. Žalobcovia uvádzali, že ich stavba rodinného domu na pozemku p.č.9395/190 sa musí považovať za susednú stavbu v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona.

S ohľadom na znenie § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona judikatúra tak isto vyslovila, že existencia možného ovplyvnenia vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom a stavbám (vrátane susedných) je spätá výlučne so stavbou povolenou stavebným povolením, a nie napr. so samotnou výstavbou tejto stavby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/49/2016).

Stavebný zákon bližšie nevymedzuje, čo treba rozumieť pod „dotknutím“ vlastníckeho práva. Na účely posúdenia toho, ako sa možno dotknúť vlastníckeho práva, možno použiť spôsoby takého obmedzenia príkladmo vymedzené v § 127 Občianskeho zákonníka.

vibráciami. Vo všetkých prípadoch však zdrojom tohto vplyvu musí byť samotná stavba, o ktorej umiestnenie ide. 17. Žalobcovia v prihlásení sa do územného konania aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu konkrétne uviedli, akým spôsobom podľa nich môže byť ich stavba priamo dotknutá umiestňovanou stavbou. Konkrétne uviedli možné ovplyvnenie užívania ich rodinného domu tzv. imisiami, všetko v súvislosti s orientáciou zásobovacej časti povoľovanej stavby. 18.

Práve dotknutie na právach konkrétnej osoby musí posúdiť prvostupňový správny orgán v kontexte individuálnych skutkových okolností. Pokiaľ žalobcovia ponúkli konkrétne tvrdenia o ich dotknutí sa na ich vlastníckych právach, ktoré svojou povahou môžu byť subsumované pod dotknutie na právach v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka, bolo potom povinnosťou správnych orgánov vyjadriť sa priamo k týmto tvrdeniam. Inak sú ich rozhodnutia nedostatočne odôvodnené, pretože nedávajú odpoveď na zásadnú otázku, a to prečo žalobcovia ani za týchto skutkových okolností nie sú dotknutí na svojich vlastníckych právach ako vlastníci susednej stavby k umiestňovanej stavbe. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že otázku účastníctva posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu, avšak v danom prípade z preskúmaných rozhodnutí nie je zrejmé, ako vyhodnotil tvrdenia žalobcov v tomto konkrétnom prípade.

20. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú a podľa § 461SSP ju zamietol. 21. Na záver kasačný súd uvádza, že so žalovaným konal s právnym nástupcom Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorým je podľa z. č. 172/20022 Z. z. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý podľa § 2 písm. b) bod 8 z. č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie v znení od 1.1.2023 preskúmava rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja vydané v správnom konaní. Konal s ním bez zastúpenia advokátskou kanceláriou (hoci kasačnému súdu predložil plnú moc na zastupovanie pre advokátsku kanceláriu BADUCCI Legal s.r.o. zo dňa 14.2.2023), pretože z plnej moci nevyplýva, že by bol žalovaný zastúpený aj v konaní pred kasačným súdom.

23. Výrok napadnutého rozsudku o odmietnutí časti žaloby nebol kasačnou sťažnosťou napadnutý, je nezávislým od preskúmavaných výrokov, preto zostáva nedotknutý. 24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.