← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 5. 2024

7Svk/37/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200596.1

Potvrdzuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
7S/2/2020
IČS
8020200596
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, so sídlom ul. Curie 3, 058 01 Poprad, za účasti: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX R. C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 5937/2014 zo dňa 06.02.2015, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 7S/2/2020 - 53 zo dňa 10.03.2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 7S/2/ 2020-53 zo dňa 10.03.2022 potvrdzuje. II. Účastníkom konania sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 7S/2/2020-53 zo dňa 10.03.2022 Krajský súd v Prešove postupom podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie odporcu č.V5937/2014 zo dňa 06.02.2015. Predmetným rozhodnutím Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, ako prvostupňový správny orgán príslušný na konanie podľa § 18 ods. 2 písm. a), § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) rozhodol o návrhu na vklad záložného práva, podanom dňa 11.12.2014, zaevidovanom pod V5937/14 tak, že návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 zákona o katastri zamietol.

2. Správny súd konštatoval, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojich kompetencií a v súlade so zákonom. Katastrálny správny orgán je oprávnený posudzovať náležitostí predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, v rámci ktorých je oprávnený posúdiť, či prevodca je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou a či prejavy vôle zmluvných strán sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, resp. či zmluva neodporuje zákonu alebo sa neprieči dobrým mravom.

Vzhľadom na skutočnosť, že záložná zmluva, ktorá je podkladom návrhu na vklad, bola podpísaná v mene záložcu združením ProHelp a to na základe predloženej Dohody o splnomocnení, preto podľa súdu odporca mal oprávnenie správneho orgánu preskúmať aj platnosť samotnej dohody o splnomocnení, a teda oprávnenie združenia konať v mene záložcu. 3. Čo sa týka Dohody o splnomocnení - jedná sa o dvojstranný právny úkon, ktorý vyžaduje pre svoju platnosť náležitosti vôle upravené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda tento musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.

V preskúmavanom prípade však bola dohoda o splnomocnení zo dňa 07.02.2014 vyhotovená na predtlačenom formulári, do ktorého sa dopísalo len číslo úverovej zmluvy uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a zároveň sa do nej dopísali osobné údaje o splnomocniteľovi, avšak už vopred boli predtlačené dojednania ohľadom určenia splnomocnenca a to združenia ProHelp ako aj rozsahu splnomocnenia, z ktorých vyplýva, že sám splnomocniteľ sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z toho dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp a tomuto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré sú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v splnomocniteľovom vlastníctve.

4. Z uvedeného podľa súdu jednoznačne vyplývalo, že splnomocnenca si dlžník nevyberal sám ale tento právny úkon mu bol predložený na podpis veriteľom v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou o úvere č. 708500022 zo dňa 31.01.2014.

Bol to práve veriteľ, kto určil osobu splnomocnenca, a teda v uvedenom postupe nemožno konštatovať slobodný prejav vôle splnomocniteľa, teda dohodu o splnomocnení nemožno vyhodnotiť ako platný právny úkon pre jeho rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na to, že združenie ako splnomocnenec bolo určené na predtlačenej dohode pripravenej veriteľom zo zmluvy o úvere, ktorého pohľadávka mala byť zabezpečená práve záložnou zmluvou, na podpísanie ktorej splnomocniteľ a dlžník z úveru v jednej osobe splnomocnil predmetné združenie ako splnomocnenca, súd v tejto skutočnosti rovnako ako správny orgán konštatuje existenciu rozporu záujmov na strane splnomocnenca a splnomocniteľa podľa § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. 5. Správny súd zároveň poukázal aj na ustanovenia § 29b v spojení s § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorých právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Táto právna úprava, teda §5a ods.4 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa aplikuje aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. májom 2014, teda v danom prípade aj na dohodu o splnomocnení zo dňa 07.02.2014.

6. Zmluva o zriadení záložného práva č. 566/2014-PTR bola uzatvorená dňa 29.10.2014, teda v čase jej uzatvorenia už bola účinná úprava § 5a ods. 4 a § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že táto zmluva o zriadení záložného práva bola uzatvorená medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom, ktorý bol zároveň v právnom postavení dodávateľa úveru a Q. H. ako záložcom, ktorý bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v postavení spotrebiteľa a ktorý pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva bol zastúpený treťou osobou na základe neplatného splnomocnenia podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, bolo preto nevyhnutné súčasne dospieť k záveru o neplatnosti samotnej zmluvy o zriadení záložného práva a to pre nedostatok oprávnenia združenia ako splnomocnenca konať v mene záložcu.

7. Záverom súd dodal, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Podľa § 34 ods.6 Správneho poriadku sa skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti nedokazujú, pričom postup navrhovateľa, ktorý predkladá návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam svojich dlžníkov, pričom zmluvy o záložnom práve sú v mene dlžníkov podpísané splnomocnencom určeným záložným veriteľom, t. j. navrhovateľom, bol správnemu orgánu ako aj správnemu súdu známy z jeho úradnej činnosti.

Navrhovateľ nespochybnil závery správneho orgánu žiadnymi dôkazmi a ani nepreukázal, že by tieto závery neboli správne, preto podľa § 250q ods. 2 OSP preskúmavané rozhodnutie odporcu, ktorým tento zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ako vecne správne potvrdil.

II. odvolanie navrhovateľa, stanovisko odporcu

a) odvolanie 8. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie. Mala za to, že krajský súd postupoval v konaní nesprávne, pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vychádza z podmienok prejavu vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno podľa jej názoru konštatovať, že vôľa je slobodná. Navrhovateľka sa preto domnievala, že v predmetnej veci v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nedostatku slobody a vážnosti prejavu vôle splnomocniteľa pri podpise dohody o splnomocnení. 9. Podľa navrhovateľky dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Namietanie predtlače v dohode o splnomocnení podľa navrhovateľky argumentačne absolútne neobstojí. Uvedenie splnomocnenca je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného splnomocnenia. Pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nebola s odkazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, pretože nebol preukázaný reálny rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného. b) stanovisko odporcu 10. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu v navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.

III. Konanie pred odvolacím súdom

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta OSP, § 492 ods. 1 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP). Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP).

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých odvolací súd vychádzal

12. Podľa § 30 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. 13. Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. 14. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe. 15. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 16. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

17. Ako už odvolací súd uviedol v obdobnej veci vedenej pod spis. zn. 1Svk/23/2022 „Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností,

a to ku dňu svojho rozhodovania. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie.

Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 393). Rozsah prieskumu v rámci vkladového konania je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona v závislosti od toho, či vkladová zmluva bola alebo nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom. Pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, preskúmava ju orgán katastra v intenciách daných § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Súčasťou tohto prieskumu je aj skúmanie, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pokiaľ pritom vkladovú zmluvu uzatvoril za niektorú zmluvnú stranu splnomocnenec na základe dohody o splnomocnení, je orgán katastra oprávnený a povinný podrobiť totožnému prieskumu aj túto dohodu.

V zásade totiž platí, že len na základe platného splnomocnenia možno uzatvoriť platnú vkladovú zmluvu“. 18. Z listín založených v administratívnom spise vyplývajú skutočnosti tak, ako ich zistil krajský súd s tým, že navrhovateľ podal odporcovi dňa 11.12.2014 návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 566/2014-RTP do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Q. H. ako záložcom, zastúpeným (na základe Dohody o splnomocnení) subjektom ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci o.z. Podľa článku II. predmetnej zmluvy záložné právo na vyššie uvedených nehnuteľnostiach zabezpečuje pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 708500022 zo dňa 31.1.2014 (istina vo výške 400 € a ostatné príslušenstvo) uzatvorenej medzi záložným veriteľom a dlžníkom. Predmetná zmluva bola podpísaná dňa 29.10.2014 spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako záložným veriteľom a združením ProHelp, ktoré konalo v mene záložcu.

19. Ako konštatoval krajský súd - účasťou podaného návrhu bola aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi Q. H. ako splnomocniteľom a Prohelp- združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom. Dohoda o splnomocnení bola podpísaná jej účastníkmi dňa 7.2.2014. Podľa čl. 2 predmetnej dohody splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode. Podľa čl. 3 sa splnomocniteľ sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku združením ProHelp. Zároveň udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy boli v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré mali byť bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.

20. Aj odvolací súd musel prijať záver, že v danom prípade bola dohoda o splnomocnení neplatná, pretože absentovala slobodná voľba splnomocnenca. Za slobodný prejav vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno totiž považovať to, keď záložný veriteľ uvedením splnomocnenca v zmluve o úvere, dlžníkovi, resp. záložcovi ako splnomocniteľovi jeho zástupcu vo svojej podstate fakticky určí. Uvedenému nasvedčuje aj to, že odvolací súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti zistil, že navrhovateľka opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere dávala klientom podpisovať takéto dohody o bezplatnom zastupovaní, pričom ako splnomocnenec opakovane figuroval daný advokát, čo vyvracia možnosť, že by sa jednalo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia, resp. o jeho slobodnú voľbu.

Vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení sa týkala uzatvorenia záložnej zmluvy majúcej zabezpečovať splnenie záväzku zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, bolo súčasne jej uzatvorenie rozporné aj so znením § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a teda neplatné; čo konštatoval aj

krajský súd. 21. Odvolací súd tiež v obdobnej veci vedenej pod spis. zn. 1Svk/23/2022 prijal záver, že: „keďže sa však nejednalo o generálne splnomocnenie, ale o splnomocnenie na účel uzatvorenia záložnej zmluvy, bolo nevyhnutné, aby splnomocniteľ vymedzil nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom zálohu. Tým, že dohoda o splnomocnení takéto vymedzenie nehnuteľností neobsahovala, stal sa splnomocniteľ vo svojej podstate rukojemníkom ľubovôle splnomocnenca, ktorý nebol žiadnym spôsobom limitovaný či inak obmedzený pri výbere tých nehnuteľností, ktoré následne boli založené. Práve v tomto smere sa nakoniec najlepšie prejavil rozpor v záujmoch splnomocniteľa a splnomocnenca, pretože splnomocniteľ mal logicky záujem na čo najmenšom počte založených nehnuteľností, zatiaľ čo splnomocnenec, ako osoba fakticky vybratá záložným veriteľom, mal záujem presne opačný. Neurčitosť splnomocnenia vo vzťahu k vymedzeniu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložnej zmluvy, v spojení s existujúcim a nie len hypotetickým rozporom v záujmoch medzi splnomocniteľom a splnomocnencom mali potom za následok absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení aj v

zmysle § 22 ods. 2, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka“. 22. Z uvedeného preto podľa odvolacieho súdu vyplýva, že vzhľadom na neplatné uzatvorenie dohody o splnomocnení, predstavuje neplatný právny úkon aj samotná záložná zmluva.

Inak povedané, ak splnomocniteľ nebol platne splnomocnený na uzatvorenie záložnej zmluvy, nemohlo v dôsledku jeho konania s odkazom na znenie § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôjsť ani k platnému uzatvoreniu záložnej zmluvy. Záložná zmluva tak predstavuje (absolútne) neplatný právny úkon pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Orgán katastra preto postupoval lege artis, ak skúmal platnosť splnomocnenia a po zistení jeho neplatnosti skonštatoval následnú neplatnosť záložnej zmluvy, na základe čoho v súlade s § 31 ods. 3 katastrálneho zákona rozhodol o zamietnutí vkladu, pričom krajský súd stotožniac sa so závermi orgánu katastra správne jeho rozhodnutie potvrdil.

Z uvedených dôvodov Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 492 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Zohľadnil pri tom tiež doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 8Sžo/ 30/2007, 1Sžr/178/2011, 10Sžr/159/2011, R79/2014, 6Sžr/2/2020 atď.)

23. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo. Odvolací súd nepriznal trovy konania ani úspešnému odporcovi z dôvodu, že je orgánom štátnej správy a v danej veci nevzhliadol výnimočnosť situácie zakladajúcu nárok na priznanie náhrady trov konania takémuto orgánu. V prípade ďalšieho účastnícka prihliadol na skutočnosť, že mu trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil. 24.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. mája 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Svk/37/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik