7Svk/37/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, so sídlom ul. Curie 3, 058 01 Poprad, za účasti: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX R. C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 5937/2014 zo dňa 06.02.2015, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 7S/2/2020 - 53 zo dňa 10.03.2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 7S/2/ 2020-53 zo dňa 10.03.2022 potvrdzuje. II. Účastníkom konania sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Správny súd konštatoval, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojich kompetencií a v súlade so zákonom. Katastrálny správny orgán je oprávnený posudzovať náležitostí predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, v rámci ktorých je oprávnený posúdiť, či prevodca je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou a či prejavy vôle zmluvných strán sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, resp. či zmluva neodporuje zákonu alebo sa neprieči dobrým mravom.

V preskúmavanom prípade však bola dohoda o splnomocnení zo dňa 07.02.2014 vyhotovená na predtlačenom formulári, do ktorého sa dopísalo len číslo úverovej zmluvy uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a zároveň sa do nej dopísali osobné údaje o splnomocniteľovi, avšak už vopred boli predtlačené dojednania ohľadom určenia splnomocnenca a to združenia ProHelp ako aj rozsahu splnomocnenia, z ktorých vyplýva, že sám splnomocniteľ sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z toho dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp a tomuto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré sú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v splnomocniteľovom vlastníctve.

Bol to práve veriteľ, kto určil osobu splnomocnenca, a teda v uvedenom postupe nemožno konštatovať slobodný prejav vôle splnomocniteľa, teda dohodu o splnomocnení nemožno vyhodnotiť ako platný právny úkon pre jeho rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

zákonníka. 5. Správny súd zároveň poukázal aj na ustanovenia § 29b v spojení s § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorých právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Táto právna úprava, teda §5a ods.4 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa aplikuje aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. májom 2014, teda v danom prípade aj na dohodu o splnomocnení zo dňa 07.02.2014.

7. Záverom súd dodal, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Podľa § 34 ods.6 Správneho poriadku sa skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti nedokazujú, pričom postup navrhovateľa, ktorý predkladá návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam svojich dlžníkov, pričom zmluvy o záložnom práve sú v mene dlžníkov podpísané splnomocnencom určeným záložným veriteľom, t. j. navrhovateľom, bol správnemu orgánu ako aj správnemu súdu známy z jeho úradnej činnosti.

II. odvolanie navrhovateľa, stanovisko odporcu

a) odvolanie 8. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie. Mala za to, že krajský súd postupoval v konaní nesprávne, pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vychádza z podmienok prejavu vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno podľa jej názoru konštatovať, že vôľa je slobodná. Navrhovateľka sa preto domnievala, že v predmetnej veci v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nedostatku slobody a vážnosti prejavu vôle splnomocniteľa pri podpise dohody o splnomocnení. 9. Podľa navrhovateľky dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Namietanie predtlače v dohode o splnomocnení podľa navrhovateľky argumentačne absolútne neobstojí. Uvedenie splnomocnenca je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného splnomocnenia. Pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nebola s odkazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, pretože nebol preukázaný reálny rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného. b) stanovisko odporcu 10. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu v navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.

12. Podľa § 30 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. 13. Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. 14. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe. 15. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 16. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

17. Ako už odvolací súd uviedol v obdobnej veci vedenej pod spis. zn. 1Svk/23/2022 „Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností,

Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 393). Rozsah prieskumu v rámci vkladového konania je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona v závislosti od toho, či vkladová zmluva bola alebo nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom. Pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, preskúmava ju orgán katastra v intenciách daných § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Súčasťou tohto prieskumu je aj skúmanie, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pokiaľ pritom vkladovú zmluvu uzatvoril za niektorú zmluvnú stranu splnomocnenec na základe dohody o splnomocnení, je orgán katastra oprávnený a povinný podrobiť totožnému prieskumu aj túto dohodu.

19. Ako konštatoval krajský súd - účasťou podaného návrhu bola aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi Q. H. ako splnomocniteľom a Prohelp- združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom. Dohoda o splnomocnení bola podpísaná jej účastníkmi dňa 7.2.2014. Podľa čl. 2 predmetnej dohody splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode. Podľa čl. 3 sa splnomocniteľ sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku združením ProHelp. Zároveň udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy boli v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré mali byť bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.

Vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení sa týkala uzatvorenia záložnej zmluvy majúcej zabezpečovať splnenie záväzku zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, bolo súčasne jej uzatvorenie rozporné aj so znením § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a teda neplatné; čo konštatoval aj

zmysle § 22 ods. 2, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka“. 22. Z uvedeného preto podľa odvolacieho súdu vyplýva, že vzhľadom na neplatné uzatvorenie dohody o splnomocnení, predstavuje neplatný právny úkon aj samotná záložná zmluva.

Z uvedených dôvodov Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 492 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Zohľadnil pri tom tiež doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 8Sžo/ 30/2007, 1Sžr/178/2011, 10Sžr/159/2011, R79/2014, 6Sžr/2/2020 atď.)

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie:

V Bratislave dňa 30. mája 2024