7Svk/37/2023

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca je užívateľom určitej nehnuteľnosti v k. ú. L.. Stavebným povolením z 28. februára 2019 obec Studenec ako stavebný úrad povolila inej osobe stavbu na inom pozemku. Žalobca však tvrdí, že ňou je dotknutý na svojom práve k vlastnej nehnuteľnosti, no napriek tomu s ním stavebný úrad nekonal ako s účastníkom stavebného konania. Preto sa domáhal, aby Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, preskúmal toto stavebné povolenie mimo odvolacieho konania. Pretože však žalobca ani na výzvu nezaplatil správny poplatok za takéto preskúmanie, okresný úrad mu prípisom z 18. júla 2019 oznámil, že o jeho podnete nebude konať. Žalobca následne požiadal žalovaného o priznanie nároku na právnu pomoc na konanie voči okresnému úradu, ale aj voči obci ako stavebnému úradu. Preskúmavaným rozhodnutím zo 7. novembra

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia toto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Na úvod namietol, že vec prejednávajúci senát mu ešte ani raz neumožnil na nariadenom pojednávaní uskutočniť jeho procesné práva, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces. Senát konal napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti, ktorú vybavil len sám konajúci senát. Všetky rozhodnutia tohto senátu vo veciach žalobcu sú poznačené zaujatosťou sudcov, čo odporuje aj Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Vo veci samej žalobca zopakoval, že správny súd aj žalovaný rozhodli na základe neúplných a nesprávnych dokladov a v rozhodnutiach citovali len to, čo im vyhovuje. Správny súd sa odklonil aj od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pretože vec neprejednal podľa zákona, jeho výrok nemá oporu v odôvodnení a nezaoberal sa dostatočne námietkami uvedenými v správnej žalobe. Otázka bezúspešnosti sporu bola vyriešená v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, správny súd ju však nerešpektuje. Ani žalovaný nemá posudzovať správnosť tejto judikatúry, ale má ju rešpektovať. Žalobca ďalej odkázal na nesprávny postup jedného z členov senátu v rozhodovaní v iných veciach. V kasačnej sťažnosti sa podivil nad tým, prečo mu žalovaný priznal právo na právnu pomoc a ustanovil advokáta v časti, ktorá sa týka stavebného povolenia obce Studenec, no nie vo vzťahu k oznámeniu okresného úradu. Napadnutý rozsudok považoval žalobca za celkom nesprávny s tým, že bránenie vlastného vlastníckeho práva nie je možné považovať za bezúspešné. 4. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože rozsudok správneho súdu považuje za správny a riadne odôvodnený.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 6. Žalovaný v prerokúvanej veci odoprel žalobcovi priznať právo na právnu pomoc, pretože dospel k záveru, že ide o zjavne bezúspešný spor, čo podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. vylučuje priznanie tohto práva. Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu žalovaný podľa § 8 cit. zák. prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

7. Podľa § 440 ods. 2 SSP sa tieto dôvody musia vymedziť tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Nijako však nereaguje na jeho konkrétne argumenty, prečo oznámenie orgánu verejnej správy, že nepreskúma určité rozhodnutie mimo odvolacieho konania, nepodlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva. Za daných okolností tak kasačný súd odkazuje na uvedené odôvodnenie správneho súdu, v ktorom sú obsiahnuté dostatočné argumenty na podporu tohto záveru, bez potreby k nemu dodávať niečo ďalšie.

nebola podaná. Zároveň z nich jasne vyplýva, že uvedené posúdenie urobí sám súd, proti ktorému námietka zaujatosti smeruje, a nie je povinný vec ani predložiť nadriadenému súdu. V prerokúvanej veci správny súd, proti sudcom ktorého žalobca podal námietku zaujatosti, mu vyššie citovaným prípisom oznámil, že jeho námietku nepredloží na rozhodnutie práve z týchto

9. Konečne, k žalobcovej námietke o údajne rozdielnom prístupe žalovaného k tej časti žiadosti, ktorá sa týkala stavebného povolenia obce Studenec, postačí odkázať na celkom jasné znenie ustanovenia § 179 SSP. Na rozdiel od oznámenia okresného úradu, že nebude preskúmavať toto stavebné povolenie mimo odvolacieho konania, samotné stavebné povolenie je rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, ktoré je preskúmateľné v správnom súdnictve. Ustanovenie § 179 SSP potom poskytuje ochranu osobe, ktorá tvrdí, že jej určité rozhodnutie, ktoré by inak nebolo vylúčené zo súdneho prieskumu, nebolo doručené, pretože s ňou orgán verejnej správy nekonal ako s účastníkom. Je teda zrejmé, že pokiaľ žalobca vo svojej žiadosti o priznanie právnej pomoci zdôrazňoval, že sa s ním nekonalo pred vydaním tohto stavebného povolenia, žalovaný ju posúdil podľa uvedeného ustanovenia a dospel k záveru, že tu nemôže ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu. Tieto závery však z logiky veci nemožno preniesť na oznámenie okresného úradu, pretože naň nedopadá cit. ustanovenie § 179 SSP.