7Svk/38/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:1019201272.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/204/2019
- IČS
- 1019201272
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobcu: DUO CENTER Slovakia s.r.o., so sídlom: Pribinova 23, Bratislava, IČO: 35832126, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom: Kadnárova 83., Bratislava, IČO: 47232765, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica, so sídlom: Námestie Rodiny 1, Bratislava, zastúpený: Mgr. Jozef Štefanko, PhD., LL.M., advokát so sídlom Grösslingova 6-8, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Asociácia vonkajšej reklamy, so sídlom: Trenčianska 55, Bratislava, IČO: 30809819, zastúpený: HUTTA & PARTNERS s. r. o., so sídlom: Bezekova 3225/13, Bratislava, IČO: 51284871, o správnej žalobe opomenutého účastníka o doručenie opatrenia žalovaného č. 2017/558/O/15/Ro z 19. apríla 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/204/2019-101 z 21. apríla 2022, ECLI:SK:KSBA:2022:1019201272.1, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Žalovaný listom označeným ako „Súhlas s odstránením stavby“ pod č. 2017/558/O/15/ Ro z 19.04.2017 (ďalej „opatrenie žalovaného“) vydal ďalšiemu účastníkovi konania súhlas s odstránením reklamnej stavby bez stavebného povolenia neznámeho stavebníka na pozemku parc. č. XXXX/X reg. E kat. úz. E. Z..
II. Konanie pred správnym súdom
2. Žalobou opomenutého účastníka sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu opatrenie žalovaného, tvrdiac, že je vlastníkom tohto reklamného zariadenia, a že jeho billboardy sú označené jeho menom a telefónnym číslom. 3. Krajský súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) uznesením č. k. 1S/204/2019-101 z 21. apríla 2022, ECLI:SK:KSBA:2022:1019201272.1 (ďalej „napadnuté uznesenie“), odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 179 ods. 7 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“). Správny súd uviedol, že nebolo preukázané žalobcovo vlastnícke alebo iné právo k reklamnej stavbe, ani to, či bola táto stavba označená podľa § 86 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení relevantnom pre súdenú vec (ďalej „stavebný zákon“). Tieto skutočnosti žalobca podľa správneho súdu hodnoverne nepreukázal a nevyplývajú ani z obsahu súdneho a administratívneho spisu. Žalobcom predložené fotografie podľa súdu nepreukazujú totožnosť reklamnej stavby, ktorej sa týka napadnuté opatrenie, s reklamnou stavbou vyobrazenou na týchto fotografiách, a ani to, že ide o rovnakú lokalitu, a nezhoduje sa ani s fotografiou priloženou k ohláseniu ďalšieho účastníka konania (predloženou súdu žalobcom). Z týchto fotografií podľa správneho súdu nie je možné zistiť, že by žalobca bol vlastníkom reklamnej stavby, ktorej sa týkalo opatrenie žalovaného. Správny súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nesvedčí mu postavenie opomenutého účastníka, preto mu ani nemohlo byť doručované opatrenie žalovaného.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
4. Žalobca (sťažovateľ) podal kasačnú sťažnosť, ktorou žiada zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie, tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom a nezákonné odmietnutie podania - žaloby.
5. Tvrdil, že vlastníctvo billboardov preukázal, všetky reklamné zariadenia boli riadne označené, a žalovaný nemal dôvod udeliť súhlas s ich odstránením podľa § 88 ods. 7 písm. a/ stavebného zákona. Poukázal na fotodokumentáciu pripojenú k žalobe. Uviedol, že jeho reklamné zariadenia sú označené jeho obchodným menom a telefónnym číslom nielen na samotnom reklamnom zariadení, ale aj na jeho konštrukcii na ďalších štyroch miestach. Mal za to, že ďalší účastník konania vo svojom podnete žalovanému úmyselne neodfotil detailnejšie reklamné zariadenie a účelovo pozmenil fotodokumentáciu predloženú správnemu
súdu. Tvrdil, že na fotodokumentácii predloženej sťažovateľom je jasne viditeľné takéto označenie, a aj na fotodokumentácii predloženej správnemu súdu ho vidno, hoci menej detailne. 6. Sťažovateľ pokračoval, že ho správny súd zaťažil neprimeraným dôkazným bremenom, keď neprihliadol na ním predložené tvrdenia a dôkazy. Sťažovateľ tvrdil, že od neho nemožno požadovať, aby si pri každom umiestňovaní vyhotovoval fotodokumentáciu okolia billboardu, konkrétneho zariadenia a označenie konkrétneho zariadenia podľa stavebného zákona a ešte si zadovažoval prípadne aj GPS súradnice miesta, kde je billboard umiestnený a eventuálne prizýval nezúčastnenú osobu, ktorá by toto všetko mohla dosvedčiť.
Takýto postup by síce možno vyhovel požiadavkám správneho súdu, ale sťažovateľa by to neprimeraným spôsobom obmedzovalo v jeho podnikateľskej činnosti, a navyše by tak konal iba z opatrnosti. 7. Sťažovateľ poukázal na povinnosť správneho orgánu zistiť skutkový stav podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, stavebný úrad bol podľa neho povinný ohlásenie preveriť, vykonať obhliadku, túto zadokumentovať a ďalej pokračovať v konaní v zmysle § 88 ods. 7 stavebného zákona na základe svojich zistení. 8. Ďalej sa sťažovateľ dovolával aplikácie ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku, čo podľa neho má znamenať, že i pri odstraňovaní reklamnej stavby sa za účastníka konania považuje aj ten, kto tvrdí, že môže byť na svojich právach dotknutý, ale v dôsledku pochybenia správneho orgánu, ktorý so žalobcom nekonal, si túto skutočnosť nemôže overiť ani správny súd a nemôže procesne postupovať inak ako nariadiť žalovanému doručiť súhlas; tvrdil, že iným spôsobom sa nezákonný postup žalovaného odstrániť nedá.
9. Sťažovateľ tiež tvrdil, že v konaní o žalobe opomenutého účastníka nie je povinný žalobca preukazovať svoje vlastníctvo, pretože toto malo byť predmetom konania a dokazovania pred správnym orgánom. 10. Napokon sťažovateľ poukázal na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorý uzneseniami zaviazal žalovaného doručiť sťažovateľovi obdobný súhlas.
11. Sťažovateľ ku kasačnej sťažnosti pripojil aj päť fotografií, opätovne ohlásenie ďalšieho účastníka konania i opatrenie žalovaného. 12. Ďalší účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ svoje vlastnícke právo nepreukázal, a sťažovateľom predložené fotografie nezobrazujú reklamnú stavbu, ktorá bola predmetom opatrenia žalovaného. Ide o fotografie neznámeho zariadenia, ktoré sťažovateľ predkladá aj do iných súdnych konaní týkajúcich sa iných reklamných stavieb. Mal za to, že sťažovateľ mal predložiť dôkazy, ktoré by preukazovali jeho vlastnícke právo, aby mohol správny súd overiť jeho účastníctvo v administratívnom konaní.
Tieto fotografie neobsahujú údaj o čase a mieste ich zhotovenia. Navyše samotné fotografie nie sú titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, a v tomto smere podľa ďalšieho účastníka konania sťažovateľ nepredložil žiadne dôkazy - príkladmo uviedol nadobúdacie zmluvy či účtovné doklady a účtovné závierky. Argumentáciu o účastníctve na základe tretej definície účastníctva podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku zasa odmietol s tvrdením, že sa sťažovateľ nedomáhal účastníctva pred správnym orgánom, a na skrátený administratívny postup podľa § 88 ods. 6, ods. 7 stavebného zákona sa ani nevzťahuje Správny poriadok. Preto navrhol kasačnú sťažnosť
zamietnuť.
IV. Priebeh konania pred kasačným súdom a posúdenie veci
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal v medziach kasačnej sťažnosti a v nej uvedených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP) napadnuté uznesenie správneho súdu, a bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
14. Napadnuté uznesenie bolo odôvodnené v podstate tým, že sťažovateľ nepreukázal svoje vlastnícke právo k reklamnej stavbe, o ktorej odstránenie ide v opatrení žalovaného, a jej označenie identifikátorom podľa § 86 ods. 4 stavebného zákona. V okolnostiach veci je celkom zrejmé, že od toho podľa správneho súdu malo závisieť, či administratívne konanie malo prebehnúť v režime podľa § 88 ods. 7 písm. a/ alebo § 88 ods. 7 písm. b/ stavebného zákona.
15. Podľa § 86 ods. 4 stavebného zákona vlastník reklamnej stavby je povinný zabezpečiť počas celej doby trvania reklamnej stavby jej označenie menom a priezviskom, obchodným menom, názvom, ochrannou známkou alebo iným symbolom, ktorý umožňuje identifikáciu
vlastníka reklamnej stavby. 16. Podľa § 88 ods. 7 druhá veta stavebného zákona stavebný úrad a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona.
Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby.
17. Sťažovateľ sa domáha toho, aby mu bolo doručené opatrenie žalovaného ako účastníkovi administratívneho konania, s ktorým sa konať malo, v zmysle § 179 ods. 1 SSP. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 18.
To, že sa s ním malo konať, sa sťažovateľ snažil v žalobe preukázať tým, že sa označil za vlastníka reklamného zariadenia (stavby), ktoré bolo predmetom opatrenia žalovaného, a pripojil fotografie reklamného zariadenia s uvedením jeho obchodného mena a telefónneho
čísla. Správny súd však v napadnutom uznesení uviedol, že tieto fotografie nepreukazujú vlastnícke právo sťažovateľa, pretože ide o neidentifikovateľný billboard na neznámom mieste, a jeho vlastnícke právo nevyplýva ani z administratívneho spisu.
19. V kasačnej sťažnosti potom už sťažovateľ tvrdil, že nebolo jeho povinnosťou preukázať v konaní pred správnym súdom svoje vlastnícke právo, pretože zistiť jeho vlastníctvo bolo úlohou žalovaného v administratívnom konaní. Tým v podstate neprípustne zmenil svoju argumentáciu (§ 441 SSP).
20. Kasačný súd súhlasí so sťažovateľom potiaľ, že vo všeobecnosti (teda mimo tohto súdneho konania) nie je jeho povinnosťou preukazovať vlastnícke právo k reklamnej stavbe. Sťažovateľ sa však žalobou domáhal toho, aby bol správnym súdom uznaný za subjekt, s ktorým sa malo konať ako s účastníkom administratívneho konania, a zákon v takomto administratívnom konaní (podľa § 88 ods. 7 písm. b/ stavebného zákona) ukladá povinnosť vyzvať vlastníka reklamnej stavby, ak je známy. Správny súd je pri žalobe opomenutého účastníka konania povinný overiť, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať.
21. Keď teda sťažovateľ v správnej žalobe tvrdil, že s ním mal žalovaný konať a mal ho pred vydaním súhlasu najskôr vyzvať na preukázanie (zjednodušene) oprávnenosti reklamnej stavby, pre úspech jeho žaloby bolo nutné, aby preukázal, že bol ako vlastník konkrétnej reklamnej stavby známy. Lenže nestačilo tvrdiť, že na všetkých jeho reklamných stavbách sa nachádza označenie predpísané zákonom, a predložiť generickú fotografiu ako ilustráciu. Takéto tvrdenie totiž nepreukazuje, že konkrétny objekt bol takto označený, a už vôbec nepreukazuje vlastnícke právo žalobcu k tomuto zariadeniu. Štandardne je možné očakávať, že žalobca v obdobnej situácii, ako je sťažovateľ, bude pred správnym súdom preukazovať, že dotknutá reklamná stavby bola ním ako vlastníkom riadne označená, a to napríklad fotografiami, z ktorých bude zrejmá identita billboardu, vierohodnými súvisiacimi svedeckými výpoveďami, alebo napríklad tým, že správnemu súdu doloží, že žalovaného informoval o tom, že je vlastníkom konkrétneho zariadenia (či už v režime podľa stavebného zákona pri realizácii stavby; alebo povedzme listom, hoci aj z opatrnosti, vediac, že sa určitá obec zamerala
na kontrolu reklamných zariadení na jej území). Okrem toho samotné vlastnícke právo je možné preukazovať napríklad preukázaním nadobudnutia veci (zmluva o dielo s preberacím protokolom, kúpa od vlastníka, a iné). 22. Pri žalobe opomenutého žalobcu typicky nejde o prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, jeho podstatou je riešenie otázky účastníctva žalobcu v administratívnom konaní. Preto ani prípadné zistené procesné pochybenia žalovaného bez ďalšieho nespôsobujú, že bude žalobca tvrdiaci svoje účastníctvo úspešný. Aktívna legitimácia pri všeobecnej správnej žalobe a žalobe opomenutého účastníka je postavená na iných základoch. 23.
Pozitívne rozhodnutie správneho súdu podľa § 179 ods. 1 SSP má významné dopady na okruh účastníkov administratívneho konania, ako aj na otázku právoplatnosti rozhodnutia. Hoci sťažovateľ namietal, že ho správny súd zaťažil neprimeraným dôkazným bremenom, podľa kasačného súdu správny súd len dôsledne dbal na svoju povinnosť zistiť pred uložením povinnosti doručiť opatrenie žalobcovi, či sa malo so žalobcom konať ako s účastníkom administratívneho konania.
24. Pokiaľ ide o priebeh tohto zisťovania, do úvahy prichádza okrem štandardného naštudovania administratívneho spisu aj riadne dokazovanie na pojednávaní, ak si to okolnosti veci vyžadujú. V tomto smere však nebol ani sťažovateľ aktívny a dokazovanie na pojednávaní nepožadoval, a ani proti procesnému postupu správneho súdu nenamietal.
25. Námietka z kasačnej sťažnosti, že sťažovateľ bol účastníkom administratívneho konania v zmysle tretej definície účastníctva podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku je taktiež neprípustnou novotou, keď sa v správnej žalobe takýto argument nevyskytol.
26. Sťažovateľ okrem svojich systémových výhrad voči tomu, že správny súd overoval skutočnosti rozhodujúce pre postavenie sťažovateľa ako účastníka administratívneho konania (že bol známy ako vlastník konkrétneho billboardu), nenamietal voči spôsobu zisťovania týchto skutočností.
Kasačný súd nezistil žiadne pochybenie správneho súdu vo vzťahu k žalobcovým námietkam z kasačnej sťažnosti, že z fotodokumentácie vyplýva, že predmet opatrenia žalovaného bol označený obchodným menom a telefónnym číslom sťažovateľa.
27. Napokon kasačný senát poznamenáva, že vo veci rovnakého sťažovateľa rozhodol iný senát kasačného súdu uznesením sp. zn. 6Sžk/26/2021 z 26.10.2022 tiež o zamietnutí kasačnej sťažnosti žalobcu, pričom poukazoval na široké možnosti sťažovateľa preukazovať jeho
vlastníctvo. Konajúcemu senátu kasačného súdu je známe, že v dvoch iných veciach sťažovateľa (sp. zn. 6Sžk/20/2021 z 26.01.2023, 4Sžk/22/2021 z 26.01.2023) rozhodol Najvyšší správny súd z hľadiska úspešnosti žalobcu opačne, keď zamietol kasačné sťažnosti ďalšieho účastníka konania proti uzneseniam krajského súdu ukladajúcim doručenie súhlasov s odstránením reklamnej stavby sťažovateľovi. V týchto veciach bola iná procesná situácia a kasačný súd rozhodoval o kasačných sťažnostiach žalovaného a v ich medziach po tom, ako správny súd konštatoval odňatie možnosti byť účastníkom administratívneho konania kvôli nedostatočne zistenému skutkovému stavu.
28. S ohľadom na vyššie uvedené posúdenie sťažnostných bodov kasačný súd týmto uznesením zamietol podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že v konaní neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).
30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. apríla 2024