7Svk/39/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1. OENOPOL, s. r. o., so sídlom Lošonec 273, IČO: 46933468, 2. Obec Lošonec, so sídlom Lošonec 62, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2020/028067-003 zo dňa 12.08.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/84/ 2020-81 zo dňa 20.10.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. IV. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

W., parc. č. XXXX. Navrhované vinárstvo má tvoriť objekt pre spracovanie hrozna a výrobu vína s možnosťou ochutnávky vín a miestnych špecialít. 2. Navrhovaná činnosť sa zaraďuje podľa prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“ alebo „zákon o posudzovaní vplyvov“ alebo „zákon EIA“) do kapitoly č. 12 Potravinársky priemysel, položky č. 1 Pivovary, sladovne, vinárske závody a výrobne nealkoholických nápojov a bez limitu podlieha zisťovaciemu

4. Pre prípad, že by správny orgán rozhodol v rámci zisťovacieho konania o tom, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z., požadoval žalobca, aby navrhovateľovi boli uložené primerané povinnosti, okrem iného: - navrhnúť opatrenia zlepšujúce kvalitu ovzdušia, - používať v maximálnej miere materiály zo zhodnocovaných odpadov, - parkovacie miesta riešiť formou podzemných garáží, - zabezpečiť súlad projektovej dokumentácie s metodikami Európskej komisie, - zabezpečiť prispôsobenie zámeru okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite, - aplikovať na horizontálne plochy zelené strešné krytiny plniace funkciu extenzívnej vegetačnej strechy, - aplikovať na vertikálne plochy zelené steny, - zabezpečiť separovaný zber odpadu, - vypracovať a predložiť projekt dekonštrukcie objektu po jeho dožití a preukázať možnosť zhodnotenia a recyklácie jeho jednotlivých súčastí. 5. Žalobca ďalej požadoval realizáciu opatrení zabezpečujúcich aj environmentálnu pridanú hodnotu, najmä: - vysadenie 10 ks vzrastlých drevín na verejných priestranstvách obce Lošonec, - doplniť ako súčasť stavby a architektonického stvárnenia verejných priestorov umelecké

prevádzke 6. Žalobca tiež požiadal správny orgán prvého stupňa, aby nariadil ústne pojednávanie za účelom vykonania konzultácie s povoľujúcim orgánom, resp. schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. Výsledok konzultácií požadoval uviesť do odôvodnenia vydaného

8. Po ukončení zisťovacieho konania vydal správny orgán prvého stupňa podľa § 29 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov rozhodnutie č. OU-TT-OSZP3-2020/009787-026 zo dňa 26.05.2020, ktorým určil, že navrhovaná činnosť „Vinárstvo Lošonec“, k. ú. W., parc. č. XXXX, uvedená v zámere predloženom navrhovateľom, sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov a na uvedenú činnosť je možné požiadať príslušný povoľujúci orgán o povolenie podľa osobitných predpisov. Správny orgán prvého stupňa súčasne navrhovateľovi určil, aby v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov rešpektoval nasledovné podmienky: - Dodržať opodstatnené opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvedené v zámere v časti IV.10. - Z hľadiska zakomponovania stavebného objektu do krajiny dopracovať projektovú dokumentáciu na základe konzultácií s odborníkmi Správy CHKO Malé Karpaty, resp. s odborníkmi v oblasti tvorby krajiny. - Dbať o ochranu podzemných a povrchových vôd a zabrániť nežiaducemu úniku nebezpečných látok do pôdy, podzemných a povrchových vôd.

Požiadavky na obsah a rozsah projektovej dokumentácie predkladanej k stavebnému konaniu sú stanovené v § 9 vyhlášky Ministerstva životného prostredia, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. - Rešpektovať ustanovenia zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení

V dôsledku absencie konzultácií ako základného prostriedku, ktorým si verejnosť realizuje svoje právo na priaznivé životné prostredie a možnosť ovplyvniť jeho tvorbu odbornou diskusiu, bolo žalobcovi upreté aj právo kvalifikovane sa vyjadriť k predmetu konania podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) . Žalobca požadoval vykonať konzultácie v rámci odvolacieho konania, pričom zopakoval niektoré z podmienok, ktoré žiadal zahrnúť do rozhodnutia. 10. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OOP3-2020/028067-003 zo dňa 12.08.2020 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K námietke nevykonania konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. uviedol, že tieto sú vykonávané v súlade s § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, kedy správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

Lošonec. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmá aj tá skutočnosť, že príslušný úrad sprístupnil verejnosti požadované informácie aj v zmysle zákona o slobode informácií. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca mal prístup k celému zámeru a príslušnej dokumentácii, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie, avšak nevyprodukoval počas celého zisťovacieho konania žiadnu reakciu s adekvátnou mierou odbornosti k zámeru.

prvého stupňa listom č. j. OU-TT-OSZP-2020/009787-022 zo dňa 07.05.2020 oznámil účastníkom konania, že v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku majú možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, a to do 7 dní od doručenia oznámenia. Ďalej upozornil účastníkov konania na možnosť nahliadnuť do spisu, robiť z neho výpisy a kópie na Okresnom úrade Trnava, odbore starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany vybraných zložiek životného prostredia, a to počas stránkových dní. 12. Žalovaný uviedol, že podmienky, ktoré žiadal žalobca zapracovať do prvostupňového rozhodnutia, sú také, ktoré buď majú iba odporúčací charakter, alebo sú v zámere už vyriešené, alebo ide o podmienky vyplývajúce priamo zo všeobecne záväzných právnych predpisov a tieto v rámci svojej pôsobnosti priamo zabezpečujú špeciálne správne orgány, a preto podľa žalovaného nie je potrebné ich uvádzať vo výroku rozhodnutia. Žalobca tiež požadoval zapracovať do výroku rozhodnutia podmienky, ktoré sú predmetom ďalšieho stupňa konania a tiež pripomienky, ktoré vôbec nesúvisia s predmetným zámerom navrhovanej činnosti.

Predložený zámer ako aj doplňujúca informácia sú dostatočne spracované, dostatočne definujú a hodnotia vplyvy navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia. Za predpokladu dodržania všeobecne záväzných právnych predpisov a uložených podmienok a opatrení je dostatočne zabezpečená ochrana a tvorba životného prostredia.

14. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou. Namietal, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii s Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na konzultácii. Podľa žalobcu sú dôvody prvostupňového rozhodnutia neprimerane všeobecné, čím nespĺňajú podmienku vyjadrenú v rozsudku NS SR sp. zn. 1 So/115/2010 týkajúcom sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca pripomenul, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zdôvodnil svoje environmentálne záujmy a naznačil spôsob, akým sa majú riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. Ďalej žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. a návrh podmienok žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol. 15. Už samotná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku, spôsobuje podľa žalobcu nezákonnosť rozhodnutia. Žalobca na to upozornil v odvolaní a túto nezákonnosť žalovaný vôbec neodstránil. Prvostupňový orgán zvolil namiesto riadneho a zákonného postupu prostriedky znemožňujúce žalobcovi výkon jeho legitímneho práva, garantovaného európskou legislatívou, medzinárodnými zmluvami, Ústavou SR, ako aj samotnou národnou legislatívou. Rozhodnutie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. je pritom jediným právne záväzným spôsobom, akým si môže verejnosť nárokovať ovplyvnenie výsledku navrhovanej činnosti, čo je právo garantované v čl. 6 Aarhuského dohovoru. Uplatňovať si požiadavky síce môže aj v následných konaniach, avšak bez príslušnej opory v rozhodnutí podľa zákona č. 24/2006 Z. z., to spôsobuje nutnosť využívať všetky procesné prostriedky v týchto následných povoľovacích konaniach, čo neúmerne zaťažuje účastníkov a správne orgány. 16. Ako príklad žalobca uviedol, že medzi špeciálne uvedenými požiadavkami boli i) požiadavka na určenie toho, aby projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracoval tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie - Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe, čo nevyplýva zo žiadneho administratívneho predpisu alebo ii) požiadavka vypracovať projekt zapracovania opatrení Programu odpadového hospodárstva SR; iii) osobitnými návrhmi opatrení boli realizácia konkrétnych zelených prvkov konkrétnymi sadovými úpravami so špecifickými ekologickými a krajinotvornými funkciami. Ani jedna z týchto požiadaviek nevyplýva zo zákona (ako sa nesprávne uvádza v prvostupňovom rozhodnutí), na rozdiel od podmienok určených prvostupňovým orgánom.

odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Obsahom odôvodnení nie je ani argumentácia týkajúca sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.

Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu prvého stupňa, ktorý ich vyhodnotil a k jednotlivým pripomienkam žalobcu sa písomne vyjadril v obsahu prvostupňového rozhodnutia (viď strany 16 až 20 prvostupňového rozhodnutia). V tejto súvislosti je preto potrebné konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán ním navrhnuté podmienky rozhodnutia v rozhodnutí neuviedol. V skutočnosti prvostupňový správny orgán návrhy žalobcu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom k jednotlivým pripomienkam zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko. Pri niektorých napríklad konštatoval, že žalobcom navrhovaná podmienka už bola splnená, je riešená v zámere, prípadne, že ide o podmienku nad rámec zákona, resp. že bude riešená v ďalšom stupni realizácie zámeru a pod. Správny súd zdôraznil, že dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť bez ďalšieho iba skutočnosť, že sa správny orgán s pripomienkami, návrhmi a námetmi žalobcu nestotožnil a neuviedol ich vo výroku svojho rozhodnutia ako podmienky ďalšieho konania o povolení navrhovanej činnosti.

Dodržiavanie ustanovení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z. vyplývajú zo všeobecne záväzných predpisov vo veci ochrany životného prostredia, ktoré je navrhovateľ viazaný dodržať pri výstavbe aj prevádzke navrhovanej činnosti. V prípade výrubu príslušný orgán ochrany prírody bude postupovať v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

požiadavkami zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencií a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Predpokladané vplyvy ohľadne ovzdušia, vrátane tých na zdravie obyvateľstva, boli primerane požiadavkám na zámer pre zisťovacie konanie definované v príslušných kapitolách. 20. Správny súd ďalej zdôraznil, že navrhovateľ pri svojej činnosti bude uplatňovať opatrenia primerané rozsahu a charakteru svojej činnosti v súlade s implementačnými podmienkami stratégie, metodikami a záväznými postupmi pre lokálnu adaptáciu uvedenej stratégie a v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Navrhovaná činnosť je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi. Posúdenie súladu predkladaného zámeru s platným územným plánom je v kompetencii príslušnej obce ako jeho obstarávateľa v zmysle platných zákonov.

Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, zároveň uvádza, že zámer navrhovanej činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o posudzovaní zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, na úradnej tabuli príslušného orgánu a zároveň bol dostupný prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou - Obce Lošonec - v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z. z. Zároveň príslušný úrad sprístupnil verejnosti požadované informácie v zmysle zákona o slobode informácií.

činnosti. Príslušné orgány nedospeli k záveru, že posudzovanie vplyvov navrhovanej výstavby na životné prostredie z dôvodov uvedených dotknutou verejnosťou (Združenie domových samospráv Bratislava) je opodstatnené, preto nemohol vyhovieť návrhom dotknutej verejnosti, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovaného zámeru navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/ 2006 Z. z. prostredníctvom správy o hodnotení, verejného prerokovania, odborného posúdenia so spracovaním záverečného stanoviska, ktoré navrhovaný zámer navrhovanej činnosti komplexne posúdi a prípadne navrhne kompenzačné opatrenia. Príslušný orgán vychádzal z komplexných výsledkov zisťovacieho konania, pričom dotknuté orgány a povoľujúce orgány nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia a vyslovili vo svojich stanoviskách názor, že odporúčajú ukončiť proces posudzovania v zisťovacom konaní. Niektoré pripomienky boli zahrnuté do opatrení určených vo výrokovej časti rozhodnutia, ďalšie sa týkajú povinností navrhovateľa vyplývajúce z ustanovení všeobecne záväzných predpisov, preto nemôžu byť predmetom rozhodovania

predpisov. 22. Správny súd sa tiež stotožnil s konštatáciou žalovaného, že z obsahu jednotlivých pripomienok vznesených žalobcom v rámci zisťovacieho konania z pozície zainteresovanej verejnosti skutočne nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by mohli vzniknúť v procese realizácie a následnej prevádzky navrhovanej činnosti, t. j. žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo možné usudzovať, že navrhovaná činnosť v rozsahu zamýšľanom navrhovateľom predloženého zámeru môže negatívne ovplyvniť životné prostredie v danej lokalite. Aj správny súd poukazom na iné pred ním prebiehajúce konania (napr. vo veci sp. zn. 14S/30/2020, 14S/81/2020, 14S/16/2020 a ďalšie) vyslovil názor, že žalobca pri rozličných investičných zámeroch podáva obsahovo totožné námietky a následné správne žaloby, pričom v nich nereaguje na konkrétne špecifiká jednotlivých investičných zámerov a oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Žalobca neprekračuje všeobecnú úroveň argumentácie, že navrhovaná investičná činnosť obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.

23. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval ustanovenia § 29 ods. 3 a § 13 zákona č. 24/2006 Z. z. správny súd zdôraznil, že žalobca sám zrozumiteľne nevysvetlil, v čom by tvrdená nesprávna aplikácia mala spočívať, či v nepoužití kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. (ktorých konkrétne ?) alebo v neprihliadnutí na stanoviská podľa § 23 ods. 4 (na ktoré stanovisko konkrétne?). Pokiaľ žalobca mal na mysli výlučne neprihliadnutie na jeho vlastné stanovisko k zámeru predloženému správnemu orgánu, je táto námietka nedôvodnou vzhľadom na už vyššie uvedené zistenie správneho súdu, podľa ktorého sa správny orgán prvého stupňa s jednotlivými pripomienkami žalobcu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysporiadal. Skutočnosť, že sa s nimi nestotožnil a neuviedol ich vo výroku rozhodnutia ako podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie, neznamená, že k nim neprihliadal a porušil tak svoju zákonnú povinnosť.

26. Sťažovateľ tiež namietal, že bolo porušené jeho právo na prístup k informáciám tým, že mu správny orgán nezaslal podklady, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie (bod 4., A, 29. kasačnej sťažnosti). Oprávnenie sťažovateľa na poskytnutie podkladov pritom priamo vyplýva z čl. 4 ods. 1 a 2 Aarhuského dohovoru, a to bez toho, aby musel preukazovať právny záujem (bod 4., A, 30. kasačnej sťažnosti). 27. Sťažovateľ ďalej správnym orgánom vytkol, že v rámci správneho konania nerealizovali konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. (bod 4., A, 34. kasačnej sťažnosti). Konzultácie predstavujú osobitný inštitút vyplývajúci z európskej legislatívy a preto výklad, že ide o obyčajné ústne pojednávanie, ktoré správny orgán môže, ale aj nemusí nariadiť, je podľa sťažovateľa v rozpore s účelom a cieľmi Smernice EIA a zákona č. 24/2006 Z. z. Nevykonanie konzultácie vníma sťažovateľ ako vážne procesné pochybenie obmedzujúce právo verejnosti ako účastníka konania presadzovať opodstatnené záujmy, keďže účelom konzultácií je poskytnúť zainteresovanej verejnosti priestor na efektívne získanie informácií a následnú argumentáciu v ďalšom konaní za účelom dosiahnutia čo najvyššej možnej ochrany životného prostredia. 28. Sťažovateľ správnemu súdu vytkol ideologicky predpojatý a formalistický prístup k rozhodovaniu, keď svojou činnosťou v podstate prisvedčil šikanóznemu výkladu práva správnymi orgánmi v preskúmavanom konaní. Neskúmal zákonnosť rozhodnutí, ale len povrchne posúdil procesnú stránku administratívneho konania. Správne orgány sa podľa sťažovateľa nedostatočne vysporiadali so všetkými pripomienkami ním vznesenými v administratívnom konaní. Sťažovateľ vyjadril zásadný nesúhlas s argumentáciou správneho súdu (bod 40. rozsudku správneho súdu), podľa ktorého nekonkrétne argumenty sťažovateľa naznačujú, že u neho ide o účelové zneužívajúce konanie, v ktorom absentuje verejný záujem. Sťažovateľ vyjadril pochybnosť, či je správnemu súdu jasný účel správneho súdnictva. 29. Záverom kasačnej sťažnosti navrhol sťažovateľ kasačnému súdu položenie tzv. prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v nasledovnom znení: Je samotná podobnosť jednotlivých podaní a žalôb sťažovateľa zneužívaním práva, ktoré priznáva Smernica EIA verejnosti? Je výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány, v súlade so Smernicou EIA? 30. Žalovaný ani ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadrili.

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.

33. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 34. Úvodom považuje kasačný súd za vhodné uviesť, že v postupe správneho súdu ani v jeho rozsudku neidentifikoval ani náznak nekritického preberania tvrdení politikov alebo apriórnu negatívnu predpojatosť vo vzťahu k sťažovateľovi, čo vyplývalo z mnohých skôr svetonázorovo než vecne koncipovaných častí kasačnej sťažnosti. Podľa názoru kasačného súdu sa správny súd primerane venoval súdnemu prieskumu v intenciách sporných otázok, ktoré bolo možné vyabstrahovať zo žalobných bodov, pričom z jeho procesného postupu ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by správnemu súdu nebol zrejmý účel správneho

Táto musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne, pretože kasačnému súdu nepatrí úloha nahrádzať sťažovateľa, t. j. namiesto neho proaktívne vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany správneho súdu. V kasačnej sťažnosti predloženej sťažovateľom v tejto konkrétnej veci v podstate takmer absentuje vymedzenie uplatneného kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spôsobom, ako to vyžaduje § 440 ods. 2 SSP. Z kasačnej sťažnosti je veľmi ťažké zistiť, aké konkrétne právne posúdenie správneho súdu považuje sťažovateľ za nesprávne a zároveň, logicky, je nedostatočná aj akákoľvek sťažovateľova argumentácia ohľadom toho, v čom má spočívať nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Pri kasačnom dôvode podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP nestačí, ak sťažovateľ formálne uvedie, že uplatňuje tento dôvod (hoci aj odkazom na príslušné zákonné ustanovenie), ale v kasačnej sťažnosti musí jasne vymedziť, ktorú relevantnú právnu otázku považuje zo strany správneho súdu za nesprávne vyriešenú a v čom konkrétne má nesprávnosť riešenia spočívať.

Hoci sťažovateľ formálne kasačnú sťažnosť odôvodnil len podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, sťažovateľom namietané pochybenia v tejto súvislosti je z materiálneho hľadiska potrebné podradiť pod kasačný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP a tvrdenú povrchnosť vnímať ako vadu nepreskúmateľnosti. Nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

37. V súvislosti s otázkou kvality, argumentačnej korektnosti a dôslednosti odôvodnenia napadnutého rozsudku kasačný súd poukazuje na to, že jeho písomné vyhotovenie obsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Správny súd teda postupoval v intenciách ustanovenia § 139 ods. 2 SSP, ktoré zakladá povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť a napadnutý rozsudok spĺňa nevyhnutné limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. V zmysle ustálenej judikatúry správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04, tiež rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Georgidias v.

38. Ak sťažovateľ namietal, že správny súd neoprávnene vyhodnotil jeho postup v administratívnom konaní ako zneužitie práva, tento záver nemá oporu v obsahu napadnutého rozsudku. Správny súd síce v bode 40. napadnutého rozsudku uvažuje aj nad eventualitou možného účelového konania a osobného záujmu zo strany sťažovateľa bez kauzálnej nadväznosti na reálny verejný záujem na ochrane životného prostredia, avšak rozhodnutie žalovaného napriek tomu vecne preskúmal v takom rozsahu, ako mu to dovoľovali poväčšine všeobecne, vágne alebo nekonkrétne formulované žalobné body.

39. V nadväznosti na povinnosť správnych orgánov zahrnúť do rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie, ak sa určí, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z., sťažovateľ namietol jednak absenciu týchto podmienok, na inom mieste ich nekonkrétnosť a všeobecnosť, čoho dôsledkom je nemožnosť určiť, aká časť životného prostredia má byť jednotlivými opatreniam chránená a v akom rozsahu.

Keďže sa predpokladá ďalšie dopracúvanie a spresňovanie projektovej dokumentácie v ďalších štádiách realizácie navrhovanej činnosti, bola tiež uložená povinnosť z hľadiska zakomponovania stavebného objektu do krajiny dopracovať projektovú dokumentáciu na základe konzultácií s odborníkmi Správy CHKO Malé Karpaty, resp. s odborníkmi v oblasti tvorby krajiny. Splnenie tejto povinnosti, ktorá bola určená pro futuro, bude logicky kontrolované až v nadväzujúcich konaniach. Taktiež je vo výroku prvostupňového rozhodnutia

vydania prvostupňového rozhodnutia. 40. Kasačný súd považuje za potrebné pripomenúť, že sťažovateľovi ako zainteresovanej verejnosti tak z Aarhuského dohovoru ako ani z vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva právny nárok, aby jeho pripomienkam v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vyhovené (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/ 89/2015 zo dňa 23.02.2017 alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 444/2024 zo dňa 24.07.2024).

41. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu týkajúcemu sa toho, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný nezaslali sťažovateľovi zo spisu doklady, považuje kasačný súd predovšetkým za potrebné uviesť, že sťažovateľ výslovne nepožadoval zaslanie dokladov, ale vo svojom podaní adresovanom správnemu orgánu prvého stupňa vyjadril požiadavku oboznámenia ho s podkladmi rozhodnutia pred samotným vydaním rozhodnutia, aby sa k nim podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku mohol vyjadriť. Rovnakú požiadavku zopakoval aj vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Uvedená formulácia zvolená sťažovateľom môže ním byť z pozície reservatio mentis v kasačnom konaní artikulovaná tak, že tým mal na mysli zaslanie dokladov, každopádne však takáto jednoznačná formulácia vyžadujúca proaktívne zaslanie kópie administratívneho spisu alebo jeho časti nebola v administratívnom konaní správnym orgánom od sťažovateľa písomnou formou doručená. Námietka sťažovateľa bola v tomto smere preto nedôvodná.

Uvedené je podľa kasačného súdu determinované najmä tým, aby?nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb nazerajúcich do spisu. Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. (27.) Rovnako k predmetnej otázke pristupuje odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: V?ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj?právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby „alebo dostať informáciu zo spisov s?výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame názor, že dostať informáciu iným?spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ,?Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. § 23 [Nazeranie do spisov].

Máme?za?to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už?podklady a priori v spise nenachádzajú. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. § 23 [Nazeranie do spisov]. In:?POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela.

44. Okrem už uvedeného kasačný súd pripomína, že zámer navrhovanej činnosti bol zverejnený na webovej stránke správneho orgánu prvého stupňa, na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a navyše bol zverejnený aj dotknutou Obcou Lošonec.

45. Ostatnou z kľúčových námietok sťažovateľa bolo nevykonanie konzultácií podľa § 63 zákona EIA, o ktoré žiadal v rámci zaslania pripomienok v zisťovacom konaní. Podľa § 63 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. Vychádzajúc z vlastného znenia citovaného ustanovenia, zákon EIA inštitút tzv. konzultácií spája až so samotným posudzovaním vplyvov navrhovaných činností alebo ich zmien na životné prostredie. Uvedené korešponduje aj so Smernicou EIA, ktorá rovnako tento inštitút spája až s konaním o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V zmysle čl. 2 písm. g) Smernice EIA sú konzultácie zaradené do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a rovnako sú systematicky následne zaradené pod čl. 5 Smernice EIA, ktorý upravuje vykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie a nie zisťovacie

46. Kasačný súd však poukazuje na to, že inštitút tzv. konzultácií podľa zákona EIA nemožno spájať len s vykonaním ústneho pojednávania v zmysle § 21 správneho poriadku. Inštitút konzultácií je pojem širší, ktorý zahŕňa aj napr. písomné podania alebo verejnú anketu (čl. 6 ods. 5 Smernice EIA) a je potrebné ho vnímať ako dialóg medzi investorom (navrhovateľom posudzovanej činnosti), príslušným orgánom a ostatnými účastníkmi, teda aj zainteresovanou verejnosťou.

47. S poukazom na dôvody prezentované v bodoch 34. až 46. tohto rozsudku kasačný súd postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 48. Pokiaľ ide o návrh sťažovateľa na prerušenie kasačného konania a s tým spojené podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ o výklade práva Európskej únie, kasačný súd nezistil potrebu predloženia sťažovateľom navrhovanej prejudiciálnej otázky. Sťažovateľ nevysvetlil, výkladu ktorého konkrétneho ustanovenia európskeho práva, Smernice EIA alebo ktorej konkrétnej oblasti judikatúry Súdneho dvora EÚ sa má jeho?otázka týkať a kasačný súd takéto ustanovenia práva Európskej únie taktiež neidentifikoval. Návrh textu otázky je nekonkrétny a nejednoznačný, pričom objasnenie kategórie zneužívania práva, ktorej sa otázka má týkať, nie je pre posúdenie sťažnostných bodov relevantné. Kasačný súd si je pritom vedomý, že predmetom prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 ZFEÚ nemôže byť otázka, či sa správne aplikovalo právo Európskej únie v konkrétnej veci. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok SD

49. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa ustanovenia § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalovanému v prípade procesného úspechu náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne, ktoré podľa obsahu súdneho spisu nenastali a žalobca v kasačnom konaní úspech nemal.

im vznikli trovy. 51. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.