7Svk/40/2022
ECLI:SK:NSSSR:2025:7018200587.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8S/46/2018
- IČS
- 7018200587
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, zastúpeného: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., IČO: 36865036, so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: O.. M. P., nar. XX. D. XXXX, bytom M. XX/XX, J. Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2018/016695/SUC z 22. marca 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/46/2018-222 z 28. októbra 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/46/2018-222 z 28. októbra 2021 a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor (prvostupňový orgán), rozhodnutím č. OR 81/2017-Ori, C 183/2017-Ori z 15. decembra 2017 (prvostupňové rozhodnutie) podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) opravil údaje zapísané v katastrálnom území P. tak, že vymaže v liste vlastníctva č. XXXX ťarchu pod por. č. 4: „Záložné právo v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava podľa zmluvy zo dňa 18.6.2015 na nehn.: byt č. XX/X, podiel na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku v 67/984 - V
1481/2015 zo dňa 17.7.2015 - 611/2015" (ďalej „LV č. XXXX", a „predmet dražby"). 2. Prvostupňový orgán uviedol, že 26. apríla 2017 mu dražobník (Profesionálna dražobná spoločnosť, a. s.) doručil návrh na zápis vydražiteľa O.. M. P. (ďalší účastník konania) ako vlastníka predmetu dražby a návrh na výmaz poznámok a záložných práv zapísaných na LV č. XXXX, prílohou ktorého bolo oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby z 11. apríla 2017, potvrdenie o splatení ceny dosiahnutej vydražením z 25. apríla 2017, notárska zápisnica z 11. apríla 2017 vyhotovená notárkou D., a oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo 16. marca 2017. Tento návrh bol vedený pod č. Z 1312/2017.
3. V návrhu okrem iného bolo uvedené, že dražobník na návrh SVB-OLYMPIA vykonal 11. apríla 2017 dobrovoľnú dražbu za účelom uspokojenia pohľadávky prednostného záložného veriteľa. V notárskej zápisnici sa okrem iného v čl. IV ods. 2 uvádzalo: „na LV č. XXXX v časti C: ťarchy, budú vymazané všetky ťarchy zapísané na liste vlastníctva ku dňu udelenia
príklepu okrem: Pre všetkých vlastníkov bytov v dome: Záložné právo k bytom v zmysle zákona v prospech ostatných vlastníkov bytov - V 1456/95 - 276/95, zmena správy od 1.4.2015 na Spoločenstvo vlastníkov bytov a NP „SVB - OLYMPIA", IČO: 42407664 - záložné právo k bytom v prospech spoločenstva v zmysle § 15 ods. 1 zák.č_182/1993 Z.z. v platnom znení - Z 1190/2015 - 459/2015."
4. Prvostupňový orgán pokračoval, že na základe návrhu bolo záznamom č. 519/2017 zo 16. júna 2017 zapísané vlastnícke právo k predmetu dražby na vydražiteľa pána P. a boli zrušené všetky poznámky a plomby, okrem vyššie uvedenej ťarchy a záložného práva sťažovateľa podľa zmluvy z 18. júna 2015. Z návrhu na vykonanie záznamu ako aj z notárskej zápisnice podľa prvostupňového orgánu vyplynulo, že dobrovoľnou dražbou došlo k výkonu záložného práva prednostného záložného veriteľa a preto budú vymazané všetky ťarchy okrem záložného práva k bytom v zmysle zákona, teda výmaz sa vzťahuje aj na záložné právo sťažovateľa. Pokračoval, že poradie záložných práv, zapísané na LV č. XXXX, zodpovedalo skutočnosti uvedenej v listinách.
5. Z toho podľa prvostupňového orgánu vyplynulo, že v rozpore s listinou - notárskou zápisnicou, nevykonal výmaz záložného práva sťažovateľa. Ďalej dôvodil, že záznam je povinný vykonať v súlade s listinou, pričom v návrhu aj v notárskej zápisnici je výslovne uvedené, že budú vymazané všetky ťarchy zapísané na liste vlastníctva ku dňu udelenia príklepu, okrem záložného práva k bytom v zmysle zákona. S poukazom na § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona dôvodil, že je povinný aj bez návrhu vykonať opravu údajov katastra, ktoré sú v rozpore (okrem iného) s verejnou listinou, pričom nevymazanie záložného práva sťažovateľa je v rozpore s notárskou zápisnicou ako verejnou listinou.
6. Za nedôvodné považoval námietky sťažovateľa, že pohľadávka, ktorá bola pôvodne zabezpečená záložným právom vlastníkov bytov, zanikla, a preto nemohlo ísť v dôsledku akcesority záložného práva o prednostného záložného veriteľa, pričom prednostným mal byť
práve sťažovateľ. Dôvodil tým, že podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka má prednosť ten záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zapísané skôr, bez ohľadu na to, kedy vznikla pohľadávka, a že za rozhodujúcu považuje tú skutočnosť, ktorá je výslovne uvedená v príslušnej verejnej listine, a je jeho povinnosťou vykonať zápis práv k nehnuteľnostiam v súlade s verejnou listinou. 7. Žalovaný rozhodnutím č. k.: Xo 1/2018, sp. zn. OU-KE-OOP5-2018/016695/SUC z 22. marca 2018 (preskúmavané rozhodnutie) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
8. Žalovaný konštatoval, že skutkový stav bol zistený prešetrovaním zmien údajov katastra nehnuteľností. Nevidel pochybenie prvostupňového orgánu v tom, že začal pôvodne konanie na návrh dražobníka, potom ho však rozhodnutím z konania vylúčil a pokračoval v konaní ex offo, pretože bol zistený rozpor údajov katastra s verejnou listinou. 9. Žalovaný dôvodil, že priebeh dobrovoľnej dražby osvedčuje notár formou notárskej zápisnice a je po materiálnej stránke listinou vydanou v medziach právomoci zákonom oprávneného subjektu; hoci touto listinou notár autoritatívne nerozhoduje o prechode vlastníckeho práva, iba ňou osvedčuje, že príklopom licitátora došlo k prechodu vlastníctva predmetu dražby. Priamo zákon podľa žalovaného určuje, že pri výkone záložného práva veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Zdôraznil, že notárska zápisnica je verejnou listinou, pre ktorú platí prezumpcia správnosti verejných listín. Podľa žalovaného nie je v právomoci správneho orgánu skúmať verejné listiny a iné listiny z hmotnoprávneho hľadiska, ani robiť si vlastný úsudok o okolnostiach, ktoré sú v príslušnej listine výslovne opísané ako okolnosti a podmienky vzniku, zmeny alebo zániku práv k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom záznamu v katastri nehnuteľností. 10. Ďalej spomenul žalovaný polemiku o výklade § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v nadväznosti na § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o akcesoritu a čas vzniku zabezpečovanej pohľadávky. Aj v tejto súvislosti reagoval žalovaný na argument sťažovateľa, že v inom konaní sa žalovaný priklonil k názoru o nutnosti prihliadať na okamih vzniku zabezpečenej pohľadávky, zdôraznením, že v danom prípade sa v notárskej zápisnici o dobrovoľnej dražbe nenachádza ustanovenie o tom, že majú byť vymazané všetky ostatné ťarchy. Práve obsah predložených listín bol podľa žalovaného rozhodujúcou okolnosťou determinujúcou záver prvostupňového orgánu. V tomto smere poukázal na stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa musí vychádzať z predloženej listiny, v ktorej musí byť konštatované, o akého záložného veriteľa ide a či sa záloh nadobúda zaťažený alebo nezaťažený záložným právom. 11. Napokon žalovaný uviedol, že určujúce preňho sú najmä: 1. obsah konkrétnej verejnej listiny preloženej na záznam, 2. materiálna publicita katastra nehnuteľností, a 3. aktuálne stanoviská Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
II. Konanie pred správnym súdom
12. Krajský súd v Košiciach (správny súd) rozsudkom č. k. 8S/46/2018-222 z 28. októbra 2021 (napadnutý rozsudok) zamietol podľa 190 Správneho súdneho poriadku (SSP) správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ (ako žalobca) domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia a preskúmavaného rozhodnutia. 13. Správny súd vyšiel z toho, že prvostupňovému orgánu bola predložená notárska zápisnica a potvrdenie o splatení ceny dosiahnutej vydražením v dobrovoľnej dražbe a bolo potvrdené, že cena dosiahnutá vydražením bola v plnej výške zaplatená po udelení príklepu, čím boli splnené všetky zákonné podmienky na prechod vlastníckeho práva k bytu na vydražiteľa. Notárskou zápisnicou bolo preukázané, že navrhovateľ dražby - vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového zastúpení správcom, disponovali záložným právom na zabezpečenie pohľadávky, ktoré bolo v katastri nehnuteľností zapísané ako prvé v poradí, pričom táto skutočnosť správnemu súdu vyplývala aj z údajov v katastri nehnuteľností. Súd mal tiež za preukázané, že záložné právo žalobcu k tomuto bytu bolo zapísané ako druhé v poradí.
14. Správny súd uviedol, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vychádzal výlučne z priority zápisov záložných práv, konkrétne, že záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov bolo registrované ako prvé v poradí. Preto žalovaný uzavrel, že zákonné záložné právo má s poukazom na ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka prednostný charakter, čo súčasne znamená, že predmet dražby mal byť podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka prevedený nezaťažený záložným právom žalobcu, ktoré bolo registrované ako druhé v poradí.
15. Správny súd aj s odkazom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/42/2019 z 9. júla 2020 považoval za nesporné, že v danom prípade bola na vykonanie záznamu predložená notárska zápisnica o vykonaní dobrovoľnej dražby bytu.
Z jej obsahu, ako i údajov katastra nehnuteľností v rozhodnom čase vyplývalo, že dražba bola realizovaná na základe záložného práva zapísaného ako prvého v poradí. Na základe uvedeného orgán katastra vykonal záznam tak, že zapísal vydražiteľa za vlastníka predmetného bytu a zároveň tiež vykonal výmaz záložného práva.
16. Pokračoval, že pokiaľ je na vykonanie záznamu predložený návrh, prílohou ktorého je notárska zápisnica o vykonaní dobrovoľnej dražby a z jeho obsahu, ale predovšetkým zo zápisu v katastri nehnuteľností vyplýva, že ide o výkon záložného práva zapísaného ako prvého v poradí, čo v danom prípade bolo splnené, má orgán katastra povinnosť nielen zapísať do katastra nehnuteľností vlastníctvo vydražiteľa nadobudnuté dobrovoľnou dražbou, ale i vymazať prípadné ostatné záložné práva, a to aj v prípade, ak formálne takýto ich výmaz nebol v návrhu na vykonanie záznamu požadovaný. Pokiaľ by orgán katastra uvedeným spôsobom nepostupoval a ostatné záložné práva by nevymazal, nastal by podľa súdu stav, keď by bol zápis v katastri nehnuteľností v rozpore so skutočným stavom. Notár podľa správneho súdu nie je oprávnený osvedčiť zánik záložných práv, čo sa v danom prípade ani nestalo.
17. Správny súd tiež konštatoval, že spor o to, aké má byť poradie záložných práv zapísané v katastri nehnuteľností, respektíve spor o existencii alebo neexistencii záložného práva, je vecno-právnym sporom, na riešenie ktorého je oprávnený jedine súd v civilnom sporovom konaní, pričom jedine tento súd sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, ak takýto postup náležite odôvodní. 18. Ďalej bolo podľa správneho súdu potrebné prihliadnuť i na ochranu dobrej viery spojenú so zápismi v katastri nehnuteľností, teda na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. Konštatoval, že vydražiteľ bol nesporne dobromyseľný, že zápis poradia záložných práv vyznačený na liste vlastníctva zodpovedá skutočnosti, a teda že nadobudne vlastníctvo vydraženého bytu bez zaťaženia záložným právom podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pri pomerovaní dobromyseľnosti vydražiteľa a pasivity záložného veriteľa považoval vzhľadom na zásadu proporcionality za potrebné poskytnúť ochranu práve vydražiteľovi. 19.
Správny súd považoval obe rozhodnutia za dostatočne a riadne odôvodnené. 20. Konštatoval, že na základe listín, súvisiacich s dobrovoľnou dražbou, bolo pod č. Z 1312/ 2017 zo dňa 16.06.2017 správne zapísané vlastnícke právo vydražiteľa bytu, a záložné právo k bytom v zmysle zákona v prospech ostatných vlastníkov bytov, a zmenu správy od 01.04.2015 na Spoločenstvo vlastníkov bytov a NP „SVB - OLYMPIA" a záložné právo v prospech Spoločenstva vlastníkov v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a vymazané poznámky
o ťarchách. 21. Tvrdil, že podľa katastrálneho zákona je predmetom posudzovania predložených listín postup správy katastra, ktorý neformálne opravuje iba chyby v čítaní a písaní a iné zrejmé nesprávnosti, nehodnotí predložené listiny ani notársku zápisnicu, pokladá ich za listiny, ktoré z obsahového hľadiska obsahujú prehlásenia, ktoré sú kompetentné vykonať a ktoré prehlásenia sú základom pre postup správneho orgánu v procese vedenia katastra.
22. Správny súd nezistil porušenie ustanovení o postupe správnych orgánov, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov, teda žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP; rovnako nezistil dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, teda že obsah rozhodnutí nekorešponduje s obsahom administratívneho spisu.
23. Pripomenul, že žalovaný zotrval na názore, že pre poradie záložných práv je rozhodujúci čas ich registrácie, ako to vyplýva z ustanovenia § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, a nie čas ich vzniku. 24. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, správny súd mal za to, že bol na účely právneho posúdenia veci žalovaným zistený dostatočne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v danej veci považoval za dostačujúce, pričom odvolací správny orgán nie je povinný posudzovať všetky odvolacie námietky, avšak je potrebné, aby posúdil námietky relevantné pre samotné rozhodnutie, čo v danom prípade nastalo.
25. Podľa správneho súdu je zrejmé, že obe rozhodnutia sa dostatočne zaoberali skutkovými zisteniami, a zároveň je možné z nich aj dostatočne vyvodiť záver o úvahe správnych orgánov pri hodnotení zistených skutočností v kontexte s právnym záverom „o zamietnutí návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte", ku ktorému oba orgány dospeli.
Obe rozhodnutia sú podľa správneho súdu riadne a dostatočne odôvodnené a závery z nich vyplývajúce sú jasné a presvedčivé. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sa dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu
26. Sťažovateľ (žalobca) podal kasačnú sťažnosť, ktorou navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. 27. Sťažovateľ v textovo mimoriadne rozsiahlej kasačnej sťažnosti (149 s.), tvrdiac vady podľa § 440 ods. 1 písm. e), písm. f), písm. g), písm. h) SSP, po sumarizácii svojho vnímania chronológie administratívneho i správneho súdneho konania, najmä namietal, že: - napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený; - aplikácia právnych predpisov správnym súdom bola v rozpore s gramatickým výkladom ako i zmyslom a účelom aplikovaných právnych noriem; - správny súd porušil zásadu rovnosti účastníkov, aj jeho postup smeroval k legitimizovaniu zjavne protiprávneho konania žalovaného; - správny súd nezrušil preskúmavané rozhodnutie ani po poukaze sťažovateľa na nemožnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia; - správny súd aproboval nesprávne právne posúdenie žalovaného, ktoré podľa sťažovateľa popieralo akcesorický charakter záložného práva; - správny súd nezohľadnil, že správny orgán v súdnom konaní nedostatočne reagoval na
žalobné body, čím poprel zásadu rovnosti účastníkov konania; - správny súd v zhode so správnymi orgánmi bagatelizoval a prehliadal arbitrárnosť konanie i odôvodnenia, úplne zrejmé procesné pochybenia oboch administratívnych orgánov a poprel podstatu práva ako na súdnu ochranu tak aj na inú právnu ochranu, tak aj na spravodlivý
proces; - napadnutý rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní 28. októbra 2021, v čase mimoriadnej situácie v dôsledku pandémie, hoci zástupca sťažovateľa požiadal o ospravedlnenie neúčasti a odročenie pojednávania. Namietal, že ho súd bezodkladne neupovedomil, že ním uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, preto podľa neho platí, že dôvod bol považovaný za dôležitý a žiadosť za dôvodnú; dovolával sa v tejto súvislosti právnej istoty a
teologického výkladu; - postup súdu bol podľa názoru sťažovateľa porušením princípu zákazu ľubovôle, pričom svojimi tvrdeniami / aplikáciou právnych predpisov popiera ako pravidlá formálnej logiky, tak i zmysel a účel väčšieho množstva právnych noriem a ich ustálený výklad. - správny súd bode 61 napadnutého rozsudku uviedol, že: „Notárskou zápisnicou bolo preukázané, že navrhovateľ dražby vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového zastúpení správcom, disponovali záložným právom na zabezpečenie pohľadávky, ktoré bolo v katastri nehnuteľností zapísané ako prvé v poradí, pričom táto skutočnosť správnemu súdu vyplývala aj z údajov v katastri nehnuteľností.", pričom podľa sťažovateľa je vylúčené, aby to bolo preukázané notárskou zápisnicou, keď notár nemá právomoc niečo také osvedčiť; - to, či je niekto prednostným záložným veriteľom, nie je dôsledkom priebehu dražby a ani
osvedčenia notára; - z údajov katastra nie je zistiteľné, ktorá pohľadávka je zabezpečená zákonným záložným právom, a či vykonávané záložné právo je to, ktoré bolo zapísané; - arbitrárnym tvrdením a skutkovým záverom správneho súdu bolo, že navrhovateľom dražby boli údajne vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového zastúpení správcom; sťažovateľ tvrdil, že navrhovateľmi neboli, navrhovateľom dražby bol úplne iný subjekt (SVB OLYMPIA), ktorý nemal zapísané žiadne záložné právo; - ak správny súd v bode 63 napadnutého rozsudku uvádza, že v záznamovom konaní vykonanom na základe predloženej notárskej zápisnice došlo k zápisu vlastníckeho práva na vydražiteľa (ktorý vlastnícke právo k predmetnému bytu následne previedol kúpnou zmluvou
na O.. M. P., pričom na liste vlastníctva v časti C: Ťarchy, k predmetnému bytu bolo vymazané záložné právo Slovenskej sporiteľni, a.s. zriadené na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, podľa sťažovateľa nevedno, čím bolo toto preukázané, ako sa k uvedenému mohol vyjadriť sťažovateľ a ako bol takýto skutkový stav ustálený; toto konštatovanie nezodpovedá ani reálnemu stavu v konaní, kedy práve záložné právo sťažovateľa nebolo vymazané v záznamovom konaní ani v konaní, kde bolo zapísané vlastníctvo na vydražiteľa, ale v osobitnom konaní o oprave chyby; - súd negoval reálny stav aj bode 64 napadnutého rozsudku, kde uvádzal, že žalobca podal návrh na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte; pritom návrh podal dražobník, ktorý bol potom vylúčený z konania; - správny súd v bode 65 napadnutého rozsudku vyšiel z toho, že žalovaný konal na základe správnej úvahy, „vychádzal výlučne z priority zápisov záložných práv, konkrétne, že záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov bolo registrované ako prvé v poradí a k predmetnému bytu zapísané zmluvné záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľni, a.s."
Avšak podľa sťažovateľa správny orgán tvrdil, že záložné právo vymazal na základe podkladovej listiny, notárskej zápisnice; - súd sa nezaoberal podstatou argumentov, ktoré boli opakovane artikulované, o. i. tým, že navrhovateľ dražby bol SVB OLYMPIA, nie ostatní vlastníci a že tento navrhovateľ nemal zapísané akékoľvek záložné právo. Podľa sťažovateľa ak existuje spoločenstvo vlastníkov, je vylúčené, aby existovalo záložné právo v prospech vlastníkov bytov; - napriek argumentácii súdu žalobou nebolo napadnuté záznamové konanie, ale nedôvodné konanie o oprave chyby. Pri zápise vlastníka a výmaze záložných práv neprednostných ide o odlišné právne deje, o dva rôzne zápisy, vykonané na základe rozdielnych právnych skutočností. Podľa sťažovateľa tieto skutočnosti nevznikajú naraz, ale po sebe; - správny orgán na úseku katastra mal teda v jednom záznamovom konaní "zapísať" vlastnícke právo úspešného vydražiteľa a v ďalšom konaní mal skúmať to, či dôsledky takejto skutočnosti, ktorá bola zapísaná (vlastnícke právo úspešného vydražiteľa nadobudnuté na
dobrovoľnej dražbe, ako forme realizácie výkonu záložného práva prednostným záložným veriteľom), mali za následok i nejakú zmenu vo vzťahu k iným zapísaným záložným právam. Takáto (prípadná) zmena sa však deje výlučne na základe skúmania toho, či boli naplnené zákonné podmienky (existencia právom predpokladaných skutočností), pričom ide výlučne o okolnosti, ktoré vyplývajú z obsahu katastra / zbierky listín a následnej relevantnej aplikácie právnych noriem, nie na základe akejsi podkladovej listiny a to je práve podstata námietky
žalobcu; - osvedčenie skutočnosti, že došlo k udeleniu príklepu na dobrovoľnej dražbe, je osobitnou právnou normou zverené notárovi osvedčujúcemu priebeh dražby, osvedčenie skutočnosti, že došlo po vykonaní dražby a udelení príklepu na nej k zániku "neprednostných" záložných práv nie je zverená žiadnemu osobitnému orgánu a tak tu neexistuje (a ani teoreticky existovať nemôže) žiadna podkladová listina, ktorá by uvedenú skutočnosť osvedčila a z ktorej by tak
mal správny orgán vychádzať; - pri uplatnení zásady spravodlivej rovnováhy medzi základnými právami bol možný výklad zachovávajúci podstatu oboch práv, teda vlastníckeho práva vydražiteľa i záložného práva sťažovateľa;
- ak sa nevykoná záznam, nemožno ho nahrádzať konaním o oprave chyby v katastrálnom operáte; - správny súd bagatelizoval porušenie procesných postupov orgánmi verejnej správy; - bez riadne zisteného skutkového stavu nemôže dôjsť k výmazu záložného práva. 28. Žalovaný ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
29. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd") ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h/ SSP). Vec bola pôvodne pridelená do senátu 7S. Podľa § 27c písm. A Rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5, v znení účinnom od 1. júla 2023, bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia pod pôvodnou spisovou značkou. 30. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 31. Kasačný súd konštatuje, že obsah kasačnej sťažnosti, s ohľadom na jej rozsah a štylistiku, nebolo možné posudzovať „bod po bode" (ktorých bolo očíslovaných 639). Bolo potrebné z nej vyabstrahovať pre vec podstatné sťažnostné body, a opakujúce sa myšlienky zosumarizovať. 32. Tie námietky, ktoré smerovali priamo proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, bolo možné posudzovať len cez prizmu ich posúdenia správnym súdom. Posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho súdu je z formálneho hľadiska hlavnou funkciou konania o kasačnej sťažnosti.
33. Z tohto pohľadu bol prioritným žalobný bod smerujúci proti vykonaniu pojednávania 28. októbra 2021 napriek ospravedlneniu zástupcu sťažovateľa. Kasačný súd konštatuje, že vo vzťahu k obdobne vykonanému pojednávaniu za neúčasti rovnakého zástupcu v rovnaký deň už kasačný súd zaujal stanovisko v rozsudku sp. zn. 7Svk/31/2022 z 29. októbra 2024 (body 35-37), s ktorým sa teraz konajúci senát v podstatnom stotožňuje a preto naň odkazuje podľa § 464 ods. 1 SSP: „35. Pri vyhodnocovaní relevancie tejto kasačnej námietky sa kasačný súd oboznámil s chronológiou procesných úkonov sťažovateľa a naň nadväzujúcich úkonov správneho súdu, pričom zistil nasledovné:
Pôvodne bolo pojednávanie senátu správneho súdu nariadené na deň 30.09.2021. Pokynom sudcu spravodajcu zo dňa 22.09.2021 bol termín pojednávania zmenený a určený nový, a to na deň 28.10.2021 o 11:30 hod. z dôvodu zmeny organizácie práce v senáte. Dňa 26.10.2021 o 14:21 hod. bola správnemu súdu doručená prostredníctvom jeho právneho zástupcu žiadosť sťažovateľa o zrušenie (odročenie) pojednávania s odkazom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vyvolanú šírením ochorenia COVID-19 (viď č. l. 159 súdneho spisu). Predsedníčka senátu správneho súdu v reakcii na túto žiadosť dala dňa 27.10.2021 súdnej kancelárii pokyn na odoslanie oznámenia o neakceptovaní dôvodov pre odročenie pojednávania. Informácia bola právnemu zástupcovi sťažovateľa operatívne zaslaná na mail [email protected] <mailto:[email protected]> dňa 27.10.2021 o 14:25 hod. (č. l. 169-170 súdneho spisu).
Z úradného záznamu (č. l. 171 súdneho spisu) vyplýva, že dňa 27.10.2021 bol právny zástupca s týmto stanoviskom správneho súdu oboznámený aj telefonicky. Dňa 28.10.2021 o 10:25 hod. bol na e-mailovú adresu zapisovateľky senátu správneho súdu doručený mail, v ktorom právny zástupca sťažovateľa namietal postup správneho súdu a znovu požiadal o odročenie pojednávania, resp. jeho zrušenie. Na opätovnú žiadosť sťažovateľa správny súd smerom k sťažovateľovi do otvorenia pojednávania nereagoval. Pri otvorení pojednávania predsedníčka senátu oboznámila opätovnú žiadosť sťažovateľa o odročenie pojednávania, prezentovala nesúhlas senátu s právnym názorom sťažovateľa uvedeným v opätovnej žiadosti o odročenie pojednávania a skonštatovala, že sú splnené podmienky na vykonanie pojednávania v
stanovenom termíne. 36. Posúdením chronológie úkonov jednak sťažovateľa na strane jednej ako aj správneho súdu na strane druhej kasačný súd konštatuje, že správny súd poskytol sťažovateľovi svoj názor na ne/dôvodnosť odročenia pojednávania bezodkladne. S odchýlkou niekoľkých minút by sa dalo povedať, že tak správny súd učinil do 24 hodín. Postup správneho súdu v otázke žiadosti sťažovateľa o odročenie pojednávania bol preto realizovaný v intenciách ustanovenia § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku. Sťažovateľ bol včas a najmä ešte pred uskutočnením pojednávania oboznámený s právnym názorom správneho súdu k tejto otázke, čo napokon vyplýva aj z jeho opätovnej žiadosti, ktorú správnemu súdu doručil len 65 minút pred začiatkom pojednávania. Kasačný súd považuje za pochopiteľné, že v tak krátkom časovom rámci správny súd prakticky nemal objektívnu možnosť na opätovnú žiadosť sťažovateľa relevantne reagovať, najmä ak možno dôvodne predpokladať, že dňa 28.10.2021 predchádzali pojednávaniu veci sťažovateľa aj iné kauzy, ktorých prejednanie na ten istý deň v čase
predchádzajúcom 11:30 hod. si senát správneho súdu vytýčil a ktorých prejednaniu v pojednávacej miestnosti musel venovať sústredenú pozornosť. Ak kasačný súd vezme do úvahy, že právny zástupca sťažovateľa odosielal opätovnú žiadosť o odročenie pojednávania dňa 28.10.2021 o 10:25 hod. zo svojej kancelárie (Martin), na otázke jeho faktickej ne/účasti na pojednávaní pred správnym súdom (Košice) dňa 28.10.2021 o 11:30 hod. by akákoľvek odpoveď správneho súdu z dôvodu vzdialenosti v podstate už nič nezmenila.
37. Kasačný súd posúdil postup správneho súdu ako dôvodný aj s ohľadom na to, že išlo o reštančnú vec, teda takú, ktorej prejednanie malo prednosť a kde posudzovanie dôvodnosti žiadostí o odročenie pojednávania podlieha prísnejším kritériám. Vykonávanie pojednávaní v rozhodnej dobe (október 2021), t. j. v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, upravoval § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony v spojení s § 1 ods. 2 vyhlášky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu. V zmysle uvedenej právnej úpravy sa tam vymedzené úkony súdov za účasti účastníkov konania alebo procesných strán vykonávali vo všetkých agendách s výnimkou vecí, ktoré zniesli odklad. Reštančnú vec bolo dôvodné vyhodnotiť ako takú, ktorá odklad nezniesla." 34. Ďalej sťažovateľ vyčítal správnemu súdu, že napadnutý rozsudok je z viacerých dôvodov
arbitrárny, neodôvodnený a zmätočný, v čom videl kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd s ohľadom na rozsah kasačnej sťažnosti nepovažoval za hospodárne reagovať detailne na všetky (často opakujúce sa) formulácie, kde sťažovateľ toto porušenie
tvrdil. V niektorých bodoch však sťažovateľ presvedčil kasačný súd, že táto námietka je dôvodná. 35. Konkrétne je možné súhlasiť so sťažovateľom, že správny súd nijako vecne nereagoval na opakovanú žalobnú námietku, že navrhovateľom dražby bolo "SVB - OLYMPIA", avšak z listu vlastníctva podľa sťažovateľa vyplýva, že bolo zapísané záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov, popieral existenciu zápisu v prospech SVB - OLYMPIA, a skutočnosť, že sa (od 1.4.2015) mení správa k bytom, nemá podľa sťažovateľa akýkoľvek súvis s tým, kto je záložným veriteľom. Táto námietka sa týka jednej z podstatných častí argumentácie sťažovateľa, ktorý vytrvalo tvrdí nielen to, že záložné právo v dôsledku svojej akcesority zaniká v okamihu zániku zabezpečenej pohľadávky (na čo dal správny súd čiastočne odpoveď poukazom na to, že je potrebné vychádzať zo zápisu v katastri, a prípadný spor patrí na civilný súd), ale v konečnom dôsledku aj to, že navrhovateľ dražby (SVB - OLYMPIA) nemal žiadne záložné právo.
Správny súd namiesto toho, aby poskytol jasné a zrozumiteľné posúdenie tohto argumentu, v podstate len opakoval state z administratívnych rozhodnutí, pričom popri sebe spomínal záložné právo vlastníkov bytov a záložné právo v prospech spoločenstva. V bode 61 potom uviedol, že navrhovateľom dražby boli „vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového zastúpení správcom". Vôbec nereagoval na sťažovateľom nastolené otázky, kto bol navrhovateľom dražby a na základe akého záložného práva.
Pritom aj vo svojich všeobecných konštatovaniach správny súd poukazoval na ustanovenie § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov (iba) pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované
ako prvé. Preto ide o otázku, ktorá je podstatná pre vec. 36. Taktiež sťažovateľ správne identifikoval, že správny súd na viacerých miestach zmätočne konštatuje rôzne (vylučujúce sa) procesné konštrukcie, čo vyvoláva pochybnosť, do akej miery súdu bolo vôbec zrejmé, aký bol priebeh posudzovaného administratívneho konania, a čo teda bolo predmetom konania. Správny súd tak rôzne zamieňal konštatovania, na koho návrh sa vôbec začalo konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte; či v tomto konaní bola vykonaná zmena alebo zamietnutý údajný návrh žalobcu; či bolo záložné právo vymazané záznamom alebo až v konaní o oprave chyby.
37. Správny súd tiež prakticky nijako nereagoval na ďalšiu kľúčovú námietku sťažovateľa, ktorý principiálne nesúhlasil s tým, že podľa neho správne orgány konštatovali nutnosť vykonania opravy chyby práve a len na základe tvrdeného (zisteného) rozporu údajov katastra (po vykonaní záznamu po dražbe) s údajmi, resp. formuláciou v notárskej zápisnici, že budú vymazané ostatné záložné práva. Sťažovateľ tvrdil, že orgán správy katastra nemôže vykonať takýto výmaz iba na základe konštatovania v notárskej zápisnici, ktorá mala len osvedčiť priebeh dražby, a že správny orgán musí vykonať zistenie skutočného stavu a vec právne posúdiť. Správny súd opäť vecne nereagoval na tvrdený nesprávny postup orgánov verejnej správy, hoci v bode 69 napadnutého rozsudku uviedol, že notár nie je oprávnený osvedčiť zánik záložných práv, čo sa v danom prípade nestalo.
38. Napokon správny súd neposkytol žiadnu zmysluplnú odpoveď na podstatnú námietku sťažovateľa proti tomu, že jeho záložné právo bolo vymazané v konaní o oprave chyby podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, hoci podľa sťažovateľa by mal mať takýto úkon formu záznamu podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorým by sa zapísala zmena (zánik) záložného práva, ku ktorej došlo zo zákona. Dá sa len predpokladať, že k tomuto mlčaniu správneho súdu značne prispela vyššie spomenutá mätež, keď správny súd opakovane formuloval svoje úvahy tak, ako keby za predmet konania považoval rozhodnutie o zamietnutí sťažovateľovho návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte (po predchádzajúcom vykonaní záznamu), čo sa zjavne nezlučuje s realitou.
39. Ak správny súd rozsudok presvedčivo neodôvodní a v odôvodnení rozsudku neuvedie posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, k čomu v súdenej veci došlo, poruší tým povinnosť § 139 ods. 2 SSP. 40. Tieto zistenia priviedli kasačný súd k záveru, že nebolo možné ani pristúpiť k posudzovaniu správnosti právneho posúdenia správneho súdu, a napadnutý rozsudok je nutné zrušiť podľa § 462 ods. 1 SSP z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, pretože je nepreskúmateľný sčasti pre nezrozumiteľnosť (zmätočnosť) odôvodnenia a sčasti pre nedostatok dôvodov pri absencii odôvodnenia reagujúceho na podstatné žalobné body, a to až do tej miery, že došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na spravodlivý proces.
41. Kasačný súd vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Košiciach podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
42. S ohľadom na to, že napadnutý rozsudok bol zrušený ako nepreskúmateľný, úlohou Správneho súdu v Košiciach bude zvážiť, či je vo veci potrebné opäť vykonať pojednávanie, a o správnej žalobe nanovo rozhodnúť. Očakáva sa pritom, že súd bude dbať na zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie svojich záverov vo vzťahu ku všetkým podstatným žalobným bodom. 43.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. decembra 2025