7Svk/43/2022

1. Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor (ďalej len „katastrálny úrad“) v poradí druhým rozhodnutím č. X-26/2020/2 zo dňa 26.03.2021, žiadosť žalobkyne o opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol. 2. Žalovaný, na základe odvolania žalobkyne, prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní nezistil také vady, ktoré by mali vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia. Vady zistené v napadnutom rozhodnutí nemali za následok nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutia, a opätovné vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie kvôli ich odstráneniu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Dôvodom namietanej zmätočnosti bola najmä skutočnosť, že znalecký posudok, na základe ktorého žiadala opravu vykonať, ktorý bol súčasťou rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č. k. 10C/ 324/90-30, je zmätočný a nejednoznačný. Žalovaný vychádzal zo stavu, že Okresný súd v Trenčíne rozhodoval vo veci určenia priebehu vlastníckej hranice medzi parc. č. XXX a XXX, zapísanými v pozemkovoknižnej vložke č. 2067, k. ú.

Podľa žalovaného katastrálny úrad nepochybil, keď nevykonal zápis tak, ako žiadala v návrhu žalobkyňa. Napriek tomu, že súd určil ako hranicu medzi pozemkami priamku A-K, grafická príloha rozsudku nebola zápisu schopná. Poukázal na záver katastrálnej inšpekcie, že v takejto forme nebolo možné zapísať grafiku z prílohy do katastrálneho operátu a premietnuť polohu bodov A, K do katastrálnej mapy. Poukázal na to, že znalec síce v posudku uviedol, že k zmene zákresu na novej mape EN nedôjde, ale podľa písomnej časti bod 8 na novej mape EN je hranica medzi pozemkami účastníkov vyznačená ako sporná, zákres hranice je vykonaný podľa zameraného plotu a pri jej určení nedôjde k zmene zákresu. Konštatovania znalca spolu s tým, že bod K priamky nebol na mapových podkladoch polohovo stabilizovaný, spôsobili zmätočnosť a nejednoznačnosť pri zápise rozhodnutia. Príčinu nezapísania rozhodnutia súdu nie je podľa žalovaného vzhľadom na plynutie času možné určiť, pretože dôvody nezapísania nepodliehali evidencii.

Od roku 1991 boli vykonané viaceré zápisy, vychádzajúce z platného stavu evidovaného v katastrálnom operáte a ktoré prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Poukázal na to, že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k dielom parc. č. XXX, k. ú. K. na základe vydržania, pričom prílohou osvedčenia o vydržaní bol geometrický plán, vychádzajúci z údajov platného katastrálneho operátu a hraníc evidovaných štyrmi lomovými bodmi. Ďalší účastník konania nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe stavu evidovaného v katastrálnej mape.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Správny súd v napadnutom rozsudku č. k.13S/130/2021-70 z 23. februára 2022, ECLI:SK:KSTN:2022:3021200377.2 (ďalej „napadnutý rozsudok“) poukázal na § 191 ods. 1 písm. f/ SSP, v zmysle ktorého správnym orgánom ustálený skutkový stav musí vyplývať z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise. Pozornosti správneho súdu podľa jeho odôvodnenia neuniklo, že znalecký posudok X.. R.. V. Q. zo dňa 28.07.1990, ktorý je súčasťou rozsudku Okresného súdu Trenčín z 31.08.1990, č. k. 10C/324/90-30, nie je prefotený v celosti, keď z jeho obsahu sa javí, že absentuje strana s bodmi 4, 5 a 6 (č. l. 9a administratívneho spisu). Nedostatok považoval za závažný, pretože žalovaný ako jeden z dôvodov zamietnutia návrhu žalobkyne na opravu chyby v katastri ustálil zmätočnosť posudku. Takýto záver podľa neho, vzhľadom na neoboznámenie sa s celým znením znaleckého posudku, nemá oporu v administratívnom spise.

Zlom hranice zakreslenej na tomto náčrte možno pozorovať až v mieste, kde sporná hranica končí, teda v bode, ktorý je v znaleckom posudku X.. R.. V. Q. zo dňa 28.07.1990 označený ako bod „K“. Hranica za bodom „K“ oddeľuje pozemky pôvodného potoka, ktoré boli predmetom vkladov V 1916/99 a V 7544/1992 (č. l. 10, 11 administratívneho spisu). Záver znalca, že sporná hranica má byť priamkou a vedie z bodu „A“ do bodu „K“ sa správnemu súdu z tohto pohľadu nejaví

Podľa názoru správneho súdu z administratívneho spisu nevyplývalo, že vykonanie neskorších zápisov bolo v rozpore so stavom hranice navrhovaným žalobkyňou. Dňa 11.12.1992 bol pod V 7544/1992 a dňa 07.12.1999 pod V 1916/1999 (č. l. 10, 11) bol povolený vklad na základe kúpnych zmlúv, prílohou ktorých boli geometrické plány.

11. Správny súd uzavrel, že žalovaný tak pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý nemal podklad v administratívnom spise, preto správny súd napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil. Návrhu na zrušenie prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP vyhovel, pretože katastrálny úrad pri rozhodovaní nedisponoval celým znaleckým posudkom zo dňa 28.07.1990. Podľa § 191 ods. 4 SSP tak vec vrátil na ďalšie konanie katastrálnemu úradu s tým, že k vecnému posúdeniu argumentov obsiahnutých v rozhodnutí bude môcť pristúpiť až potom, čo bude vo veci ustálený skutkový stav, ktorý bude mať oporu v administratívnom spise. Správnym orgánom tiež uložil podľa potreby zaobstarať nové dôkazy a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie presvedčivo odôvodniť. Úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

12. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Kasačnému súdu navrhol aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

14. Poukázal na to, že žalobkyňa dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP vymedzila nasledovne: „Zároveň žalovaný nepravdivo uvádza, že žalobkyňa žiada vykonať opravu chyby na základe znaleckého posudku. Žalobkyňa kontinuálne a rovnako, počas celého konania žiadala vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe Rozsudku OS TN v spojení s rozsudkom KS BA. Žalovaný tak opätovne postupoval zmätočne a nezrozumiteľne, vec nesprávne právne posúdil a skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi“.

15. Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok bol do administratívneho spisu predložený v celosti. Pri vyhotovení osvedčenej kópie došlo k prekrytiu číselného označenia bodov 5, 6 a 7, avšak strany znaleckého posudku sú riadne číslované. Nebolo tak zákonné a správne zrušiť napadnuté rozhodnutie sťažovateľa z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi.

Bez súradníc nie je podľa sťažovateľa technicky možné zápis do mapy vykonať ani presne určiť, kde sa lomový bod nachádza, ale je ich treba zistiť na základe presných technických podkladov, nie voľným okom. 17. V prípade zákresu hranice do mapy bolo doplnenie súradníc bodu K nevyhnutné a nie je možné konštatovať, že zápis priamky A-K mohol prebehnúť za stavu, že by sa zákres v mape nemenil, keď zmenou zákresu je aj zákres nového lomového bodu do mapy. Nezapísateľnosť grafickej prílohy do znaleckého posudku v čase jeho predloženia pokladal za nesporný fakt, pretože nemožno preniesť do mapy hranicu pozemkov, určenú prostredníctvom bodov AaK, ktoré nemajú bližšie polohové určenie. Sťažovateľ tak spochybnil len technickú možnosť zápisu do platnej mapy ZMVM, nie samotné určenie hranice ako takej.

19. Sťažovateľ uviedol, že zápis možno vykonať pri doložení geometrického plánu o polohovom určení bodov priamky A-K, čo však nie je možné v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte, pretože oprava podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona je možná iba v prípade listín, ktoré už správne orgány evidujú.

21. Sťažovateľ nesúhlasil s tvrdením správneho súdu, že záver o zápise ďalších právnych skutočností vo vzťahu k priebehu hranice nemá oporu v administratívnom spise. Geometrické plány, ktoré boli prílohami vkladových konaní vychádzali pri určovaní hraníc zo stavu mapovania ZMVM a hranice medzi parcelami zameriavali pomocou 4 lomových bodov, tieto vychádzali z evidovanej hranice a tak boli zapísané do katastrálnej mapy.

22. Oprava údajov tak nie je možná z dôvodu (i) nemožnosti zápisu grafickej prílohy znaleckého posudku bez polohového určenia bodov, (ii) doplnenie nového geometrického plánu v konaní podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona nie je možné (iii) znalecký posudok je zmätočný, keď uvádza, že zákres sa nemení (iv) nové zápisy po roku 1991, a najmä zápis vlastníckeho práva Y. X. neumožňuje vykonať opravu. 23. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti túto navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdila, že sťažovateľ nekonkretizoval, ktoré jeho procesné práva mal správny súd porušiť. Podľa žalobkyne správne orgány ignorovali právoplatný rozsudok Okresného súdu Trenčín. Ďalej mala za to, že sťažovateľ nepredložil správnemu súdu riadne vedený administratívny spis, keď bol znalecký posudok sčasti nečitateľný. Na novú kópiu podľa nej nemožno prihliadať. 24. Žalobkyňa tiež tvrdila, že správny súd dospel k správnemu záveru, že body „A“ i „K“

Trvala na tom, že hranica v teréne sa po celý čas nemenila.

25. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 7S. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 6. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj splnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), a po zverejnení dňa vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyhlásil tento rozsudok.

V administratívnom spise sa nachádza fotokópia tejto listiny, pri ktorej síce došlo k prekrytiu číslovania odsekov, tieto sú však celé čitateľné, a aj číslovanie strán nasvedčuje tomu, že ide o kompletnú listinu. Námietka nekompletnosti tejto listiny nebola uplatnená správnou žalobou, a správny súd, ktorý rozhodol bez pojednávania, nedal sťažovateľovi ani možnosť sa k tomuto dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného vyjadriť, kedy by sťažovateľ mohol vysvetliť, prečo považoval listinu v administratívnom spise za kompletnú. Túto možnosť mal až v kasačnom konaní, čo aj využil, a presvedčivo vysvetlil, prečo možno považovať administratívny spis za kompletný.

29. Viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby nie je samoúčelná a nemá len poriadkový charakter. Okrem toho, že posilňuje individuálnu právnu istotu, ustaľuje predmet súdneho prieskumu a umožňuje účastníkom konania koncentrovať svoju argumentáciu na podstatné otázky. V prípadoch, kedy správny súd z administratívneho spisu zistí ďalšie rozhodujúce okolnosti, ktoré majú podľa neho kľúčový dopad na výsledok konania, a zákon mu umožňuje na ne prihliadnuť aj mimo žalobných bodov (či výslovne, ako napr. v § 134 ods. 2 SSP, alebo s ohľadom na základné princípy konania), je na mieste očakávať, že o nich bude informovať aj účastníkov konania a dá im možnosť sa k nim vyjadriť.

30. Tiež je dôvodná sťažnostná námietka proti spôsobu vyhodnocovania obsahu listín obsiahnutých v administratívnom spise, keď sa správnemu súdu sa v podstate len voľným okom „javilo“, že lomové body 92-94-121 sú vo vyšetrovacom a meračskom náčrte č. 18 zobrazené na priamke a k lomu hranice nedochádza ani v bode 121- ale až v mieste, kde sporná hranica končí, teda v bode „K“ podľa znaleckého posudku. Z toho správny súd sám vyvodil, že hranica je tak priamkou a nie je zmätočné tvrdenie znalca v znaleckom posudku, že zákres

Pri tejto svojej úvahe sa správny súd nevysporiadal s ostatnými listinami v administratívnom spise a so závermi žalovaného, popísaných v rozhodnutí žalovaného a v jeho vyjadrení k žalobe. 31. Aj v tejto časti je tak argumentácia správneho súdu postavená na záveroch, ktoré z hľadiska existujúcej dôkaznej situácie neobstoja. Rovnako jeho záver, že až z geometrického plánu z r. 2020 vyplynulo, že evidované lomové body neležia na priamke, nemá zrozumiteľnú väzbu na zistený skutkový stav, pretože lomovými bodmi bola (ako sporná) hranica vyznačená už pri mapovaní v r. 1985-1987. Bod „K“ v znaleckom posudku pritom nebol stotožnený s konkrétnym existujúcim lomovým bodom, ani neboli určené jeho súradnice.

33. Po zistení dôvodnosti kasačnej sťažnosti kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok, a vrátil vec na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Trenčíne v zmysle § 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

35. Správny súd v ďalšom konaní rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie:

V Bratislave dňa 15. augusta 2024