7Svk/47/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:1019201035.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/162/2019
- IČS
- 1019201035
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): I.. L. B., bytom U. XXX, XXX XX P., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 4836/51, 821 08 Bratislava, IČO: 47234318, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 00254/Os/2018/153/Rk zo dňa 30. apríla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/162/ 2019-138 zo dňa 25. januára 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) na základe žiadosti žalobcu o zápis do zoznamu znalcov v odbore: Cestná doprava, odvetvie: Technický stav cestných vozidiel, odvetvie; Odhad hodnoty cestných vozidiel a odvetvie: Nehody v cestnej doprave (ďalej len „zoznam znalcov“) doručenej prvostupňovému orgánu dňa 29. júna 2018 (ďalej len („žiadosť o zápis do zoznamu znalcov“, prípadne „žiadosť“) vydal rozhodnutie č. 00254/0s/ 2018/153 zo dňa 25. januára 2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 5 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z. z.“, alebo „zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch“) zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov na zápis do zoznamu podľa § 5 ods. 1 písm. c/ a e/ zákona č. 382/2004 Z. z. 2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca dňa 14. februára 2019 rozklad, o ktorom rozhodol minister spravodlivosti ako druhostupňový správny orgán podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967Zb. správneho poriadku rozhodnutím č. 00254/Os/2018/153/RK zo dňa 30. apríla 2019, ktorým zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie ako správne a zákonné potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ ), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rovnako sa domáhal priznania práva na náhradu trov konania.
4. Správny súd rozsudkom č.k. 5S/162/2019-138 zo dňa 25. januára 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové.
5. Správny súd vo vzťahu k vzdelaniu absolvovaného žalobcom vychádzal z charakteristiky profilu absolventa študijného odboru Technika a mechanizácia výrobných procesov a služieb, vyvodil, že ide o vzdelanie zamerané na samotné stroje, ich výrobu, opravu, riadenie ich vlastností vo výrobe a v prevádzke, uplatňovanie diagnostických metód v oblasti starostlivosti o stroje.
Z tohto dôvodu dospel k presvedčeniu, že nejde o vzdelanie, ktorého obsah by bol zameraný najmä na cestné vozidlá, ich dielce a iné prvky vyskytujúce sa v cestnej doprave, či technický a morálny stav dopravného značenia, ktoré je potrebné na zápis do odboru cestná doprava, pretože vzdelanie žalobcu je zamerané na stroje a zariadenia vo všeobecnosti, t. j. vzdelanie zamerané na zabezpečovanie chodu, údržbu a obnovu strojov, kým znalecký odbor cestná doprava je zameraný výlučne na cestné vozidlá vyrobené na prevádzku v cestnej premávke. 6.
V tomto smere prezentoval názor, že na získanie vzdelania v určitej oblasti nemôže postačovať absolvovať predmety, ktoré pod túto oblasť síce spadajú, ale teoretické poznatky v nich vyučované nedosahujú taký rozsah a hĺbku, ako riadne vysokoškolské štúdium.
Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/38/2018 (bod 36) zo dňa 4. decembra 2018, ktorý k spôsobu určenia druhu vzdelania ako kvalifikačnej požiadavky pre splnenie podmienky v zmysle § 5 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z. z. v rozsudku vo veci uviedol: „.
. . v prípade, ak by správny orgán jednotlivo neskúmal, či konkrétny žiadateľ spĺňa zákonom predpokladané vzdelanie na čo najvyššej odbornej úrovni, viedol by takýto prístup k znižovaniu kvality zoznamu znalcov, kedy by znaleckú činnosť v tom istom odbore vykonávali znalci s dosiahnutým vzdelaním na rôznej odbornej úrovni, ako aj s odlišnou absolvovanou praxou. Takýto prístup by nepochybne popieral účel samotnej znaleckej činnosti, ako aj verejný záujem na jej ochrane“.
7. Keďže obsah vedomostí, ktoré nadobudol žalobca ako absolvent vysokoškolského štúdia študijného odboru Technika a mechanizácia výrobných procesov a služieb nespadal podľa správneho súdu pod vzdelanie potrebné na zápis do znaleckého odboru cestná doprava, žalovaný dospel k správnemu záveru, že žalobca nespĺňa podmienku vzdelania v odbore v zmysle § 5 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2018.
Uvedený záver podľa správneho súdu nemôže zmeniť ani tvrdenie žalobcu, že ním získané vzdelanie malo byť skôr posúdené a vyhodnotené ako postačujúce Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline pri prijímaní na špecializované vzdelávanie a pri pozvaní/vykonaní na odbornú skúšku.
8. Vo vzťahu k zodpovedaniu otázky vykonávania praxe v odbore najmenej po dobu siedmich rokov správny súd uviedol, že žalobca prax v odbore dokladoval listinou vydanou Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave IV, Odbor kriminálnej polície, I. oddelenie vyšetrovania, pričom z pracovného zaradenia žalobcu vyplývala povinnosť vyšetrovať rôzne trestné činy. Táto prax však predstavovala činnosti resp. úkony, ktorými žalobca vykonával svoju náplň práce ako príslušník PZ a nie odbornú prax v cestnej doprave.
9. Z ďalších predložených listín vo vzťahu k preukázaniu praxe žalobcu správny súd zistil, že žalobca v období od 15. apríla 1997 do 15. apríla 1998 pracoval v Poľnohospodárskom družstve Pichne ako samostatný mechanizátor a od 16. marca 1998 (pravdepodobne do roku 2004) pracoval v Agrodružstve Hostovice ako hlavný mechanizátor. Z predmetných listín však správny súd nevyvodil, že by žalobca v spomenutých družstvách vykonával prácu kvalifikovateľnú ako prax v odbore cestná doprava.
10. Správny súd v tomto smere zdôraznil, že doklad preukazujúci odbornú prax v zmysle § 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. musí spĺňať podmienku hodnovernosti a preskúmateľnosti, pričom z dokladu o preukazovaní trvania odbornej praxe musí byť nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že táto bola vykonávaná v súlade so zákonom a so základným predpokladom nadobudnutého riadneho vzdelania v danom odbore.
Vzhľadom na to, že žalobca žiaden takýto dôkaz nepredložil, považoval predmetnú námietku za nedôvodnú. 11. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že žalovaný sa dopustil porušenia zásady rozhodovať v obdobných veciach obdobným spôsobom, tým že žiadostiam iných žiadateľov o zápis do zoznamu znalcov - absolventov toho istého alebo obdobného zamerania vyhovel, avšak v prípade žalobcu vydal rozhodnutie negatívne, správny súd uviedol, že na tieto vyjadrenia s poukazom na § 181 ods. 1 SSP jednak nemôže prihliadať.
12. Správny súd rovnako neprisvedčil námietke ohľadom nepreskúmateľnosti, keďže sa žalovaný s konkrétnymi námietkami žalobcu tak ako boli uvedenými v jeho rozklade podľa jeho názoru vysporiadal a dostatočne odôvodnil. Rovnako poukázal, že rozhodnutiu žalovaného predchádzalo prejednanie rozkladu v osobitnej komisii, pričom z priloženej prezenčnej listiny vyplýva, že táto bola uznášaniaschopná a jej návrh rozkladu nevyhovieť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť, minister spravodlivosti plne akceptoval.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
13. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň sa domáhal priznania práva na náhradu trov kasačného konania. 14. Sťažovateľ namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci s nedostatočným odôvodnením, keďže podľa jeho názoru v odôvodnení rozhodnutia správneho súdu absentuje vecná argumentácia týkajúca sa dôvodov, pre ktoré považoval správny súd podanú žalobu za nedôvodnú, ako aj vysvetlenie, akými úvahami sa spravoval pri rozhodnutí vo veci samej, prípadne ako sa vysporiadal s judikatúrou, na ktorú poukazoval v priebehu súdneho konania. Vo svojich sťažnostných bodoch rovnako namietal porušenie princípu právnej istoty zo strany správneho súdu. 15.
Sťažovateľ namietal, že splnil všetky podmienky na zápis do zoznamu znalcov v odbore Cestná doprava, ktoré sú obsiahnuté v § 5 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom do 30. júna 2018. Preto sa nestotožnil so záverom správneho súdu, že s poukazom na odpis profilu študijného odboru „Technika a mechanizácia výrobných procesov a služieb“ (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na Mechanizačnej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre) neposkytlo sťažovateľovi dostatočné teoretické vedomosti zamerané v prevažnej miere na cestné vozidlá definované v zákone č. 106/2018 Z.z o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 106/2018 Z.z.“)
16. Správne orgány a obdobne aj správny súd podľa názoru sťažovateľa neposudzovali podmienky pre jeho zápis do zoznamu znalcov podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2018 ale účinnej od 1. júla 2018. Sťažovateľ predmetnú námietku opiera o znenie prvostupňového rozhodnutia, v ktorom je uvedené: „.
. . na splnenie podmienky vzdelanie v odbore: Cestná doprava je potrebné absolvovať také vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktoré jeho absolventom poskytne dostatočné teoretické vedomosti zamerané v prevažnej miere na cestné vozidlá definované v zákone o prevádzke vozidiel a nie vzdelanie zamerané na stroje, resp. iné ako cestné vozidlá.“. Toto konštatovanie je podľa sťažovateľa v rozpore s § 5 ods. l písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30. júna 2018, kedy bolo na zápis do zoznamu potrebné (dostačujúce) „vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom písomnej žiadosti“.
17. Sťažovateľ podporne poukazuje na skutočnosť, že vzdelanie v odbore zákonodarca upravil v prílohe č. 1 vyhlášky MS SR č. 263/1996 Z.z., v ktorej sú taxatívne uvedené odborné predpoklady potrebné na vymenovanie za znalca v odbore Cestná doprava, ktorá upravovala zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch a bola účinná od 1. septembra 1996 až do prijatia zákona č. 382/2004 Z.z.
18. Poukázal, že prvostupňový orgán v minulosti opakovane rozhodol o zapísaní znalcov v odbore Cestná doprava, ktorí dosiahli vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na Mechanizačnej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, a preto sa mal svojou rozhodovacou praxou riadiť aj naďalej, keďže v zákone č. 106/2018 Z.z. a zákone č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z.z.“), ktorý mu predchádzal, sú rozdelené rovnaké kategórie vozidiel L, M, N, O, T, C, R, S, P, V. Odlišný postup v skutkovo totožných prípadoch preto považuje za nedôvodný.
19. Sťažovateľ sa rovnako nestotožnil s ani so závermi prvostupňového orgánu, že pokiaľ sťažovateľ nezískal vzdelanie potrebné na zápis, tak nemohol získať ani prax, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako prax potrebnú na zápis do zoznamu v odbore: Cestná doprava .
Takáto argumentácia je podľa sťažovateľa v rozpore s § 5 ods. 1 písm. e/ zákona v znení účinnom do 30. júna 2018, podľa ktorého: „MS SR zapíše fyzickú osobu do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti, ktorá vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej päť rokov av prípade znalcov najmenej sedem rokov“. Sťažovateľ podľa vlastného názoru nepotreboval získať vzdelanie v odbore; v prípade znalcov vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore zameranom na odbor alebo odvetvie, ktoré je predmetom písomnej žiadosti o zápis uvedený v § 5 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z.
účinnom od 1. júla 2018, ale len všeobecné v odbore Cestná doprava. 20. V tomto kontexte argumentoval, že jeho prax ako mechanizátora (vedúceho technického úseku, ktorého náplňou práce bola starostlivosť o vozový park, ktorý pozostával so všetkých vozidiel kategórie R, L, M, N, T, S, R, O, je dostačujúca na to, aby získal potrebné praktické vedomosti v odbore, v ktorom požiadal o zápis do zoznamu znalcov. Rovnako nadobudnutie teoretických a praktických odborných vedomostí podľa jeho názoru preukázal úspešným absolvovaním štúdia na Ústave súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Správny súd a rovnako ani žalovaný podľa jeho tvrdení nebrali vôbec do úvahy vyjadrenie spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. a pri rozhodovaní neuviedli, kde a akým spôsobom sa dá získať prax v odvetví nehody v cestnej doprave, ak nie ako príslušník Policajného zboru, ktorý sa aktívne zúčastňuje obhliadok miesta dopravných nehôd. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 3. mája 2022 argumentoval v intenciách svojich predošlých záverov. Zdôraznil pritom, že pojem vzdelanie v odbore je pre účely zápisu osoby do zoznamu znalcov potrebné vnímať ako vysokoškolské vzdelanie minimálne druhého stupňa v študijnom odbore zameranom na oblasť cestnej dopravy. 22. Sťažovateľ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 4. júna 2022 pre podporu svojej predošlej argumentácie poukázal na znenie vyjadrenia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, Technickej fakulty zo dňa 28. marca 2022, v ktorom je uvedené: „Štúdium na Technickej fakulte so študijným zameraním na „Servis a opravy strojov“, bolo orientované na náležitosti, ktoré sa týkali všetkých mobilných prostriedkov so spaľovacím motorom - osobné, nákladné, poľnohospodárske, zvláštne vozidlá, ako aj prípojné vozidlá a prívesy, návesy a to od konštrukcie až po diagnostikovanie a odstraňovanie ich porúch. Aj z toho dôvodu bola Technická fakulta (do roku 2007 Mechanizačná fakulta) zaradená do zoznamu vzdelávacích inštitúcií, ktoré poskytujú dostatočné vzdelanie v rámci vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky 26/1996 Z.z. v sekcii „Odborné predpoklady potrebné na vymenovanie za znalca vo vybraných znaleckých odboroch“ pre znalecký odbor „Doprava cestná“.“ 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 8. júla 2022 uviedol, že interpretácia pojmu vzdelanie v odbore je v rámci predmetného správneho konania v jeho kompetencií, pričom uvedené nie je závislé od stanoviska vysokej školy týkajúceho sa posúdenia spôsobilosti jej absolventa pre vykonávanie znaleckých úkonov.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP. 25. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
· Podľa § 5 ods. l písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30. júna 2018, ministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis fyzickú osobu, ktorá získala vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom písomnej žiadosti o zápis. · Podľa § 5 ods. l písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30. júna 2018, ministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis fyzickú osobu, ktorá vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej päť rokov a v prípade znalcov najmenej sedem rokov. · Podľa § 5 ods. l písm. g/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30. júna 2018, ministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis fyzickú osobu, úspešne skončila špecializované vzdelávanie, ak ide o zapísanie do zoznamu pre odbor alebo odvetvie, v ktorom je takéto vzdelávanie ustanovené vykonávacím predpisom [§ 33 ods. 1 písm. b)] · Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 ministerstvo zamietne žiadosť o zápis, ak fyzická osoba nespĺňa predpoklady na zápis podľa odseku 1. · Podľa § 37c ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z., žiadosti o zápis podané pred 1. júlom 2018 sa vybavia podľa predpisov účinných do 30. júna 2018. · Podľa § 441 SSP, v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. · Podľa prílohy č. 6 k Inštrukcií č. 7/2009 Odbor 03 00 00 Doprava cestná Cestným vozidlom sa rozumie vozidlo v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v tomto členení: a) Kategória L: motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky b) Kategória M: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu osôb c) Kategória N: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu nákladov d) Kategória O: prípojné vozidlá e) Kategória T: kolesové traktory f) Kategória C: pásové traktory g) Kategória R: prípojné vozidlá traktorov h) Kategória S: traktormi ťahané vymeniteľné stroje i) Kategória P: pracovné stroje j) Kategória LS: snežné skútre k) Kategória V: ostatné vozidlá, ktoré sa nedajú zaradiť do uvedených kategórií
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
27. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného postupoval v súlade s procesnými pravidlami nastolenými v SSP, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z., Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 7/2009 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej len „inštrukcia č. 7/2009“), vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004 Z.z ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vyhláška č. 490/2004 Z.z.“) s dostatočným odôvodnením.
28. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti rozsudku správneho súdu uvádza nasledovné.
29. Kľúčovou právnou otázkou bolo, či v prípade sťažovateľa bol daný dôvod na zamietnutie jeho žiadosti na zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, v odbore: Cestná doprava, odvetvie: Technický stav cestných vozidiel, odvetvie: Odhad hodnoty cestných vozidiel a odvetvie: Nehody v cestnej doprave z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov na zápis do zoznamu znalcov podľa § 5 ods. 1 písm. c/ a e/ zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2018.
30. Vo vzťahu k predpokladu podľa § 5 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z, teda získania vzdelania v odbore, ktorý je predmetom písomnej žiadosti o zápis má kasačný súd za nesporne preukázané, že sťažovateľ mal absolvované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore Technika a mechanizácia výrobných procesov a služieb na Mechanizačnej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre.
Správne orgány v rámci právneho posúdenia hodnotili sťažovateľovu odbornú kvalifikáciu na základe odpisu profilu študijného odboru absolvovaného sťažovateľom, z ktorého vyplýva, že odborný profil v danom čase pozostával z oblastí riadenia techniky, výrobných procesov a zabezpečovania prevádzkyschopnosti strojov, ktoré obsahovali o. i. aj spôsoby a metódy rekonštrukcie a modernizácie techniky.
Absolvent v príprave ďalej získal potrebné znalosti v oblasti elektrotechniky, elektroniky, automatizácie a poznatky o regulačných, kontrolných a riadiacich systémoch zariadení a metód merania akostných parametrov strojov. Profil absolventa mechanizačnej fakulty teda predstavoval prevádzkového inžiniera technického zamerania vychovaného na zabezpečenie prevádzky strojov a zariadení ako i rozvoj mechanizovaných systémov a služieb v širokom rozsahu odvetví.
31. Podstatným kritériom pre vyhodnotenie, či vzdelanie absolventa postačovalo na vyhovenie sťažovateľovi bolo obsahové vymedzenie znaleckého odboru doprava cestná (pozn. súdu - odbor Doprava cestná bol v rámci vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov premenovaný na odbor Cestná doprava s totožným číselným označením 03 00 00), ktoré bolo v čase podania žiadosti bližšie vymedzené v prílohe č. 6 Inštrukcie č.7/2009.
32. Inštrukcia vo vzťahu k danému znaleckému odboru odkazuje na definíciu cestného vozidla ako vozidla v zmysle zákona č. 725/2004 Z.z. a aj na obsahovú náplň jednotlivých odvetví v rámci predmetného znaleckého odboru. V tomto smere kasačný súd ilustračne poukazuje na obsahovú náplň odvetvia 03 03 01 - Nehody v cestnej doprave „Znalec zapísaný v tomto odvetví vykonáva technickú analýzu nehodového deja, určuje príčinu nehody z technického hľadiska, zaoberá sa možnosťami odvrátenia nehody, a to s využitím najnovších poznatkov vedy a techniky. Posudzuje vznik a príčiny nehôd cestných vozidiel aj mimo cestných komunikácií“.
33. Je zrejmé, že záver správneho orgánu o potrebe absolvovania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, ktorý jeho absolventom poskytne dostatočné teoretické vedomosti zamerané v prevažnej miere na cestné vozidlá definované v zákone o prevádzke vozidiel a nie vzdelanie zamerané na stroje, respektíve iné ako cestné vozidlá je v tomto smere bez rozporov správny. Prvostupňový správny orgán podrobil dosiahnuté vzdelanie sťažovateľa dostatočne podrobnému hodnoteniu keď nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia dospel úvahe, že vzdelanie získané v študijnom odbore Technika a mechanizácia výrobných procesov a služieb sa javí ako vzdelanie potrebné na zápis do znaleckého odboru strojárstvo s poukazom na definíciu tohto znaleckého odboru.
34. Kasačný súd v tomto smere nerozporuje sťažovateľovu argumentáciu, že cestné vozidlo v zmysle inštrukcie č. 7/2009 zahŕňa škálu zvláštnych vozidiel v zmysle § 3 ods. 3 resp. § 3 ods. 5 zákona č. 106/2018 Z.z. Dosiahnuté vzdelanie sťažovateľa v odbore Technika a mechanizácia výrobných procesov a služieb je však zamerané na stroje a zariadenia vo všeobecnosti, t. j. vzdelanie zamerané na zabezpečovanie chodu, údržbu a obnovu strojov. Nie je preto možné dospieť k záveru, že by štúdium v danom odbore bolo zamerané na cestné vozidlá a aspekty dopravy s akými sa znalec v odbore cestná doprava vyporiadava na dennej báze.
35. Nad rámec uvedeného musí kasačný súd konštatovať, že sťažovateľova argumentácia sa javí ako vnútorne nesúrodá, keď na jednej strane uvádza, že zákon nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie ale „len vzdelanie v odbore“ a na druhej strane argumentuje znením vyhlášky č. 263/ 1996 Z.z., ktorá bola účinným právnym predpisom do 31. augusta 2004 a vyžadovala rovnako vysokoškolské vzdelanie ako odborný predpoklad. Keďže ide o už v čase začiatku správneho konania o neúčinný právny predpis, ďalšia argumentácia jeho obsahom je pre prejedávanú vec bezpredmetná.
36. Sťažovateľ v pri tejto námietke argumentuje reštriktívnym výkladom pojmu vzdelanie v odbore na ktorú reagoval aj zákonodarca zmenou právnej úpravy, kde upresnil požadovanie vysokoškolského vzdelania v odbore, ktorý je predmetom žiadosti.
Nevyhnutnosť absolvovania vysokoškolského vzdelania za účinného právneho stavu do 30. júna 2018 je zrejmá aj z dôvodovej správy zákona č. 65/2018 Z.z., ktorým zákonodarca reagoval na potrebu spresnenia úrovne vzdelania potrebného pre zápis osoby do zoznamu znalcov.
V dôvodovej správe tejto novely je uvedené: „Nedostatok doterajšej právnej úpravy spočíva v tom, že mnohí záujemcovia o výkon činnosti podľa tohto zákona si vopred nezistili dlhodobý výklad predmetného neurčitého právneho pojmu, dôsledkom čoho bolo zamietnutie pomerne vysokého počtu žiadostí o zápis do zoznamu. Vo viacerých prípadoch pritom išlo o situácie, keď žiadateľ úspešne absolvoval odbornú skúšku, prípadne aj špecializované vzdelávanie, s čím sa spájajú vysoké finančné náklady, ale i množstvo vynaloženého času a energie, a to bez dosiahnutia želaného cieľa. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je navrhnuté premietnuť do legislatívnej podoby súčasnú rozhodovaciu prax ministerstva, podľa ktorej je v prípade znalcov za vzdelanie v odbore považované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak je takéto vzdelanie možné získať v podmienkach Slovenskej republiky.“
37. Je potrebné dodať, že obdobnú právnu otázku výkladu pojmu vzdelanie v odbore riešil aj Najvyšší súd v rámci svojej judikatúry, keď v rozsudku sp. zn. 4Sžk/38/2018 zo 4. decembra 2018 uviedol: „K námietke sťažovateľa, že si krajský súd nesprávne vyložil § 5 ods. 1 písm. c/ zákona o znalcoch, teda že je potrebné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, kasačný súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom krajského súdu ako aj žalovaného, pričom poukazuje na to, že citované ustanovenie vymedzuje taxatívny výpočet podmienok, ktoré je potrebné splniť kumulatívne a dodáva, že aj napriek tomu, že citované ustanovenie neustanovuje explicitne získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 5 ods. 1 písm. g/ zákona o znalcoch v spojení s § 2 ods. 1 písm. e/ vyhlášky je s odborom Elektrotechnika spojená povinnosť úspešne absolvovať špecializované vzdelávanie poskytované znaleckým ústavom na základe poverenia ministerstva, a teda na vykonávanie znaleckej činnosti v danom odbore je potrebné dosiahnuť vyšší stupeň vzdelania, než je
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa tak, ako to uvádza aj zákonodarca v dôvodovej správe k vyhláške: „Špecializované vzdelávanie je zamerané na konkrétne odbory a odvetvia a vyžaduje sa tam, kde základné vzdelanie, predovšetkým vysokoškolské, nie je dostatočné na výkon znaleckej činnosti v danom odbore“. Kasačný súd sa teda nestotožnil s námietkou sťažovateľa, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď podmienil získanie špecializovaného vzdelania poskytovaného znaleckým ústavom na základe poverenia ministerstva, získaním vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.“ Je potrebné dodať, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo potvrdené aj judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 190/2020 zo dňa 27. mája 2020 odmietol ústavnú sťažnosť voči predmetnému rozsudku ako zjavne neopodstatnenú.
38. V týchto intenciách postupovali správne orgány a rovnako aj správny súd pričom nevybočili z rámca dovolenej správnej úvahy a zaužívanej právnej praxe. Nie je možné sa stotožniť ani s tvrdením sťažovateľa, že žiadosť o zápis bola z ich vybavená len formálne, keďže odôvodnenie rozhodnutí v správnom konaní vysvetlilo podrobne a zrozumiteľne dôvody prečo sťažovateľ nesplnil podmienku podľa § 5 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. Správne orgány rovnako v rámci svojich rozhodnutí zdôraznili, že postupovali v zmysle právnych predpisov platných a účinných v čase podania žiadosti, a teda rovnaký postup zaujali aj pri zákone č. 382/2004 Z.z., keď žiadosť posudzovali v jeho znení do 30. júna 2018.
Preto kasačný súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. 39. Kasačný súd mal rovnako za preukázané, že dňa 21. júna 2018 sťažovateľ úspešne absolvoval špecializované vzdelávanie súdneho inžinierstva na Ústave súdneho inžinierstva v Žiline v zmysle § 19 ods. 2 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z. z. v odbore Cestná doprava. Absolvovanie špecializovaného vzdelávania však v danom prípade predstavuje osobitnú podmienku pre zápis do zoznamu znalcov v zmysle § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 382/2004
Z.z. . Skutočnosť, že táto podmienka bola splnená nebola v konaní rozporná, avšak vo vzťahu k namietanému nesplneniu podmienky podľa § 5 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. je irelevantná. 40. Obdobnou námietkou sa kasačný súd v rámci svojej predchádzajúcej praxe zaoberal v rozsudku sp. zn. 2Sžk/10/2019 zo dňa 30. septembra 2021, v ktorom uviedol : „Kasačný súd sa preto s poukazom na bod 34 rozsudku nemohol stotožniť s argumentáciou sťažovateľa, že absolvovanie špecializovaného vzdelávania má, respektíve, môže nahradiť alebo doplniť zákonnú podmienku ustanovenú v § 5 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. v podobe vzdelania v odbore, ktoré je predmetom zápisu. Kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa, že absolvovanie špecializovaného vzdelávania je ďalšou, samostatnou, taxatívnou zákonnou podmienkou pre zápis do zoznamu znalcov v odbore Stavebníctvo a to s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona, pričom podmienky na zápis stanovené v § 5 musia byť splnené kumulatívne. To znamená, že v prípade zápisu do zoznamu znalcov v
odbore Stavebníctvo musí žiadateľ preukázať jednak vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom zápisu [§ 5 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z.] a rovnako tiež skončenie špecializovaného vzdelávania v odbore Stavebníctvo v požadovanom rozsahu [§ 5 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 33 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. a § 2 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 10 vyhlášky č. 490/ 2004 Z.z. účinnej v čase rozhodovania] a prirodzenie ďalšie taxatívne vymenované podmienky uvedené v § 5 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z.“
41. Vo vzťahu k námietke ohľadom právneho posúdenia podmienky vykonávania praxe v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v prípade znalcov najmenej sedem rokov kasačný súd v prvom rade odkazuje na prílohy nachádzajúce sa v administratívnom spise, ktorými sa sťažovateľ usiloval preukázať splnenie tejto podmienky.
42. Z ich obsahu je zrejmé, že sťažovateľ dňa 15. júna 2004 nastúpil do služobného pomeru príslušníka PZ, (v čase podania žiadosti vo funkcii vyšetrovateľ 1. oddelenia vyšetrovania Odboru kriminálnej polície OR PZ v Bratislave IV). Na tejto pozícii mal vyšetrovať v značnej miere krádeže motorových vozidiel, dopravné nehody, zúčastňovať sa na obhliadkach miest dopravných nehôd tesne po ich vzniku a zároveň mal vyšetrovať pracovné úrazy spôsobené v súvislosti s poruchou cestných vozidiel alebo strojov, pri ktorých sa preveruje ich technický stav, ako aj neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla, kde na určenie správnej kvalifikácie skutku je potrebné stanovenie hodnoty daných vecí, resp. stanovenie výšky škody, ktorá na predmetných vozidlách vznikla.
43. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že sťažovateľ ako vyšetrovateľ policajného zboru vyhodnocuje prioritne právne otázky a nie otázky odborné, ktoré sú aj v prípade dopravných nehôd predmetom znaleckého skúmania. Správny súd vo vzťahu k tejto praxi dospel preto k relevantnému záveru, podľa ktorého: „Zo súčasného pracovného zaradenia žalobcu teda vyplýva povinnosť vyšetrovať rôzne trestné činy, ktoré sú v potvrdení bližšie menované. Ide ale o činnosti resp. úkony, ktorými žalobca vykonáva svoju náplň práce ako príslušník PZ a nie odbornú prax v cestnej doprave“. 44. Ďalej sťažovateľ preukazoval svoju prax listinami v podobe pracovnej zmluvy a čestného vyhlásenia z ktorých vyplývalo, že sťažovateľ od roku 1997 do roku 2004 pôsobil na poľnohospodárskom družstve Pichne ako samostatný mechanizátor a v Agrodružstve Hostovine ako hlavný mechanizátor. Správne orgány však vyvodili, že ani z jednej z uvedených listín nevyplýva výkon práce kvalifikovateľnej ako prax v odbore Cestná doprava.
S týmto záverom sa kasačný súd stotožňuje a odkazuje na už spomínané znenie vyhlášky č. 7/2009, ktoré špecifikuje obsahovú náplň jednotlivých odvetví v rámci odboru Doprava cestná. 45. Pracovná náplň sťažovateľa ako mechanizátora, resp. hlavného mechanizátora na poľnohospodárskych družstvách bola sťažovateľom upresnená v rámci podanej správnej žaloby, z ktorej vyplýva, že náplňou práce mechanizátora ako vedúceho technického úseku bola starostlivosť o celý vozový park na jednotlivých poľnohospodárskych družstvách, ktorý okrem poľnohospodárskych strojov pozostával z osobných automobilov, dodávkových automobilov, nákladných automobilov s rôznymi nadstavbami na prepravu materiálu, osôb a zvierat. Starostlivosť o vozový park spočívala v správnej údržbe, oprave a zabezpečovaní správnej a hospodárskej prevádzky celého vozového parku. Takýto predmet činnosti však nejaví dostatočný prienik s obsahovou náplňou znaleckého odboru cestná doprava.
Prax sťažovateľa sa v tomto smere odvíjala aj od zamerania jeho dosiahnutého vzdelania. 46. Kasačný súd sa v tomto smere stotožňuje aj s názormi správnych orgánov, že podmienka dosiahnutia odbornej praxe sa v tomto smere javí závislou od obsahového zamerania dosiahnutého vzdelania a ako taká rozvíja teoretické poznatky získané jeho absolvovaním. Nemožno pritom prisvedčiť argumentom sťažovateľa, že počas štúdia absolvoval predmety, ktoré sú prínosné pre znalecký odbor cestná doprava, a to práve z dôvodu, že vysokoškolské štúdiu m v rámci konkrétneho odboru poskytuje jasne daný komplex vedomostí, od ktorého sa odvíja uplatniteľnosť absolventa v konkrétnom pracovnom zaradení.
47. Vo vzťahu k uvedenej participácií sťažovateľa so spoločnosťou SLOVDEKRA, resp. DEKRA Slovensko s.r.o. kasačný súd uvádza, že ide o tzv. novotu v kasačnom konaní podľa § 441 SSP, teda ide o okolnosť skutkovej povahy, ktorú sťažovateľ nenavrhol v konaní pred správnym súdom, resp. navrhol ju až v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe prijatej správnym súdom dňa 4. októbra 2019.
Zároveň táto skutočnosť nemá oporu v administratívnom spise. Obdobne sťažovateľ namietal porušenie § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. z dôvodu, že napriek tomu, že sťažovateľ podal žiadosť o zápis do zoznamu znalcov dňa 29. júna 2018, prvostupňový orgán vo veci rozhodol až 25. januára 2019 a žalovaný 30. apríla 2019. Táto námietka rovnako nebola namietaná v konaní pred správnym súdom. Kasačný súd preto považuje uvedené námietky za neprípustné. V zmysle § 441 SSP, novoty v kasačnom konaní zásadne nie sú prípustné, keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie sporu nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt.
Preto všetky skutočnosti a dôkazy preukazujúce musí sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pred správnym súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené musel kasačný súd konštatovať, že predmetná námietka v kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP nebola dôvodná.
48. Vo vzťahu k namietanej údajnej odlišnej rozhodovacej činnosti žalovaného, keď mal žalovaný vyhovieť žiadostiam o zápis do zoznamu znalcov sťažovateľom vymenovaných absolventov Mechanizačnej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre kasačný súd uvádza, že išlo o bližšie neurčené prípady, ktoré nie sú predmetom preskúmavaného administratívneho konania a administratívny spis rovnako neobsahuje podklady v ktorých by takéto tvrdenia mali oporu. Žalovaný sa s touto námietkou dostatočne vysporiadal, keď poukázal na administratívne konania v rámci ktorých boli žiadosti absolventov študijného odboru mechanizácia poľnohospodárstva a študijného odboru poľnohospodárska technika
zamietnuté. Tieto rozhodnutia boli prijaté v roku 2017 a 2018 a ukazujú, že správny orgán v čase rozhodovania nevybočil z rámca svojej rozhodovacej praxe, takým spôsobom, že by prijal prekvapivé rozhodnutie. 49. Sťažovateľ v rámci správnej žaloby rovnako namietal odlišnú rozhodovaciu prax avšak na podporu svojich tvrdení neuviedol včas podrobnejšie údaje na základe ktorých by sa mohol správny súd s danou námietkou vysporiadať. Správny súd na konkrétne prípady poukazované žalobcom tak s poukazom na § 181 ods.1 SSP nemohol reagovať. Obdobné rozšírenie namietaných skutkových okolností nastalo aj v konaní pred kasačným súdom, keď sťažovateľ uviedol konkrétne mená osôb, ktoré mali absolvovať štúdium na Mechanizačnej fakulte vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, pričom žalovaný mal od roku 1988 až 2013 ich žiadostiam o zápis do zoznamu znalcov vyhovieť. Na tieto skutočnosti kasačný súd nemohol s poukazom na § 441 SSP obdobne ako správny súd prihliadať, nakoľko sa jedná o tzv. novoty v
konaní. 50. S poukazom na vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Jeho odôvodnenie, obsahujúce relevantné právne závery ako aj presvedčivé vyhodnotenie všetkých pre vec zásadných námietok, považuje kasačný súd za vyčerpávajúce a dostatočné pre zamietnutie správnej žaloby. Kasačné námietky vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
51. Pokiaľ išlo o ďalšiu kasačnú námietku a to, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) tak k uvedenej kasačný súd uvádza, že sťažovateľ nešpecifikoval žiadne skutočnosti, ktoré by mali povahu nesprávneho procesného postupu správneho súdu. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že sťažovateľ namietal porušenie princípu právnej istoty zo strany správneho súdu.
Tieto námietky však mali všeobecný charakter bez konkrétneho prepojenia na preskúmavaný predmet konania. Kasačný súd preto túto všeobecne formulovanú námietku neposudzoval.
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
52. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 53. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. apríla 2024