7Svk/49/2022

1. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, sekcia médií, audiovízie a autorského práva (ďalej len „správny orgán“) rozhodnutím č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.09.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietlo žiadosť Občianskeho združenia Asociácia majstrov zvuku - autorov (predchádzajúce označenie žalobcu) o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy podľa § 80 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“ ) zo dňa 23.5.2015 doplnenú dňa 08.07.2015. Na základe rozkladu žalobcu Minister kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „minister kultúry“) ako príslušný orgán podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) na návrh osobitnej komisie rozhodnutím č. MK-3244/2015-110/18188 zo dňa 26.11.2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že v enunciáte rozhodnutia za slová „na výkon kolektívnej správy práv podľa“ vložil slová „§ 80 ods. 1“ a v ostatnej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. Minister kultúry v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že výsledkom činnosti majstra zvuku nie je samostatné dielo, ako nový druh diela, ktorý je odlišný od iných druhov diela podľa autorského zákona. Základom pre jeho rozhodnutie bolo nepreukázanie obsahom návrhu, že by výsledkom činnosti majstra zvuku v audiovizuálnej a hudobnej oblasti bolo samostatné dielo a že v konaní boli splnené zákonné podmienky pre udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy žalobcovi ( navrhovateľovi v správnom konaní). 2. V súdnom konaní vedenom na základe žaloby podanej proti napadnutému rozhodnutiu Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/16/2016 zo dňa 15. novembra 2017 žalobu zamietol, nakoľko sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného. Žalobnú argumentáciu založenú na spochybňovaní správnosti vyhodnotenia povahy činnosti majstra zvuku vo vzťahu k možnostiam autorskoprávnej ochrany a požadovaného oprávnenia na výkon správy, procesných pochybení a vyhodnotenia predloženého znaleckého posudku považoval za nedôvodné. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžk/3/2019 zo dňa 30. júna 2021

rozsudok

krajského súdu napadnutý žalobcom zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, nakoľko považoval za dôvodný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, že krajský súd sa nevysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami sťažovateľa, smerujúcimi predovšetkým k žiadosti o vykonanie právneho posúdenia predloženej argumentácie a dôkazov vo vzťahu k splneniu podmienok pre uznanie výsledkov činnosti majstra zvuku v audiovizuálnej a hudobnej oblasti za spôsobilý predmet autorskoprávnej ochrany, splnenie podmienok pre následné udelenie práva na výkon kolektívnej správy, porušenie procesných práv žalobcu ako účastníka správneho konania.

4. Krajský súd v Bratislave v novom konaní rozsudkom sp. zn. 2S/187/2021 - 337 zo dňa 23. marca 2022 napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

stavu. 6. Dôvodil, že v danom kontexte autorský zákon vytvára priestor pre správnu úvahu ministerstva, aby posúdilo na základe žiadosti a predložených dokladov, či je žiadateľ spôsobilý na riadny a účelný výkon kolektívnej správy. Je to jedna z podmienok, ktoré musia byť splnené na udelenie oprávnenia. Autorský zákon teda vytvára priestor pre správnu úvahu, avšak odôvodnenú na základe predložených dôkazov. V danom prípade sa tak nestalo. Zodpovedanie právnej otázky, či je výsledkom činnosti majstrov zvuku duševná tvorivá činnosť je neoddeliteľne spätá s odborným posúdením. Aj správny súd musel prijať záver, že úvahy správneho orgánu o charaktere tvorby majstra zvuku boli prijaté bez náležitého zistenia skutkového stavu. Autorský zákon č. 618/2003 Z. z. nedefinoval pojem tvorivosť, avšak už zo samotného pojmu tvorivosť vyplýva, že pôjde o činnosť novú, jedinečnú a neopakovateľnú, vlastnú iba konkrétnej fyzickej osobe - autorovi. Tvorivá duševná činnosť ako pojmový znak diela je jednou z právnych podmienok, ktoré musí dielo ako premet autorského práva spĺňať.

kvality. Táto technická kvalita otvorila nové možnosti spočívajúce v modelovaní zvukovej matérie o možnosti ľubovoľne ju dotvárať a meniť vo všetkých jej parametroch. Rovnako znalec v odbornej časti nestotožňoval výsledok činnosti majstra zvuku ako „hudobný výtvor“, ale ako „hudobnú kompozíciu“. Znalec pritom špecifikoval dôvody tohto záveru.

V preskúmavanom administratívnom konaní orgán verejnej správy nahradil rozhodujúcu odbornú otázku svojimi úvahami a tieto boli nepreskúmateľné, nereflektovali ani skutkový stav, resp. nemali oporu vo vykonanom dokazovaní. 8. Vzhľadom na to, že správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu, táto skutočnosť sa musí premietnuť predovšetkým v odôvodnení rozhodnutí žalovaného. Vyslovil záver, že žalobca dôvodne namietal, že žalovaný nešpecifikoval názvy konkrétnych dôkazov a dokumentov, ktoré mu mali slúžiť ako podklad rozhodnutia. A z toho vyplývala aj dôvodná námietka, že žalobca má právo sa k podkladom vyjadriť. Ide o zásadu správneho konania a pokiaľ žalovaný uvedené žalobcovi neumožnil, konal v rozpore so zákonom (§ 3 Správneho poriadku).

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

10. Nestotožnil sa so záverom krajského súdu podľa ktorého činnosť majstrov zvuku môže napĺňať znaky autorského diela. Autorské právo nechráni samotnú činnosť ale výsledok takejto činnosti, nakoľko autorské dielo je výsledkom vlastnej duševnej činnosti autora a tvorivá duševná činnosť je len jednou z právnych podmienok, ktoré musí dielo ako predmet autorského práva spĺňať.

11. Pokiaľ bol v konaní zmieňovaný znalecký posudok č. 032006, vypracovaný Z.. U. I., pedagógom FAMU, vedúcim katedry zvukovej tvorby, sťažovateľ jeho obsah nepovažuje za rozporný so svojimi závermi. V zmysle tohto posudku, ktorý sa primárne venoval činnosti majstrov zvuku v oblasti audiovizuálnej a hudobnej tvorby: - pôsobenie majstrov zvuku v audiovizuálnej tvorbe je práca, ktorá prichádza na rad spravidla v postprodukčnom procese, teda sa podieľajú na tvorbe zvukovej zložky audiovizuálneho diela (z čoho je možné vyvodiť určitý tvorivý či netvorivý podiel na majstra zvuku na audiovizuálnom diele), avšak takáto činnosť nemá za následok vznik samostatného diela, aj keď nie je vylúčené spoluautorstvo. - v súvislosti s filmovými dielami (tvorba zvukovej skladby celej auditívnej zložky) zvukový majster popri uplatnení hudobnej plochy vytvorenej spravidla hudobným skladateľom skomponuje určitú zvukovú plochu sám, môže sa jednať o „zvukovú skladbu“ porovnateľnú s „hudobným výtvorom“ ako výsledkom činnosti hudobného skladateľa, predstavujúcu spoluautorský vklad do audiovizuálneho diela.

12. Ani z uvedeného nie je možné vyvodiť záver, že výsledkom činnosti majstra zvuku v oblasti hudobnej a audiovizuálnej tvorby je s určitosťou a v každom prípade samostatné dielo spôsobilé autorskoprávnej ochrany, čo však nevylučuje tvorivú spoluautorskú participáciu majstra zvuku na inom diele. V oblasti hudobnej tvorby môže byť výsledkom tvorivej činnosti hudobné dielo, nie však „zvuk“. Pre sťažovateľa je rozhodujúca skutočnosť, že predmet práv vymedzených žalobcom ako žiadateľom o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv nie je osobitným špecifickým druhom diela - diela sui generis.

V prejednávanej veci išlo o posúdenie, či žalobca ako žiadateľ o udelenie oprávnenia spĺňa podmienky udelenia oprávnenia na výkon kolektívnej správy autorských práv, v rámci čoho bolo v kompetencii žalovaného vykonávané posúdenie, či výsledky činnosti majstra zvuku, označené žalobcom za autorské diela spadajú pod ustanovenia autorského zákona, čo je otázka právna, vylúčená zo odborného posúdenia.

Spochybnil vyhodnotenie v konaní predloženého posudku č. 03 2006 vypracovaného Z.. U. I. vykonané krajským súdom a zdôraznil, že práve tento posudok viedol Ministerstvo kultúry ČR k udeleniu oprávnenia na výkon kolektívnej správy k dielam majstrov zvuku.

16. Vo vzťahu k zohľadňovaniu samostatnosti diela (spoluautorstva) k dielam vytvoreným majstrami zvuku na účely účelnosti výkonu kolektívnej správy pre majstrov zvuku namietal, že „žalovaný nie je oprávnený posudzovať, či je účelný samostatný výkon kolektívnej správy, alebo je vhodnejšie tento výkon priradiť niektorému z existujúcich kolektívnych správcov, čo sú opakované úvahy žalovaného. Tieto úvahy žalovaného vôbec nezodpovedajú autorskému zákonu a pomerom slobodnej spoločnosti. V slobodnej spoločnosti to nemôže byť správny orgán, ktorý znemožňuje výkon hospodárskej činnosti žalobcu pre ochranu duševného vlastníctva autorov a porušuje základný princíp spolkového práva - práva na samosprávu. Autorský zákon vo vzťahu k pojmu účelný ministerstvu iba umožňuje posúdiť, či žiadateľ žiada o oprávnenie na zastupovanie pri výkone takých práv, kde je kolektívny výkon účelný. Kolektívny výkon je účelný v tých prípadoch, keď nie je účelný výkon individuálny, resp. ak nie je tento individuálny výkon majetkových práv autorských dovolený. Kolektívny je tak teda opozitum k individuálnemu výkonu a nie k samostatnému posudzovaniu usporiadania vzťahov

IV. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci kasačným súdom

18. Prejednávaná vec predložená na kasačné konanie dňa 05.09.2022 a pridelená na rozhodnutie senátu 7S. Dodatkom k rozvrhu práce NSS SR na rok 2023 účinným od 01.07.2023 bola táto vec pridelená na rozhodnutie senátu 3S, s povinnosťou jej pridelenia JUDr. Michalovi Dzurdzíkovi PhD, sudcovi tohto senátu. Nakoľko určený sudca na správnom súde vo veci konal a rozhodoval ako zákonný sudca, bol vylúčený z prejednávania veci na

IV. a) Všeobecné východiská

22. Ustanovenie § 78 autorského zákona upravuje kolektívnu správu, t. j. kolektívne uplatňovanie a kolektívnu ochranu majetkových práv: - autora § 6 autorského zákona, - výkonného umelca § 62, 63 autorského zákona, - výrobcu zvukového záznamu § 64 autorského zákona, - výrobcu zvukovo-obrazového záznamu § 66 autorského zákona, - vysielateľa § 68 autorského zákona, a umožňuje uvedenie týchto práv na verejnosti. 23. .Právna úprava kolektívnej správy práv v zmysle § 78 a nasl. autorského zákona vytvára rámec pre kolektívnu správ práv pozostávajúcich z práv autorských a práv súvisiacich s autorským právom, ako inštitút zastúpenia za účelom zákonného alebo zmluvného zabezpečenia majetkových práv autorov, výkonných umelcov a iných subjektov, ktorým autorský zákon poskytuje ochranu. Vznik oprávnenia na výkon kolektívnej správy je viazaný na vydanie rozhodnutia v správnom konaní, v ktorom príslušné orgány (Ministerstvo kultúry

návrhu. Pred vydaním rozhodnutia správy orgán skúma splnenie podmienok stanovených pre udelenie oprávnenia v zmysle § 80 autorského zákona, čo zahŕňa nielen formálne overovanie, či boli predložené všetky taxatívne vymenované listiny a podklady, ale aj skúmanie splnenia materiálnych podmienok, ako je kritérium v zmysle § 80 ods. 7 písm. c), že ide o žiadateľa, ktorý spĺňa predpoklady na zabezpečenie riadneho a účelného výkonu kolektívnej správy, pričom jeho vyhodnotenie je výsledkom správnej úvahy. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci.

elektronickej formy zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie, najmä zborník, noviny, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava alebo iná databáza, ak je súborom nezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Podľa § 78 autorského zákona (1) Účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona (ďalej len "kolektívna správa") je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti. (2) Kolektívna správa je zastupovanie viacerých osôb, ktoré a) majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, zvukovo- obrazovému záznamu alebo k vysielaniu (ďalej len "predmet ochrany"), b) vykonávajú majetkové práva na základe tohto zákona ( § 50 a 55) alebo c) na základe zmluvy získali výhradnú licenciu na celé trvanie majetkových práv k predmetu ochrany a pre územie Slovenskej republiky s právom udeliť sublicenciu (ďalej len "nositelia

predpisu. 10) Podľa § 80 autorského zákona (1) O udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy (ďalej len "oprávnenie") rozhoduje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na základe písomnej žiadosti právnickej osoby (ďalej len "žiadateľ"). (7) Ministerstvo udelí oprávnenie žiadateľovi, a) ktorého žiadosť o udelenie oprávnenia spĺňa náležitosti podľa odseku 2, b) ktorý žiada o oprávnenie k právam a k takému predmetu týchto práv, a ak ide o diela, k takému ich druhu, kde je ich kolektívny výkon účelný, c) ktorý spĺňa predpoklady na zabezpečenie riadneho a účelného výkonu kolektívnej správy. Podľa právnej úpravy zákona č. 83/1990 Z. z. o združovaní občanov majú občania právo slobodne sa združovať, na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu, združenia sú právnickými osobami, do ich postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať

Je teda zrejmé, že sa domáhal udelenia oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv, ktoré sám považoval za práva autora v zmysle § 6 autorského zákona AZ k autorským dielam v zmysle § 7 autorského zákona. Je dôvodné predpokladať, že ak by mal záujem o kolektívnu správu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukového záznamu, výrobcov zvukovo - obrazového záznamu uviedol by to vo svojej žiadosti s odkazom na právnu úpravu. V súlade so žalobcom použitým vymedzením s ním správne orgány komunikovali a v prvom rade posudzovali, či žalobcom zadefinovaný rozsah spravovaných práv, po opakovaných výzvach vymedzených ako udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv „nositeľov práv- zvukárov (majstrov zvuku) k predmetom ochrany - autorským dielam ktoré vznikajú ako výsledok tvorivej činnosti autora“ t. j. zvukový záznam predstavuje majetkové práva autora v zmysle § 6 autorského zákona k dielam podľa § 7 autorského zákona.

27. Správny súd rozsudkom preskúmavaným v tomto kasačnom konaní zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec žalovanému nakoľko dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci, tiež skutkový stav ním zistený nemá oporu v administratívnom spise.

rozhodnutia. 29. V prvom rade treba rozsudku správneho súdu vytknúť, že po tom, čo predchádzajúci zamietajúci rozsudok vydaný v prejednávanej veci pod č. k. 2S/16/2016 dňa 15. novembra 2017 bol zrušený rozsudkom NS SR sp. zn. 2Sžk/3/2019 zo dňa 30.06.2021 vzhľadom na dôvodnosť kasačnej námietky poukazujúcej na nevysporiadanie sa s jednotlivými žalobnými dôvodmi a chýbajúce vysvetlenie právnej úvahy vedúcej k faktickému prevzatiu právnych názorov žalovaného, správny súd pri novom rozhodovaní dospel k opačnému právnemu názoru, pričom jeho právne argumentácia bola primárne založená na nedostatočne zistenom

neposkytnutie možnosti v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, iii. nedostatočného zistenie skutkového stavu v spojitosti s medzinárodným právnym názorom na činnosť majstrov zvuku. 31. Podľa názoru kasačného súdu viazaného obsahom kasačných dôvodov, podstatnými pre rozhodnutie bude vyslovenie záverov k nasledovným okruhom otázok: - či žalobca podávajúci návrh na udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv autorov (podľa jeho právnej kvalifikácie) vymedzil práva ktoré majú byť kolektívne spravované tak, že sa jedná o práva k autorskému dielu, v tejto súvislosti treba zohľadniť obsah právnej úpravy správneho poriadku, význam skutočnosti, že sa jedná o výlučne návrhové konanie - či bol dostatočne odôvodnený záver žalovaného, že práva „nositeľov práv - zvukárov (majstrov zvuku) k predmetom ochrany - autorským dielam ktoré vznikajú ako výsledok tvorivej činnosti autora“ t. j. zvukový záznam, v rozsahu ako to žiadal uznať žalobca, nepredstavujú majetkové práva autora v zmysle § 6 autorského zákona k dielam podľa §7 autorského zákona.

žalobcom predloženého posudku č. 032006 vyhotoveného na účely obdobného konania vedeného v Českej republike, ktorého závery žalovaný nespochybňuje (ale podľa žalobcu nesprávne interpretuje), treba vyhodnotiť, či ním je jednoznačne vyslovený v konaní použiteľný záver o tom, že žalobcom popísaný predmet tvrdenej autorskoprávnej ochrany je jednoznačne a v celom rozsahu možné považovať za autorské dielo. V tomto kontexte sa treba vysporiadať s argumentáciou žalovaného, že v prípade výsledkov činnosti zvukových majstrov sa môže jednať o práva autorské, spoluautorské prípadne iné konkrétne druhy práv súvisiacich s autorským právom. - či posudzovanie autorskoprávnej povahy žalobcom vymedzených diel, ktoré majú vznikať ako výsledok tvorivej činnosti majstrov zvuku je v kompetencii správneho orgánu ako otázka právna alebo sa jedná o otázku odbornú, o ktorej si nie je kompetentný urobiť záver správny orgán a je nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie. - či v eventuálnom prípade preukázania, že žalobca sa domáha udelenia oprávnenia na výkon kolektívnej správy preukázateľne práv k autorským dielam, je správny orgán pri rozhodovaní

žalovaným prezentovanú argumentáciu o neúčelnosti udelenia požadovaného oprávnenia žalobcovi vzhľadom na ustálené výsledky činnosti majstrov zvuku a k nim prináležiacich práv. 32. Nemožno uprieť žalobcovi, že na podporu svojej argumentácie poukazoval na viacero rozhodnutí súdov a správnych orgánov predovšetkým európskych krajín, ako aj iných dokumentov týkajúcich sa danej problematiky. K ich vyhodnoteniu, ktoré je v kompetencii správneho súdu kasačný súd iba všeobecne uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo založené na spochybňovaní nárokov majstrov zvuku k výsledkom ich činnosti požívajúcim autorskoprávnu ochranu, predovšetkým právam majetkovým.

33. Súvis a aplikovateľnosť judikatúry a iných argumentov namietaných žalobcom je preto potrebné vyhodnotiť striktne vo vzťahu k týmto záverom.