7Svk/50/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej žalobcov: 1/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36038351, 2/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17335345, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO: 00151866, za účasti: 1/ Obec Beladice, Gaštanová 167, Beladice, IČO: 00307769, 2/. V. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. T.Y. XXX, W., Č. G., 3/ Q. J., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXX, U., Č. G., 4/ T. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. K.J. XXX, S., Č. G., ďalší účastníci v rade 2. až 4. zastúpení JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom, Štefánikova 34, Nitra, IČO: 30788285, o správnej žalobe žalobcu v 1. rade zo dňa 20.05.2019 a o správnej žalobe žalobcu v 2. rade zo dňa 06.06.2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR- OOP6-2019/017836-2 zo dňa 03.04.2019, o kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov v rade 2. až 4 proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/21/2019 - 534 zo dňa 12.04.2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/ 21/2019 - 534 zo dňa 12.04.2022 zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

92-R-VIII/a. zo dňa 14.01.2019 a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OOP6-2019/017836-2 zo dňa 03.04.2019 žalovaný v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolania žalobcu v 2/ rade a žalobcu v 1/ rade a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru č. OU-NR-PLO-2019/000226-319/92-R-VIII/a zo dňa 14.01.2019, ktorý podľa § 5 ods. 4 písm. g) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov, v konaní podľa § 46 Správneho poriadku a podľa § 9 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. rozhodol tak, že priznal oprávnenej osobe resp. právnym nástupcom spĺňajúc podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. p) zákona - prevzatie nehnuteľností bez právneho dôvodu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území Zlatno - zapísaných v Pozemkovej knihe v špecifikácii uvedenej v rozhodnutí.

2. Správny súd konštatoval, že zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších prepisov je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorým sa mali okrem iného zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989. Rozhodovaciu právomoc zákon zveril pozemkovým úradom, ktorých povinnosťou je postupovať v správnom konaní podľa jednotlivých ustanovení Správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania tak, ako sú zakotvené v ust. § 3 tohto zákona. Uvedené znamená, že správny orgán, teda žalovaný a tiež prvostupňový správny orgán bol povinný v konaní o uplatnenom nároku (pôvodne navrhovateľkou V. Y.) na navrátenie vlastníckeho práva postupovať najmä v súlade so zásadou zákonnosti, zásadou materiálnej pravdy a zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

V zmysle týchto rozhodnutí správny orgán bol viazaný právnym názorom správneho súdu. Je potrebné preto zhrnúť záväzné právne názory uvedené v rozhodnutiach Krajského súdu v Nitre, ktoré boli právoplatné, výnimkou je rozsudok pod č. k. 19Sp/48/2015-46 zo dňa 20.10.2015, ktorý bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžr/34/2016-79 zo dňa 25.05.2017 a vec bola vrátená správnemu súdu, preto pre správny orgán právne závery vyplývajúce z tohto rozsudku neboli právne záväzné. Následne Krajský súd v Nitre rozhodol rozsudkom č. k. 19Sp/48/2015-107 zo dňa 04.12.2017 tak, že zrušil rozhodnutie odporcu č. OU-NR- PLO-2015/005163-319/92-R-VI/a. zo dňa 12.06.2015 podľa § 250j ods. 2, písm. d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

Z administratívneho spisu súd zistil, že matričné doklady, ktoré predložili pôvodné oprávnené, je rodný list neb. V. Y. z 28.02.1948, z ktorého je jednoznačne preukázané, že v rodnom liste nie je uvedený otec oprávnenej. Taký istý stav je zistený aj z rodných listov jej právnych nástupcov, teda detí. Taktiež aj zo sobášneho listu zo dňa 08.04.2011 vyplýva, že v čase, keď uzatvárala manželstvo dňa 09.11.1947 nemala určeného otca v sobášnom liste.

4. Správny orgán bol teda povinný skúmať podmienky nárokov v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., kde je jednoznačne uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c/, že oprávnenými osobami sú deti pôvodného vlastníka oprávneného, ktorý zomrel pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 zákona č. 229/1991 Zb., a túto skutočnosť nemal správny orgán preukázanú v čase podania návrhu žiadateliek, t. j. 30.12.1992. K tejto právnej skutočnosti správny orgán nevenoval náležitú pozornosť, ani sa s touto skutočnosťou vo svojich rozhodnutiach nezaoberal.

takéto rozhodnutie žiadateľky k svojmu návrhu nepripojili, z ktorého by bolo jednoznačne preukázané, že pôvodný vlastník T. U.-N. ku dňu svojej smrti, t. j. 28.04.1945, bol ich otcom. Správny orgán sa s touto skutočnosťou musí v prvom rade zaoberať a následne rozhodnúť o ich nárokoch ako aj o námietkach, ktoré uvádzajú ich právni nástupcovia vo svojom opravnom prostriedku. Predpokladom uplatneného nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb., zákonodarca v právnej norme kogentným spôsobom stanovil, kto je oprávnenou osobou na nárok na úpravu vlastníckych vzťahov alebo priznanie náhrady. Taxatívnym spôsobom sú v § 4 označené oprávnené osoby. 5.

Z uvedeného záveru správneho súdu v rozsudku tunajšieho súdu č. k. 19Sp/48/2015-107 zo dňa 04.12.2017 v žiadnom prípade nevyplývajú tie skutočnosti, na základe ktorých žalovaný a tiež prvostupňový správny orgán dospeli k záveru uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Práve naopak správny súd spochybnil oprávnenú osobu a taktiež mal za to, že je potrebné, aby súčasne preukázala aj splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby, teda správny súd vyjadril pochybnosť o oprávnenej osobe a úlohou správnych orgánov bolo doplniť dokazovanie za účelom preukázania týchto skutočností, resp. v rozhodnutí sa riadne vysporiadať s nimi tak, ako to urobili aj v napadnutom rozhodnutí. Bolo potrebné v danom prípade ustáliť, že otcovstvo žiadateľky síce nebolo určené v čase podania žiadosti, ale rozsudok o osobnom stave je záväzný pre každého, preto jeho účinky sa viažu aj spätne k podaniu žiadosti, v dôsledku čoho boli aj správne orgány ním

6. Uvedenému rozsudku č. k. 19 Sp/48/2015-107 zo dňa 04.12.2017 predchádzal rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19 Sp/24/2013-42 zo dňa 07.10.2013, ktorým správny súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie č. 2013/00156-319/92-R-V./a. zo dňa 22.04.2013 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Ustálil, že pokiaľ sa v archívnych dokladoch nenašli ďalšie iné dôkazy, súd je toho názoru, že za obdobie prechodu nehnuteľností na štát je potrebné považovať ten časový úsek, kedy štát uskutočnil prídel pôdy do vlastníctva (nie však do bezplatného užívania, ani nie do držby a úžitku fyzických osôb a právnických osôb, vtedajší štát nevynímajúc). Týmto okamihom štát, reprezentovaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, resp. neskôr Okresným národným výborom, hoci vlastníctvo k odňatým nehnuteľnostiam z dôvodu neplatnej konfiškácie majetku T. U.-N. dovtedy nenadobudol, nakladal s nehnuteľnosťami ako ich vlastník s tým, že ich právne perfektnými listinami pridelil

kedy odporcovi doručili podanie označené ako „Žiadosť o pokračovanie v konaní o vydanie nehnuteľností, Doplnenie podania - odstránenie nedostatkov podania“ zo dňa 24.11.2011, pri reálnej neexistencii parc. č. XXX s výmerou 80000 m2, správny orgán mal akceptovať doplnenie podania a rozhodnúť o žiadosti na vydanie nehnuteľností ako celku, a nie vydávať čiastočné rozhodnutie. 7.

8. Je síce pravda, že v rozsudku správny súd skonštatoval, že pokiaľ pôvodná žiadosť oprávnenej osoby zo dňa 15.04.1992 vykazovala nedostatky, na ich odstránenie mal žalovaný vyzvať účastníkov správneho konania a upozorniť ich na možnosť zastavenia konania v prípade, ak nedostatky podania nebudú odstránené. Ak nedostatky sami odstránili v podaní doručenom dňa 28.11.2011, správny orgán mal akceptovať doplnenie podania a rozhodnúť o žiadosti na vydanie nehnuteľností ako o celku, a nie vydávať čiastočné rozhodnutie.

Priložila fotokópiu tohto rozhodnutia. Záverom dodala, že súčasným užívateľom tohto pozemku je Plemenársky podnik Topoľčianky, ktorý súčasne vyzvala kópiou tohto listu na uzavretie dohody o prenájme uvedeného pozemku. Následne, ak by mal správny orgán za to, že ide o neexistujúcu parcelu, bolo potrebné vyzvať na jej opravu, resp. doplnenie, avšak to nebolo možné v žiadnom prípade chápať v tom zmysle, že dôjde k rozšíreniu pôvodnej žiadosti o ďalšie parcelné čísla a taktiež aj katastrálne územia.

10. S poukazom na uvedené správny súd v predmetnej veci ustálil, že správne orgány v napadnutom rozhodnutí priznali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. Z., ktoré však nebolo uplatnené v zákonnej prekluzívnej lehote oprávnenou osobou, ani jej právnymi nástupcami. Za takýto úkon nebolo možné považovať podanie zo dňa 24.11.2011 (doručené dňa 28.11.2011), pretože toto podanie bolo realizované po dátume 31.12.1992. Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území Z. nebola realizovaná výzva oprávnenej osoby k povinnej osobe podľa § 9 zákona č.

11. Krajský súd záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/77/

a) kasačná sťažnosť 12. Proti rozsudku krajského súdu podali ďalší účastníci v 2, až 4, rade v procesnom postavení sťažovateľov (ďalej len „sťažovatelia“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, kde namietali, že: - nesprávne je právne posúdenie veci Krajským súdom v Nitre, v zmysle ktorého správne orgány priznali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré nebolo uplatnené v zákonnej prekluzívnej lehote oprávnenou osobou, ani jej právnymi nástupcami a v zmysle ktorého za takýto úkon nebolo možné považovať podanie zo dňa 24.11.2011 (doručené dňa 28.11.2011), pretože toto podanie bolo realizované po dátume 31.12.1992. Nesprávne je aj právne posúdenie

Nesprávne je súčasne právne posúdenie veci správnym súdom, že nehnuteľnosti v kat. území Zlatno sa v pôvodnej žiadosti žiadateľky nenachádzali a ich uplatnenie v podaní doručenom dňa 28.11.2011 bolo potrebné považovať za rozšírenie žiadosti po prekluzívnej lehote a že neuplatnením reštitučného nároku v lehote do 31.12.1992 k nehnuteľnostiam v kat. území Z. právo na vydanie nehnuteľností zaniklo, z tohto dôvodu nebolo možné právnym nástupcom po pôvodnej žiadateľke priznať vlastnícke právo, ani priznať náhradu tak, ako rozhodli správne orgány. - Krajský súd v Nitre síce aplikoval na prejednávanú vec ust. § 13 ods. 1 a ust. § 9 ods. 1 a 4 zákona o pôde v znení účinnom do 31.12.1992, avšak ich nesprávne interpretoval.

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j. 319/92-R zo dňa 05.06.1998. Vyššie uvedený nedostatok podania bol odstránený podaním právnych nástupcov oprávnenej osoby zo dňa 24.11.2011, ktorým bolo Doplnenie podania - odstránenie nedostatkov podania, doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 28.11.2011. K tomuto podaniu zaujal záväzný právny názor Krajský súd v Nitre už v Rozsudku č. k. 19Sp/24/2013-42 zo dňa 07.10.2013, ktorý bol zo strany žalovaného i prvostupňového správneho orgánu v preskúmavaných rozhodnutiach

reštitučnou žiadosťou, ako to de facto vyhodnotil Krajský súd v Nitre v Rozsudku, ale v súlade s ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku je iba odstránením nedostatkov pôvodného podania zo dňa 15.04.1992. Z § 9 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona o pôde vyplýva povinnosť uplatniť si reštitučný nárok na okresnom úrade do 31.12.1992, čo v danom prípade oprávnená osoba V. Y. splnila, keď dňa 27.04.1992 bola vtedajšiemu Pozemkovému úradu v Nitre doručená písomnosť oprávnenej osoby - Uplatnenie nároku vyplývajúceho zo zákona o pôde zo dňa

rozdiely. V prípade akceptácie právneho názoru Krajského súdu v Nitre v rozsudku požiadavka zakotvená v uvedenom ustanovení Správneho poriadku nie je naplnená. Správny súd na danú vec použil neprípustný formalistický výklad zákona, čo je v rozpore s cieľom a účelom

Napriek tomu ale jej žiadosť o reštitúciu v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť tak, že mala záujem reštituovať zanedbateľnú časť majetku po svojom otcovi. Takýmto výkladom prejavu vôle reštituentky, uskutočneným Krajským súdom v Nitre, sa popiera zmysel a cieľ reštitúcií a ide o neústretový formalistický postup, ktorým sa uskutočňuje ďalšia krivda na úkor právnych nástupcov oprávnenej osoby. Reštitúciou má štát naprávať zásahy do vlastníckeho práva z obdobia neslobody, no postoj, ktorý zaujal súd rozsudkom, takouto nápravou nie je.

SNR. Ďalej žalobca 1. poukázal na príslušnú judikatúru: (nález Ústavného súdu SR vydaný I. ÚS 379/2016-27, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.9.2015 spis. zn. 4Mcdo/12/2014, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.2016 spis. zn. 7Cdo/77/2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.09.2021 spis. zn. 1Cdo/65/2021). Gróf U.-N. umrel pred začiatkom rozhodného obdobia, a preto je potrebné posudzovať vec aj v intenciách, že v prípade, ak ide o dedičstvo po poručiteľovi, ktorý zomrel pred 01.01.1951, postupuje sa podľa v tom čase platného práva, ktorým je uhorské obyčajové právo obsiahnuté v Dočasných súdnych pravidlách navrhnutých Judexkuriálnou konferenciou z roku 1861, ktoré súdna prax rešpektovala a so zreteľom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ho treba na Slovensku uplatňovať aj dnes, ak ide o dedičstvo po poručiteľovi, ktorý zomrel pred 01.01.1951. - ak by majetok nebol konfiškovaný (žalobca ale toho názoru nie je), tak v tomto prípade podľa uhorského práva platného na území Slovenska nemanželské dieťa je vo vzájomnom dedičskom

V danej veci to znamená, že ak gróf U.-N. umrel pred 01.01.1951 a súčasne aj pred rozhodným obdobím, tak len osoba, ktorá by dedila na základe Uhorského práva mohla ako dedič nadobudnúť dedičstvo (vlastníctvo) zo zákona bez zápisu v PKV, teda sa mohla stať vlastníkom nekonfiškovaného majetku, a potom len z majetku tejto osoby by mohol potencionálne v rozhodnom období prejsť majetok na štát a oprávnené osoby (čiže aj nemanželské deti) po tejto osobe by si mohli uplatniť reštitučný nárok bez ohľadu, či sú alebo nie sú zákonnými dedičmi.

Za včas uplatnený nárok je tak možné považovať len nárok na vydanie časti označenej parcely a prípadné spresnenie môže smerovať len k úprave uplatnenej výmery - podanie zo dňa 28.11.2011 je preto potrebné posúdiť ako podstatnú kvalitatívnu, ako aj kvantitatívnu zmenu pôvodného včas uplatneného nároku, s tým že vo vzťahu k takejto zmene je potrebné samostatne posudzovať včasnosť jej uplatnenia.

a obchádzať. Doplnenie sa môže týkať len odstránenia vád (nedostatkov) a nemôže pri prekluzívnych lehotách slúžiť na uplatnenie nových nárokov vo vzťahu, ku ktorým právo zaniklo a ktorých pôvodné podanie neobsahovalo žiadnu zmienku. 14.

prvostupňového rozhodnutia. - v danom prípade bolo oproti výmere požadovanej oprávnenou osobou priznané vlastnícke právo k pozemkom v celkovej výmere naviac o cca 242 hektárov a to v inom katastrálnom území. Predmetné podanie právnych nástupcov zo dňa 24.11.2011 nie je možné považovať za upresnenie či odstránenie nedostatku pôvodného podania oprávnenej osoby vzhľadom na to, že jeho obsah je v celom rozsahu odlišný (vzťahuje sa na ďalšie iné nehnuteľnosti v iných katastrálnych územiach) a je nutné ho považovať za nové a predovšetkým oneskorené uplatnenie reštitučného nároku právnymi nástupcami oprávnenej osoby.

vzniklo oprávneným osobám len v prípade takého majetku, ktorý bol oslobodený spod konfiškácie. Príkladom takéhoto majetku, spĺňajúceho podmienky vyňatia z konfiškácie, je práve oprávnenou osobou V. Y. uplatnený nárok výzvou zo dňa 15.04.1992, ktorou vyzvala ,,na vydanie poľnohospodárskych pozemkov v obci a katastrálnom území X. a to orná pôda na parc. č. XXX o výmere 8 ha v jednom bloku. Tieto nehnuteľnosti som nadobudla po svojom otcovi T. U.-N.. Tento pozemok bol vyňatý z konfiškácie na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie v Zlatých Moravciach zo dňa 30.01.1948. Fotokópiu tohoto rozhodnutia predkladám.” - právny dôvod prevzatia nehnuteľností vo vlastníctve grófa T. U.-N. štátom bol v administratívnom konaní jednoznačne preukázaný a je ním konfiškácia jeho celého majetku podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. ku dňu 01.03.1945, o ktorej svedčia viaceré listinné dôkazy založené v spise. Z archívnych listín je tiež zrejmé, že osoba postihnutá zákonným aktom konfiškácie ku dňu konfiškácie majetku žila, vzhľadom na jej úmrtie dňa 28.03.1945.

Ako však explicitne vyplýva z kasačnej sťažnosti uvedený záväzný právny názor Krajského súdu v Nitre sťažovatelia nenamietajú, a preto je možné vyvodiť, že s ním sťažovatelia súhlasia spolu so všetkými dôsledkami pre toto konanie. Nesprávne určený reštitučný titul podľa § 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 229/1991 Zb., t. j. prevzatie nehnuteľností bez právneho dôvodu, namiesto titulu konfiškácie majetku je totiž postačujúci na vydanie rozsudku o zrušení oboch rozhodnutí správnych orgánov napadnutých správnou žalobou, a preto dôvodnosť kasačnej sťažnosti je týmto vyjadrením sťažovateľov spochybnená v celom rozsahu.

16. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom do 31.12.1992, oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho

17. Podľa § 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,5) b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,

nenadobudla účinnosť, k) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, l) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, m) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, n) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, o) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, r) politickej perzekúcie 6) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,7) s) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,8) t) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu, alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, u) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev na území Českej republiky, pokiaľ členmi družstva boli výlučne fyzické osoby.

napr. nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie. 19. Podľa § 8 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na návrh oprávnenej osoby súd rozhodne, že na ňu prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá ju nadobudla od štátu alebo inej právnickej osoby, ktoré ju získali za okolností uvedených v § 6, a to v prípadoch, keď fyzická osoba nadobudla nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy platnými predpismi, alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia nadobúdateľa, ďalej aj osoby blízke tejto fyzickej osobe, pokiaľ na ne prešlo alebo bolo prevedené vlastníctvo alebo osobné užívanie k týmto nehnuteľnostiam. Návrh sa musí uplatniť do 31. decembra 1992, inak právo

Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad. 21. Podľa § 13 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní. Ak nehnuteľnosť bola vydaná podľa § 9, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej v odseku 1 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým bola nehnuteľnosť vydaná, do šiestich mesiacov odo dňa skončenia lehoty uvedenej v odseku

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

24. Kasační sťažovatelia predovšetkým namietali nesprávne právne posúdenie krajským súdom v tom zmysle, že nehnuteľnosti v kat. území Zlatno sa v pôvodnej žiadosti žiadateľky nenachádzali a teda ich uplatnenie v podaní doručenom dňa 28.11.2011 bolo potrebné považovať za rozšírenie žiadosti po prekluzívnej lehote. Z uvedeného podľa súdu vyplývalo, že neuplatnením reštitučného nároku v lehote do 31.12.1992 k nehnuteľnostiam v kat. území Zlatno právo na vydanie týchto nehnuteľností zaniklo; preto nebolo možné právnym nástupcom po pôvodnej žiadateľke priznať vlastnícke právo, ani priznať náhradu tak, ako rozhodli správne orgány.

Uvedený výklad dáva kasačný súd aj do súvislosti so stavom evidencie nehnuteľností pri zmene spoločensko-ekonomických pomerov po roku 1989, ako aj možností a schopnosti oprávnených osôb disponovať, resp. získať relevantnú dokumentáciu k reštitučnému titulu. Aj Ústavný súd SR vo vzťahu k reštitučným nárokom konštatoval, že: „je prirodzenou požiadavkou kladenou na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú o reštitučných nárokoch oprávnených osôb, aby, riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu, pristupovali k interpretácii reštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci a zásahy štátnych orgánov z obdobia neslobody namierené proti ľudským právam a slobodám. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii každého prípadu nemožno uvedené nedostatky pričítať na vrub oprávnenej osoby“ /Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 7/2014 z 11. júna 2015/.

rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. V tomto ustanovení je zakotvená zásada materiálnej pravdy, ktorá znamená okrem iného, že správny orgán je povinný ex offo zistiť čo najobjektívnejšie skutočný stav veci a s prihliadnutím na ďalšie podporné ustanovenia Správneho poriadku (zásady). Zároveň kasačný súd poukazuje aj na rozsudok NS SR spis. zn. 2Sžo/231/2010 zo dňa 17.08.2011, kde bolo konštatované, že: „príslušný reštitučný nárok bol uplatnený včas v priebehu prekluzívnej lehoty v zmysle zákona o pôde, tak nie je možné podľa názoru odvolacieho orgánu v súčasnej dobe tvrdiť zo strany správneho orgánu, že odporca v podstate už po uplynutí prekluzívnej lehoty nemohol s uplatneným reštitučným nárokom právnej predchodkyne navrhovateľky nič urobiť. Takýto postup správneho orgánu považuje odvolací súd za príliš formalistický, pretože reštitučný nárok navrhovateľky, resp. jej právnej predchodkyne bol uplatnený na pozemkovom úrade v apríli 1992, pričom prekluzívna lehota na uplatnenie nároku uplynula až dňa 31.12.1992“.

27. Aj keď primárnym dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu (vzhľadom na uplatnenú námietku kasačných sťažovateľov) bolo nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu, je nevyhnuté zo strany kasačného súdu dodať, že žalobcovia v 1. a 2. rade vzniesli v žalobe niekoľko dôležitých námietok, ktorým sa krajský súd venoval napokon okrajovo. Uvedené námietky (nariadenie č. 104/1945 Sb. n. SNR a identifikácia reštitučného titulu, rozhodné obdobie) majú podstatný vplyv na výsledok tohto sporu a právneho postavenia reštituentov (sťažovateľov). Kasačný súd k uvedenému dáva do pozornosti rozsudok NS SR z 24. júna 2015, sp. zn. 9Sžr/132/2015, kde bolo konštatované, že „§ 6 ods. 2 zákona č. 229/ 1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov obsahuje výslovné pravidlo ako postupovať pri strate konfiškovaného majetku, a preto je potrebné akceptovať ten záver, že § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o

slobôd“. Aj krajský súd naznačil, že správny orgán nepostupoval správne, ak určil ako konfiškačný titul prevzatie majetku bez právneho dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 229/1991 Zb, vychádzajúc z neplatnosti konfiškačného rozhodnutia pre úmrtie adresáta z dôvodu napr. nedoručiteľnosti konfiškačného rozhodnutia. Kasačný súd zdôrazňuje, že konfiškačné rozhodnutie príslušného správneho úradu o konfiškácii nebolo možné považovať za rozhodnutie, ktorým sa konfiškácia vykonala, ale len za rozhodnutie, ktoré deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu majetku právneho predchodcu sťažovateľov sú splnené, a že ich majetok bol dňom účinnosti nar. č. 104/1945 Sb. n., t. j. 1. marcom 1945 skonfiškovaný (podporne napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 379/2016 z 29. marca

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

28. Kasačný súd na základe uvedených skutočností vyhodnotil ako dôvodnú námietku sťažovateľov v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil

rozsudok

Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/21/2019 - 534 zo dňa 12.04.2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný po dôslednom preskúmaní veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd (§ 467 ods. 3 SSP). 30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. júna 2024