7Svk/5/2023

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému a ďalším účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ako príslušný správny orgán podľa ust. § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, ďalej ako „prvostupňový správny orgán“), na základe žiadosti podanej stavebníkom Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2019/025337-08/F47 dňa 19. augusta 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vydal povolenie na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie, určil miesto a spôsob, množstvo vypúšťaných vôd a časovú platnosť - na dobu 6 rokov od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Proti citovanému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 23. septembra 2019, o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov (ďalej ako „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-NR-OOP6-2019/047980-002 zo dňa 28. novembra 2019, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie na krajskom súde

predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01.07.2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách.

uvedenú námietku posúdil ako nedôvodnú. 5. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti bol správny súd toho názoru, že žalobca podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky (časť III.2 v žalobe) spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09. 6. Žalobca v podanej žalobe (časť III.1) namietal, že neboli naplnené podmienky vydania kolaudačného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a

usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený, čo znamená, že územný plán zóny nebolo potrebné vypracovať.

7. Správny súd mal zároveň za to, že uvedenú námietku nie je možné posudzovať pri vydaní kolaudačného povolenia, ale pri vydaní stavebného povolenia, nakoľko v rámci kolaudačného konania sa posudzuje a skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom alebo podmienky určené v územnom rozhodnutím a v stavebnom povolení, t. j. iné podmienky, než pri stavebnom povolení, pričom územné rozhodnutie by malo predchádzať stavebnému povoleniu.

8. Vo vzťahu k námietke, že stavba vybudovanie strategického parku a ani žiadna príprava strategického parku nebola predmetom posudzovania v zmysle zákona .č 24/2206 Z. z. správny súd uviedol, že stavby, ktoré boli predmetom povolenia v stavebnom konaní sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá podľa tvrdení správnych orgánov nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa vyššie citovaného zákona, napriek tomu, že by takémuto procesu podľa žalobcu podliehať mala. Táto argumentácia by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné

2015. Predmetné rozhodnutie je záväzné pre správny orgán prvého stupňa, ktorý v predmetnej veci rozhodoval dňa 03. augusta 2016 ako i pre žalovaného, ktorý vo veci rozhodoval dňa 27. októbra 2016. 9. K námietke týkajúcej sa upustenia od ústneho pojednávania (III.4) správny súd uviedol, že táto námietka je všeobecného charakteru. V oznámení o začatí vodoprávneho konania vo veci povolenia vypúšťania priemyselných odpadových vôd alebo osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok uvedených v zozname II. prílohy č. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách do verejnej kanalizácie oznámil účastníkom konania, že upúšťa od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, nakoľko si to povaha vybavovanej veci nežiada. Žalobca v žalobe len vo všeobecnosti uviedol, že stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania a je toho názoru, že stavba, na ktoré bolo vydané osvedčenia o významnej investícii si to vyžaduje, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil.

Z oznámenia o začatí vodoprávneho konania vo veci povolenia vypúšťania priemyselných odpadových vôd alebo osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok uvedených v zozname II. prílohy č. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách do verejnej kanalizácie zo dňa 18. júna 2019 vyplýva, že správny orgán prvého stupňa na str. 3 uvedeného oznámenia poučil účastníkov konania podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, že sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne môžu navrhnúť jeho doplnenie pred vydaním rozhodnutia a uviesť skutočnosti, ktoré považujú za významné pre rozhodnutie v danej veci, majú možnosť vyjadriť sa v lehote do 8 dní od doručenia oznámenia s tým, že je uvedené, že do pokladov pre rozhodnutie je možné nahliadnuť v pracovné dni v určenom čase po predchádzajúcom telefonickom alebo mailovom dohovore a uvedením mailovej adresy.

zn. 11S263/2018 a 11S/148/2017, správny súd uviedol, že ani s touto námietkou žalobcu sa nestotožnil. Predmetom súdneho prieskumu boli konkrétne rozhodnutia žalovaného týkajúce sa povolenia do trvalého užívanie vodných stavieb - konanie 11S/263/2018 a povolenia na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie - 11S/148/2017, ktoré síce v prejednávanou vecou súviseli, ale v čase rozhodovania žalovaného boli tieto rozhodnutia, ktoré boli v jednotlivých konania preskúmavané, právoplatné a preto nebol dôvod na prerušenie konania. V čase rozhodovania správneho súdu v tejto veci už bolo v uvedených konaniach rozhodnuté tak, že žaloby žalobcu boli zamietnuté - rozsudkom č. k. 11S/263/ 2018-365 zo dňa 30. novembra 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. januára 2022 a rozsudkom č. k. 11S/148/2017-245 zo dňa 18. septembra 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. decembra 2019 (uvedené rozsudky súd zadovážil do tohto súdneho spisu). Žalobca podal proti vyššie uvedeným rozsudkom kasačné sťažnosti. 12. K námietke žalobcu, ktorou poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, správny súd uviedol, že žalobca bol účastníkom predmetného kolaudačného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 19. augusta 2019 (povolenie na vypúšťanie odpadových a osobitných vôd do verejnej kanalizácie) zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe je odvolania proti uvedenému rozhodnutiu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 28. novembra 2019. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.

13. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd „uznesením“ zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

že strategická investícia - strategický park nie je v platnom územnom pláne mesta vôbec riešená. Uvedená okolnosť je podstatnou pre vydanie stavebného povolenia, keďže je nutné splniť podmienku podľa § 62 ods.1 písm. a) stavebného zákona. Predsa ak sa strategický park v územnom pláne vôbec nerieši, nie je možné splniť jednu zo základných úloh stavebného povolenia a to zistiť, či nedochádza k ohrozeniu verejných záujmov chránených týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov, a teda vydané rozhodnutie je vydané v rozpore s § 32 ods.2 stavebného zákona.

16. K posúdeniu námietky týkajúcej sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A opakovane poukázal na to, že podklady stavebného povolenia týkajúce sa vyššie uvedených dopravných riešení a ich vplyv na životné prostredie sú nepreskúmateľné. Mal za to, že stavbu nemožno uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Aj keď stavebný úrad konštatoval, že riešenie týchto otázok nebolo predmetom stavby povolenej v stavebnom povolení, sťažovateľ sa domnieval, že v zmysle § 66 ods. písm. d/ Stavebného zákona mali byť posudzované.

Následne pokladal za nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Výklad správneho súdu, že zákon č. 24/2006 Z. z. nepozná pojem „strategický park“, považuje za účelový a zahmlievajúci výklad danej problematiky. Uviedol, že stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú osvedčenia o významnej investícii, je v zmysle § 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z., tzv. navrhovanou činnosťou, ktorá musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zákona č. 24/ 2006 Z. z. Namietal, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby Vybudovanie strategického parku nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z. z., nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - významné investície, ktoré budú realizované v predmetnom strategickom parku.

IV. Právny názor kasačného súdu

21. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení splnenia podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ako aj žalobcom (sťažovateľom), ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

Preto sa s ním najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. 23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zastáva názor, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

V prvom rade kasačný súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci sa jedná o povoľovacie vodoprávne konanie, ktoré nadväzovalo na predchádzajúce rozhodnutia a stanoviská vydané v rámci projektu „Automotive Nitra project - Fáza 2“. Tento projekt, umiestnený v lokalite strategického parku Nitra, technicky a technologicky riešil navrhovanú činnosť - vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar Land Rover a jeho súčasťou bol stavebný objekt SO 301 Lakovňa. Kasačný súd sa stotožňuje s právnym záverom správneho súdu, že zákon č. 24/2006 Z. z. nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť konania v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkali priamo strategického parku.

26. K samotnému posúdeniu navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z. kasačný súd uvádza, že navrhovaná činnosť odvádzanie odpadových vôd z areálu výrobného závodu - lakovne bola predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti v rámci projektu „Automotive Nitra project - Fáza 2“. Uvedené vyplýva zo záverečného súhlasného stanoviska MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, vydaného podľa § 1 ods. 1 písm. a) a § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z., § 3 písm. k) v spojení s § 54 ods. 2 písm. k) a § 37 zákona č. 24/2006 Z. z., ktorým MŽP SR posúdilo navrhovanú činnosť uvedenú v prílohe č. 8 časti A zákona č. 24/2006 Z. z. Záverečné stanovisko nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2017.

27. Kasačný súd zo svojej činnosti zistil, že uvedené záverečné stanovisko je predmetom súdneho prieskumu na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/53/2017, správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok (uznesenie zo dňa 21.07.2017), v merite veci nebolo doposiaľ

28. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že v tu preskúmavanom povoľovacom konaní povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona (§ 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.).

V správnom konaní navrhovateľ taktiež preukázal splnenie podmienok podľa § 38 ods. 2 vodného zákona (potvrdenie Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. zo dňa 13.02.2017) a predložil všetky podklady potrebné pre vydanie povolenia. Preto správny orgán postupoval správne, keď na základe takto zisteného skutkového stavu, podloženého relevantnými dokladmi, povolenie

30. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku sťažovateľa, že konanie viedol a rozhodnutia vydal vecne nepríslušný správny orgán. 31. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia (17.08.2017) orgán štátnej vodnej správy povolí vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie, ak žiadateľ preukáže, že pri ich vypúšťaní sa

32. Podľa § 61 písm. a) cit. zákona okresný úrad rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy.

(oznámenia zverejnené v čiastke 3/2013 V. v. a čiastke 6/2014 V. v.) odbor starostlivosti o životné prostredie vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v rozsahu ustanovenom zákonom č. 525/2003 Z. z., o. i. aj na úseku štátnej vodnej správy podľa vodného zákona. Tento odbor sa podľa uvedenej smernice na Okresnom úrade Nitra člení na tri oddelenia, z ktorých len dve majú pôsobnosť pre územie kraja, tretí - oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia takúto pôsobnosť nemá a má teda pôsobnosť len pre územie daného okresu (Nitra). Zo smernice ďalej vyplýva, že vedúci odboru riadi a kontroluje výkon štátnej správy na zverenom úseku, v tejto súvislosti podpisuje rozhodnutia a iné písomnosti a zodpovedá za ich správnosť, pričom vedúcemu oddelenia smernica takúto kompetenciu nezveruje. Kasačný súd na základe uvedeného konštatuje, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia bol oprávnený povolenie vydať, rozhodnutie bolo podpísané oprávnenou osobou a obsahuje aj ostatné náležitosti v súlade s ust. § 47 Správneho poriadku.“

V. Záver

26. Najvyšší správny súd SR dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu a stotožnil so záverom, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom. Uvedenému zodpovedá i poučenie o opravných prostriedkoch a preskúmateľnosti správnym súdom v závere písomného vyhotovenia rozhodnutia. Správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 27. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.