7Svk/52/2022

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6S/350/2021 - 50 zo dňa 7. júla 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia oznámenia č. URHH/001544/2021-160, 053574/2021 zo dňa 26. 10. 2021 (ďalej len „napadnuté oznámenie“), ktorým bol žalobca vyzvaný na vyrovnanie všetkých záväzkov voči štátnemu rozpočtu za rok 2021 a zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Súčasne správny sú rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania a vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 28,30 eur. 2. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia správny súd konštatoval, že v správnom súdnictve platí princíp, že predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je až konečné rozhodnutie alebo opatrenie správneho orgánu. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy, podkladové rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože sami o sebe nespôsobujú ujmu na právach v zmysle § 7 písm. e) SSP. Správny súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré dosiaľ nezasiahlo do jeho subjektívnych práv. Opatrením, ktorého preskúmania sa žalobca domáha v tomto konaní, žalovaný neuložil žalobcovi žiadne konkrétne povinnosti, ale iba upozornil žalobcu na to, ktoré konkrétne zákonné povinnosti, vyplývajúce z jeho podnikateľskej činnosti si má splniť a oznamuje, aký postup žalovaného bude v prípade nesplnenia odvodovej povinnosti za rok 2021 po 01. 01. 2022. Napadnutým opatrením žalovaný autoritatívne nevyzval žalobcu na zaplatenie všetkých jeho finančných povinností (odvodov, úrokov, pokút), tak ako to tvrdí žalobca, ale len mu oznámil, dokedy je potrebné takúto platbu vykonať, aby žalovaný mohol spracovať platbu, a súčasne mu oznámil prípadný následný postup, ak by záväzky neboli včas vyrovnané.

právach. 4. Ďalej správny súd uviedol, že žalobca navrhol, aby správny súd v súlade s § 100 ods.1 písm. b) SSP prerušil súdne konanie a podal podnet na konanie o súlade právnych predpisov, a to najmä súlad § 70 až § 73 zákona o hazardných hrách s ustanovením článku 59 Ústavy

5. Súčasne správny súd s poukazom na meritórne rozhodnutie o podanej žalobe odmietnutím, nepovažoval za dôvodné rozhodovať o procesnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 6. Z dôvodov, že žalobou napadnuté oznámenie v zmysle § 7 písm. e) SSP nepodlieha súdnemu preskúmaniu, a podaná žaloba je preto neprípustná, správny súd ju odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

Namietal, že správny súd sa zaoberal správnou žalobou len povrchne a ani nezistil, čo je podstatou žalobných bodov a skutočností, ktoré sťažovateľ namietal. Tvrdil, že správny súd sa obmedzil na preskúmanie žaloby len v rozsahu a v časti, ku ktorej sa vyjadroval žalovaný, a to časti týkajúcej sa výzvy žalovaného na úhradu odvodu z hazardnej hry do 15. 12. 2021, namiesto do 31. 12. 2021. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd odignoroval a ponechal bez povšimnutia a následne aj posúdenia časť žaloby spočívajúcej v námietke sťažovateľa proti žalovaným uloženej povinnosti o navýšenie finančnej zábezpeky sťažovateľom na úroveň výšky 50 % predpokladaných celoročných odvodov sťažovateľa z prevádzkovania hazardných hier v roku 2021, a preto sa nemožno stotožniť so záverom správneho súdu, podľa ktorého napadnutým oznámením žalovaný neuložil žalobcovi konkrétne nové povinnosti, ktoré mu už nevyplývali zo zákona.

Slovenskej republiky. Sťažovateľ nesúhlasil s konštatovaním správneho súdu, že napadnuté oznámenie nepodlieha súdnemu prieskumu, zdôrazniac, že práve naopak týmto napadnutým oznámením bol priamo dotknutý na právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

9. Sťažovateľ poukázal na to, že napadnuté oznámenie bolo rozporované aj na úrovni Asociácie zábavy a hier, ktoré ako záujmové združenie zastrešuje prevádzkovateľov hazardných hier, kde bolo prezentované, že sa jedná o opatrenie a postup žalovaného, ktorý má oporu v zákone, a že sa nejedná o dobrovoľné plnenie, ale o povinnosť každého prevádzkovateľa. Ďalej sťažovateľ vyslovil názor, že žalovaný nemá zákonné oprávnenie na navýšenie finančnej zábezpeky, ktorá je striktne stanovená zákonom o hazardných hrách.

Na podporu svojich argumentov poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a európske pramene práva. Súčasne vyslovil nesúhlas s tým, že správny súd neprerušil konanie z dôvodu konania o súlade právnych predpisov s Ústavou

jednotlivými prevádzkovateľmi a jeho úlohou bolo odstrániť disproporciu medzi ročnou odvodovou povinnosťou a výškou finančnej zábezpeky. Ďalej uviedol, že výzvou sledoval len naplnenie zákonných povinností - riadne a včasné odvedenie príslušných odvodov do štátneho rozpočtu - preto vyzýval jednotlivých prevádzkovateľov hazardných hier na dobrovoľné navýšenie finančnej zábezpeky, a to vzhľadom k tomu, že výška finančnej zábezpeky je v zmysle § 69 zákona o hazardných hrách určená ako minimálna výška finančnej zábezpeky, čo logicky znamená, že je možné jej navýšenie zo strany prevádzkovateľa. 13. Žalovaný tiež tvrdil, že uvedenú výzvu (napadnuté oznámenie) nie je možné chápať ako opatrenie alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy, ale len ako bežnú korešpondenciu medzi orgánom verejnej správy a regulovaným subjektom, v rámci ktorej orgán verejnej správy plniac svoje zákonné povinnosti vyzýva regulovaný subjekt na zvýšenie svojej finančnej zábezpeky na dobrovoľnom základe. Trval na tom, že napadnuté oznámenie nie je koncipované ako rozhodnutie alebo opatrenie a neobsahuje ani možnosti žalovaného na „silové presadenie svojho návrhu“.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

Nezaplatené odvody, príspevky a nedoplatky ku dňu 31. 12. 2021 budú uhradené z finančnej zábezpeky. V prípade, ak prevádzkovateľ hazardných hier nedoplatí finančnú zábezpeku, k čomu ho žalovaný vyzve, pozastaví žalovaný prevádzkovanie hazardnej hry a následne začne konanie o odňatie licencie. Oznámenie žalovaného bolo adresované prevádzkovateľom hazardných hier podľa rozdeľovníka, ktorý nebol síce prílohou uvedeného oznámenia žalovaného, ale možno z toho vyvodiť, že žalovaný zasielal toto oznámenie žalovaného viacerým subjektom - právnickým

odvodov (ktorej bola odložená splatnosť) a výškou finančnej zábezpeky. Žalovaný poznamenal, že výška odvodov „výrazne prevyšuje výšku finančnej zábezpeky z dôvodu odkladu splátok odvodov a/alebo iným zmenám“, ktoré u prevádzkovateľov hazardných hier

17. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

20. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 21. V citovanej právnej úprave ustanovenej v § 7 písm. e/ SPP zákonodarca stanoví, že, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy predstavujú len samotný procesný postup orgánu verejnej moci v správnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v správnom konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa správne konanie končí. V preskúmavanom prípade predmetné oznámenie žalovaného nie je konečným rozhodnutím vo veci samej, pretože týmto oznámením nebolo vo veci samej meritórne rozhodnuté o právach a povinnostiach žalobcu. Vychádzajúc z generálnej klauzuly, že v zásade súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí verejnej správy podliehajú všetky ich

jednoznačne vyplýva, že účelom správneho súdneho poriadku zákonodarcom sledovaným je zabezpečiť ochranu subjektívnych práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, do ktorých podľa tvrdenia žalobcu bolo zasiahnuté nezákonným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Ukrátenie musí byť v žalobe nielen tvrdené, avšak musí byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je vôbec spôsobilé žalobcu na jeho subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať, nemôže doň byť zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná (napr. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 103/2020 alebo 7 Ssk 7/2021).

Zákonodarca v ustanovení § 7 SSP upravuje, ktoré rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej moci sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Z pohľadu aplikácie ustanovenia § 7 písm. e) SSP na prejednávanú vec je nutné zamerať pozornosť na posúdenie kumulatívneho splnenia dvoch tam ustanovených

23. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, povinností, resp. slobôd alebo oprávnených záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú.

25. Sťažovateľ označil za predmet súdneho prieskumu oznámenie žalovaného, ktoré samo o sebe ešte nemohlo spôsobiť zásah, resp. ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Namietaná sťažovateľova ujma na subjektívnych právach - vo forme zaslaného oznámenia žalovaného, samo o sebe nemá za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností sťažovateľa a ani sa ich priamo nedotýka.

Nemožno prisvedčiť ani argumentácii žalobcu, že ide o autoritatívnu výzvu žalovaného (oznámenie žalovaného), pretože v danom prípade ani nejde o konečné rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilé založiť, zmeniť alebo zrušiť oprávnenia a povinnosti sťažovateľa alebo by nimi boli jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté, tak ako už bolo vyššie konštatované.

27. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že zo znenia právnej úpravy ustanovenej v § 67 ods. 1 zákona o hazardných hrách možno vyvodiť, že finančná zábezpeka slúži na vysporiadanie záväzkov prevádzkovateľov hazardných hier, ktorými sú odvod, úrok z omeškania, príspevok na financovanie žalovaného, právoplatne uložená pokuta a výplata výhier hráčom. Pričom zloženie finančnej zábezpeky prevádzkovateľom hazardných hier je priamo ustanovené v zákone o hazardných hrách. Zákonodarca v právnej norme § 67 ods. 2 druhá veta upravuje, že ak z akýchkoľvek dôvodov sa výška finančnej zábezpeky zníži pod minimálnu, výšku, ktorá je ustanovená zákonom o hazardných hrách, prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný do 30 dní od jej zníženia doplniť. Uvedená povinnosť tak prevádzkovateľom hazardnej hry vyplýva priamo zo zákona. Kasačný súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že zákonodarca v zákone o hazardných hrách upravuje výšku minimálnej finančnej zábezpeky, čo však automaticky neznamená, že žalovaný ju nemôže zvýšiť.

28. Vzhľadom k uvedenému vyššie správny súd rozhodol v súlade so zákonom, keď podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol žalobu sťažovateľa z dôvodu jej neprípustnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov najvyšší správny súd dôvody, žalobcom vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP , vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.