7Svk/55/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: L.. A. N., D.. XX.XX.XXXX, N. S. Z. XX, Z. A., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom v Prešove, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/9313/2021, ČRZ: 65839/2021 zo dňa 29.06.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 8S/153/2021-48 zo dňa 17. marca 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 8S/153/2021-48 zo dňa 17. marca 2022 zamieta. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu žalovanej zistil, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoc. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 3 ods. 1, § 6 a § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej aj zákon č. 327/2005 Z. z.) uviedol, že vychádzajúc zo zákona č. 327/2005 Z. z., žiadateľ v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť úspešný len vtedy, ak súčasne (kumulatívne) preukáže splnenie všetkých troch podmienok, a to:-že sa nachádza v stave materiálnej núdze, -že v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť, - že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné ju vyčísliť v peniazoch. Žiadateľ má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (t. j. v súčasnosti 623 eur), okrem sporov, v ktorých nie

Poukázal pri tom a citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019. Tiež uviedol, prečo na daný prípad neaplikoval § 5b ods. 6 zákona č. 327/ 2005 Z. z. Dodal, že vzhľadom na uvedené nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žalobca spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, preto sa tým žalovaný nezaoberal, keďže by tak zbytočne zaťažoval žiadateľa (žalobcu) byrokratickým postupom, a tiež by tým dochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu.

4. Krajský súd konštatoval, že z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Zákonodarca stanovil tieto podmienky v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. kumulatívne, čo znamená, že na to, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená kladne, je nevyhnutné splniť všetky v uvedenom zákonnom ustanovení upravené podmienky.

5. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/ 58/2020 zo dňa 29.09.2021 a vychádzajúc zo systematiky zákona č. 327/2005 Z.z. mal správny súd za to, že zákonodarca pojem „spor“ chápe v širšom zmysle, a to ako právnu vec.

Prípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými mu bola vyrubená daň z nehnuteľností v jednorazovej presne stanovenej výške. Aj napriek tomu, že primárnym predmetom tohto typu „sporu“ je posúdenie zákonnosti ako určitej peniazmi neoceniteľnej kategórie, v konečnom dôsledku nemožno opomenúť ani sekundárny aspekt tohto sporu, ktorým je vyčíslené peňažné plnenie v rozhodnutí, v danom prípade daň z nehnuteľností na rok 2020 v sume 78,70 eur. Uvedené nemožno ignorovať alebo vnímať izolovane, práve naopak, treba prihliadať na oba tieto aspekty. Iná situácia by nastala napr. pri konaniach o nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorých hodnotu nemožno jasne ohraničiť, a teda ani presne vyčísliť.

sporu. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. správny súd uviedol, že právnu pomoc je možné poskytnúť len za podmienok ustanovených zákonom č. 327/2005 Z. z. Vzhľadom na účel zákona, predmet právnej úpravy a podmienky na poskytovanie právnej pomoci je zrejmé, že oprávnenou osobou na poskytovanie právnej pomoci je fyzická osoba, ako to vyplýva z ustanovení § 1, § 6 a § 6a tohto zákona.

Tiež predpokladom priznania právnej pomoci podľa ustanovenia § 5b ods. 6 tohto zákona je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, a teda ide o vec, kde je poskytnutie právnej pomoci celospoločensky žiaduce. V danom prípade ide o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104796/2021 zo dňa 10.03.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2020 v sume 78,70 eur žalobcovi, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za vec celospoločenského významu. Správny súd citujúc čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, konštatoval, že obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

6. Podľa názoru správneho súdu záver, ktorý žalovaný zo zistených skutkových okolností ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia. Konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je v súlade so zákonom č. 327/2005 Z. z. ako i Správnym poriadkom. Pred vydaním rozhodnutia bol riadne zistený skutkový stav veci, a to v súlade s ustanovením § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa ustanovenia § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie a je z neho zrejmé, akými úvahami sa správny orgán pri hodnotení dôkazov riadil a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Z uvedeného dôvodu dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne správne a nedošlo ním k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa §§ 167 ods. 1 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

9. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods.1, písm. f/ SSP. Navrhoval, aby najvyšší správny súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 8S/153/2021 zo dňa 17. marca 2022 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Pavla Naďa; išlo o pojednávania dňa 23.12.2021; - na tomto podaní zo dňa 11.12.2021 ( mal by byť v spise č. 8S/117/2019), dal do pozornosti kasačnému súdu a opätovne dáva do pozornosti aj v rámci tejto kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/153/21. Tvrdil, že na tento list mu Krajský súd Košice zaslal odpoveď z 20.12.2021, ktorá mu bola doručená dňa 14.1.2022 - teda po pojednávaní a vyhlásení rozsudku dňa 23.12.2021. Žiadal, aby kasačný súd sa k takémuto vybaveniu vznesenej námietky zaujatosti predsedníčky senátu

11. Kasačnú sťažnosť žalobca odôvodnil tým, že súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon, keď nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods.1, písm. f/ SSP. Uviedol, že súd 23.12.2021( celkom 4 pojednávania z toho 2 - senát 8S predsedníčka JUDr. Dana Bystrianska) neakceptoval dôvody odročenia; neakceptoval ani na deň 17.3.2022 - celkom 5 pojednávaní ( 2 v senáte 6S) a 3 pojednávania v senáte 8S. Namietajúc správnosť postupov správnych senátov krajského súdu, uviedol, že takáto prax sa míňa cieľu a účelu súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy o individuálnych právach účastníka administratívneho konania. Vytýkal správnemu súdu, že dospel k nesprávnemu záveru, že pojednávanie sa môže uskutočniť aj v neprítomnosti žalobcu, neprihliadnuc na dôvody jeho ospravedlnenia. Namietal, že takýmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, poukazom na to, že v konaní neboli odstránené skutkové a právne nejasnosti.

Tiež vytýkal správnemu súdu, že pokiaľ aj rozoberá úvahu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, v rozhodnutí ich neuplatňuje, ako aj, že správny súd nedal odpoveď na otázky zásadného významu.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu a replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 30.08.2022. Stotožnil sa v plnom rozsahu s výrokom, ako aj so skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Navrhoval kasačnú sťažnosť žalobcu zamietnuť. 15. K vyjadreniu žalovaného žalobca podal repliku. Trval na dôvodoch, ktoré uviedol v kasačnej sťažnosti.

IV. Konanie pred kasačným súdom

17. Podľa ust. § 101e ods. 1, 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 18.

Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/153/2021-48 zo dňa 17. marca 2022, ktorým krajský súd podľa ust. § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/9313/2021, ČRZ: 65839/2021 zo dňa 29.06.2021.

21. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovený ch týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

22. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa prvej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a

V. Právne posúdenie kasačným súdom

25. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 26. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia.

Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“. 27. Vo svetle vyššie uvedenom, kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti rozsudku správneho súdu uvádza nasledovné. 28. Účelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie

pomoci. 29. Podľa § 6 ods.1 písm. a/ až c/, ods.2 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (§ 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z. a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ( Zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej

súlade s čl. 1 ústavy bola zistená materiálna pravda, na základe ktorej by mohol spravodlivo a v súlade so zákonom rozhodnúť o tom, či vzhľadom na všetky skutkové okolnosti daného prípadu žiadateľ spĺňa zákonné podmienky pre priznanie (resp. nepriznanie) právnej pomoci na ochranu jeho práv.

32. Kasačný súd pred posúdením veci v jej merite zameral svoju pozornosť k námietke žalobcu, vznesenej v úvode jeho kasačnej sťažnosti, v ktorej poukázal na svoj list zo dňa 11.12.2021. Posudzujúc jeho námietku podľa obsahu kasačný súd ustálil, že žalobca v rámci kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/117/2019 vzniesol námietku zaujatosti predsedníčky senátu JUDr. Dane Bystrianskej, ktorú odôvodnil vzhľadom na prepojenie na najvyšší správny súd - predsedu najvyššieho správneho súdu JUDr.

sťažnosťami. 33. Vo vzťahu k uvedenej námietke žalobcu kasačný súd upriamuje pozornosť žalobcu na právnu úpravu Správneho súdneho poriadku ustanovujúcu podmienky vylúčenia sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci. Podľa § 87 ods.1 až 3 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy. Vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Podľa § 90 ods.1,2 SSP účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku zaujatosti. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a

Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije. Podľa § 91 ods.1, 3 SSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.

Dane Bystrianskej alebo voči členom senátu, ktorí konali a rozhodovali vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. KaPO/9313/2021, ČRZ: 65839/2021 zo dňa 29.06.2021. ( konanie súdneho prieskumu správneho súdu pod sp. zn. 8S/153/2021) Pokiaľ žalobca tvrdí, že námietku zaujatosti voči uvedenej predsedníčke senátu vzniesol v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. 8S/117/2019, vznesenie takejto námietky je bez právnej relevancie pre súdne konanie v predmetnej veci, teda súdne konanie správneho súdu vedené pod sp. zn. 8S/153/2021. 35. Žalobca v kasačnej sťažnosti ďalej namietal, že súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon, keď nesprávnym procesným postupom mu ako účastníkovi konania znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods.1, písm. f/ SSP, a to tým, že súd dňa 17.3.2022 neakceptoval jeho dôvody odročenia pojednávania, majúc za to, že správny súd dospel k nesprávnemu záveru,

36. Kasačný súd uvedenú námietku posúdil ako nedôvodnú. Podľa § 114 SSP ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

j. kasačnej kontroly zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Miera kontradiktórnosti v tomto súdnom konaní nie je taká vysoká ako v prípade meritórneho rozhodovania súdov v sporových občianskoprávnych konaniach, v ktorých obe strany sporu majú povinnosť dokazovať svoje tvrdenia na preukazovanie svojho nároku alebo účinnej obrany proti tvrdeniu

Správny súd preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy len v rozsahu uvedenom v žalobe, ktorý nie je možné po uplynutí zákonnej lehoty rozšíriť. Z uvedeného dôvodu pre správne súdnictvo platí rigoróznejšia úprava prejednania veci v neprítomnosti účastníka konania obsiahnutá v ustanovení § 114 SSP v spojení s §115 SSP, podľa ktorého, ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť a pojednávanie možno odročiť len z dôležitých

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžhuv/3/2009 zo dňa 27.10.2010, v zmysle ktorého „pojednávanie v neprítomnosti účastníka v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, (ako je to i v prejednávanom prípade), nie je porušením práva, zaručeného článkom 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky.“ Z uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, že postupom krajského súdu v súlade s § 114 SSP nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. 37. Žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu videl predovšetkým v tom, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.1, písm. g SSP. Namietal, že správny súd ako aj žalovaný v rozpore so zákonom o právnej pomoci ustálili svoj právny záver, že nesplnil podmienky na priznanie nároku na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci v zmysle § 6 zákona č. 327/2005 Z.z., keďže nesplnením hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku, má za následok negatívne rozhodnutie o priznanie žiadaného nároku. Vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu,

38. Uvedenou otázkou sa už zaoberal Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Sžk/3/ 2021 z 16. 12. 2021 ako aj Najvyšší súd SR napr. rozsudky 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019 a č. k. 4Sžk/20/2019 zo dňa 05.11.2019. Podľa § 464 ods.1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

Podľa kasačného súdu sa „o hodnote sporu na účely posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci môže hovoriť aj v prípade správneho súdnictva. Napriek tomu, že predmetom konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nemožno vyčísliť v peniazoch, v prípade, ak výrok rozhodnutia správneho orgánu obsahuje jasne určenú, fixnú výšku peňažného plnenia, túto možno pre účely aplikácie § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci vnímať ako hodnotu sporu“. Kasačný súd tiež uvádza, že „sa stotožňuje s východiskami formulovanými v predchádzajúcej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 10Sžo/371/2015 a taktiež s aktuálnymi, novšími rozhodnutiami vo veciach sp. zn. 2Sžk/11/2019 a sp. zn. 3Sžk/4/2020“. S poukazom na vyššie uvedené sa v tomto konaní kasačný súd v plnej miere stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného a rovnako aj rozhodnutia krajského súdu, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.“

a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol, záver správneho súdu kasačný súd posúdil ako súladný so zákonom. 41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu ako nedôvodné. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd námietky sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu, ktorými namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom mu ako účastníkovi konania znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.1, písm. f/ a g/ SSP, za nespôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

43. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.