7Svk/6/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: R.. R. K., Z. Ľ. Č.. XX, právne zastúpený Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou so sídlom Horná č. 54 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 7/7 Bánovce nad Bebravou, za účasti ďalších účastníkov 1/ R.. V. M.N., Z. Ľ. Č.. X, 2/ DT Forest, a.s., so sídlom Lieskovec č. 1436, Dubnica nad Váhom (do 23.6.2021 Biopalivo a.s., so sídlom Lieskovská cesta č. 1436 Dubnica nad Váhom), IČO: 36723622, 3/ Poľovnícke združenie Kňaží stôl Ľutov, so sídlom P.O. BOX 9 Ľutov, IČO: 35603020, ďalší účastníci 1/ a 3/ právne zastúpení JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom, so sídlom Slnečná č. 592/2 Galanta, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. j. OU-BN-PLO-2018/002449-5 zo dňa 11.5.2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/76/2018-194 zo dňa 30.3.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu. Ďalším účastníkom v rade 1, 2 a 3 náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Výrok

I. zostáva nedotknutý.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 11S/76/2018-194 zo dňa 30.3.2021 Krajský súd v Trenčíne ako správny súd výrokom I. odmietol žalobu žalobcu 1/ Urbariátu Plagany Ján a spol., pozemkové spoločenstvo, výrokom II. zrušil opatrenie žalovaného č. OU-BN-PLO-2018/

2. Preskúmavaným opatrením žalovaný Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor, podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov evidoval zmluvu v užívaní poľovného revíru Kňaží stôl, uzatvorenú medzi užívateľom poľovného revíru Kňaží stôl Poľovníckym združením Kňaží stôl Ľutov a vlastníkmi spoločného revíru Kňaží stôl, ktorá bola uzavretá dňa 2.11.2017. Žalovaný zmluvu evidoval dňom 11.5.2018. Správne konanie začalo na základe žiadosti o evidenciu predmetnej zmluvy zo dňa 2.11.2017, ktorú podali R.. V. M. (ďalší účastník v rade 1/) a Biopalivo a.s. (ďalší účastník v rade 2/, v čase rozhodovania kasačného súdu s obchodným menom DT Forest, a.s.). Prílohou žiadosti bola zmluva o užívaní poľovného revíru, notárska zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov pozemkov zo dňa 2.11.2017, plnomocenstvá na zastupovanie pri zvolávaní a na zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, výpis z centrálneho registra poľovníckych organizácií a potvrdenie o členstve Slovenskej poľovníckej komore.

Norbert Horváth ako splnomocnený zástupca vlastníkov poľovných pozemkov skonštatoval, že jednotliví účastníci zhromaždenia vlastníkov predložili za účelom vydokladovania svojho vlastníckeho práva zhromaždeniu vlastníkov listiny, ktoré sú vymenované na záver tejto notárskej zápisnice. V zmysle listiny prítomných vlastnoručne podpísanej účastníkmi zhromaždenia, resp. ich splnomocnenými zástupcami, sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zúčastňuje 56,57% výmery poľovného revíru, teda viac ako nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná podľa výmery pozemkov patriacich do poľovného revíru.

JUDr. Norbert Horváth reagoval na V.. V.É_, kde uviedol, že subjekty, ktoré boli ním vymenované, nepreukázali oprávnenie konať za vlastníkov poľovných pozemkov. Z ďalšieho obsahu zápisnice vyplýva, že prítomní vlastníci resp. zástupcovia, tak ako boli špecifikovaní vyššie, prijali rozhodnutie, že v zmysle § 13 zákona o poľovníctve užívanie tohto poľovného revíru postúpia písomnou zmluvou poľovníckej organizácii pre poľovnícke združenie Kňaží stôl Ľutov a to za výšku náhrady za užívanie poľovného revíru 3 eurá za jeden hektár výmery poľovného revíru za rok a to bez ohľadu na druh poľovného pozemku. Ďalej prítomní prijali uznesenie, ktorým boli zvolení splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí ich budú zastupovať v plnom rozsahu a to najmä, aby boli oprávnení v ich mene podpísať zmluvu o užívaní poľovného revíru a podpísať žiadosť o zaevidovanie tejto zmluvy na orgáne štátnej správy.

stavu veci, za situácie, keď nie je možné zistiť, či a ako sa žalovaný dostatočne vysporiadal s požiadavkou na riadne zistenie skutkového stavu pre absenciu akéhokoľvek odôvodnenia preskúmavaného opatrenia, možno vadu nepreskúmateľnosti opatrenia pre nedostatok dôvodov považovať za súčasť vady nedostatočného zistenia skutkového stavu. Súd mal za to, že žalovaný sa dostatočne nezaoberal podmienkami konania pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a nezistil tak skutočný stav veci, keďže ani administratívny spis neposkytuje dôkaz o opaku.

a samostatne konať pred súdom má v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z.z. okresný úrad ako taký (nie odbor). Žalobca podal správnu žalobu, ktorá je obsahom žalobou civilnou a tak mala byť aj posudzovaná. Argumenty uvádzané žalobcom sa týkajú výlučne súkromnoprávnej roviny a žiadnym spôsobom neuvádzajú argumenty, ktoré by mali preukázať nezákonnosť opatrenia či administratívneho konania, ktoré mu predchádzalo. Ďalej namietal, že obsah žaloby neuvádza uvedený dôvod na zrušenie opatrenia, t. j. nedostatok dôvodov opatrenia a ani iným spôsobom nenamieta absenciu odôvodnenia opatrenia. Správny súd použil vyhľadávaciu zásadu a suploval žalobcu v unesení dôkazného bremena a hľadaní a uvádzaní dôvodov na úspešnosť žaloby. Tiež namietal, že účastníkmi súdneho konania mali byť všetci spoluvlastníci pozemkov začlenených do poľovného revíru, pretože evidencia zmluvy resp. jej zmena sa dotýka všetkých týchto vlastníkov. Ide teda o procesný inštitút núteného spoločenstva. Nakoniec namietal , že samotné evidovanie zmluvy prebehlo v súlade so zákonom aj čo sa týka

SR. Navrhol, aby kasačný súd konanie zastavil alebo aby zrušil napadnutý rozsudok. 6. Na základe výzvy správneho súdu sa k doručenej kasačnej sťažnosti vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 19.7.2021.

Následne nezistil dostatočne skutkový stav vo vzťahu k priebehu celého zhromaždenia ako aj k prijatým uzneseniam, resp. k tomu, či tieto boli vôbec prijaté potrebným počtom hlasov oprávnených subjektov. Stotožnil sa so záverom správneho súdu, že žalovaný neuviedol dôvody pre takéto konanie, resp. nekonanie a jeho opatrenie tak možno považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné.

8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že na základe žiadosti splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov ďalších účastníkov 1/ a 2/ začal žalovaný administratívne konanie vo veci evidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl uzavretej medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Kňaží stôl zastúpenými ďalšími účastníkmi 1/ a 2/ ako splnomocnencami zvolenými na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom 26.10.2017 a Slovenským poľovníckym zväzom, poľovníckym združením Kňaží stôl Ľutov. Žalovaný túto zmluvu zaevidoval dňa 11.5.2018 podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení účinnom ku dňu vykonania evidovania (ďalej zákon o poľovníctve), keď predtým preskúmal listinné dôkazy predložené spolu so žiadosťou o zaevidovanie tejto zmluvy, ktorými boli zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 2.11.2017, notárska zápisnica zo dňa 2.11.2017 zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 26.10.2017,

Hlasovanie o prijatí jednotlivých uznesení bolo uskutočňované bez účasti ich prítomného právneho zástupcu. Z notárskej zápisnice (bod 1 strana 3 zápisnice) vyplýva odôvodnenie tejto skutočnosti, že pozemkové spoločenstvá nepreukázali oprávnenie konať za vlastníkov poľovných pozemkov.

o pozemkových spoločenstvách, § 63 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 479/2005 Z.z., § 7 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších

Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Podľa § 13 ods. 1 písm. b/ cit. zákona užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad.

29b) § 12 a 13 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 115/2013 Z.z. 10. Úvodom kasačný súd dáva do pozornosti, že žalovaný podal kasačnú sťažnosť len voči výrokom II., III., IV. napadnutého rozsudku. Výrok I. nebol kasačnou sťažnosťou napadnutý. Keďže týmto výrokom došlo k odmietnutiu žaloby žalobcu pôvodne označeného ako žalobca 1/, kasačný súd ako so žalobcom konal len so žalobcom pôvodne označeným ako žalobca 2/ a výrok I. zostal nedotknutý.

Splnenie tejto podmienky je následne preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy podľa § 13 zákona o poľovníctve sa postupuje podľa § 5 citovaného zákona. Na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov vlastník poľovného pozemku v zmysle § 5 ods. 2 cit. zákona vystupuje buď sám alebo prostredníctvom splnomocnenca alebo ho zastupuje iná organizácia, demonštratívne uvedená v poznámke 6 k § 5. Vlastník poľovného pozemku, ktorý je spoločnou nehnuteľnosťou podľa § 8 zákona č. 97/2013 Z.z., je tak na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zastúpený pozemkovým spoločenstvom podľa § 2 zákona č. 97/2013 Z.z.

Pre úplnosť k dôvodu zrušenia správnym súdom pre nedostatočne zistený skutkový stav kasačný súd dodáva nasledovné. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal so skutkovou okolnosťou, že niektoré poľovné pozemky sú zaradené do spoločných nehnuteľností obhospodarovaných pozemkovými spoločenstvami podľa z.č_ 97/ 2013 Z.z. Napr. na LV č. XXX kat. úz. X. je evidovaná spoločná nehnuteľnosť - pozemky E-KN p.č. 241/15, 241/20, 241/29 a súčasne je tento LV zaradený do poľovného revíru (príloha č. 8 Analýzy vlastníckych vzťahov predloženej k evidovaniu zmluvy).

14. Obiter dictum kasačný súd k posúdeniu oprávnenia hlasovať za podielnikov spoločných nehnuteľností na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poukazuje na rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžk/34/2020 zo dňa 30.3.2022, podľa ktorého: „Pri rozhodovaní o užívaní spoločnej nehnuteľnosti nie je umožnené vystupovať samostatne len jednému či viacerým spoluvlastníkom (členom spoločenstva). O užívaní spoločnej nehnuteľnosti rozhoduje zhromaždenie (§ 14 ods. 7 písm. f/ zákona o pozemkových spoločenstvách). Avšak zákon o pozemkových spoločenstvách v § 16 ods. 2 explicitne konštruuje zákonné zastúpenie členov spoločenstva výborom. V týchto veciach môže výbor konať bez osobitného rozhodnutia zhromaždenia (okrem § 16 ods. 2 písmena d/). Takouto situáciou je v zmysle § 16 ods. 2 písm. b/ aj uzatváranie nájomných alebo iných obdobných zmlúv, najmä zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve. Jedná sa o špeciálne ustanovenie k všeobecnému ustanoveniu § 14 ods. 7 písm. f/ o rozhodovaní o užívaní spoločnej

15. Z uvedeného teda vyplýva, že bolo potrebné skúmať, akú výmeru mali spoločné nehnuteľnosti včlenené do poľovného revíru a následne zohľadniť túto skutočnosť aj pri výpočte percenta prítomných a následne hlasujúcich zástupcov (zástupcu) podielnikov. Bez tohto zistenia nie je možné bez ďalšieho skonštatovať, či žalovaný vecne správne rozhodol, keď zmluvu zaevidoval. Skutkový stav tak bol nedostatočne zistený. 16. Čo sa týka konkrétnych sťažnostných námietok žalovaného, kasačný súd k nim uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky, že žalobca (pôvodne žalobca v rade 2/) nebol účastníkom administratívneho konania a nemá aktívnu procesnú legitimáciu na podanie žaloby a nezačala mu plynúť lehota na jej podanie, kasačný súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Bolo preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku, ktorý je zahrnutý do spoločného poľovného revíru Kňaží stôl, ako to vyplýva z listiny prítomných zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do tohto poľovného revíru, ktorá bola súčasťou notárskej zápisnice (pod por. č. 2664).

Od doručenia preskúmavaného opatrenia týmto splnomocnencom sa taktiež počíta aj lehota na podanie správnej žaloby, teda pokiaľ splnomocnencom bolo preskúmavané opatrenie doručené dňa 15.5.2018 a 16.5.2018, od posledného dátumu je potrebné počítať lehotu na podanie správnej žaloby aj pre žalobcu. Keďže bolo preukázané, že žaloba bola podaná dňa 6.7.2018, bola podaná v zákonnej lehote. 17. Čo sa týka námietky, že žalovaný (odbor okresného úradu) nedisponuje byť spôsobilým účastníkom súdneho konania, pretože v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z.z. má túto spôsobilosť len okresný úrad, kasačný súd poukazuje na špeciálnu právnu úpravu Správneho súdneho poriadku, ktorá sa týka procesnej spôsobilosti orgánu verejnej správy ako žalovaného. Podľa § 35 ods. 2 SSP procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy. Uvedené najmä platí pre orgán verejnej správy, ktorý v správnom konaní vystupuje v postavení

následne aj procesnú spôsobilosť ten orgán, na ktorý sa vzťahu definícia žalovaného. 18. Pokiaľ ide o námietku núteného procesného spoločenstva všetkých vlastníkov a spoluvlastníkov poľovných pozemkov, kasačný súd konštatuje, že správne súdnictvo má zakotvený systém účastníctva v konaní pred súdom takým spôsobom, že účastníkmi súdneho konania musia byť spravidla všetci účastníci konania, a to či už v pozícii žalobcu alebo ďalších účastníkov.

Takýmto spôsobom je zabezpečené, aby sa prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia či opatrenia vzťahovalo aj na týchto účastníkov. V danom prípade boli účastníkmi konania splnomocnení zástupcovia vlastníkov a spoluvlastníkov poľovných pozemkov R.. V.Y_ M. a Biopalivo, a.s. a Poľovnícke združenie Kňaží stôl Ľutov. Na účely súdneho konania o správnej žalobe jedného zo spoluvlastníkov poľovných pozemkov zahrnutých do poľovného revíru je potom postačujúce konať s takto určeným okruhom účastníkov administratívneho konania. 19. Čo sa týka námietky, že forma preskúmavaného opatrenia je v súlade s § 16 zákona o poľovníctve a prílohou č. 17 Vyhlášky č. 344/2009 Z.z., k tejto námietke kasačný súd konštatuje, že je dôvodná. Preskúmavané opatrenie, čo sa týka jeho formy plne rešpektuje vyššie uvedenú právnu úpravu a žiadna náležitosť uvedená vo vzore, ako vyplýva z prílohy č. 17 cit. vyhlášky, neabsentuje. Rovnako je potrebné konštatovať, že v zmysle § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 13 tohto zákona Správny poriadok nevzťahuje.

opatrenia. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžk/12/ 2019 z 30.6.2021, podľa ktorého: „Žiadny právny predpis neupravuje povinnosť žalovaného pri vykonávaní úkonu evidencie zmluvy podľa § 16 zákona o poľovníctve vydať rozhodnutie obsahujúce konkrétne náležitosti, ako napríklad číslo evidencie.“

Treba však uviesť, že tento rozsudok nie je použiteľný v danej veci, pretože sa zaoberal potrebou odôvodnenia opatrenia o nezaevidovaní zmluvy a to v prípade, keď na evidovanie boli správnemu orgánu predložené dve konkurujúce si zmluvy o užívaní poľovného revíru.

21. Kasačný súd však poukazuje, že k zrušeniu preskúmavaného opatrenia zo strany správneho súdu nedošlo len z dôvodu absencie odôvodnenia v uvedenom opatrení, ale aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci pred jeho vydaním.

Preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol.