7Svk/65/2022

1. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 56 písm. b) zákona č. 24/ 2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“) rozhodol rozhodnutím č. OU-DS-OSZP-2020/001427-15 zo dňa 18.06.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že navrhovaná činnosť - „IBV Jurová - rodinné domy a infraštruktúra“ uvedené v predloženom zámere, sa po ukončení zisťovacieho konania podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov a pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. 2. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojím rozhodnutím v odvolacom konaní č. OU-TT-OOP3-2020/030112-002, zo dňa 01.10.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) zmenil prvostupňové rozhodnutie a zmenil podmienky rozhodnutia tak, že pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov je nevyhnutné rešpektovať nasledovné podmienky: i. Dodržať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvedené v časti IV. 10 predloženého zámeru. ii. Ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. iii. Rešpektovať podmienky určené Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené. Rozhodnutie bolo neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia č. OU-DS-OSZP- 2020/011427-15 zo dňa 18.06.2020.

3. Žalobca sa správnou žalobou ako zainteresovaná verejnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d/, f/ a g/ v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“), a teda z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, nesprávne zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi ako aj z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia, a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Prvostupňový orgán v rámci zisťovacieho konania podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov zaslal zámer navrhovanej činnosti dotknutej obci, rezortnému orgánu a povoľujúcemu orgánu a tento spolu s oznámením o predložení zámeru a informáciou pre verejnosť zverejnil na webovom sídle. K oznámeniu sa popri navrhovateľovi a dotknutých orgánoch vyjadril žalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona o posudzovaní vplyvov a správny súd sa jeho vyjadreniami zaoberal v odôvodnení rozhodnutia. Správny súd tak hodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán návrhy žalobcu v odôvodnení

6. Správny súd poukázal na skutočnosť, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, pri investičných zámeroch však podáva obsahovo totožné námietky a žaloby, nereagujúce na špecifiká zámerov a oblastí a uvádza rovnaké všeobecné argumenty. Žalobca nevysvetlil, v čom správny orgán nesprávne aplikoval § 29 ods. 3, ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, ktoré kritériá pre zisťovacie konanie v prílohe č. 10 zákona nepoužil ani na ktoré stanoviská neprihliadol.

Za nedôvodnú považoval aj námietku o nemožnosti zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov, pretože povinnosť vykonať konzultácie závisí od okolností konkrétneho prípadu. Vzhľadom na záver, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať, nebolo vykonanie konzultácií potrebné a na vydanie rozhodnutia boli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a dotknutých subjektov. Nevykonanie konzultácií formou ústneho pojednávania podľa § 21 správneho poriadku vysvetlil tak, že tieto nevyžadovala povaha veci, postačovali zhromaždené podklady, ku ktorým mal možnosť sa vyjadriť.

Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a vysvetlenia spôsobu využitia správnej úvahy, jeho námietky zostali vo všeobecnej rovine a vo vzťahu citácii názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) neuviedol, aké správne úvahy, vo vzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu v rozhodnutí absentujú. Zjavne nedôvodne namietal nedostatok argumentácie k nedoručeniu kópie spisov, keď takúto námietku jednak neuviedol v odvolaní a správny súd v obsahu spisu nezistil vznesenie požiadavky na vyhotovenie kópie spisu tomuto účastníkovi. Žalobca tiež nekonkretizoval námietku rozporu skutkového stavu s administratívnymi spismi, alebo nedostatku jeho opory v obsahu týchto spisov podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP. Správny súd sám žalobcom tvrdené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia a postupu správnych orgánov nezistil, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

Mechanické citácie medzinárodných zmlúv v oblasti životného prostredia a zabezpečenia práv dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, predpisov, metodických príručiek (metodika EK - Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe) bez vzťahu ku konkrétnym okolnostiam sa javia ako zneužitie práva verejnosti podávať opravné prostriedky v jednotlivých fázach konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov.

10. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, teda tvrdiac, že správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačnému súdu navrhol, aby podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si tiež náhradu trov konania pre správnym súdom a kasačného konania. 11. Dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľ rozčlenil do viacerých oddielov nasledovne: A.1 Právna istota vo vzťahu k spravodlivosti v oblasti životného prostredia, A.2 Rozhodnutia Krajského súdu Trnava vo veciach stavieb „Pri Mlyne“, A.3 Účel zákona EIA a neurčitosť podmienok, A.4 Všeobecnosť a nekonkrétnosť požiadaviek sťažovateľa, A.5 Právo na prístup k úplným a presným informáciám, A.6 Nevykonanie konzultácie, A.7 Nedostatočné

odôvodnenie

rozhodnutia, A.8 Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, A.9 Vplyv externalít a útok na legitimitu sťažovateľa. 12. Sťažovateľ úvodom kasačnej sťažnosti namietal, že požiadal správny súd o predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP, ktorému návrhu súd nevyhovel, čím spôsobil porušenie práva na spravodlivý proces. V rámci bodu A.2 rozhodnutia Krajského súdu Trnava vo vec stavieb „Pri Mlyne“ sťažovateľ namietal, že žaloval rôzne stavebné povolenia stavby „Pri Mlyne na Čulenovej ulici v Skalici“ . Podstatou bolo, že pôvodné stavebné povolenia boli vydané pred vykonaním zisťovacieho konania podľa § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Napriek uvedenému stavebné úrady stavebné povolenia predĺžili, čím prolongovali nezákonný stav. V časti Účel zákona EIA a neurčitosť podmienok sťažovateľ poukázal na nedodržanie podmienok podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, v zmysle ktorého

výrok

rozhodnutia neobsahuje konkrétne podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. K Všeobecnosti a nekonkrétnosti požiadaviek sťažovateľa uviedol, že nie je možné od neho spravodlivo očakávať, že bude presne formulovať svoje výhrady voči napadnutým rozhodnutiam, keď samotné rozhodnutia sú arbitrárne a natoľko všeobecné, že nemožno konkretizovať jednotlivé opatrenia. Správny súd porušuje právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu, pričom naznačuje, že konanie sťažovateľa smeruje k zneužívaniu práva. Samotné naznačenie záverov o zneužívaní bez dôkladnejšieho odôvodnenia robí ich závery nepreskúmateľnými (1Sžk/8/2020). V časti kasačnej sťažnosti venujúcej sa Právu na prístup k úplným a presným informáciám namietal, že zverejnením oznámenia o zmene navrhovanej činnosti neboli uspokojené všetky práva na prístup k informáciám, obsiahnuté v čl. 6 Aarhuského dohovoru. Správny orgán bol podľa neho okrem zámeru povinný zverejniť aj vyjadrenia dotknutých orgánov a doplňujúce informácie a nemožno odkazovať na konzumáciu práva podľa § 23 správneho poriadku.

I. Právne posúdenie veci kasačným súdom

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia.

19. Kasačný súd, viazaný obsahom kasačnej sťažnosti, na základe a v medziach sťažnostných bodov preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/154/2020-76 zo dňa 28. apríla 2022, ktorým zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s administratívnym spisom, prvostupňovým rozhodnutím a rozhodnutím žalovaného dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti.

21. Kasačný súd považuje za potrebné tiež uviesť, že podľa zákonnej úpravy zakotvenej v § 440 ods. 2 SSP, sa kasačný dôvod uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Predmetné ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ vyslovene neurobil. Vzhľadom na to, že kasačnou sťažnosťou vecne reagoval na dôvody, uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol podľa § 493 ods. 3 SSP, ale ju vecne preskúmal. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol aj nové námietky, ktoré neboli uplatnené v správnej žalobe, ako aj nové skutočnosti, ktoré kasačný súd posúdil ako tzv. novoty v kasačnom konaní, ktoré zásadne podľa § 441 SSP nie sú prípustné, pretože kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim koncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy ich uplatňovanie. Všetky skutočnosti a dôkazy, tieto skutočnosti

23. Kasačný súd ďalej zistil, že predmetom súdnych konaní už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci, pričom s obdobnými sťažnostnými bodmi sťažovateľa sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už opakovane stretol. V tomto smere kasačný súd predovšetkým poukazuje na svoje rozsudky sp. zn. 4Svk/17/2021 z 28.02.2023, ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200049.1; sp. zn. 5Svk/40/2022, z 30.03.2023, ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200296.1; sp. zn. 5Svk/5/2022 z 30.03.2023, ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200192.1. Tieto rozsudky sa týkali totožného sťažovateľa v postavení zainteresovanej verejnosti a obdobné sú i viaceré sťažnostné námietky, pričom kasačný súd v týchto konaniach považoval argumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú.

25. Kasačný súd sa stotožňuje s posúdením tejto otázky, ktoré vyjadril najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 5Svk/5/2022 z 30.03.2023, , nasledovne: „[28]. Pokiaľ ide o otázku neakceptovania žiadosti sťažovateľa ohľadom vyslovenia predbežného právneho posúdenia na predmet sporu, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ nedostatočne rozlišuje medzi účelmi civilného sporového konania a správneho súdneho konania, keď trvá na nesprávnom procesnom postupe krajského súdu opomínajúcom aplikáciu ustanovenia 181 ods. 2 CSP, ktorý upravuje vedenie a priebeh pojednávania pred civilným súdom, v rámci ktorého vykonáva dokazovanie.

SSP, ktorý upravuje postup správneho súdu komplexne a subsidiárna aplikácia § 181 ods. 2 CSP je v tejto otázke vylúčená. 26. V súvislosti s ďalšou kasačnou námietkou, týkajúcou sa nezákonnosti vydaných rozhodnutí, kasačný súd poukazuje na jej zmätočné vymedzenie, pretože v rámci tejto sťažovateľ hodnotil zákonnosť rozhodnutia správneho súdu vo veci stavieb „Pri Mlyne na Čulenovej ulici v Skalici“, a spochybňoval zákonnosť stavebných rozhodnutí dôvodiac tým, že tieto boli vydané pred vykonaním zisťovacieho konania, v rozpore s § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. K námietke je nutné zdôrazniť, že predmetom preskúmania zákonnosti v konaní pred prvostupňovým správnym súdom, vymedzeným správnou žalobou, bolo rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov č. OU-TT- OOP3-2020/030112-002 zo dňa 01.10.2020, ktorým žalovaný ako príslušný orgán podľa § 1 ods. 1 písm. b/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol v odvolacom konaní proti rozhodnutiu

Predmetom posudzovaného administratívneho rozhodnutia je teda diametrálne odlišná stavba - resp. súbor rodinných domov a súvisiaca infraštruktúra, nachádzajúce sa v Obci Jurová, a taktiež rozhodnutie vydané podľa odlišného zákona, konkrétne zákona o posudzovaní vplyvov a nie stavebné povolenia, ktoré mali byť vydané vo vzťahu k stavbám na Čulenovej ulici v Skalici, ako to uvádza sťažovateľ. Zistené pochybenie má za následok úplnú irelevantnosť tejto časti kasačnej sťažnosti.

27. Kasačný súd sa tiež stotožnil so závermi správneho súdu o všeobecnosti a nekonkrétnosti sťažnostných námietok. Okrem uvedeného sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 6 Aarhuského dohovoru a procesných zásad žalovaným. Táto kasačná námietka však mala len povahu všeobecne vysloveného nesúhlasu sťažovateľa s postupom žalovaného bez toho, aby sťažovateľ akokoľvek vymedzil, ako sa tieto vady mali premietnuť do nezákonnosti rozsudku správneho súdu. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazuje na iné spôsoby informovania verejnosti a účasti verejnosti na rozhodovacích činnostiach podľa dohovoru, nevymedzuje však, ktoré z týchto oprávnení bolo vo vzťahu k nemu, ako k zainteresovanej verejnosti,

28. Sťažovateľovi ako zainteresovanej verejnosti tak z Arhuského dohovoru ako ani z vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva právny nárok, aby jeho pripomienkam v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vyhovené. Je tak na príslušnom orgáne verejnej správy, aby po vyhodnotení jednotlivých podkladov, resp. stanovísk dotknutých orgánov, posúdil opodstatnenosť jednotlivých námietok. Žalovaný orgán verejnej správy odvolacie námietky sťažovateľa v preskúmavanom rozhodnutí uviedol a týmito sa náležite

. . . . . . . . . .]“ nenariadil ústne pojednávane, pretože si to nevyžadovala povaha veci a v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. (44.) Z obsahu § 63 zákona o posudzovaní vplyvov nevyplýva, že by konzultácie za každých okolností museli byť realizované vyslovene ústnou formou. V nadväznosti na uvedené kasačný súd s poukazom na § 64 zákona o posudzovaní vplyvov upresňuje, že z predmetného ustanovenia vyplýva, že vo vzťahu k realizácií konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť správneho poriadku, teda ani ust. § 21 o nariadení ústneho pojednávania.

podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov a tieto stanoviská by boli konzultované resp. k týmto stanoviskám by bolo zaslané vyjadrenie dotknutého orgánu, resp. prvostupňového orgánu nemožno sa stotožniť s námietkou sťažovateľa, že došlo k porušeniu práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach.“

správneho poriadku, upravujúceho nariaďovanie ústneho pojednávania ako inštitútu obsahovo najbližšieho. Správny súd v napadnutom rozsudku zrozumiteľne vysvetlil, že si charakter a rozsah navrhovanej činnosti nevyžadoval vykonanie konzultácií a na rozhodnutie boli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a dotknutých subjektov (body 37, 38).

28 SSP. Preto sa správny súd touto žalobnou námietkou, ktorá nebola podstatným dôvodom pre zamietnutie správnej žaloby, nezaoberal.V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (García Ruiz proti Španielsku, rozsudok z 21.01.1999 č. 30544/96, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok z 19.04.1994, č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu.

2013, C-416/10, bod 72). Judikatúra Súdneho dvora EÚ však z nej pripúšťa tri výnimky, keď: a) nastolená otázka nie je relevantná, b) predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora (acte éclairé), alebo c) správne uplatnenie práva Únie je tak jasné, že tu nie je priestor na žiadne rozumné pochybnosti (acte clair). Povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor s otázkami práva Únie, ktoré žiadal sťažovateľ navrhovanými prejudiciálnymi otázkami vyriešiť, výkladom vnútroštátneho práva, nevznikla. Prejudiciálne otázky predložené sťažovateľom boli nekonkrétne, a tento nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť vyložené v posudzovanej veci. Za týchto okolností dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ. Kasačný súd preto tento návrh zamietol podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP. 33. Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, ani rozhodnutí orgánov verejnej správy. Preto ich vyhodnotil ako nedôvodné a kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že v konaní neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.